Zabezpečovanie plnenia predmetu činnosti zamestnávateľa prostredníctvom zamestnancov zamestnávaných na základe pracovnej zmluvy je základom pracovnoprávneho vzťahu. Slovenská legislatíva kladie dôraz na podporu a ochranu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím, ktoré by zodpovedalo ich zdravotnému stavu a možnostiam. Tento článok sa zameriava na povinnosti zamestnávateľa v súvislosti so zamestnávaním občanov so zdravotným postihnutím, najmä na príspevok za neplnenie povinného podielu.
Kto je zamestnanec so zdravotným postihnutím?
Zákona o službách zamestnanosti (ZoSZ) v § 9 špecifikuje dve kategórie zamestnancov, ktorými sa rozumejú zdravotne postihnutí občania:
- Invalidita
- Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Tieto kategórie sú výsledkom uznania občana za invalidného na základe definície invalidity v § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení (zákon o SP). Percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je určená v prílohe č. 4 zákona o sociálnom poistení.
Na účely povinného zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím sa za takého občana považuje občan uznaný za invalidného, ak je jeho pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou dlhodobo minimálne o 40% nižší. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie.
Príklad: Manžel - podnikateľ, ktorý prevádzkuje rezbársku dielňu, zamestnáva svoju manželku, ktorá je z dôvodu diabetes, vymeneného bedrového kĺbu a obličkových kameňov občanom so zníženou schopnosťou zárobkovej činnosti o 40 %. O poklese tejto schopnosti rozhodla Sociálna poisťovňa rozhodnutím.
Kto je zamestnávateľ?
Zamestnávateľ je právnická alebo fyzická osoba, ktorá zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu za podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve alebo v dohodách o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.
-
Zamestnávateľ - právnická osoba
Je určená obchodným menom a sídlom. Právnickou osobou je združenie fyzických alebo právnických osôb (napr. obchodné spoločnosti), účelové združenia majetku (napr. nadácie), jednotky územnej samosprávy (obce, mestá) a iné subjekty ustanovené zákonom (napr. Sociálna poisťovňa, Slovenský rozhlas). Obchodná spoločnosť je spôsobilá na uzatváranie pracovnej zmluvy ako zamestnávateľ najskôr dňom, v ktorom bola zapísaná do obchodného registra. V pracovnoprávnych vzťahoch robí právne úkony za zamestnávateľa, ktorý je právnickou osobou, štatutárny orgán určený zákonom alebo na základe zákona.
-
Fyzická osoba - zamestnávateľ
Je určená menom a priezviskom, prípadne názvom, pod ktorým podniká. Spôsobilosť fyzickej osoby stať sa zamestnávateľom vzniká narodením, čo znamená, že aj narodené dieťa sa môže stať zamestnávateľom, ale do dosiahnutia plnoletosti koná v pracovnoprávnych vzťahoch za neho zákonný zástupca. Zamestnávateľ, ktorý je fyzickou osobou, koná osobne.
Príslušná pobočka Sociálnej poisťovne spracúva údaje potrebné na posúdenie plnenia povinnosti zamestnávateľa a vedie ich v registri zamestnávateľov, ktoré následne poskytuje úradu.
Povinný podiel zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím
Podľa zákona o službách zamestnanosti je každý zamestnávateľ povinný zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím. Ide o tzv. povinný podiel zamestnávania zamestnancov so zdravotným postihnutím. Celkový počet zamestnancov je priemerný evidenčný počet zamestnancov vo fyzických osobách za kalendárny rok. Povinný podiel zamestnávania sa vzťahuje na všetky zamestnávateľské subjekty bez výnimky.
Povinnosť zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím vo výške povinného podielu vzniká v prípade, ak zamestnávateľ zamestnáva najmenej 20 zamestnancov a ak úrad v evidencii uchádzačov o zamestnanie vedie občanov so zdravotným postihnutím v počte, ktorý predstavuje 3,2 % z celkového počtu jeho zamestnancov. Ak zamestnávateľ zamestnáva občana so zdravotným postihnutím, ktorý má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vyšší ako 70 %, si na účely plnenia povinného podielu zamestnávania zamestnancov so zdravotným postihnutím započítava, ako keby zamestnával troch takých občanov.
Možnosti plnenia povinnosti
Povinnosť zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím vo výške povinného podielu môže zamestnávateľ plniť viacerými spôsobmi, ktoré sa môžu aj navzájom kombinovať:
- Priame zamestnávanie: Zamestnávaním občanov so zdravotným postihnutím v dostatočnej miere.
- Zadávanie zákaziek: Zadaním zákazky vhodnej na zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím.
Na započítanie jedného občana so zdravotným postihnutím je potrebné preukázať, že súčasťou ceny za realizovanú zadanú zákazku sú náklady na mzdu občana so zdravotným postihnutím, na preddavok na poistné na zdravotné poistenie, na poistné na sociálne poistenie a na príspevok na starobné dôchodkové sporenie platené zamestnávateľom, a to vo výške trojnásobku minimálnej celkovej ceny práce platnej k 1. januáru kalendárneho roka, za ktorý zamestnávateľ plní povinnosť. Zamestnávateľ je povinný úradu preukázať, že súčasťou ceny za realizovanú zadanú zákazku sú náklady na mzdu, na preddavok na poistné na zdravotné poistenie, poistné na sociálne poistenie najneskôr do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka. Zamestnávateľ musí od realizátora zákazky vyžiadať rozpis ceny zákazky v takej štruktúre, aby z nej bolo zrejmé, akou sumou sa na tejto cene podieľa mzda realizátora alebo jeho zamestnanca o odvody, ktoré platí realizátor do poistných fondov.
Výška zákazky na započítanie jedného občana so zdravotným postihnutím je 0,8-násobok celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom zamestnávateľ plní povinnosť zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím vo výške povinného podielu zadaním zákazky.
- Zadávanie zákaziek integračným podnikom a chráneným dielňam:
Zamestnávateľ môže zadať zákazku, ktorou je dodanie tovaru alebo poskytnutie služby s peňažným plnením realizovaná medzi zamestnávateľom a integračným podnikom, u ktorého najmenej 30 % zamestnancov tvoria občania so zdravotným postihnutím, chránenou dielňou, alebo fyzickou osobou so zdravotným postihnutím, ktorá prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť na chránenom pracovisku. Ak chránená dielňa alebo občan so zdravotným postihnutím, ktorý prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť, realizujú činnosti spojené s nákupom a predajom výrobkov, ktoré nezhotovujú, započítava sa zamestnávateľovi, ktorý odoberá takéto výrobky, výška 10% peňažného plnenia bez započítania dane z pridanej hodnoty.
Dôležitým pojmovým znakom špecifickým pre chránené dielne a chránené pracoviská je prispôsobenie pracovných podmienok zdravotnému stavu ich zamestnancov. Podmienky na pracovný výkon v plnej miere odzrkadľujú ich zdravotný hendikep, ktorý im dlhodobo bráni nájsť si zamestnanie alebo v ňom zotrvať. Za zriadenie chráneného pracoviska sa považuje aj zriadenie jednotlivého pracovného miesta, ktoré zamestnávateľ vytvoril alebo prispôsobil zdravotnému stavu občana so zdravotným postihnutím.
- Odvedenie príspevku: Odvedenie úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) odvod vo výške 0,9 násobku celkovej ceny práce za každého chýbajúceho zamestnanca so zdravotným postihnutím do splnenia tejto povinnosti.
Výpočet príspevku za nesplnenie povinnosti
Zamestnávateľ, ktorý nezamestnáva určený povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím na celkovom počte svojich zamestnancov, je povinný najneskôr do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka odviesť na účet úradu za každého občana, ktorý mu chýba do splnenia povinného podielu počtu občanov so zdravotným postihnutím, odvod vo výške trojnásobku mesačnej minimálnej mzdy platnej ku koncu kalendárneho mesiaca, v ktorom sa odvod za nesplnenie povinného podielu počtu občanov so zdravotným postihnutím odvádza.
Tento odvod zahŕňa:
- úhrady poistného na zdravotné poistenie
- poistného na sociálne poistenie
- príspevku na starobné dôchodkové sporenie platených zamestnávateľom.
Celková cena práce sa vypočíta ako súčet priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zverejnenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za príslušné obdobie a úhrady preddavku na poistné na zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a príspevku na starobné dôchodkové sporenie, platených zamestnávateľom. Priemerná mzda zamestnanca za v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok 2011 predstavovala sumu 765,- Eur.
| Rok | Priemerná mzda (eur) | Celková cena práce (eur) | Odvod za jedného chýbajúceho zamestnanca (eur) |
|---|---|---|---|
| 2011 | 765 | 930 | 930 |
| 2020 | 1 096 | 1 481,78 | 1 333,60 |
Príklad 1: Zamestnávateľ zamestnáva 264 zamestnancov, z ktorých dvaja sú invalidní. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť prvého z nich je 50%, u druhého tento pokles predstavuje až 75%. Príslušný úrad práce zároveň viedol po celý kalendárny rok občanov so zdravotným postihnutím.
Odpoveď: V tomto prípade je zamestnávateľ povinný zamestnávať spolu 8 občanov so zdravotným postihnutím (3,2 % z 264 = 8,448 = 8). Do povinného podielu 3,2 % mu však nechýbajú šiesti, ale len štyria (pretože zamestnanec s 75% poklesom sa počíta ako 3).
Príklad 2: Zamestnávateľ zamestnáva 94 zamestnancov a teda vzhľadom na ich počet by mal zamestnávať 3 zamestnancov so zníženou pracovnou schopnosťou. Zamestnáva však len jedného, pričom neodoberá tovary alebo služby z chránenej dielne ani chráneného pracoviska.
Odpoveď: Odvod za dvoch chýbajúcich zamestnancov bude vypočítaný podľa aktuálnej celkovej ceny práce.
Príklad 3: Zamestnávateľovi chýba do splnenia povinného podielu jeden zamestnanec so zdravotným postihnutím za rok 2020. Zároveň úrad práce viedol v evidencii uchádzačov o zamestnanie občanov so zdravotným postihnutím len počas šiestich mesiacov roka 2020.
Odpoveď: Celková cena práce za rok 2020 bola 1 481,78 eura. Z tohto sa vypočíta 0,9 násobok, čo je 1 333,60 eura. Keďže úrad práce evidoval občanov so zdravotným postihnutím len počas šiestich mesiacov, táto základná výška úhrady sa znižuje na 647,33 eura (1333,60 / 12 * 6). Táto suma (647,33 eura) je tá, ktorú musí zamestnávateľ za rok 2020 odviesť úradu práce.
Kontrola plnenia povinností a sankcie
Inšpektor práce má právo vykonávať kontrolu, skúšku, vyšetrovanie a iné úkony s cieľom zistiť, či sa dodržiavajú pracovnoprávne predpisy. Inšpekcia práce vykonáva dozor nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok žien, mladistvých, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili 15 rokov veku.
Ústredie a úrad uložia pokutu zamestnávateľovi za porušenie povinnosti zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím podľa zákona č. 5/2004 Z. z. V prípade porušenia zákonných ustanovení môže byť zamestnávateľovi uložená pokuta od inšpektorátu práce až do výšky 100 000 eur. Za nesplnenie oznamovacej povinnosti hrozí pokuta v rozpätí od 4 000 eur do 8 000 eur. Porušenia zákona bude posudzovať Národný inšpektorát práce, zatiaľ čo nesplnenie povinnosti predložiť správu bude v kompetencii rezortu práce.
Povinnosti zamestnávateľa voči úradu
Plnenie povinnosti zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím vo výške povinného podielu je zamestnávateľ povinný preukázať úradu najneskôr do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka na tlačive predpísanom Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny. Zamestnávateľ je v zmysle zákona o službách zamestnanosti (§ 63 ods. 5) povinný viesť evidenciu občanov so zdravotným postihnutím a poskytovať úradu na základe jeho žiadosti údaje z evidencie.
Ochrana zamestnancov so zdravotným postihnutím pred výpoveďou
V zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov platí ustanovenie § 66, na základe ktorého zamestnancovi so zmenenou pracovnou schopnosťou a zamestnancovi so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím môže dať zamestnávateľ výpoveď len s predchádzajúcim súhlasom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Platná legislatíva v súčasnosti nepozná pojem osoba so zmenenou pracovnou schopnosťou, ale len občan so zdravotným postihnutím, avšak poskytnutá ochrana je zachovaná. V prípade nesplnenia uvedenej povinnosti zo strany zamestnávateľa je výpoveď neplatná a zamestnanec má právo sa obrátiť na príslušný súd s návrhom na vyslovenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou z dôvodu nesplnenia uvedenej hmotnoprávnej podmienky výpovede z pracovného pomeru spolu so žiadosťou o náhradu mzdy, s podaním návrhu na súd v lehote dvoch mesiacov odo dňa, kedy sa mal pracovný pomer výpoveďou skončiť. Konanie o neplatnosť skončenia pracovného pomeru je oslobodené od platenia súdneho poplatku.