Psychiatrické diagnózy a práceneschopnosť na Slovensku

Na Slovensku pribúda pacientov s psychiatrickými poruchami. Odborníci bijú na poplach, tento jav sa ale netýka len takto postihnutých osôb, ale celej spoločnosti.

"Počet úzkostných porúch a vyšetrení na úzkostné poruchy v ambulanciách odborných lekárov, ako aj depresívnych porúch skutočne narastá," potvrdzuje predsedníčka Psychiatrickej spoločnosti Slovenskej lekárskej spoločnosti Lívia Vavrušová.

Problém potvrdzuje aj iná štatistika, kým v roku 2008 bolo do lekární dodaných 1 914 239 balení antidepresív, rok nato to už bolo 2 001 380 balení. V roku 2010 ich počet dosiahol číslo 2 038 649 a za minulý rok to bolo o vyše 50-tisíc balení viac.

Národné centrum zdravotníckych informácií zaznamenalo v roku 2011 takmer 400 000 vyšetrených osôb, vyše 65 000 pacientov, u ktorých bola psychiatrická diagnóza zistená prvýkrát v živote a ďalších takmer 41 000 hospitalizácií pacientov v psychiatrických zdravotníckych zariadeniach. Z výkazov o činnosti psychiatrickej ambulancie, ktoré zbiera a spracúva Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI) vyplýva, že v roku 2011 zaznamenali psychiatrické ambulancie celkovo 1 727 795 návštev pacientov. Najpočetnejšiu skupinu diagnóz tvorili afektívne poruchy, pri ktorých sa vykonalo celkovo 474 116 vyšetrení.

Čo je práceneschopnosť a aké sú jej dôvody?

Práceneschopnosť (PN) predstavuje situáciu, kedy osoba nie je schopná vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby, úrazu alebo iného zdravotného stavu. V súčasnej dobe sa čoraz viac do popredia dostávajú psychické problémy ako dôvod práceneschopnosti. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o nároku na PN v prípade psychických ťažkostí, podmienkach, s tým spojených dávkach a ďalších dôležitých aspektoch.

Práceneschopnosť je stav, keď osoba nemôže vykonávať svoju prácu kvôli zdravotnému problému. Môže byť spôsobená rôznymi faktormi, ako sú:

• Choroby (napr. chrípka, angína, depresia)
• Úrazy
• Psychické problémy (napr. syndróm vyhorenia, úzkosti, depresie)
• Operácie
• Rizikové tehotenstvo

PN-ka (práceneschopnosť) je dokument potvrdzujúci dočasnú pracovnú neschopnosť z dôvodu zdravotných problémov. Slúži ako oficiálny doklad pre zamestnávateľa a Sociálnu poisťovňu. Obsahuje základné údaje ako meno, rodné číslo a dôvod práceneschopnosti. Ďalej sú na nej uvedené dátumy začiatku a prípadne konca práceneschopnosti. PN-ka je spojená s nemocenskou dávkou, čo znamená, že počas práceneschopnosti je možné získať finančnú podporu podľa pravidiel stanovených zákonom.

PN-ka slúži ako kľúčový dokument na zabezpečenie ochrany zamestnancov v prípade zdravotných komplikácií, ktoré bránia výkonu práce. PN-ka je upravená v Zákonníku práce a zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Upravuje práva a povinnosti počas pracovného výpadku. Zamestnávateľ má povinnosť akceptovať PN-ku ako oprávnenie na neprítomnosť v práci. Tento dokument je zároveň dôležitý na uplatnenie nároku na nemocenskú dávku. PN-ka je nevyhnutná pri zdravotných stavoch, ktoré znemožňujú pracovnú spôsobilosť, napríklad pri dlhodobej chorobe, pooperačnej rekonvalescencii alebo vážnom úraze. Musí sa predložiť zamestnávateľovi a Sociálnej poisťovni, ak nie je zamestnanec schopný plniť pracovné povinnosti.

Psychiatrické diagnózy a práceneschopnosť

Práceneschopnosť môže nastať aj v dôsledku psychiatrických diagnóz. V takom prípade je dôležité, aby lekár dôkladne posúdil zdravotný stav pacienta a určil, či je pacient skutočne neschopný vykonávať svoju prácu. Dĺžka práceneschopnosti sa líši v závislosti od závažnosti diagnózy a individuálneho priebehu liečby.

Podmienky pre priznanie práceneschopnosti pri psychiatrických diagnózach sú rovnaké ako pri iných ochoreniach. Pacient musí byť uznaný lekárom za dočasne práceneschopného a musí spĺňať podmienky pre nárok na nemocenské dávky.

Pri úzkostných poruchách je súvis s nezamestnanosťou jasný. "Práve úzkostné poruchy, pri ktorých ide aj o rodinné predispozície, sú veľmi silne ovplyvnené sociálnou klímou, mnohými reaktívnymi vonkajšími okolnosťami. Depresívne poruchy majú určitú "sezonalitu" výskytu v jarných a jesenných mesiacoch, kedy dochádza k ich zhoršovaniu alebo zakolísaniu. Pacienti trpiaci na poruchy z okruhu schizofrénie sa veľmi ťažko a čoraz horšie uplatňujú na trhu práce. Pri hľadaní práce im pomáhajú mimovládne organizácie," dodáva Lívia Vavrušová.

Priemerná doba jednej PN-ky na psychiatrické diagnózy je pritom veľká - je to vyše 101 dní na jeden prípad. Pri všetkých diagnózach eviduje poisťovňa zhruba polovičnú dĺžku poberania dávky. Najviac takýchto psychiatrických PN-niek eviduje Sociálna poisťovňa opakovane v Prešovskom a Žilinskom kraji.

"Najčastejšie dôvody uvedených diagnóz sú strata zamestnania a sekundárne nepriaznivé sociálne podmienky, vrátane zhoršených vzťahov v rodine, nepriaznivé pracovné podmienky, zhoršujúce sa vzťahy na pracovisku, či nesprávny životný štýl a neuspokojivý zdravotný stav," konštatuje hovorca poisťovne.

Sociálna poisťovňa vyplatila za január 2013 na priemernej psychiatrickej PN-ke 231,66 eura a celkové mesačné náklady na tieto PN-ky predstavujú sumu 4,424 milióna eur.

Syndróm vyhorenia a psychické problémy ako dôvod PN

Syndróm vyhorenia sa do pracovného života vkráda nepozorovane a čoraz častejšie. Ide o stav vyčerpania a zrútenia, ktorý sa týka ľudí s rôznym typom zamestnaní. Podľa odborníkov, vyhorenie a iné poruchy vznikajú ako súhra viacerých faktorov, najmä genetických a sociálnych.

Fázy vyhorenia

Freudenberg a Northová popísali 12 fáz vyhorenia, ktoré začínajú nadšením pre prácu a potrebou dokázania vlastnej hodnoty, prechádzajú do zabúdania na vlastné potreby a končia fyzickými prejavmi a sociálnou izoláciou.

Riešenie a liečba

Liečba psychologických problémov býva vo všeobecnosti dlhodobejšia ako liečba fyzických ochorení. V závislosti od fázy syndrómu vyhorenia môže niekomu stačiť dovolenka, iný bude potrebovať niekoľkomesačnú PN. Dôležité je vyhľadať odbornú pomoc a porozprávať sa s nadriadeným alebo s niekým z oddelenia ľudských zdrojov.

Duševné zdravie na pracovisku

Takmer 15 % ľudí uvádza, že na pracovisku trpí psychickými problémami. Takýto zamestnanec môže vykazovať menšiu produktivitu alebo sústredenosť. Psychické nastavenie kolegov v práci má vplyv aj na počet PN-kových dní. Depresia a úzkosť majú významný ekonomický dopad.

Nárok na náhradu mzdy počas PN

Dočasná práceneschopnosť (PN) začína dňom, kedy lekár zistí chorobu, ktorá si vyžaduje PN. Zamestnanec má nárok na hmotné zabezpečenie, ktoré mu v prvých 10 dňoch poskytuje zamestnávateľ formou náhrady príjmu. Od 11. dňa PN preberá zodpovednosť Sociálna poisťovňa a vypláca nemocenské.

Náhrada príjmu sa poskytuje zamestnancovi, ak bol pre chorobu alebo úraz uznaný za dočasne práceneschopného a nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ. Náhradu príjmu poskytuje zamestnávateľ najviac počas prvých 10 dní práceneschopnosti zamestnanca.

Povinne nemocensky poistená SZČO a dobrovoľne nemocensky poistená osoba majú nárok na nemocenské od prvého dňa PN, ak riadne a včas platili poistné na nemocenské poistenie.

Nemocenské dávky od Sociálnej poisťovne

Poistenec, ktorého ošetrujúci lekár uznal dočasne práceneschopným pre chorobu, úraz alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie, poberá nemocenské dávky za podmienok ustanovených zákonom o sociálnom poistení. Výška nemocenského sa vypočítava z denného vymeriavacieho základu poistenca.

V prípade práceneschopnosti v roku 2023 platí, že maximálna výška nemocenského na deň predstavuje:

• Za prvé 3 dni: najviac sumu 19,90685 € na deň (25 % zo sumy 79,6274 €).
• Od 4. dňa: sa výpočet mení podľa zákona.

Príklad výpočtu náhrady mzdy a nemocenského

Uvažujme zamestnanca s hrubou mesačnou mzdou 1000 € a 60-dňovou práceneschopnosťou. Celková náhrada mzdy a nemocenské za 60 dní PN by bola 1055,35 €.

• Náhrada mzdy za 1. až 3. deň spolu: 24,66 €
• Náhrada mzdy za 4. až 10. deň spolu: 126,58 €
• Dávka nemocenské za 11. deň a ďalšie dni: určí Sociálna poisťovňa.

Ak túto sumu (1055,35 €) vydelíme dvoma kalendárnymi mesiacmi, mesačná dávka od Sociálnej poisťovne by bola približne 527,68 €. Pri príjme 1000 € v hrubom (čo predstavuje približne 701,46 € v čistom) dochádza k finančnej strate mesačne približne 173,78 € (za 2 mesiace 347,56 €).

Dôležité je vedieť, že ak je hrubá mzda vyššia ako 2500 € (1750 € v čistom), výška nemocenskej dávky je ohraničená, a tak rozdiel medzi bežným príjmom a nemocenským narastá. V roku 2023 Sociálna poisťovňa vyplatí poistencom nemocenské maximálne vo výške 1 313,90 € pri 30-dňovom kalendárnom mesiaci a 1 357,70 € pri 31-dňovom kalendárnom mesiaci.

Poistenie práceneschopnosti ako kompenzácia príjmu

Úlohou poistenia je kompenzácia príjmu v prípade pracovnej neschopnosti. Preto je poistenému za každý kalendárny deň práceneschopnosti (aj sobota, nedeľa či sviatok) vyplatená dohodnutá denná dávka. Ak má poistený dojednané pripoistenie práceneschopnosti, napríklad na sumu 6 € na deň od 29. dňa s plnením spätne od 1. dňa PN, môže to vykryť finančnú stratu spôsobenú PN.

Príklad z praxe

Klientovi poisťovňa priznala poistné plnenie vo výške 560 € vďaka pripoisteniu PN s dennou dávkou 10 € na deň. Toto pripoistenie môže významne pomôcť pri kompenzácii straty príjmu počas PN.

Dôležitosť životného poistenia a pripoistenia PN

Pri uzatváraní životného poistenia je dôležité zvážiť aj pripoistenie PN. Hoci nie je vždy najdôležitejšie, môže byť veľmi užitočné v závislosti od životnej situácie klienta.

Duševné ochorenia a poistenie: Poisťovne kryjú duševné ochorenia v rámci poistenia invalidity a závažných ochorení. Niektoré poisťovne evidujú nárast psychických ochorení od vypuknutia pandémie. Psychické ochorenia kryje životné poistenie, konkrétne hospitalizáciu, denné odškodné z dôvodu PN, ušlý zárobok, invaliditu či smrť.

Invalidný dôchodok a duševné choroby: Duševné choroby vrátane depresie môžu byť pri nepriaznivom priebehu invalidizujúcimi ochoreniami, čo potvrdzuje aj Sociálna poisťovňa.

Možnosti životného poistenia pri psychiatrických diagnózach: Niektoré poisťovne ponúkajú životné poistenie, ktoré kryje aj psychiatrické diagnózy. Zvyčajne sa však kryje len riziko hospitalizácie. Diagnózy, ktoré priamo súvisia so závislosťou, sú často vylúčené z poistenia.

Poistenie práceneschopnosti pre SZČO a konateľov s.r.o.

Poistenie práceneschopnosti môžu podnikatelia (SZČO a konatelia s.r.o.) riešiť dvoma spôsobmi: platením odvodov do Sociálnej poisťovne alebo komerčným poistením PNky v poisťovniach. Po oznámení zvýšených minimálnych odvodov u živnostníkov sa očakáva, že veľa z nich prejde práve na jednoosobové s.r.o., kde si môžu efektívnejšie optimalizovať výšky svojich odvodov. Zároveň si drvivá časť zo živnostníkov, ktorí si nejaké odvody platia, nastavujú daňové priznania tak, že platia odvody v minimálnej výške. Na Slovensku bolo v roku 2024 aktívnych 377 324 živností.

Nemocenské poistenie, z ktorého je pri PN vyplácaná nemocenská dávka, sa počíta z vymeriavacieho základu, ktorý je pre rok 2025 715€. Samotné nemocenské poistenie sú 4,4% z vymeriavacieho základu, čiže poistenca to stojí 31,46€ mesačne. Mesačná a denná nemocenská dávka pri takejto čiastke je približne 335€/mesačne. V praxi teda môžeme vidieť, že suma je veľmi nízka. Ak by živnostník, ktorý je mesiac na PN a tým pádom nemôže zarábať, dostal 335€ a s tým by mal pokryť svoje a rodinné mesačné výdavky, tak by nastal problém. Musel by siahnuť do rezervy, ktorá je určená na iné veci. Priemerná doba trvania PNky na Slovensku bola v prvom polroku 2025 necelých 44 dní. Najdlhšie maródujú ľudia z Prešovského kraja, naopak najkratšie v Bratislavskom kraji. Ešte zaujímavejší pohľad je však na dĺžku PNky podľa typu príjmu. Tieto tri kategórie spolu tvoria väčšinu všetkých prípadov PN na Slovensku. Pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) to znamená reálne riziko výpadku príjmu.

Koľko stojí poistenie práceneschopnosti SZČO a konateľa s.r.o.

Každých 10 € dennej dávky poistenia PNky stojí mesačne cca 10 € (s narastajúcim vekom cena narastá). Ak by ste teda ako SZČO platili rovnakých 31 € za poistenie práceneschopnosti do komerčného poistenia, viete z neho dostať mesačnú dávku cca 900 €.

Prípadové štúdie

1. Kaderník, 35 rokov: Nepriznáva všetok príjem a oficiálne zarába ročne do 9000€, aby sa vyhol plateniu odvodov. Ak by sa ocitol na PN, od Sociálnej poisťovne by nedostal nič. Mesačné výdavky má na úrovni 1000€ a nemá vybudovanú rezervu. Tým pádom by nedokázal počas práceneschopnosti pokryť svoje výdavky. Ak by si platil poistenie práceneschopnosti v komerčnej poisťovni na poistnú sumu 35€/deň (čo je za mesiac niečo viac ako 1000€), stálo by ho to mesačne približne 38€.

2. 40 ročný IT-čkar a konateľ jednoosobovej s.r.o.: Na sročku prešiel kvôli konsolidácii a optimalizácii odvodov. Platí si vďaka tomu minimálne odvody, aj keď má ročný príjem 36 000€. Jeho mesačné výdavky sú 1800€. Má zainvestovaných 30 000€ v ETF fondoch. Ak by sa ocitol na PN, musel by siahať do svojich investovaných peňazí, aby dokázal pokryť svoje mesačné náklady a týmto by sa pripravoval o svoje peniaze, ktoré sú určené na dôchodok. Odporúčaným riešením je preňho komerčné poistenie práceneschopnosti. Aby týmto poistením dokázal pokryť svoje mesačné náklady, potrebuje ho mať nastavené na dávku 60€/deň. To ho bude stáť približne 65€/mesačne.

3. 30 ročný živnostník, lešenár v Nemecku: Má ročný príjem 50 000€. Jeho mesačné fixné náklady sú 1500€ a má na bežnom účte rezervu 10 000€. Ak by sa ocitol na PN, musel by siahať do rezervy, ktorá je určená na iné veci - neočakávané výdaje, ako pokazené auto, kúpa nového spotrebiča, oprava strechy… Ak by mal komerčné poistenie práceneschopnosti, do rezervy by siahať nemusel. V jeho prípade je však kľúčová voľba správnej poisťovne, keďže len málo poisťovní na trhu dokáže kryť PN mimo územia SR. Takisto treba pri poistení správne uviesť povolanie, keďže lešenár je pre poisťovne rizikové povolanie a poisťovne na neho dávajú prirážku, aby klienta mohli kryť a správne mu plniť v prípade poistnej udalosti. Na vykrytie svojich mesačných výdavkov potrebuje tento klient dávku vo výške 50€/deň. To ho bude stáť v poisťovni, ktorá vie kryť PN na území celej EÚ, 68€/mesačne. V tejto cene už je zahrnutá aj prirážka za rizikové povolanie.

Ak patríte do kategórie, ktorá svoje odvody optimalizuje, ale zároveň chcete mať istotu, že v prípade dlhodobej PN budete mať dostatok financií na pokrytie výdavkov, chodu rodiny a liečby, tak je pre Vás riešením poistenie práceneschopnosti v komerčnej poisťovni.

Práva a povinnosti počas práceneschopnosti

Počas práceneschopnosti má pacient určité práva a povinnosti. Medzi práva patrí nárok na nemocenské dávky a adekvátnu zdravotnú starostlivosť. Medzi povinnosti patrí dodržiavanie liečebného režimu, informovanie Sociálnej poisťovne o zmene pobytu a podrobenie sa kontrolám.

Liečebný režim a vychádzky

Počas práceneschopnosti je poistenec povinný dodržiavať liečebný režim. Ošetrujúci lekár informuje pacienta, v akom rozsahu môže vykonávať bežné denné aktivity. Liečebný režim závisí od povahy ochorenia.

Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár môže povoliť vychádzky, pričom časovo vymedzí ich rozsah. Čas vychádzok zaznamená na tlačive Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti alebo v elektronickom zázname o dočasnej pracovnej neschopnosti (ePN). Dôležité je dodržiavať časový rozsah vychádzok a zdržiavať sa na adrese, ktorú ste uviedli Sociálnej poisťovni.

Kontroly počas práceneschopnosti

Sociálna poisťovňa má právo vykonávať kontroly dodržiavania liečebného režimu. Kontrola môže byť vykonaná aj počas dní pracovného pokoja a to v akomkoľvek čase, aj vo večerných hodinách, okrem času, ktorý máte určený na vychádzky. Zamestnanec, ktorý vykonáva kontrolu, je povinný sa preukázať oprávnením na vykonanie kontroly. V prípade, ak vás počas kontroly dodržiavania liečebného režimu nezastihne na adrese, ktorú ste uviedli, zanechá vám v schránke písomné oznámenie o vykonaní kontroly. Dodržiavanie liečebného režimu neznamená, že sa v odôvodnených prípadoch nemôžete vzdialiť z obydlia.

Sankcie za porušenie liečebného režimu

Ak pacient poruší liečebný režim, Sociálna poisťovňa mu môže uložiť sankcie. Medzi sankcie patrí strata nároku na nemocenské odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom. Pacient, ktorý nepodá vysvetlenie, kde sa nachádzal v čase kontroly, nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom. Zároveň vám Sociálna poisťovňa za porušenie povinností dočasne práceneschopného poistenca (napr. nezdržiavanie sa na určenej adrese) môže v zmysle § 239 zákona o sociálnom poistení uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura.

Kúpeľná liečba ako súčasť liečby psychiatrických diagnóz

Kúpeľná liečba môže byť vhodným doplnkom liečby pri niektorých psychiatrických diagnózach. Kúpeľná liečba je určená najmä pre pacientov, ktorí sú dlhodobo sledovaní alebo liečení v odborných ambulanciách, alebo po operácii. Kúpele v žiadnom prípade nenahrádzajú ambulantnú zdravotnú starostlivosť. Je to len nadstavba, následná liečba.

Kategórie kúpeľnej liečby

Kúpeľná liečba sa člení do dvoch kategórií: A a B. Rozdelenie upresňuje indikačný zoznam pre kúpeľnú starostlivosť. Podľa zoznamu vás lekár zaradí buď do kategórie A, alebo do kategórie B. Ak patríte do kategórie A, poisťovňa vám plne uhradí ubytovanie, stravovanie a procedúry, a vy hradíte kúpeľom 1,70 EUR na deň. Ak ste v kategórii B, poisťovňa vám kúpeľnú liečbu hradí čiastočne, teda len procedúry. Vy hradíte kúpeľom ubytovanie a stravovanie.

Kontraindikácie kúpeľnej liečby

Prípravu na kúpeľnú liečbu vám môže prekaziť infekčná choroba, či iné zdravotné problémy, pre ktoré nemôžete nastúpiť v dohodnutom termíne. Medzi základné kontraindikácie kúpeľnej liečby patria:

• Infekčné choroby, prenosné na človeka, resp. bacilonosičstvo (najmä brušného týfusu a paratýfusu).
• Všetky choroby v akútnom štádiu.
• Klinické známky obehového zlyhania.
• Stavy po hlbokej trombóze - do 3 mesiacov po doznení choroby, stavy po povrchovej tromboflebitíde - do 6 týždňov po doznení choroby.
• Labilný alebo dekompenzovaný diabetes mellitus.
• Často sa opakujúce profúzne krvácanie (každého druhu).
• Kachexie každého druhu.
• Zhubné nádory počas liečby a po nej, s klinicky zistenými známkami pokračovania choroby.
• Epilepsia - okrem prípadov, keď sa v posledných 3 rokoch nevyskytol žiaden záchvat a EEG záznam nevykazuje epileptické grafoelementy.
• Aktívne ataky (alebo fázy) psychóz, či duševné poruchy s asociálnymi prejavmi a so zníženou možnosťou komunikácie.
• Závislosť od alkoholu, či iných návykových látok.
• Fajčenie pri vyznačených diagnózach - navrhujúci lekár musí túto skutočnosť v návrhu potvrdiť.
• Inkontinencia moču a stolice, pomočovanie u detí - neplatí pre indikačnú skupinu XXVI; výnimky môže povoliť vedúci lekár liečebne.
• Demencia.
• Tehotenstvo.
• Nehojace sa kožné defekty (akéhokoľvek pôvodu).
• Hypertenzia nad 120 mm Hg diastolického tlaku.

Základné psychiatrické diagnózy a ich príznaky

Pre lepšie pochopenie problematiky je dôležité poznať základné psychiatrické diagnózy, ktoré často vedú k práceneschopnosti.

Úzkosť

Úzkosť je nepríjemný emočný stav s telesnými príznakmi, ktorého príčiny nie je možné presnejšie definovať. Intenzita je rôzna, od mierneho nepokoja až po stav paniky.

Príznaky úzkostných porúch

Strach, úzkosť, nervozita, výbušnosť, vnútorný nepokoj a neschopnosť uvoľniť sa, pocit ohrozenia, nadmerná bdelosť, nespavosť, ťažkosti s koncentráciou a pamäťou. Závraty, mdloby, triaška, chvenie či napätie v celom tele alebo vo svaloch, zášklby svalov, pocit hrče v hrdle, problémy s prehĺtaním, búšenie srdca, zrýchlený pulz, tlak alebo zvieranie na hrudi, pocit nedostatku vzduchu, plytké povrchné dýchanie, chvenie alebo nepríjemné pocity v žalúdku či bruchu, nevoľnosť, pocity na vracanie, hnačka, nutkanie na močenie, únava a vyčerpanosť, návaly tepla alebo zimy, potenie, sucho v ústach, studené alebo spotené tuky, bolesti hlavy, bolesti chrbta, pocity mravenčenia, tŕpnutia, elektriny či znecitlivenia v končatinách alebo iných častiach tela.

Depresia

Depresia je bežná porucha, ktorá postihne niekedy počas života takmer každého piateho človeka. Rôzne príznaky depresie sa môžu vyskytnúť až u tretiny obyvateľstva. Môže zahŕňať pocity smútku, beznádeje, únavy, znížené sebahodnotenie a pokles sebavedomia, poruchy spánku a rôzne, často mnohopočetné bolesti.

Aké sú príznaky ochorenia?

• depresívna nálada, strata záujmu, energie a radosti, niekedy sprevádzané úzkosťou
• nedostatok elánu a motivácie spôsobuje, že i jednoduché úlohy sa zdajú byť namáhavé či nezvládnuteľné
• celková únava, nedostatočná sústredenosť
• agitovanosť a nepokoj, podráždenosť
• zmeny chuti na jedlo, a to tak jej zvýšenie, ako i zníženie
• zmeny spánku, zvýšená spavosť alebo nespavosť
• strata sebadôvery, vyhýbanie sa kontaktom s ostatnými
• pocity nepríjemnosti, bezmocnosti a beznádeje, až samovražedné myšlienky
• zápcha, menštruačné poruchy, psychosomatické ťažkosti, svrbenie a bolesti
• zhoršenie nálady v určitú dennú dobu napr. hneď po prebudení

Schizofrénia

Schizofrénia je vážne duševné ochorenie, ktorým trpí asi jedno percento obyvateľstva, teda na Slovensku asi 50 tisíc ľudí. Ide o ochorenie spôsobené poruchou činnosti mozgu, ktoré najčastejšie začína v najnádejnejšom období života človeka, na prahu dospelosti, a výrazne zasiahne nielen život chorého, ale celej rodiny. Táto porucha spôsobuje, že chorý sa odcudzuje svojmu okoliu, pociťuje chaos, stiesnenosť a stratu kontroly nad sebou. Udalosti každodenného života získavajú pre neho nenormálny, často zlovestný význam.

Príznaky schizofrénie

Samotné príznaky sú pestré, ale je možné ich rozdeliť do dvoch skupín. Najviac dominujú príznaky, ktoré sú akoby “navyše” oproti normálnemu stavu, tzv. pozitívne príznaky. Patria sem poruchy vnímania, myslenia a správania. Príznaky druhej skupiny tzv. negatívne príznaky, sú prejavom úbytku psychických funkcií oproti norme. Sú menej rušivé navonok, sú menej nápadné, ale pre chorého sú veľmi nepríjemné a liečbou sú ťažšie ovplyvniteľné. Chorý stráca orientáciu v tom, čo si myslí a hovorí on sám a čo niekto iný. Môže mať pocit odcudzenia svojich citov, myšlienok a tela. Uzatvorí sa pred realitou, ponorí sa do vnútorného sveta (autizmus).

tags: #psychiatricke #diagnozy #praceneschopnost