Slovensko, podobne ako iné krajiny, prechádza socioekonomickým vývojom, ktorý si vyžaduje neustálu pozornosť a adaptáciu politických opatrení. Vláda Slovenskej republiky, s cieľom zlepšiť životnú úroveň svojich občanov, zaviedla niekoľko sociálnych balíčkov. Tieto balíčky obsahujú rôzne opatrenia zamerané na podporu zamestnanosti, rodín, dôchodcov a iných zraniteľných skupín obyvateľstva. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o prvom sociálnom balíčku, jeho obsahu, dopadoch a reakciách verejnosti a odborníkov.
Kontext sociálnych balíčkov
Sociálne balíčky sú súbory opatrení, ktoré vláda prijíma s cieľom zlepšiť sociálnu situáciu obyvateľstva. Môžu zahŕňať zníženie daní, zvýšenie dávok, podporu zamestnanosti, investície do zdravotníctva a školstva a ďalšie opatrenia. Cieľom je zabezpečiť spravodlivejšie rozdelenie bohatstva a zlepšiť životnú úroveň všetkých občanov.
Vláda, naopak, tvrdí, že balíčky zvyšujú zamestnanosť. Doteraz súčasná vláda zaťažovala skôr firmy a bohatších ľudí a, naopak, pridávala nižšej a strednej vrstve s cieľom znížiť nezamestnanosť.
Hospodárska situácia Slovenska
Na to, aby štát dosiahol do dvoch rokov vyrovnané hospodárenie, bude musieť s najväčšou pravdepodobnosťou zvyšovať niektoré dane.
„Podľa mňa je veľmi realistické, že Slovensko bude mať do troch rokov vyrovnaný rozpočet, prvýkrát vo svojej histórii. Bude si to vyžadovať ešte istú mieru úsilia aj od ministerstva financií, aj istú mieru obety od občanov a firiem, treba to povedať úplne jasne, ešte nie sme na konci cesty.“
Maximálnou prijateľnou úrovňou verejného dlhu s akceptovateľnou mierou rizika bankrotu Slovenska je podľa analýzy nezávislej Rady pre rozpočtovú zodpovednosť v slovenských podmienkach 50 percent hrubého domáceho produktu. Vláda financuje sociálne opatrenia vďaka lepšiemu výberu daní, a nie na úkor deficitu verejných financií. Pre lepší výber daní štát podľa Fica získal okolo 1,6 mld. eur.
Vláda Igora Matoviča (OĽaNO) predstavila svoj prvý sociálny balíček, napriek tomu, že stojíme na prahu najväčšej ekonomickej krízy. „V čase, keď by sme mali každé euro obracať dvakrát, zavádzame nové dávky, ktoré nič systémovo neriešia. Nesnažia sa nasmerovať pomoc tým, ktorí ju skutočne potrebujú. Navyše neriešia žiaden naliehavý problém,“ hovorí ekonóm INESS Radovan Ďurana. Podľa Ďuranu nebude stačiť, keď si ministerstvá utiahnu opasky. Pokiaľ sa vláda chce držať svojho záväzku a dosiahnuť rozpočet, aby bol vyrovnaný niekedy v horizonte štyroch rokov, tak aj týchto 500 miliónov eur bude musieť z niečoho zafinancovať. „To sa nedá zafinancovať len z úspor na prevádzke, buď sa budú musieť škrtať iné výdavky alebo zvyšovať dane. Obávam sa, že nakoniec to zaplatia slovenskí daňoví poplatníci,“ varuje ekonóm. Doplnil, že na to doplatia najmä budúce generácie, ktoré zdedia vysoký dlh s úrokmi. To znamená, že budú mať menej peňazí na školstvo či zdravotníctvo, pretože veľká časť zdrojov bude končiť v úrokoch.
Prvý sociálny balíček vlády Roberta Fica
Prvý sociálny balík, obsahujúci 15 rôznych opatrení v hodnote takmer 250 miliónov eur, schválil Smer-SD vlani potom, čo Fico neuspel v prezidentských voľbách.
Obsah prvého sociálneho balíčka
Prvý sociálny balíček obsahoval 15 opatrení zameraných na rôzne oblasti života občanov. Medzi najvýznamnejšie patrili:
- Bezplatné cestovanie vlakmi: Pre deti, študentov a seniorov.
- Zníženie povinných odvodov: Pre zamestnancov s nízkymi príjmami.
- Zvýšenie odvodových úľav: Pri práci študentov na dohodu.
- Zvýšenie príspevku: Na asistentov zdravotne postihnutých žiakov.
- Daňové úľavy: Zamestnávateľom poskytujúcim odbornú prax.
- Daňové úľavy: Na výskum a vývoj.
- Zvýšenie minimálnej mzdy.
- Zavedenie minimálneho dôchodku.
- Zvýšenie vianočného príspevku.
- Dočasný súbeh mzdy a dávky: V hmotnej núdzi.
- Zvýšenie kapacít: Jaslí a materských škôl.
- Podpora technologických start-upov.
- Uhrádzanie DPH až po prijatí platby za faktúru.
- Zníženie cien plynu pre domácnosti.
- Zvýšenie zľavy na cestovanie vlakom: Pre ľudí, ktorí cestujú vlakom za prácou.
Ciele a očakávania
Vláda si od prvého sociálneho balíčka sľubovala zlepšenie životnej úrovne občanov, podporu zamestnanosti a zvýšenie spotreby. Očakávalo sa, že opatrenia prispejú k zníženiu chudoby a sociálneho vylúčenia, ako aj k podpore ekonomického rastu. Prvý sociálny balíček podľa premiéra nemal negatívny vplyv na deficit či verejný dlh. „Bol krytý z efektívneho výberu daní a efektívneho boja s daňovými únikmi. Nebol spojený so žiadnym zvyšovaním daní a odvodov a neboli naň použité žiadne príjmy z predaja štátneho majetku a nemá žiadny finančný vzťah k otvoreniu 2. dôchodkového piliera. Presne tieto isté pravidlá sa budú vzťahovať aj na druhý sociálny balíček," upozornil premiér.
Kľúčové opatrenia a ich dopad
Medzi opatreniami, ktoré už v praxi fungujú, sú aj vlaky zadarmo pre študentov a dôchodcov. „Po polroku môžeme konštatovať obrovský úspech,“ uviedol R. Fico. Ako povedal, dodnes sa zaregistrovalo 760-tisíc cestujúcich. Podľa predsedu vlády vďaka tomuto opatreniu ľudia prestali začali menej využívať autá a viac vlaky. Podobné opatrenie sa týka aj ľudí, ktorí cestujú vlakom za prácou. Tým prvý sociálny balíček zvýšil zľavy na cestovanie vlakom. „Viac ako 840-tisíc ľudí využilo možnosť registrácie na bezplatnú cestu vlakom,“ priblížil Fico. Od začiatku roku 2015 začala platiť odvodová reforma, ktorá zabezpečila zvýšenie príjmu pre 626-tisíc zamestnancov s mesačným príjmom do 570 eur v hrubom. Napríklad o 6 eur mesačne si prilepšil zamestnanec zarábajúci 480 eur v hrubom. Až 300-tisíc pracujúcich ľudí však reálne nepocítilo zvyšovanie platov pre nepodanie žiadosti o zníženie odvodov.
Od začiatku roku 2015 štát motivuje ľudí pracovať namiesto poberania sociálnych dávok aj súbehom mzdy a dávky v hmotnej núdzi. Podľa prepočtov ministerstva práce v roku 2015 dostala rodina s dvoma školopovinnými deťmi 410 eur v prípade, ak obidvaja rodičia boli bez práce. Ak sa jeden z rodičov zamestnal za minimálnu mzdu vo výške 380 eur v hrubom, čistý mesačný príjem rodiny stúpol na 664 eur. Pred spustením tohto opatrenia bola viac ako rok bez práce na Slovensku 203 408 ľudí.
Vláda išla tiež vracať ľuďom peniaze za plyn. Tým, ktorí využívajú plyn na kúrenie, vráti 10 eur, a ostatným domácnostiam bude vracať od 14 eur do 165 eur. „Bavíme sa presne o tých istých domácnostiach, ktorým Úrad pre reguláciu sieťových odvetví znížil cenu plynu. Hovoríme približne o 1,4 milióna zákazníkoch, nielen SPP, ale aj alternatívnych dodávateľov. Podľa jeho slov ÚRSO už od začiatku tohto roka znížil cenu plynu pre domácnosti o viac ako 5 %. "Vratka bude predstavovať 6 % a súhrnne v rokoch 2015 a 2016 bude toto zníženie ceny plynu 11 %," vyčíslil Fico. Celkovo budú vládu tieto vratky stáť 47 miliónov eur vrátane dane z pridanej hodnoty. "Sú tu tri kategórie, ktorým sa chceme venovať. Nechceme sa venovať takzvaným bazenárom, teda tým, ktorí používajú plyn na vykurovanie bazénov, tí patria do kategórie D4. V kategórii D1 sú ľudia, ktorí využívajú plyn na varenie. "V tomto prípade sme sa rozhodli, že bude len paušálna vratka vo výške 10 eur. Pokiaľ ide o ostatné domácnosti, tu sa bude vratka pohybovať na úrovni od 14 eur do 165 eur, záleží od toho, aká je ročná spotreba. Z nej sa potom vyráta 6 % z ceny, ktorú za rok priemerne zaplatia, a tieto peniaze budú vo forme poštovej poukážky vrátené," vysvetlil Fico.
Druhý sociálny balíček vlády Roberta Fica
Vláda štartuje realizáciu druhého sociálneho balíka, ktorý obsahuje 15 opatrení. Na utorkovej tlačovej besede to oznámil premiér Robert Fico. Premiér Robert Fico vo svojom prejave na pracovnom sneme strany Smer-SD zároveň predstavil 15-bodový sociálny, ekonomický a finančný balíček. Mal by stáť približne 200 miliónov eur.
Opatrenia druhého sociálneho balíčka
Balíček obsahuje zvýšenie minimálnej mzdy tak, aby sa priblížila k hranici 400 eur, zníženie dane z pridanej hodnoty (DPH) od 1. januára 2016 na 10 % na vybrané základné potraviny, akými sú čerstvé mäso, mlieko, maslo a chlieb, zníženie doplatku na lieky pre deti a dôchodcov, či obnovu spoločných priestorov nemocníc. „Maximálny cenový strop doplatkov za lieky sa pre dôchodcov nad 62 rokov zníži zo 42 eur na 25 eur štvrťročne a pre deti do 6 rokov sa zavedie cenový strop 8 eur štvrťročne," priblížil premiér.
Smer-SD má tiež záujem zvýšiť podporu rodín a pomôcť regiónom s vysokou mierou nezamestnanosti. "Pre regióny s mierou nezamestnanosti nad 20 % bude zákonom vytvorený automatický mechanizmus nárokovateľnej podpory týchto regiónov formou zvýhodnenia verejných aj súkromných investícií, budovania cestnej a lokálnej infraštruktúry, podpory zamestnávania, umiestňovania verejných inštitúcií a iných foriem motivácie investovať v týchto regiónoch, zamestnávať a zamestnať sa," priblížil Fico. Na 18. augusta tohto roka predseda vlády zvoláva k tomuto návrhu do Bratislavy poradu primátorov, starostov, predstaviteľov miestnej štátnej správy a podnikateľov z vybraných piatich okresov. "Miera nezamestnanosti, predikovaná k 1. januáru 2016, má byť v týchto okresoch vyššia ako 20 percent," povedal Fico. V týchto okresoch majú podľa neho platiť osobitné opatrenia, ako významná podpora pri cestovaní za prácou, či prístupnejšie stimuly pre podnikateľov. "V takýchto okresoch bude postačovať investícia vo výške 100 tisíc eur a okamžite začne fungovať mechanizmus rôznych stimulov," objasnil premiér. Ako príklad uviedol daňové a odvodové prázdniny, či príspevok na vytvorenie pracovného miesta. Medzi takéto okresy by mali patriť okresy Veľký Krtíš, Rožňava, Poltár, či Kežmarok.
Ďalšími opatreniami sú zvýšenie materskej dávky, zvýšenie príspevku na starostlivosť o dieťa do 3 rokov zo súčasnej úrovne 230 eur do úrovne 280 eur. Premiér oznámil aj rozšírenie kapacít materských škôl a výstavbu základných škôl modulového typu. "Dávka na materskej dovolenke bude zvýšená zo súčasných 65 % príjmu poberaného pred nástupom na materskú dovolenku na úroveň 70 % tohto príjmu," doplnil premiér s tým, že tieto opatrenia by mali podporiť zvýšenie zamestnanosti matiek.
Vláda Roberta Fica plánuje poskytovať rodinám aj príspevok pre deti na školy v prírode a lyžiarske kurzy, chce tiež dotovať pobyty pre sociálne slabšie rodiny v štátnych zariadeniach. To znamená, že na základe údajov úradov práce vláda plánuje ročne vybrať 20.000 ľudí zo sociálne slabších rodín, ktorým štát poskytne zadarmo víkendové alebo týždňové pobyty s plnou penziou v štátnych ubytovacích zariadeniach na Slovensku.
Ďalším opatrením z balíčka je rekonštrukcia nemocníc. "Štát vyčlení financie na rekonštrukcie vstupných, sociálnych a iných spoločných priestorov 13 štátnych nemocníc, s cieľom zvýšenia pohodlia, hygienického štandardu a celkového komfortu pacientov pri ich návšteve," avizoval premiér.
Vládna strana má v pláne zaviesť aj príspevky, akými sú napríklad príspevok na zatepľovanie domov a energetické investície v bytovkách, príspevok pre domácnosti na ekologické zdroje energie, taktiež chce zaviesť lacný bankový účet. Banky by toto opatrenie malo stáť 70 miliónov eur. Podľa návrhu každý občan na Slovensku by tak mal mať nárok na jeden bankový účet s výhodnými podmienkami za výhodnú cenu. Ľudia s najnižšími príjmami by ho mali mať zadarmo a väčšina ľudí by mala za takýto účet platiť maximálne tri eurá mesačne. "Takýto účet by mal mať každý iba jeden," doplnil premiér.
Súčasťou balíčka je aj opatrenie, ktorým sa má zmeniť platba dane z pridanej hodnoty (DPH) medzi dodávateľmi v stavebníctve. Ako uviedol Fico, cieľom tohto opatrenia je zabrániť tomu, aby malé a stredné podniky ako dodávatelia v stavebníctve nedoplácali na neplatiacich odberateľov. Povinnosť uhradiť štátu DPH v tomto sektore tak má byť presunutá medzi platiteľmi DPH z dodávateľov na odberateľov.
Dopady druhého balíčka
Nezamestnanosť ku koncu roka 2015 klesla na úroveň desiatich percent a dostala sa tak na priemer eurozóny. „Sociálne balíčky sú prioritne zamerané na zvyšovanie životnej úrovne najslabších sociálnych skupín,“ povedal premiér a predseda Smeru Robert Fico. Realizovanie prvých dvoch sociálnych balíčkov katapultovalo smerom nahor minimálnu mzdu. Kým v roku 2014 zarábali najslabšie platení zamestnanci v hrubom len 352 eur za mesiac, už v roku 2016 bude minimálna mzda 405 eur za mesiac. Z pohľadu ľudí najočakávanejším opatrením druhého balíka je zníženie dane z pridanej hodnoty (DPH) z 20 na 10 percent. Od 1. januára 2016 budú ľudia lacnejšie nakupovať všetky druhy chladeného mäsa, sladkovodných rýb, mlieka, masla a čerstvého chleba. „Pracujúci ľudia si zo zníženej DPH nové auto určite nekúpia. No keď si uvedomíme, že priemerný denný nákup v rozmedzí 6 až 8 eur je s výnimkou rýb tvorený práve potravinami so zníženou DPH, mesačná úspora ľudí bude celkom slušná,“ uviedol Martin Katriak, podpredseda predstavenstva COOP Jednota Slovensko.
Prvý sociálny balíček vlády Igora Matoviča
Vláda Igora Matoviča (OĽaNO) predstavila svoj prvý sociálny balíček. Pribudne nová tehotenská dávka, cestovanie autobusmi a MHD zadarmo, lieky bez doplatkov, 13. dôchodky či vyšší daňový bonus na dieťa. Finančné náklady na tento sociálny balíček sú odhadované na 500 miliónov eur. Peniaze vraj problém nebudú, pomôžu eurofondy a jednotlivé ministerstvá si utiahnu opasky. „Táto vláda bude šetriť na sebe, aby mohla pomôcť ľuďom. Budeme znižovať výdavky na tovary, služby a personál, v každej skupine 10 percent,“ povedal Heger. Každé ministerstvo si má teraz utiahnuť opasok a ušetriť desatinu svojich nákladov. Časť z opatrení sa zafinancuje aj z eurofondov.
Kľúčové opatrenia balíčka Igora Matoviča
- Tehotenská dávka/Štipendium: Od 4. mesiaca tehotenstva ju dostanú ženy, ktoré budú mať aj nárok na materskú dávku. Ide o tie, ktoré pred narodením dieťaťa pracovali. Pre ženy, ktoré otehotnejú počas štúdia, sa bude vyplácať ako štipendium. Dávka sa ukončí poberaním inej dávky, materskej alebo rodičovského príspevku.
- Bezplatná doprava v autobusoch, MHD a vlakoch: Platiť má pre deti, žiakov, študentov, dôchodcov a vozíčkarov. Na miestach, kde nemajú vlakové spojenia, budú môcť tieto skupiny obyvateľov využívať aj autobusy zadarmo. MHD môžu zadarmo využívať v rámci prepravy v svojom meste.
- Zrušenie doplatkov za lieky: V lekárňach za lieky nebudú musieť doplácať deti do 6 rokov, dôchodcovia a ZŤP osoby. V súčasnosti platí pre ohrozené skupiny ochranný limit, kedy za lieky a zdravotné pomôcky nesmú zaplatiť viac ako určil štát. Trojmesačný limit predstavuje od 0 do 30 eur.
- 13. dôchodok: Nebude sa vyplácať rovnako pre každého. Ten, kto má dôchodok 214 €, dostane na Vianoce 300 €, ľudia s dôchodkom 300 € dostanú 269 € navyše, vianočný dôchodok pre ľudí s dôchodkom 400 € bude 233 € a ľudia s 500-eurovými dôchodkami dostanú sumu 197 €. 13. dôchodok dostane každý. Tí, čo majú vyšší, dostanú aspoň symbolický.
- Daňový bonus namiesto obedov zadarmo: Predtým platil dvojnásobný daňový bonus pre deti do 6 rokov, teraz bude až pre deti do 15 rokov. To znamená, že pracujúci rodič dieťaťa do 15 rokov dostane ročne o 273 eur viac. Sociálne slabší rodičia budú za obedy platiť symbolicky 1 cent.
Tretí sociálny balíček vlády Roberta Fica
Piateho decembra uplynul rok, čo Fico predstavil najštedrejší tretí sociálny balíček. Šéf Smeru presne tri mesiace pred voľbami sľuboval, že ak bude jeho strana vo vláde, na desať oblastí z predstaveného balíka minie až jednu miliardu eur. Ficove záväzky však do istej miery ovplyvnil koniec štvorročnej jednofarebnej vlády, čo dnes priznáva aj úrad vlády. „Smer-SD chce naďalej presadzovať návrhy z tretieho sociálneho balíka, ale po voľbách vznikla koaličná vláda.“
Na konci roka 2015 „budeme pripravovať tretí sociálny balík. Budú v ňom veľmi zaujímavé prekvapenia, lebo už dnes máme prvý náčrt tretieho sociálneho balíka k dispozícii,“ avizoval na nedávnom sneme strany Smer premiér Robert Fico. Tretí balíček by mal byť súčasťou nového programového vyhlásenia vlády. Celý druhý balíček by mal podľa Fica stáť okolo 300 mil. eur, z toho nižšia DPH na vybraný okruh základných potravín má znížiť príjmy štátu o 80 až 100 mil. eur. Prvý, druhý a pripravovaný tretí sociálny balíček by si mal pritom podľa premiéra vyžiadať spolu približne 1 mld. eur.
Opatrenia tretieho sociálneho balíčka
Fico začal výpočtom úspechov Smeru-SD a slovenskej vlády. Podľa neho Smer plní sny Mikuláša Dzurindu o dvojnásobných platoch. "My sme už zvýšili minimálnu mzdu o 90 percent a už v roku 2019 by mala prekročiť hranicu 500 eur, takže v budúcnosti ju naozaj zdvojnásobíme," vyhlásil Fico. Pokračoval, že na Slovensku sa podarilo za roky 2016 a 2017 vytvoriť 129.424 nových pracovných miest a nezamestnanosť klesla na historické minimum 6,42 percenta. "Rastú reálne mzdy a HDP na obyvateľa prepočítaný podľa kúpnej sily bol vo februári 2017 na úrovni 77 percent priemeru EÚ. V roku 2020 chcem dosiahnuť vyrovnaný rozpočet, ale nie je to pre nás posvätná krava. Nebudeme stále počúvať šetrite, šetrite. Kedy, preboha, máme ľuďom niečo dať, ak nie teraz? Balíček má obsahovať zvýšenie príplatkov za prácu v noci, počas štátnych sviatkov a v sobotu a nedeľu, podporu cestovania a presťahovania za prácou, zvýšenie podpory rodinného opatrovateľstva a ďalšie opatrenia. "Pôjde napríklad o zakotvenie inštitútu minimálnej mzdy do ústavy, aby sme zabránili pravici špekulovať o tejto téme. Smer-SD chce podľa jeho slov určiť aj vekový strop odchodu do dôchodku. "Ten sa bude zrejme predlžovať, ale treba si povedať, koľko rokov chceme nechať niektoré typy zamestnancov trápiť sa v robote. Fico sa vyjadril aj k dôchodkom. Zastropovanie veku odchodu do dôchodku je podľa neho legitímna téma. Ak by sa našla rozumná hranica, ktorá zabezpečí aj udržateľnosť dôchodkového systému, premiér je pripravený na rozhovory s opozíciou o úprave tejto problematiky v ústave. Nevynechal ani učiteľov. Zvýšenie ich platov bolo od 1. septembra 2017 a platiť bude počas celého roku 2018. Ďalšie zvyšovanie platov učiteľov podľa programového vyhlásenia vlády bude až 1. januára 2019. Fica mrzí, že sa nedohodli s učiteľmi, pretože im ponúkli rast miezd od septembra tohto roka do 1. januára 2020 na úrovni viac ako 26 percent.
Smer-SD chce do Zákonníka práce presadiť zákaz sociálneho dumpingu. V praxi to má znamenať, že robotníci dovezení zo zahraničia budú musieť mať rovnaké podmienky ako domáci. „My nemôžeme súhlasiť s tým, aby sem zamestnávatelia navozili lacnú pracovnú silu, dali im nízke mzdy a dali im podmienky v práci, ktoré dnes Zákonník práce zakazuje, pretože to by vytláčalo našich ľudí z roboty. Nech sa páči, páni zamestnávatelia, keď sem chcete niekoho doviezť, musí tento človek pracovať za tých istých podmienok, ako pracujú naši ľudia,“ povedal premiér. Na Slovensku pracuje v noci 240-tisíc zamestnancov. Momentálne je príplatok za prácu v noci 20 percent z minimálnej mzdy, Smer-SD ho navrhuje zvýšiť na 50 percent, čo bude v praxi znamenať zvýšenie príplatku z 0,50 eura na 1,25 eura na jednu hodinu. Priemerný zamestnanec si tak podľa premiéra ročne prilepší o viac ako 500 eur. Do Zákonníka práce chcú ďalej zakotviť, aby za prácu v sobotu, v nedeľu a cez sviatok bol 100-percentný príplatok.
Smer-SD chce podporiť cestovanie ľudí za prácou zvýšením už zavedených príplatkov a zaviesť nový príspevok na presťahovanie sa. Tento príspevok už na Slovensku v minulosti bol. „Chceme zaviesť atraktívny príspevok za to, že človek sa rozhodol presťahovať, zmeniť spôsob svojho života a nájsť si prácu v regióne, kde je práce podstatne viac,“ uviedol premiér.
Neplnené sľuby a výzvy
Viac miest v internátoch, trinásty dôchodok či tisíc kilometrov zrekonštruovaných ciest v regiónoch. Ficove záväzky však do istej miery ovplyvnil koniec štvorročnej jednofarebnej vlády, čo dnes priznáva aj úrad vlády. „Smer-SD chce naďalej presadzovať návrhy z tretieho sociálneho balíka, ale po voľbách vznikla koaličná vláda. Čo Fico sľúbil a čo sa podarilo splniť? Dohoda však nepadla hneď pri viacerých témach. Nedočkali sa napríklad vysokoškolskí študenti, ktorým Fico sľuboval príspevky na bývanie, ale napokon ich od tejto vlády zatiaľ nedostali. Do istej miery opačným prípadom je zas príspevok pre opatrovateľov, ktorý v tomto roku stúpol takmer o 30 eur mesačne. Na niektoré opatrenia môže mať časom vplyv aj približujúci sa termín parlamentných volieb. „Otázka je, či sa to chcelo vôbec robiť, či to bolo v silách a či to ešte je možné robiť.“
Reakcie na sociálne balíčky
Sociálne balíčky vyvolali rôzne reakcie zo strany verejnosti, politických strán a odborníkov.
Pozitívne reakcie
Niektorí občania a politické strany ocenili sociálne balíčky ako krok správnym smerom k zlepšeniu životnej úrovne a podpore ekonomiky. Bezplatné cestovanie vlakmi, zníženie DPH na potraviny a ďalšie opatrenia boli vnímané ako prínos pre zraniteľné skupiny obyvateľstva. „Držme sa filozofie, že keď sa krajine darí - a dnes sa krajine ekonomicky a finančne darí - je našou povinnosťou podeliť sa s verejnosťou o tieto dobré ekonomické výsledky,“ zdôvodnil R. Fico navrhovaný sociálny balíček.
Negatívne reakcie
Opozičné strany a niektorí ekonómovia kritizovali sociálne balíčky ako populistické opatrenia, ktoré sú financované na úkor budúcej stability verejných financií. Poukazovali na to, že balíčky neprinášajú systémové zmeny a sú skôr zamerané na získanie politických bodov pred voľbami.
Podľa KDH je balíček sklamaním: Druhý sociálny balíček z dielne Smeru-SD je podľa podpredsedu KDH pre ľudí sklamaním, pretože naň vláda vyčlenila len 200 miliónov eur. Ako povedal Moravčík dnes pre agentúru SITA, je to nielenže menej ako výška prvého balíčka, ale hlavne je to len odrobinka zo zvýšených príjmov vlády z daní a odvodov. „Nominálne daňovo-odvodové zaťaženie totiž narástlo až o 3,5 miliardy eur ročne. Ako ukazujú posledné prieskumy, tak si ľudia začínajú uvedomovať, že vláda Smeru im oveľa viac berie ako dáva. Preto preferencie Smeru postupne klesajú. Je to dobrá správa pre Slovensko, pretože ak by vláda neožobračovala ľudí, tak by dnes nemusela predstavovať sociálne balíčky,“ vyhlásil Moravčík.
R. Fico sa dnes, žiaľ, podľa Moravčíka opäť snažil využiť to, že opakovaná lož sa stáva pravdou. „Ak by mu za každé klamstvo a zavádzanie narastal nos, tak na konci svojho prejavu by vyzeral ako Pinocchio. Najväčším klamstvom jeho prejavu bolo, že balíčky nie sú financované zo zvýšených daní, odvodov, prejedaním dôchodkov a z privatizácie. Opak je pravdou, práve to sú hlavné zdroje ich financovania,“ vyhlásil podpredseda KDH s tým, že ľudia si balíčky sami predplácajú z úspor v 2. pilieri, zo zvýšených daní či z predaja štátneho majetku. Medializované informácie tiež podľa neho dokazujú, že vláda sa nesolidarizuje s bežným ľuďmi, ale s boháčmi a s oligarchami. „Vláda im totiž nadelila trojnásobne väčší balík ako bežným ľuďom. Boháčom a oligarchom dala vláda Smeru 1,5 miliardy a bežným ľuďom len 450 miliónov eur,“ dodal.
Podľa strany SaS by polovica prostriedkov z vyššieho výberu daní (1,6 mld. eur) stačila na okamžité zavedenie 17-percentnej rovnej dane z príjmov právnických a fyzických osôb. Tieto financie by podľa strany SaS s rezervou postačovali na dôležité systémové opatrenia spojené so zlepšením zamestnávateľského prostredia, zdravotníctva a školstva, rovnako tak na konsolidáciu verejných financií. Poslanec za SaS Eugen Jurzyca zároveň podotýka, že Robert Fico neustále tvrdí, že jeho politika k vyšším deficitom nevedie.
Ekonomické dopady
Ekonómovia sa rôzne vyjadrovali k dopadom sociálnych balíčkov na ekonomiku. Niektorí tvrdili, že opatrenia môžu krátkodobo podporiť spotrebu, ale dlhodobo môžu viesť k zvýšeniu verejného dlhu a ohrozeniu stability verejných financií. Iní poukazovali na to, že sociálne balíčky môžu prispieť k zníženiu chudoby a sociálneho vylúčenia, čo môže mať pozitívny vplyv na ekonomiku.
Kríza a sociálne balíčky
Parlament schválil prvý balíček opatrení, ktorý má pomôcť slovenskej ekonomike v čase krízy.
Príspevok na udržanie pracovného miesta
„Bude to príspevok na podporu udržania pracovného miesta, nárokovateľný za podmienok, ktoré stanoví vláda," skonštatoval minister práce Milan Krajniak (Sme rodina) ešte doobeda potom, čo jeho návrh schválila vláda. Projekt bude financovaný z Európskeho sociálneho fondu, prípadne štátneho rozpočtu. „Nárok bude po dobu mimoriadnej situácie a určitú dobu po skončení. Nárok má aj zamestnávateľ, ktorý musel prevádzku zatvoriť z dôvodu straty odbytu alebo pri problémoch na strane dodávateľov. Výška príspevku a stanovenie presných podmienok, toto všetko je rámec, ktorý po schválení zákona určí vláda," avizoval Krajniak. Na príspevok majú mať podľa TASR nárok aj SZČO, ktorí tiež splnia podmienky, a museli zatvoriť svoju prevádzku pre nariadenie krízového štábu. Základnou podmienkou bude to, aby pokračovali v činnosti aj po skončení čerpania príspevku.