Zrak patrí medzi najdôležitejšie zmysly vnímania, pričom až 80 % všetkých informácií prechádza cez oči. Dieťa však nevie odhadnúť, či mu tento zmysel funguje správne, pretože mu chýba porovnanie a zlé videnie nebolí. Preto je dôležité venovať pozornosť zraku detí a v prípade potreby vyhľadať odbornú pomoc.
Zrakovo postihnutý jedinec kompenzuje (nahrádza) chýbajúci alebo oslabený zrak ostatnými zachovanými zmyslami alebo poznávacími procesmi. Proces kompenzácie zraku sa nedostavuje automaticky, je to výsledok väčšej aktivity ostatných zmyslov. Hovoríme o tzv. kompenzačných faktoroch.
V poznávacom procese musia ľudia so zrakovým postihnutím nahradiť zrak inými zmyslami, čo kladie vysoké nároky na pamäť, analýzu a dedukciu. Vidiaci človek obsiahne situáciu jedným pohľadom, slabozraký, alebo nevidiaci človek si ju musí pamätať, meniacu situáciu neustále prácne analyzovať a dedukovať, čo môžu informácie, ktoré dostáva, preňho znamenať.
Človek so zrakovým postihnutím má v prostredí sťažené nielen získavanie informácií a vykonávanie každodenných činností, ale najmä má sťaženú orientáciu a samostatný pohyb, predovšetkým v neznámom prostredí. Pre bezpečný pohyb zrakovo postihnutých osôb je nevyhnutný dostatok jednoznačných informácií.
Získavanie informácií zrakovo postihnutými osobami
Nevidiaci človek využíva na získavanie potrebných informácií pre pohyb a orientáciu hmat, sluch a čuch. Slabozraký človek využíva najmä zvyšky svojho zraku a v závislosti na stupni a druhu zrakovej chyby vo zvýšenej miere aj hmat, sluch a čuch.
Hmatová kompenzácia
Zrakovo postihnutý človek môže hmatom pozorovať len priestor vo svojej bezprostrednej blízkosti. Preto akékoľvek opatrenie určené na uľahčenie orientácie nevidiaceho, ktoré mu podáva hmatovú informáciu, musí byť umiestnené v jeho dosahu. Taktiež je potrebné umiestniť ho tak, aby bola pravdepodobnosť, že si toto opatrenie nevidiaci všimne, čo najvyššia. Hmatové vnímanie je zúžené len na plochu, ktorou pôsobí človek hmatovými receptormi na skúmaný objekt. ZP si osvojujú najmä priestorové vlastnosti predmetov - tvar, veľkosť, vzdialenosť, povrch a i. sprostredkovaný - pomocou pomôcky (slep. Pasívny a aktívny hmat sa uplatňuje najviac pri čítaní a písaní slep.
Sluch ako zdroj informácií
Sluchom, keď sa využíva možnosť získania informácií a komunikovania prostredníctvom prirodzených i cielených zvukov z okolitého prostredia, ako aj hlasových informácií napr. V prostredí okolo nás sa vyskytuje veľké množstvo prirodzených zdrojov zvuku a niektoré z nich môže zrakovo postihnutý človek efektívne využívať pre svoju orientáciu. Príkladom je prúd áut - podľa zvuku tohto prúdu sa človek môže zorientovať a pohybovať sa paralelne s ním alebo kolmo naň. Ďalším príkladom môže byť fontána umiestnená pred vstupom do budovy, kde podľa vzdialenosti a smeru zvuku vody zrakovo postihnutý človek vie, kde približne sa nachádza vstup. Tieto prirodzené akustické prvky v prostredí sú však veľmi nestále. Ich výskyt ovplyvňuje napríklad denná doba (výrazne nižší počet áut na ceste mimo dopravnej špičky) alebo ročná doba (fontána v zime nebude funkčná).
Využívanie zvyškov zraku
Zrakovo postihnutí ľudia majú často využiteľné zvyšky zraku, ktorých kvalita a podmienky, v ktorých sú využiteľné, je veľmi rôznorodá vzhľadom na rôznorodosť diagnóz zrakových porúch a chorôb.
Kompenzačné faktory a poznávacie procesy
Pamäť: U ZP je základom uchovania informácií v edukačnom procese, ale aj v bežnom živote. Na základe pamäťových skúseností ZP využívajú aj predstavy a fantáziu. Je dôležité, aby predstavy boli reálne a čo najviac sa približovali skutočnosti.
Spôsoby, ktorými nevidiaci alebo slabozraký chodec získava informácie o prostredí, možno rozdeliť do nasledujúcich skupín.
Diagnostika a prevencia zrakových porúch
Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska (ÚNSS) realizuje skríningové merania bezdotykovým prístrojom Plusoptix v materských školách. Tieto merania s vysokou mierou spoľahlivosti odhalia existujúce alebo začínajúce vývinové poruchy zraku detí. Ukazuje sa, že až 19 % škôlkárov môže mať problém so zdravím očiek. Odbornou garantkou projektu je Marta Ondrejková, hlavná odborníčka Ministerstva zdravotníctva SR v odbore oftalmológia. Čím neskôr sú vývinové poruchy zraku odhalené, tým sa znižuje šanca na ich úplné odstránenie. Následky môžu pretrvávať počas celého života.
Podľa európskych štúdií 18-20% detí nevidí dobre. Ale len 5-8 % bolo už na prehliadke u oftalmológa.
Kategórie zrakového postihnutia a ich diagnostika
Vyšetrenie je zamerané na odhalenie týchto zrakových porúch:
- Ďalekozrakosť (hyperopia): deti vidia relatívne dobre do diaľky, ale majú problémy s videním do blízka
- Krátkozrakosť (myopia): deti vedia zrakom rozlišovať do blízka, ale na diaľku sa im javia predmety neostro
- Astigmatizmus: rohovka je nepravidelne zaoblená
- Strabizmus (škúlenie): jedno alebo aj obe oči majú zlé postavenie kvôli určitej očnej poruche alebo slabým očným svalom. Je to viac, ako chyba krásy.
- Amblyopia (tupozrakosť): podvedomé potláčanie menej kvalitného vnemu v horšie vidiacom oku, aby sa eliminoval jeho rušivý vplyv na vnímanie lepšie vidiacim okom. Ide o nedostatočné rozvinutie binokulárneho videnia (videnia obidvoma očami), ktoré je spôsobené rozdielom zrakovej ostrosti pravého a ľavého oka - anizometropiou.
Prístup k výchove a podpora zrakovo postihnutých detí
Veľmi tiež záleží na prístupe rodičov, pedagógov a celkovo okolia ku zrakovo postihnutému dieťaťu. Je dôležité k výchove nevidiaceho dieťaťa pristupovať podobne ako k výchove zdravého dieťaťa. Rodičia by mali situáciu prijať a sústrediť sa na to, ako čo najlepšie pomôcť dieťaťu, aby mohlo žiť plnohodnotný život aj so svojím postihnutím. Mali by v prvom rade kontaktovať a vyhľadávať rodiny v podobnej situácii. Nedusiť v sebe svoje pocity. Vývoj nevidiaceho dieťaťa má svoje zvláštnosti, ktoré je nutné poznať. Dieťa síce nevidí, ale už od začiatku má rovnakú túžbu objavovať svet ako deti, ktoré vidia. Je nutné nahradiť zrak ďalšími inými zmyslami: sluch, hmat a reč.
Je dôležité snažiť sa pristupovať ku zrakovo postihnutému dieťaťu normálne. Neľutovať(!) ho, ale správať sa k nemu láskavo a hlavne mu venovať pozornosť teplými slovami. Ak je dieťa väčšie, pomaly mu „ukazujte“ dom, noste ho na rukách a nechajte ho ohmatať si rôzne veci, ktoré sú okolo neho (okno, stôl, všetko, čo vám napadne), aby sa vedelo pohybovať po dome samotné bez vašej pomoci.
Zoznamujte dieťa s časťami jeho tela - hlavou, očami, ušami. Veďte mu ruky, keďže nie je schopné napodobňovania, lebo vás nevidí. Pre pohyb nevidiacich je dôležité učiť aj priestorovú orientáciu. Je potrebné odstrániť nebezpečné predmety a plochy, o ktoré by sa svojím pohybom mohlo zraniť. Môžete napríklad ohraničiť časť priestoru, aby sa v ňom mohlo bezpečne pohybovať. Choďte s dieťaťom aj na ulicu, aby malo možnosť počuť dopravný ruch, opisujte, čo sa deje (nákladiak, autobus, auto brzdí).
Dieťa neskôr učte Braillovo písmo, pomocou ktorého sa bude vzdelávať, komunikovať a neskôr pracovať.
Dôležitosť socializácie a podpory hry
Na to, aby mohol byť nevidiaci človek vyrovnaná osobnosť, nesmie sa vo výchove zanedbávať správna socializácia. Napríklad nevidiaci sa môžu často cítiť osamotení, celkovo môžu zrakovo postihnutí až nezdravo priľnúť k jednému z rodičov. Je preto dobré navštevovať často aj širšiu rodinu, známych a tiež rôzne akcie pre zrakovo postihnutých, aby dieťa mohlo nadväzovať vzťahy a nájsť si kamarátov.
Rôzne výskumy naznačujú, že deti so zrakovým znevýhodnením (slabozraké, so zvyškami zraku, nevidiace, s CVI) sa v porovnaní s deťmi bez narušenia zraku menej hrajú so svojimi vrstovníkmi. Deti bez zrakového znevýhodnenia trávia väčšinu času v hre s rovesníkmi. Najmä u detí, ktoré nevidia, naznačujú výskumy odlišnú situáciu. Väčšinu času trávia s dospelými alebo sa hrajú samé. V skupine sa často stáva, že sa viac obracajú na dospelých.
Pre deti s ťažším zrakovým znevýhodnením je všeobecne náročné pripojiť sa ku skupine detí. Obraz o hre si vytvárajú najmä na základe toho, čo počujú. Vyžaduje to veľké sústredenie a predstavivosť. Keďže deti sa rýchle premiestňujú, je náročné ich v priebehu hry lokalizovať. Hmatové skúmanie hračiek tiež vyžaduje viac času.
Deti so zrakovým znevýhodnením si vyžadujú osobitnú starostlivosť a podporu. V hre je dôležité rešpektovať určité časové posuny. V praxi sa stáva, že v skupine rovnako starých detí nie sú deti s ťažkým zrakovým znevýhodnením na rovnakej úrovni hry ako deti vidiace. Ich vývin je vzhľadom na zmyslové obmedzenia zložitejší. Ak sa vidiace deti hrajú symbolickú hru, nevidiace dieťa môže ešte uprednostňovať manipulačnú alebo funkčnú hru. Potrebuje viac skúmať, ako predmety fungujú, k čomu slúžia.
Dieťa s oslabeným zrakom si môže vyberať materiály pre hru, ktoré sú zvukovo a hmatovo zaujímavé. V symbolickej hre tiež môže uprednostňovať skôr sluchové a hmatové aspekty pred motorickými a zrakovými.
Hra vidiacich detí je obvykle veľmi rýchla. Podobne je to u detí s CVI. Vidiace deti často používajú gestá, náznaky a posunky bez slovného vysvetlenia. Očakávajú, že nevidiace dieťa bude reagovať na ukazovanie, mimiku alebo predstieranie niečoho. Deti s CVI môže rušné a pestré prostredie hry príliš zaťažovať - množstvo podnetov ich zahltí.
Zapojenie do hry je náročné. Nevidiaci má pochopiť, čo sa hrá, aké sú pravidlá. Potom sledovať priebeh hry - veľa aktivít prebieha bez vysvetlenia. Má sa pohotovo orientovať v priestore. Ak stojí ďalej, nie je jasné, či sa chce zapojiť. Deti s ťažkým zrakovým znevýhodnením si pomáhajú napríklad tým, že kladú otázky, alebo navrhujú zmenu témy hry na takú, ktorá im viac vyhovuje. Často veľa rozprávajú počas hry, aby sa uistili, že robia to isté ako iní.
Po prijatí do skupiny deti vyjednávajú o rolách, rekvizitách, téme, priestore hry. Preto je dôležité, aby dieťa dostatočne ovládalo reč, vedelo sa dohodnúť, ako sa budú striedať, riešiť konflikty. Skúsenosti s hrou by mali byť na podobnej úrovni. Nevidiace deti majú sklon držať sa jedného scenára, ktorý poznajú. Majú menej skúseností s hraním rolí. Chýbajú im informácie o rozvrhnutí hry. Nevidiace deti sa medzi sebou ľahšie dohodnú na téme.
Individuálna podpora dieťaťa v hre je veľmi dôležitá. Pomáha mu hrať sa rozmanitejšie, meniť hru. Takáto podpora prispieva k emočnému i sociálnemu vývinu dieťaťa. Kooperatívna hra môže byť v skutočnosti paralelnou - vzhľadom na ťažkosti zapojiť sa. Umožnime dieťaťu byť medzi ostatnými deťmi. Môže si tak zvykať na spôsob ich hry, učiť sa, ako sa zapojiť. Ak dieťa nemá súrodenca, vyhľadávame príležitosti v materskom centre, na ihrisku, v MŠ… Neznepokojujme sa, ak sa určitú dobu hrá samo, paralelne.
Dospelí môžu, najmä u malých detí, spoločnú hru špeciálne podporiť a organizovať. Ako spoločníka je vhodné vybrať dieťa s podobnou alebo trochu vyššou úrovňou hry (aj mladšie deti). Dospelý môže byť prostredníkom v hre a vysvetliť druhému dieťaťu niektoré postupy nevidiaceho dieťaťa. Napríklad, že si najprv prehmatá hračky, že pomáha nahlas hovoriť, čo práve robíme; prečo otáča skôr ucho ako tvár k hovoriacemu. Nevidiace dieťa sa môže vopred zoznámiť s hračkami. Často je potrebné u hry zostať a občas ju podporiť. Spoločnú hru budujeme postupne, najskôr s jedným dieťaťom v domácom prostredí.
Pri zapájaní dieťaťa do spoločnej hry sa neodporúča pýtať, či smie. Dieťaťu poskytneme potrebné informácie o hre. Aby pochopilo kontext hry, môžeme sa spolu posadiť v blízkosti a sledovať priebeh. Popisujeme mu priestor, hračky a aktivity detí. Dieťa môže počúvať, ako sa deti oslovujú, aké pravidlá sú pri rozdeľovaní hračiek a rolí, ako sa tvorí príbeh. Nemalo by v tejto fáze klásť veľa otázok ostatným deťom. Potom sa s dospelým porozpráva o hre. Aká je téma hry, pravidlá, roly, čo by sa mohlo diať d’alej. Neskôr je dôležité učiť dieťa, ako si svoju pozíciu počas hry udržať. Dospelí môžu pomôcť riešiť nedorozumenia v hre, pri delení rolí. Nevidiace deti obľubujú vytvárať a hrať sa „rozhlasové hry“.
Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska (ÚNSS) a jej služby
Na Slovensku existuje rozsiahla sieť podpory a služieb, ktoré sa zameriavajú na zlepšenie kvality života ľudí so zrakovým postihnutím. Jednou z kľúčových organizácií v tejto oblasti je Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska (ÚNSS), občianske združenie, ktoré združuje ľudí so zrakovým postihnutím, ich priaznivcov, priateľov a rodičov nevidiacich a slabozrakých detí. ÚNSS má 3 930 členov združených v 66 základných organizáciách na celom území Slovenska. Svoje služby, poradenstvo a aktivity poskytuje všetkým ľuďom so zrakovým postihnutím, ktorí o ne prejavia záujem, na 8 krajských strediskách a 60 poradenských miestach.
ÚNSS je dôležitým aktérom v poskytovaní komplexnej podpory pre ľudí so zrakovým postihnutím na Slovensku. Jej hlavným cieľom je integrácia a plnohodnotné zapojenie týchto ľudí do spoločnosti. ÚNSS sa zameriava na poskytovanie sociálnych služieb, poradenstva, vzdelávania a technickej podpory, ktoré pomáhajú nevidiacim a slabozrakým ľuďom prekonávať bariéry a žiť nezávislý život.
Kľúčové služby poskytované ÚNSS
- Terénne služby: Pomoc priamo v domácom prostredí pri zvládaní základných každodenných činností, ako je chôdza s bielou palicou, čítanie a písanie Braillovho písma, varenie a upratovanie.
- Krajské strediská ÚNSS: Miesta prvého kontaktu a komplexnej podpory, ktoré poskytujú široké spektrum služieb, vrátane sociálneho poradenstva, sociálnej prevencie a sociálnej rehabilitácie.
- Sociálne poradenstvo: Poskytovanie informácií a podpory pri riešení rôznych problémov, ktoré súvisia so zrakovým postihnutím.
- Sociálna prevencia: Organizovanie preventívnych aktivít, ako sú prednášky, semináre a workshopy, ktoré sú určené pre verejnosť, rodiny s deťmi so zrakovým postihnutím a odborníkov.
- Sociálna rehabilitácia: Komplexný proces, ktorý má za cieľ obnoviť alebo zlepšiť schopnosti a zručnosti ľudí so zrakovým postihnutím, aby mohli žiť čo najsamostatnejší život. Dôležitou súčasťou sociálnej rehabilitácie je aj nácvik práce s kompenzačnými pomôckami, ktoré umožňujú nevidiacim a slabozrakým ľuďom vykonávať činnosti, ktoré by inak boli pre nich nedostupné.
- CETIS (Centrum technických a informačných služieb): Špecializované pracovisko ÚNSS, ktoré sa zameriava na technickú podporu vzdelávania, zamestnávania a nezávislého života ľudí so zrakovým postihnutím. Poskytuje sprístupňovanie informácií a ICT, rozvoj schopností v oblasti ICT a metodickú činnosť.
ÚNSS poskytuje sociálne služby a poradenstvo klientom na celom Slovensku bezplatne. Služby sú poskytované prevažne individuálnou formou ambulantne na pracoviskách ÚNSS, alebo v domácom prostredí klienta. Jedinou podmienkou je diagnostikované zrakové postihnutie. Na osobnom stretnutí s pracovníkom krajského strediska sa zisťujú základné informácie o klientovi so zrakovým postihnutím a o jeho probléme.
Reforma posudkovkej činnosti a Jednotný Integrovaný Posudok (JIP)
Dňom 1. 9. 2025 vstúpila do platnosti reforma posudkovej činnosti. Po novom bude ÚPSVaR pre potreby peňažných príspevkov na kompenzáciu (PP) a pre sociálne služby odteraz vypracovávať len jeden posudok, tzv. jednotný integrovaný posudok (JIP), ktorý bude vychádzať zo sociálneho a lekárskeho posudku. Dôraz sa bude klásť na sociálnu situáciu konkrétneho človeka, to znamená, že návrh vhodnej pomoci ovplyvní nielen poznanie potrieb žiadateľa, ale aj prostredie, v ktorom žije. Reforma neohrozí ani PP, ani sociálne služby, ktoré už máte priznané, žiadne doterajšie diagnózy, na základe ktorých sa ZP posudzovalo, zo zoznamu nevypadli.
ÚPSVaR má na vypracovanie JIP 60 dní, v prípade potreby môže požiadať o predlženie, a to o ďalších 60 dní. Žiadosť o JIP sa podáva na predpísanom tlačive, jej prílohou je lekársky posudok a sebahodnotiaci dotazník (v rozsahu 12 otázok). Pokiaľ ide o PP alebo sociálne služby, je potrebné predložiť doklady o zmluvných vzťahoch.
JIP musí obsahovať upresnenie, či ide o človeka s ŤZP alebo či má ZP na účely vydania parkovacieho preukazu, či má dlhodobé ZP vo vzťahu k pracovnej činnosti (týka sa zamestnania v sociálnom podniku), určí sa stupeň odkázanosti, ak je odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby, budú určené aj činnosti, ktoré nie je schopný vykonávať samostatne, alebo je schopný vykonávať ich s dohľadom. Vymenované budú aj činnosti, pri ktorých je odkázaný na osobnú asistenciu, a ak bude PP na osobnú asistenciu navrhnutý, aj jej rozsah. Ďalej pomôcky, druh PP na kompenzáciu, druh sociálnej služby a termín opätovného posúdenia. JIP bude vydávaný formou rozhodnutia správneho orgánu.
Dvaja sociálni pracovníci ÚPSVaR-u budú podľa novej reformy posudzovať vaše individuálne predpoklady, rodinné zázemie, prostredie, v ktorom žijete a mieru vašich ťažkostí pri vykonávaní rôznych činností. Môžu navrhnúť vhodné druhy PP, druhy sociálnej služby, určiť niektoré druhy odkázanosti (v tomto má ale širšie pole posudkový lekár). Sociálny posudok môže v časti o odkázanosti uviesť odkázanosť na osobnú asistenciu, na pomôcku a jej úpravu, na úpravu fyzického prostredia domácnosti a na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Zároveň pomenuje, ktoré činnosti nie ste schopní vykonávať, alebo pri ich vykonávaní máte ťažkosti. Zoznam činností vyplynie zo štandardizovaného dotazníka, ktorý má 36 základných a 32 doplňujúcich otázok. Môžete sa s nimi vopred oboznámiť na ktoromkoľvek krajskom stredisku ÚNSS.
Pri vypĺňaní dotazníka je dôležité vedieť, že pri zisťovaní vašich ťažkostí sa nezohľadňuje využitie pomoci alebo podpory inej osoby, ani použitie zdravotníckych alebo kompenzačných pomôcok. Znamená to, že počas písania odpovedí si predstavte situáciu, keď ste bez pomoci a bez pomôcky. Pri posudzovaní ťažkostí sa vychádza z toho, akou mierou je rozsah schopností postačujúci na to, aby ste danú činnosť vykonali samostatne, v kvalite a spôsobom, ktorý je bežný a akceptovateľný u fyzických osôb rovnakého veku a pohlavia bez ZP. Zároveň musíte byť schopní overiť si, či ste to vykonali správne, v súlade s prijateľným štandardom a v prijateľnom čase. V dotazníku je priestor na poznámku, kde môžete tieto veci ďalej špecifikovať, spresniť alebo dovysvetľovať. ÚPSVaR si pri vypracúvaní sociálneho posudku môže prizvať konzultantov.
Sociálni pracovníci vás podľa zákona musia posudzovať v prostredí, v ktorom sa obvykle zdržiavate. Žiadosť o integrovaný posudok podávate vždy v mieste trvalého bydliska, ale ak máte, povedzme, prechodný pobyt v inom meste či kraji, posudzovanie bude prebiehať tam. Sociálni pracovníci nie sú povinní ohlásiť svoju návštevu vopred. Ak chcete, aby bol pri posudzovaní niekto pri vás, nezabudnite jeho meno písomne uviesť v materiáloch.
Posudkový lekár vychádza z lekárskych nálezov (nie starších ako 6 mesiacov), z klinicko-psychologického nálezu (ak je povinnou prílohou žiadosti), sociálneho posudku, príp. z popisu pracovných činností, ktorý vyhotovuje zamestnávateľ na účely sociálneho podnikania. V prípade, že nemá k dispozícii dostatočné množstvo podkladov, sú formulované príliš všeobecne alebo na ich základe nie je schopný vyvodiť závery a navrhnúť vhodné kompenzačné riešenia, podľa novej reformy má posudkový lekár právo požiadať priamo poskytovateľa zdravotnej starostlivosti (napr. vášho ošetrujúceho lekára, nemocnicu, ústav) o kompletizáciu vo forme výpisu z vašej zdravotnej dokumentácie, môže nahliadnuť do vašich elektronických záznamov, môže požiadať o poskytnutie a vykonanie vyšetrenia, odberu alebo o vydanie odborného lekárskeho nálezu. Takisto môže dať podnet na vyhotovenie znaleckého posudku, dokonca krátkodobú diagnostickú hospitalizáciu.
Posudkový lekár navrhuje vhodný druh PP a druh sociálnej služby, určuje druh odkázanosti a stupeň odkázanosti na pomoc inej osoby, uvádza činnosti, pri ktorých ste odkázaný na osobnú asistenciu, ak je PP na osobnú asistenciu navrhnutý, stanovuje jej rozsah. Rozhodujúce slovo bude teda mať posudkový lekár, pretože práve on bude v posudku uvádzať, na čo máte nárok. ÚNSS sa prostredníctvom svojich krajských stredísk bude aj naďalej usilovať spolupracovať s pracovníkmi ÚPSVaR-ov, poskytnúť im čo najviac informácií o kompenzačných a optických pomôckach a ich využití, aby JIP obsahovali všetko, čo na samostatné fungovanie potrebujete.
V prípade, že chcete byť pri lekárskom posudzovaní prítomní, treba o to písomne požiadať. V materiáloch je potrebné uviesť meno človeka, ktorý vás bude sprevádzať a ktorý bude prítomný pri vstupe sociálneho pracovníka do vášho obydlia. V prípade, že sa medzi sociálnym a lekárskym posudkom objaví nejaký rozpor (napr. ak sociálny posudok bude upravovať nároky, ktoré lekársky posudok nenavrhne, budú sa líšiť v náhľade na stupeň odkázanosti a pod.), zasadne odborné konzílium. Konzílium tvoria traja sociálni pracovníci (dvaja, ktorí posudkovú činnosť vykonávali, tretí je prizvaný) a dvaja posudkoví lekári ( jeden posudok pripravil, druhý je prizvaný).
Zákon ustanovuje, že vydanie rozhodnutia o JIP dostanete do šesťdesiatich dní od podania žiadosti. V prípade, že príslušný ÚPSVaR nebude mať k dispozícii všetky podklady (napr. všetky lekárske nálezy), alebo bude posúdenie zložité a vyžiada si viac času, ústredie môže stanovenú lehotu predĺžiť, najviac však o ďalších 60 dní. Posúdenie žiadosti o vydanie preukazu ŤZP, ŤZP/S a parkovacieho preukazu môže naďalej prebiehať v zrýchlenom konaní, bezodkladne môžu byť rozhodnutia vydané vtedy, keď je potrebné rozhodnúť o poskytnutí sociálnej služby, napr.
Pokiaľ rozhodnutie neobsahuje všetky typy pomôcok či PP, o ktoré máte právo žiadať, máte podozrenie, že o priebehu svojho konania nie ste dostatočne informovaní, alebo že proces neprebieha v súlade s predpismi, môžete sa voči JIP odvolať, pričom tak treba urobiť do štrnástich dní od jeho obdržania. Odvolacím orgánom je Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny. V prípade, že zákonom stanovenú lehotu nestihnete, mimoriadne opravné prostriedky už využiť nemôžete. Opakovane si môžete podať žiadosť v prípade zmeny podstatných skutočností (napr. v prípade zmeny zdravotného stavu), inak až po uplynutí šiestich mesiacov, čo je ale takisto potrebné UPSVaR-u zdôvodniť. Pokiaľ po prípadnom odvolaní Ústredie vášmu odvolaniu nevyhovie, do úvahy prichádza návrh súdu o preskúmanie rozhodnutia. Upozorňujeme, že podaním novej žiadosti sa celý proces začína nanovo, tzn. opäť začína plynúť 60-dňová lehota. Všetky konania, ktoré boli začaté do konca augusta 2025 a budú prebiehať v septembri a októbri, sa budú riadiť pravidlami, platnými v čase podania, tzn. staršími predpismi. Žiadosti podané po 1. 9.
Preukaz ZŤP ako nástroj sociálnej politiky
Preukaz ZŤP predstavuje jeden z nástrojov sociálnej politiky zameranej na pomoc ľuďom so zdravotným postihnutím. Slúži na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a cieľom je podpora sociálneho začlenenia osôb so zdravotným postihnutím do spoločnosti, pri zachovaní ich ľudskej dôstojnosti a rovnosti. Hoci samotný preukaz nezakladá nárok na invalidný dôchodok, jeho držitelia majú nárok na rôzne finančné zľavy a benefity. Je dôležité rozlišovať medzi preukazom ZŤP a invaliditou, pretože ide o dva odlišné pojmy, ktoré sa často nesprávne zamieňajú.
Na Slovensku je problematika preukazu ZŤP upravená zákonom č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tento zákon definuje štyri základné oblasti, v ktorých môžu byť kompenzované sociálne dôsledky zdravotného postihnutia: Mobilita a orientácia, Komunikácia, Zvýšené výdavky, Sebaobsluha.
tags: #proces #prijatia #zrakovo #postihnutych