Inklúzia, teda začlenenie osôb so zdravotným znevýhodnením a iných zraniteľných skupín do spoločnosti, je kľúčová pre budovanie spravodlivej a rovnoprávnej spoločnosti. V Prešovskom regióne existuje množstvo organizácií a iniciatív, ktoré sa aktívne venujú podpore inklúzie v rôznych oblastiach života. Tento článok predstavuje niekoľko príkladov dobrej praxe, ktoré ilustrujú, ako sa darí dosahovať pozitívne zmeny v životoch ľudí so špeciálnymi potrebami a ako sa podporuje ich aktívne zapojenie do komunity, ako aj vývoj hospicovej starostlivosti na Slovensku.
Podpora v krízových situáciách a úloha solidarity
V nepredvídateľných situáciách, akou bola vojna na Ukrajine, sa ukázala dôležitosť rýchlej a efektívnej pomoci pre zraniteľné skupiny. Iniciatíva Special Needs Emergency Fund - Máme radi Ukrajinu, ktorú realizovala Karpatská nadácia, Karl Kahane Foundation a Donio, poskytla zásadnú podporu ľuďom so zdravotným znevýhodnením utekajúcim z Ukrajiny. Táto pomoc zahŕňala nákup potravín, stravovacích kariet, zdravotníckeho materiálu, sociálnych služieb a úhradu cestovných nákladov. Takáto promptná reakcia je príkladom solidarity a efektívneho riešenia krízových situácií s ohľadom na potreby najzraniteľnejších.
Kultúrne aktivity ako most k inklúzii
Kultúra má silný potenciál spájať ľudí a búrať bariéry. Margarétafest, festival organizovaný OZ Barlička, je vynikajúcim príkladom inkluzívnych kultúrnych aktivít. S podporou Ministerstva kultúry SR a Karpatskej nadácie (Lear Corporation) sa festival stal platformou pre prezentáciu talentov a tvorivosti ľudí so zdravotným znevýhodnením. Margarétafest sa konal v rokoch 2008, 2010, 2012, 2014 a 2018, pričom každý ročník priniesol nové podnety a príležitosti pre inkluzívne kultúrne zážitky. Napríklad, 5. ročník festivalu “MargarétaFest 2014“ bol podporený Úradom vlády SR - program Kultúra národnostných menšín 2014, Karpatskou nadáciou, spoločnosťou Lear Corporation Seating Slovakia s.r.o., Nadáciou VÚB, Mestom Prešov, PKO Prešov, 3b s.r.o. Divadelný projekt Materinská láska, realizovaný divadlom Bavidlo, v ktorom účinkujú telesne a mentálne postihnutí herci, je ďalším príkladom, ako sa dá prostredníctvom umenia šíriť posolstvo inklúzie a tolerancie.
Rozvoj komunitných priestorov a bezpečných zón pre deti
Kvalitné komunitné priestory a bezpečné zóny pre deti sú nevyhnutné pre ich zdravý vývoj a integráciu do spoločnosti. Karpatská nadácia aktívne podporuje revitalizáciu záhrad a vytváranie hracích zón pre deti. V projekte Komunita deťom, realizovanom v spolupráci s T-Systems, vznikla hracia a objaviteľská zóna pre deti prostredníctvom pracovných workshopov a spoločných akcií. V spolupráci s Magna Getrag bola podporená Záhrada bezpečná pre všetky deti, kde prebehli aj školenia o bezpečnosti pri hrách. Nadácia Orange podporila Komunitnú záhradu s novými vyvýšenými záhonmi, zatiaľ čo Baumit prispel k vytvoreniu Komunitnej záhrady vyvýšenými záhonmi a osadením drevených lavičiek so stolom v projekte Sadnite si u nás. Tieto iniciatívy nielen zlepšujú životné prostredie, ale aj vytvárajú priestor pre interakciu a inklúziu detí z rôznych prostredí. Karpatská nadácia tiež podporila vybudovanie dopravného ihriska v projekte Bezpečne na cestách, bezpečne domov. Občianska voľba pivovaru Šariš a Komunitná nadácia Prešov realizovali projekt Záhrada bez bariér - Záhrada Radosti, ktorého cieľom bolo zlepšenie životného prostredia, konkrétne záhrady v areáli základnej školy.
Podpora zamestnanosti a rozvoja pracovných zručností
Zamestnanosť je kľúčovým faktorom sociálnej inklúzie. Projekt Práca šľachtí II, realizovaný s podporou Nadácie Pontis, Accenture a Komunitnej nadácie Veľký Šariš, sa zameriava na rozvoj pracovných zručností mladých ľudí. Účastníci si mohli vyskúšať prácu v kuchyni a práčovni, čím získali cenné skúsenosti a zvýšili svoje šance na uplatnenie na trhu práce. E-shop Radosť, podporené Nadáciou VUB, umožnil OZ Barlička spustiť internetový predaj výrobkov chránenej dielne prostredníctvom vytvorenia internetového obchodu. V rámci projektu Zamestnanosť a sociálna inklúzia, ktorý prebiehal od augusta 2010 do mája 2012, sa OZ Barlička aktívne podieľala na zlepšení zamestnateľnosti znevýhodnených skupín.
Vzdelávanie a interaktívne spoznávanie kultúrneho dedičstva
Vzdelávanie zohráva dôležitú úlohu v rozvoji spoločnosti a šírení osvety o inklúzii. V rámci projektu 1. Pamiatky Prešova interAktívne, Komunitná nadácia Veľký Šariš a Občianska voľba Pivovaru Šariš priblížili seniorom pamätihodnosti mesta Prešov. Tento projekt ukazuje, ako sa dá interaktívnym spôsobom spoznávať kultúrne dedičstvo a zároveň podporovať medzigeneračné dialógy. Projekt Tvarujem, teda som prostredkúva techniku zvanú enkaustika, teda maľovanie farebným voskom. Vďaka MPSVaR sa v roku 2006 mohli realizovať vzdelávacie a voľnočasové aktivity v projekte Radosť rozdávaním rastie. Nadácia pre deti Slovenska - Hodina deťom podporila projekt Jabĺčka - mladí muzikanti s cieľom rozvíjať spevácke talenty. Iuventa ďalej podporovala projekty OZ Barlička, či už Feasibility visit: Lets make things happen! Komunitná nadácia Veľký Šariš a Pivovary Topvar, a.s. realizovali projekt Za počítač - strom.
OZ Barlička: Pilier sociálnych služieb
OZ Barlička je dôležitý pilier v oblasti poskytovateľov sociálnych služieb s kvalitnými ľudskými zdrojmi. Združenie sa od svojho vzniku v roku 1999 pustilo do práce na viacerých frontoch. S podporou ZŠ Prostějovská a Mesta Prešov časom získalo domov na ZŠ Matice slovenskej a rozbehlo každodenné aktivity. Na ich financovanie sa zapájalo do projektových výziev rôzneho druhu. Rekonštrukcia v Radosti bola podporená z NEFO fondu PSK n.f.
Hospicová starostlivosť: Dôstojný koniec života
Hospicová starostlivosť predstavuje komplexnú starostlivosť o človeka v pokročilom alebo terminálnom štádiu ochorenia, u ktorého bola ukončená kauzálna liečba. Jej cieľom nie je predlžovať život za každú cenu, ale zabezpečiť pacientovi dôstojné, pokojné a bezbolestné prežívanie posledného obdobia života. Nejde len o zdravotnú stránku, ale zahŕňa biologické, psychické, sociálne i duchovné potreby. Lôžkový hospic je zdravotnícke zariadenie určené pre pacientov s nevyliečiteľným ochorením v pokročilom štádiu, ktorých stav už neumožňuje liečbu smerujúcu k uzdraveniu. V lôžkovom hospici je pacient hospitalizovaný a stará sa o neho multidisciplinárny tím odborníkov - lekári, zdravotné sestry, psychológovia, sociálni pracovníci a často aj duchovní. Mobilný hospic (nazývaný aj domáci hospic) poskytuje paliatívnu starostlivosť v domácom prostredí pacienta. Ide o formu zdravotnej a ošetrovateľskej starostlivosti pre ľudí s vážnym a nevyliečiteľným ochorením, ktorí chcú zostať doma medzi svojimi blízkymi, ale zároveň potrebujú odbornú medicínsku pomoc. Tím mobilného hospicu tvorí najčastejšie lekár, zdravotné sestry, prípadne psychológ alebo sociálny pracovník, ktorí pacienta pravidelne navštevujú doma. Zabezpečujú kontrolu bolesti, nastavovanie liečby, ošetrovateľské úkony a podporu rodiny pri starostlivosti o pacienta. Mobilný hospic zároveň poskytuje telefonickú dostupnosť a odborné poradenstvo, aby rodina vedela reagovať na zmeny zdravotného stavu pacienta. Paliatívna medicína je medicínsky odbor zameraný na starostlivosť o pacientov s vážnymi, chronickými alebo nevyliečiteľnými ochoreniami, pri ktorých už nie je cieľom úplné vyliečenie. Jej hlavnou úlohou je zlepšovať kvalitu života pacienta, zmierňovať bolesť a iné nepríjemné symptómy ochorenia a zároveň poskytovať podporu pacientovi aj jeho rodine. Ambulancia paliatívnej medicíny je špecializované ambulantné pracovisko, kde pacienti dochádzajú na vyšetrenia a konzultácie s lekárom - špecialistom v paliatívnej starostlivosti. Lekár pomáha nastavovať liečbu bolesti, riešiť symptómy ochorenia, koordinovať ďalšiu zdravotnú starostlivosť a poskytuje odporúčania pre domácu alebo hospicovú starostlivosť.
História a rozvoj hospicov
Slovo hospic pochádza z latinského hospitium („útulok“). Už za čias starého Ríma a v stredoveku existovali prístrešky či útulky pri cestách, kde si mohli pútnici oddýchnuť, tehotné ženy porodiť a chorí buď sa uzdraviť a pokračovať v ceste, alebo v kľude zomrieť. Hospicové hnutie vzniklo v Anglicku. Za predchodcu súčasných hospicov bývajú považované domy pre umierajúcich, ktoré v Írsku a Londýne zriaďovali kresťanské rády od 19. storočia. Moderné zariadenie hospicového typu bolo ale prvýkrát založené až roku 1967 Dr. Ceciliou Saundersovou v Londýne pod menom Hospic sv. Kryštofa (St Christopher's Hospice).
Hospice v Českej republike
Po prevrate v roku 1989 sa začali objavovať prvé pokusy o zriadenie hospicu aj v Českej republike. Medzi prvými s touto myšlienkou prišla Marie Opatrná. Po roku 1990 začala hospicové hnutie propagovať Marie Svatošová. Najprv začala so zdravotnou starostlivosťou v domácnostiach pacientov, v roku 1995 sa jej podarilo otvoriť prvý český lôžkový hospic v Červeném Kostelci - Hospic Anežky České. Pred tridsiatimi rokmi sa po prvýkrát naskytla možnosť ľuďom odchádzajúcim zo života stráviť svoje posledné chvíle v prostredí rešpektujúcom ľudskú dôstojnosť a ponúkajúcom kvalitnú a láskavú starostlivosť. V januári roku 1996 prijal svoje prvé pacientov Hospic Anežky České v Červeném Kostelci. Bol vôbec prvým hospicom v Českej republike a priekopníkom nového prístupu k starostlivosti o umierajúcich. Zakladatelia hospice sa inšpirovali v kolíske hospicového hnutia - vo Veľkej Británii, v londýnskom Hospici sv. Kryštofa. Hospic Anežky České sa stal vzorom pre ďalšie zariadenia v celej republike. Vďaka priekopníckemu úsiliu sa podarilo vybojovať prvú zmluvu s VZP a presadiť hospicovú starostlivosť ako súčasť zdravotného systému. Dnes je v Českej republike približne 25 lôžkových hospicov, desiatky mobilných hospicov a paliatívnych ambulancií. Hospicová starostlivosť sa rozvíja aj v nemocniciach prostredníctvom špecializovaných tímov. Charita Česká republika patrí k hlavným poskytovateľom tejto starostlivosti. Prevádzkuje štyri lôžkové hospice a pripravuje výstavbu piateho - Hospice pre Hradecko s odľahčovacou službou vo Stěžerách pri Hradci Králové. Len v minulom roku doprovodila v hospicoch 1 190 umierajúcich a prostredníctvom domácej starostlivosti pomohla viac ako 34 tisícom pacientov. Podľa dokumentu Strategie rozvoje paliativní péče (MZ ČR, 2025) sú do lôžkových hospicov často prijímaní pacienti vo veľmi pokročilých stavoch, priemerná dĺžka pobytu je zhruba 23,4 dňa (medián 10 dní) a ročne v nich umiera okolo 5 000 pacientov.
Hospice na Slovensku
Verejnosť si pripomína Svetový deň hospicovej a paliatívnej starostlivosti. Slovenská katolícka charita pri tejto príležitosti upriamuje pozornosť na prvý hospic na Slovensku - charitný Hospic Matky Terezy, ktorý po 15 rokoch od svojho vzniku patrí medzi špičkové zariadenia. Minulý rok ošetrila Slovenská katolícka charita 181 chorých ľudí v domácnostiach prostredníctvom mobilnej hospicovej starostlivosti a 360 klientom vytvorila takýto priestor v troch hospicových zariadeniach - v Dome pokoja a zmieru u Bernadetky v Nitre, v Hospici sv. Hospic Matky Terezy slávnostne otvorili 1. júla 2003. Prvý hospic na Slovensku bol vybudovaný z ruiny bývalej základnej školy. Inšpiráciu aj pomoc našiel východoslovenský hospic pred rokmi v Česku i Poľsku, kde mali s hospicovou a paliatívnou starostlivosťou väčšie skúsenosti. Podľa Hamadejovej dnes je Hospic Matky Terezy zariadenie s výborným vybavením, s vyspelým a vzdelaným personálom. Hospic v Bardejovskej Novej Vsi je dnes podľa Hamadejovej špičkou vo svojom odbore a o jeho služby majú klienti neustály záujem.
Prvý košický hospic v utorok posvätili a oficiálne otvorili vo Vysokošpecializovanom odbornom ústave geriatrickom sv. Lukáša v Košiciach. Pacientov tam začali skúšobne prijímať už vo februári. Podľa vedúcej sestry ústavu Tatiany Turokovej, do dnešného dňa v šiestich jednolôžkových izbách s nadštandardnou výbavou poskytli služby v posledných chvíľach života 21 klientom. Hospicový servis v metropole východného Slovenska bol dlhé roky nedostatkový a žiadaný. O klasickom poradovníku sa však podľa Turokovej nedá hovoriť. Ak príbuzní potrebujú akútnu pomoc a hospicové lôžka nie sú voľné, ústav sv. Lukáša je schopný prijať pacientov aj na oddelenie dlhodobo chorých. Celkovo má k dispozícii 148 lôžok pre geriatrických a pre dlhodobo chorých pacientov. V súvislosti s hospicom vedúca sestra tiež pripomenula, že nadštandardná výbava znamená pre príbuzných aj nutnosť doplácať za hospitalizáciu. Spoluzakladateľom košického hospicu je Arcidiecézna charita Košice. Podľa informácii jej riaditeľa Jána Deča práce na rekonštrukcii siedmeho poschodia ústavu, kde hospic sídli, začali vlani v novembri a skončili vo februári tohto roku. Náklady na jeho kompletné vybudovanie predstavovali 4,5 milióna Sk. V druhej etape v košickom ústave sv. Lukáša plánujú prebudovať pre hospicové služby aj šieste poschodie s 20 lôžkami. Služby pacientom v terminálnom štádiu nevyliečiteľnej choroby na východe Slovenska okrem Košíc poskytuje Hospic Matky Terezy v Bardejovskej Novej Vsi a Hospic sv. Mesto Košice prostredníctvom svojej organizácie Strediska sociálnej pomoci mesta Košice rozširuje zdravotnú starostlivosť o nové zariadenie pre nevyliečiteľne chorých. Na Garbiarskej ulici vybudovalo Hospic sv. archanjela Michala - prvý hospic na Slovensku, ktorý zriadila a bude prevádzkovať priamo samospráva. Hospic má kapacitu 20 klientov - v 2 dvojlôžkových a 16 jednolôžkových izbách. Po príklade európskych štandardov budú návštevy neobmedzené, aby mohli pacienti tráviť čo najviac času so svojimi blízkymi.
Tabuľka 1: Porovnanie hospicovej starostlivosti
| Krajina | Počet lôžkových hospicov (približne) | Priemerná dĺžka pobytu v lôžkovom hospici | Povedomie o hospicovej starostlivosti (prieskum STEM/MARK 2023) |
|---|---|---|---|
| Česká republika | 25 | 23,4 dňa (medián 10 dní) | 72 % |
| Slovensko | min. 3 (Slovenská katolícka charita) | Nie sú uvedené presné údaje | Nie sú uvedené presné údaje |