Proces prijatia zrakovo postihnutých a kvalita vzdelávania

Tento článok sa zameriava na proces prijatia zrakovo postihnutých a kvalitu vzdelávania v študijnom programe Učiteľstvo psychológie v kombinácii. Dôraz je kladený na kvalifikáciu učiteľov, ich pedagogické a tvorivé aktivity, ako aj na vedecko-výskumnú činnosť, ktorá prispieva k rozvoju študijného programu a podpore študentov so špecifickými potrebami.

Kvalifikácia a erudovanosť učiteľov

Učitelia v študijnom programe Učiteľstvo psychológie v kombinácii sú kvalifikovaní odborníci, ktorí erudovane zabezpečujú transfer kvalitných vedomostí, skúseností, zručností, kompetencií, ako aj osobnostných charakteristík a etických princípcov. Ich erudovanosť sa prejavuje nielen v pedagogickej, ale aj v tvorivej činnosti. Každý pedagóg prechádza výberovým konaním, ktoré zaručuje, že spĺňa požiadavky na príslušné funkčné miesto.

Vysoká škola podporuje svojich pedagogických zamestnancov v rozvoji ich kvalifikačného rastu prostredníctvom vzdelávacích aktivít a podujatí, ako sú školenia, semináre, kurzy a stretnutia. Podporuje tiež účasť zamestnancov na aktivitách realizovaných inými inštitúciami na Slovensku alebo v zahraničí, ako sú konferencie, odborné semináre, stáže a učiteľské mobility.

Pedagógovia pôsobiaci v danom študijnom programe sú oprávnení učiť na základe ich publikačnej a inej tvorivej činnosti, pedagogických zručností, spôsobilostí a jazykových zručností. Kvalifikácia učiteľov je dostatočná na ich angažovanie sa vo viacerých stupňoch vzdelávania. V študijnom programe Učiteľstvo psychológie v kombinácii prvého stupňa je počet vyučujúcich primeraný, pracovná kapacita zodpovedá predpokladanému počtu študentov a personálnej náročnosti vzdelávacích činností.

Profilové predmety zabezpečujú docenti, ktorí sú odborníkmi v danej oblasti poznania. V celom študijnom programe prednášky spravidla vedú docenti a profesori; semináre a cvičenia sú zabezpečované okrem docentov a profesorov aj odbornými asistentmi. Odborná kvalifikácia učiteľov zabezpečujúcich študijný program na bakalárskom stupni je minimálne na úrovni 3. stupňa (PhD.) vysokoškolského štúdia a vyšším. Cenným prínosom je zapojenie externých vyučujúcich - odborníkov z externého prostredia.

Tvorivá a výskumná činnosť učiteľov

Učitelia sa kontinuálne venujú tvorivej a výskumnej činnosti, ako aj iným odborným aktivitám a činnostiam a sú aktivizovaní v rôznych odborových a profesijných organizáciách na Slovensku aj v zahraničí podľa svojej špecializácie, v redakčných radách domácich aj zahraničných časopisov, komisiách a pod.

V rámci vedecko-výskumnej činnosti sa osoby zodpovedné za študijný program Učiteľstva psychológii v kombinácii spolu s ostatnými členmi katedry príslušne zabezpečujúcej daný ŠP aktuálne venujú nasledujúcim projektom:

Výskumné aktivity doc. PhDr. Márie Glasovej, PhD.

Výskumné aktivity sa v poslednom období sústreďujú na oblasť vývinu a vývinovej psychopatológie a jednotlivcov s typickým a atypickým vývinom, špecificky na emocionálnej regulácii v kontexte teórie komplexných dynamických systémov; psychológiu detí a adolescentov vo vzťahu ich participácii v bežnom živote v kontexte integrácie/inklúzie; ako aj na aplikáciu poznatkov o emocionálnej regulácii, emočnej inteligencii a psychológii stresu a odolnosti v podmienkach výchovy v primárnom a sekundárnom vzdelávaní.

• 2017-2020 Multimodalita vývinu emocionálnej regulácie u dospievajúcich s typickým a atypickým vývinom. Perspektíva komplexnej dynamickej súhry štrukturálnych a funkčných systémových zmien biologických, psychických, sociálnych a environmentálnych, VEGA 0955/17 (hlavná riešiteľka: doc. PhDr. M. Glasová, PhD.; PaedDr. Eva Vancu, Ph.D., zástupkyňa vedúcej riešiteľky projektu)
• 2016-2019 Psychologické determinanty aktivity a participácie detí a adolescentov so zdravotným postihnutím vzdelávaných v integrovanom/inkluzívnom prostredí, VEGA 1/0620/16 (hlavný riešiteľ: doc. PhDr. M. Groma, PhD.; doc. PhDr. M. Glasová, PhD., zástupkyňa vedúceho riešiteľa projektu)
• 2014-2016 Integratívna metodika na zlepšenie interpersonálnych komunikačných kompetencií, rozvoj emočnej inteligencie a reziliencie dospievajúcich žiakov a adolescentov v kontexte prierezových tém ISCED 2 a ISCED 3A, KEGA 067UK-4/2014 (hlavná riešiteľka: PaedDr. Eva Vancu, Ph.D.; doc. PhDr. M. Glasová, PhD., zástupkyňa vedúcej riešiteľky projektu).

Výskumné aktivity doc. PhDr. Mariana Gromu, PhD.

Výskumné aktivity sú zamerané na oblasť psychológie detí, žiakov a študentov s postihnutím, na problematiku inklúzie detí a žiakov s postihnutím, ktorá je jedna z dominantných tém súčasného školstva, na aktivitu a participáciu detí a žiakov s postihnutím, na postoje študentov a budúcich učiteľov a učiteľov v praxi k ľuďom s postihnutím a k inklúzii. Ďalšou témou výskumných aktivít sú témy orientované na kariérové poradenstvo, vzhľadom k významu kariérovej výchovy a kariérového poradenstva v súčasnom inkluzívnom edukačnom procese cielenom na uplatnenie všetkých žiakov vo svete práce a v živote.

• 2015-2018 Narušená komunikačná schopnosť u pacientov s Parkinsonovou chorobou, APVV-15-0155 (hlavný riešiteľ prof. PaedDr. Z. Cséfalvay, PhD., spoluriešiteľ doc. PhDr. M. Groma, PhD.)
• 2016-2019 Psychologické determinanty aktivity a participácie detí a adolescentov so zdravotným postihnutím vzdelávaných v integrovanom/inkluzívnom prostredí, VEGA 1/0620/16 (hlavný riešiteľ: doc. PhDr. M. Groma, PhD.)
• 2021- 2024 Poruchy učenia a pozornosti u študentov a študentiek v terciárnom vzdelávaní: Prevalencia, symptomatológia, copingové a učebné stratégie (hlavná riešiteľka: doc. Mgr. Lenka Sokolová, PhD., KP FSEV UK, spoluriešiteľ: doc. PhDr. M. Groma, PhD.

Výskumné aktivity doc. MUDr. Viacheslava Basaliukova, CSc.

Výskumné aktivity sú zamerané na oblasť psychológie jednotlivcov s postihnutím, na problematiku neuropsychologického a patopsychologického výskumu jednotlivcov a detí, na liečbu a prevenciu duševných porúch.

• 2016-2019 Psychologické determinanty aktivity a participácie detí a adolescentov so zdravotným postihnutím vzdelávaných v integrovanom/inkluzívnom prostredí, VEGA 1/0620/16 (hlavný riešiteľ: Doc. PhDr. M. Groma, PhD., spoluriešiteľ doc. MUDr. Viacheslav Basaliukov, CSc.)
• 2020-2021 YOUTH AND A.I. (UN)LEARNING WITH ROBOTS / NAO - NAO-Residency Goethe Institut a Sensorium, Bratislava (Riešiteľ: Goethe Institut a Sensorium, spoluriešiteľ: doc. MUDr. Viacheslav Basaliukov, CSc.)

Grantové úlohy VEGA a KEGA za posledných 6 rokov

Katedra psychológie a patopsychológie sa aktívne zapája do riešenia grantových úloh VEGA a KEGA. Medzi tieto projekty patria:

• 2015-2018 Vnímané hodnotové posolstvá žiakmi z formálnej edukácie
• 2016-2019 Psychologické determinanty aktivity a participácie detí a adolescentov so zdravotným postihnutím vzdelávaných v integrovanom/inkluzívnom prostredí
• 2016-2018 Dimenzie čítania v rodinách detí z bilingválneho prostredia
• 2017-2019 Osobnosť a profesijné videnie učiteľa/učiteľky vo vzťahu k riešeniu náročných situácií v školskej triede v období tranzitu do praxe
• 2017-2020 Multimodalita vývinu emocionálnej regulácie u dospievajúcich s typickým a atypickým vývinom. Perspektíva komplexnej dynamickej súhry štrukturálnych a funkčných systémových zmien biologických, psychických, sociálnych a environmentálnych
• 2019-2022 Životné štýly a stratégie v kohortách slovenských adolescentov
• 2021-2024 Poruchy učenia a pozornosti u študentov a študentiek v terciárnom vzdelávaní: Prevalencia, symptomatológia, copingové a učebné stratégie
• VEGA 1/0592/20 Genderový aspekt matematickej úzkosti detí mladšieho školského veku
• 2014-2016 Integratívna metodika na zlepšenie interpersonálnych komunikačných kompetencií, rozvoj emočnej inteligencie a reziliencie dospievajúcich žiakov a adolescentov v kontexte prierezových tém ISCED 2 a ISCED 3A, KEGA 067UK-4/2014
• 2017-2019 Podpora naratívnej kompetencie v slovenskom jazyku u detí z marginalizovaného jazykového prostredia - súbor metodických materiálov
• 2017-2019 Tvorba a implementácia metodiky pre prácu v oblasti prevencie násilia v intímnych vzťahoch dospievajúcich
• 2021-2023 Podpora implementácie mravnej výchovy v základnej škole: aplikovaný výskum a metodický materiál pre učiteľov

Iné projekty za posledných 6 rokov

• OP Ľudské zdroje, 312011AFX7 Skvalitnenia prípravy budúcich pedagogických zamestnancov v oblasti vzdelávania humanitných a spoločenských vied, jazykov a umeleckých vied
• (UN)LEARNING WITH ROBOTS / NAO - NAO-Residency Zámer: Projekt riešil utváranie vzťahu a komunikáciu medzi robotom NAO, umelcami a deťmi, Obdobie: 2020-2021, Organizátor projektu Goethe Institut a Sensorium, Bratislava

Členstvo v medzinárodných výskumných tímoch

doc. Mgr. Zlatica Jursová Zacharová, PhD. - členka výskumného tímu REYLL (Research into Early Years Language Laerning).

Publikácie a podpora študentov

Učitelia Katedry psychológie a patopsychológie publikujú svoje výskumné zistenia vo viacerých domácich časopisoch a vo vedeckých zborníkoch zo zahraničných a domácich konferencií.

Publikačná činnosť doc. PhDr. Márie Glasovej, PhD.:

Výstupy tvorivej činnosti sú prezentované na domácich a zahraničných konferenciách, publikované v domácich a zahraničných časopisoch a zborníkoch; monografie a kapitoly v monografiách sú publikované v zahraničí a vo Vydavateľstve Univerzity Komenského v Bratislave; štandardný odborný preklad psychodiagnostickej metódy publikovaný v zahraničí.

• Glasová, M., Harvanová, S., & Vancu, E. (2021). Multimodalita vývinu emocionálnej regulácie u adolescentov. Univerzita Komenského v Bratislave. 43 s.
• Glasa, J., & Glasová, M. (2016): Responsabilitatea în vaccinare probleme etice în dezvoltarea şi utilizarea de vaccinuri. In: Etica sănătăţii publice. Chişinău: [s. n.], 2016. s. 109-140.
• Glasová, M., Groma, M. (2019). Psychologické posudzovanie bariér a facilitátorov aktivity a participácie detí a adolescentov so zdravotným postihnutím v kontexte inklúzie [elektronický dokument]. In: Groma, M. a kol. Aktivita a participácia detí so zdravotným postihnutím v kontexte integrovaného /inkluzívneho vzdelávania [elektronický dokument]. Univerzita Komenského v Bratislave. S. 57-96.
• Groma, M., Jariabková, K., Glasová, M., Špajdel, M. (2019). Aktivita a participácia detí so zdravotným postihnutím [elektronický dokument] In: Groma, M. a kol., Aktivita a participácia detí so zdravotným postihnutím v kontexte integrovaného/inkluzívneho vzdelávania [elektronický dokument]. Univerzita Komenského v Bratislave, S. 141-187.
• Jursová Zacharová, Z., Čierniková, M., Glasová, M. (2017). Rozvoj cudzojazyčných kompetencií u detí zo sociálne znevýhodneného prostredia. Školský psychológ/Školní psycholog, 18(1), s. 133-139.
• Groma, M., Jariabková, K., Glasová, M., Andreánska, V. (2018). Psychologické determinanty aktivity a participácie detí a adolescentov so zdravotným postihnutím vzdelávaných vintegrovanom/inkluzívnom prostredí. In: Psychológia a patopsychológia: študentská vedecká konferencia 2018. Univerzita Komenského v Bratislave, S. 91-99.
• Glasa, J., Glasová, H., Hrádocký, A., Ďačok, J., Viglaš, J., Glasová, M., Záborská, A., Lach, J. (2019). Development of bioethics in Slovakia (1990-2017) - The international contexts and the catholic perspective (defending and promoting human dignity, good medicine, and the family). The Linacre Quarterly. (86)1, s. 129-130. - SCOPUS
• Glasová, H., Glasa, J., Hrádocký, A., Ďačok, J., Viglaš, J., Glasová, M., Záborská, A., Lach, M. (2019). Catholic physicians and health care professionals in Slovakia and in Europe in the service to human life and family (learning from the past - working the future in an increasingly globalised world). The Linacre Quarterly. (86)1, s. 127-128. - SCOPUS
• Vancu, E., Glasová, M. (2016). Integratívna metodika na zlepšenie interpersonálnych komunikačných kompetencií, rozvoj emočnej inteligencie a reziliencie žiakov a adolescentov: program na zvyšovanie odolnosti voči stresu. Univerzita Komenského v Bratislave, 65 s.
• Spence, S., Glasová, M. Jariabková, K., Surovcová, A., Šipošová, M. (2021). Spenceovej škála úzkosti u detí = Spence children s anxiety scale : (dotazník pre rodičov). s. 1-2. In: The Spence children s anxiety scale.

Timea Hóková sa narodila so zrakovým postihnutím. Spočiatku využívala lupy a zväčšovacie okuliare, no jej diagnóza (zvýšený vnútroočný tlak), sa stále zhoršovala. Časom sa naučila Braillovo písmo, aj pracovať s počítačom s hlasovým výstupom. Podobne ako ostatní nevidiaci, aj ona sa orientuje skôr podľa zvuku. "Vidím iba svetlo. Obrys je veľmi slabý, nespoľahlivý, nespoznala by som vás na ulici," povedala Timea pre Pravda.sk. Napokon, vraj táto otázka, "čo vlastne vidí", patrí od laikov k tým najčastejším. Nie je to totiž úplná tma. Druhou najčastejšou otázkou, ktorú jej ľudia kladú, je, či má ako nevidiaca zmysel "navyše". Logika by v tom bola. Ak príroda dopustila zhoršenie zraku, pridať by mala inde… Timea vraví, že tak to nie je. "Niektoré zmysly sú možno viac trénované a vycvičené tým, že ich viac používame. Ale určite to nie je dané automaticky. Nerodíme sa s lepším hmatom alebo sluchom."

Bol to menší šok ako pre človeka, ktorý o zrak prišiel zo dňa na deň? "Je to dosť veľký šok pre človeka tak či onak, ale veľká a výrazná životná zmena pre toho, čo bežne funguje ako vidiaci človek - šoféruje, píše, číta a je nezávislý v orientácii," vymenúva Timea. Dodáva, že ak takýto človek odrazu príde o zrak, je to vec, ktorú musí spracovať. Napokon, aj v jej rodine musel prebehnúť "proces vyrovnávania". Z jej, aj zo strany rodiny. Tá keď ale zistila, aké má nevidiaci reálne možnosti a že sa dá fungovať aj za takých podmienok, smerovalo to k postupnému vyrovnávaniu a akceptácii danej situácie. "Samozrejme, nie je to takéto ideálne v každej rodine, ale v mojej je to spracovaná a plne prijatá vec," skonštatovala Timea.

Timea Hóková (33) sa narodila ako vidiaca. Hoci mala zrakové ochorenie (sivý zákal) a neskôr i vysoký vnútroočný tlak, bez problémov fungovala, spoznávala svet, učila sa. Až v tínedžerskom veku začala zrak markantne strácať a život jej začali uľahčovať audioknihy, hlasový program v PC či biela palica. To však neznamenalo, že by sa vzdávala snov a plánov, aké mali jej rovesníci. Dobrovoľníčila v zahraničí a vyštudovala vysokú školu. Na určitý čas si stúpla nie pred, ale aj za katedru. Napriek tomu, že sa profesijne posunula ďalej, dodnes odovzdáva svoje postrehy, poznatky i osobné skúsenosti študentom špeciálnej pedagogiky. Dnes je metodičkou pre sociálne služby v ÚNSS a snaží sa, aby pomoc, ktorá je nevidiacim a slabozrakým poskytovaná, bola kvalitná, odborná i aktuálna. Život ľudí so zrakovým postihnutím chce meniť k lepšiemu aj ako prvá podpredsedníčka Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska. Každodennosť jej však nenapĺňa iba práca, radosť jej robí najmä dcéra Hanka. Ako vraví, rodičovstvo je veľká výzva, ale aj potešenie.

Timea Hóková vysvetlila, že má bežný počítač, vybavený hlasovým výstupom. Ide o softvér, ktorý prečíta to, čo sa deje na obrazovke. "Takže ak mi príde správa, otvorím si ju a počítač mi ju nahlas prečíta." Odpisovanie je už náročnejšie.

"Keďže angličtina sa inak píše ako číta, je fajn mať pri učení k dispozícii učebnicu v Braillovom písme, aby to mal človek "pod prstami", aby si vedel reálne osvojiť aj formu zápisu," vysvetľuje Hóková, ktorá sa Braillovým písmom zaoberá už dlho, no orientuje sa skôr na počítač s hlasovým výstupom. Knihy v Braillovom písme nečíta, hoci sú ľudia, ktorí ich uprednostňujú. "Preferujem zvukové, načítané knihy. Ja som sa totiž Braillovo písmo učila neskôr, takže nemôžem sa porovnávať s ľuďmi, ktorí sa ho učili už na základnej škole."

Pred Braillovým písmom boli rôzne pokusy o tvorbu reliéfneho písma, no Braillovo sa ukazuje ako najpoužiteľnejšie a najvhodnejšie. Timea Hóková vysvetlila, že samotné písanie sa človek naučí za 10-15 minút, čítanie je ťažším orieškom. Treba to cibriť. O toto písmo javia záujem aj vidiaci ľudia, tí, čo sa tejto problematike venujú profesne, napríklad špeciálni pedagógovia.

Timea však neverí, že raz uvidí. Je tak nad vecou, že nad touto úvahou len mávla rukou. "Nie. Viem, že to nie je možné, s mojou diagnózou nemôžem očakávať žiaden zázrak."

Vodiaceho psa zatiaľ nemá, po meste sa orientuje len s dlhou bielou palicou. Vraví však, že vďaka tomu, že sa problematika ľudí so zrakovým postihnutím komunikuje cez médiá, postoje ľudí sa zlepšujú.

Pri práci s ľuďmi so zrakovým postihnutím je kľúčová verbalizácia. Je potrebné podrobne opisovať, čo konkrétne robíme alebo budeme robiť. Komunikovať treba priamo so znevýhodnenou osobou, tvárou otočenou k nej. "Komunikácia je veľmi kľúčová pri akomkoľvek vzájomnom kontakte a pokiaľ ide o človeka so zrakovým znevýhodnením, o to viac. V našom prípade podčiarkujeme práve verbalizáciu, ktorá uľahčuje vzájomný kontakt," uviedla lektorka Tímea Hóková.

Osobám so zrakovým postihnutím je potrebné zhrnúť alebo prečítať obsah dokumentu, ktorý budú podpisovať, prípadne im dokument poskytnúť v elektronickej podobe. Treba vysvetliť, kde sa dokument nachádza a naviesť nevidiaceho aj pomocou šablóny na podpis na príslušnom mieste.

Pri pohybe v priestore je potrebné vyhnúť sa neurčitým slovám. Ponúknuť pomoc pri pohybe, nie ju vnucovať. Sprevádzanie nevidiaceho alebo slabozrakého si vyžaduje, aby sprievodca dával pozor na prekážky aj na osobu, ktorú vedie. Vedenie sa ponúka lakťom alebo plecom, vždy je potrebné kráčať pred nevidiacim a naznačovať a opisovať mu podobu cesty. Je nutné komentovať čokoľvek atypické, čo sa v priestore nachádza.

V kontexte prijímania a vzdelávania zrakovo postihnutých je dôležité spomenúť aj širší kontext podpory osôb so zdravotným postihnutím na Slovensku. Otvorený list, podpísaný mnohými organizáciami a jednotlivcami, upozorňuje na alarmujúcu situáciu v poskytovaní sociálnych služieb a pretrvávajúce porušovanie práv a slobôd osôb odkázaných na sociálne služby. Slovenská republika sa zaviazala k dodržiavaniu Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý garantuje prijatie opatrení na zabezpečenie ochrany a bezpečnosti osôb so zdravotným postihnutím v rizikových a núdzových situáciách.

V roku 2009 bol v Slovenskej republike prijatý Zákon č. 317/2009 Z.z. o pedagogických a odborných zamestnancoch, ktorý vniesol do problematiky pedeutológie úplne novú dimenziu, ktorá sa týka priameho "zastúpenia" psychológie a psychológov pri učiteľskej profesii. Konkrétne paragraf 10 tohto zákona sa týka zdravotnej spôsobilosti učiteľa, pod ktorou sa rozumie telesná a duševná spôsobilosť potrebná na výkon pedagogickej alebo odbornej činnosti.

V uvedenom zákone sa uvádzajú aj iné činnosti, ktoré môžu realizovať psychológovia. Je to napr.: preventívne psychologické poradenstvo, tréningy zamerané na predchádzanie a zvládanie agresivity, na sebapoznanie a riešenie konfliktov. Dôvody pre rozšírenie zdravotnej spôsobilosti o duševnú spôsobilosť súvisia s vysokou psychickou záťažou na zamestnancov a praxou preukázanou "nevhodnosťou" niektorých zamestnancov na výkon tejto činnosti (napr. používanie fyzických trestov, agresívne správanie, sexuálne deviácie).

Znenie a zdôvodnenie tohto paragrafu, ale najmä jeho realizácia v praxi, však vyvoláva niekoľko otázok: Kto a kedy zadefinuje pojem „zdravotná, resp. duševná spôsobilosť“ v kontexte učiteľskej profesie? Kto a za akých podmienok ju bude posudzovať? Kto a na základe akých kritérií bude kompetentný vypracovať súbor diagnostických postupov a metód na posúdenie duševnej spôsobilosti pedagogických zamestnancov?

Napriek zrakovému postihnutiu sa Timea Hóková venuje mnohým činnostiam. Nepripomína si každý deň fakt, že zrak sa jej neustále zhoršuje. Snaží sa úplne bežne fungovať. Radosť jej prinášajú aj drobné zvládnuté práce v domácnosti. Počas svojho života sa okrem toho, že vyštudovala vysokú školu, naučila aj po anglicky.

Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska (ÚNSS) sa snaží pomáhať ľuďom hľadať a aplikovať riešenia, ktoré im umožňujú žiť čo najsamostatnejšie. Cieľom je dosiahnuť riešenia, ktoré sú adekvátne a prístupné nielen pre osoby so zrakovým znevýhodnením, ale pre všetkých, pretože inklúzia v praxi zlepšuje kvalitu života celej spoločnosti.

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky sa usiluje vybudovať inkluzívnu inštitúciu, plne prístupnú aj pre znevýhodnené skupiny osôb. V spolupráci s ÚNSS sa konalo špeciálne odborné školenie zamerané na komunikáciu a poskytovanie pomoci nevidiacim a slabozrakým osobám, vrátane asistencie pri nahliadaní do spisov či všeobecnej pomoci pri pohybe a orientácii.

Lektorky z ÚNSS priblížili najčastejšie mýty v kontexte nevidiacich a slabozrakých, vysvetlili typy zrakového postihnutia, opísali reálny život zrakovo znevýhodnených ľudí a bariéry, s ktorými sa stretávajú.

Na interaktívnom workshope mali zamestnanci možnosť vyskúšať si rôzne druhy zrakových postihnutí a diagnóz na simulačných okuliaroch. Zástupkyne ÚNSS predviedli aj kompenzačné pomôcky na uľahčenie života zrakovo znevýhodneným osobám.

Práca Tímei Hókovej v ÚNSS jej prináša hrdosť. Je hrdá na organizáciu, jej poslanie, systém práce a predovšetkým na ľudí, ktorých združuje - zamestnancov, členov, partnerov a dobrovoľníkov. Všetkých spája záujem, vzájomná blízkosť a chuť pomáhať.

Únia pre ňu znamená rodinu, nebo na zemi. Sú to ľudia, ktorí sú ako anjeli. V Únii sa našla, lebo pomáhať je pre ňu samozrejmé. Dôležitý je osobný prístup, povzbudiť a potom odporučiť kolegov, ktorí vedia ako ďalej. Je úžasné, keď človek cíti, že jeho práca má zmysel.

Prepojenie sociálnej pomoci a sebarealizácie nie je nemožné. Človek s ťažkým zdravotným postihnutím a humor idú ruka v ruke. Príbehy nevidiacich sú plné humoru a odhodlania.

25-ročný príbeh Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska je dôkazom toho, že aj napriek prekážkam sa dá žiť plnohodnotný život. Je to organizácia, ktorá chce meniť váš život k lepšiemu.

Je podstatné byť tu pre tých, ktorí to potrebujú. Aj to je dôvod, prečo sa Tímea Hóková venuje svojej práci.

tags: #proces #prijatia #zrakovo #postihnutych #timea #hokova