Príspevok VW na diesel v Nemecku: Riešenia, kontroverzie a budúcnosť mobility

Automobilový priemysel v Nemecku prechádza búrlivým obdobím, kde sa stretávajú snahy o znižovanie emisií, politické rozhodnutia a ekonomické záujmy. Volkswagen, ako jeden z hlavných hráčov na trhu, sa aktívne zapája do diskusie o budúcnosti dieselových vozidiel a elektromobility. Nemecký automobilový priemysel, symbol kvality a technologickej dokonalosti, čelí vážnym výzvam, ktoré ohrozujú jeho konkurencieschopnosť.

Tento článok sa zameriava na aktuálne dianie okolo dieselových motorov v Nemecku, na vládne opatrenia a na názory odborníkov i verejnosti. Súčasne, nové emisné pravidlá a súdne rozhodnutia vyvolávajú otázky o budúcnosti dieselových vozidiel v krajine.

Dieselový summit a záväzky Volkswagenu

Minulý týždeň sa konal dieselový summit, na ktorom sa zúčastnili zástupcovia nemeckej vlády, krajinských vlád a nemeckých automobiliek. Cieľom bolo prediskutovať riešenie emisnej kauzy a budúcnosť dieselových áut. Volkswagen sa na tomto summite dohodol na ekologickom programe, ktorý má podľa spoločnosti "výrazne prispieť k zlepšeniu kvality ovzdušia v mestách". Nemecká kancelárka Angela Merkelová a jej koaliční partneri sa začiatkom tohto mesiaca dohodli na plánoch redukcie emisií z dieselových vozidiel tým, že požiadajú výrobcov automobilky, aby ponúkli majiteľom stimuly alebo úpravy starších áut.

VW v rámci svojho programu ponúkne v 14 najznečistenejších mestách v Nemecku vrátane Mníchova, Stuttgartu a Kolína majiteľom starších áut tzv. šrotovné, teda finančnú prémiu, ak sa rozhodnú pre ich výmenu za nové. Okrem VW aj ďalšie značky patriace do VAG (Volkswagen Aktiengesellschaft) plánujú ponúknuť vlastné verzie stimulov pre zákazníkov.

Analytici zo spoločnosti Evercore ISI očakávajú, že program Volkswagenu a iných automobiliek sa rozšíri aj na ďalšie európske trhy. "V súčasnosti sa táto aktivita do veľkej miery týka nemeckých automobiliek, očakávame však, že nasledovať budú ďalšie, nie nemecké značky," uviedli analytici a dodali, že ďalšie opatrenia by mohli výrazne podporiť predaj áut.

Emisná kauza a jej následky

Emisná kauza Volkswagenu z roku 2015, kedy automobilka priznala inštaláciu softvéru umožňujúceho manipulovať s testami emisií oxidu dusíka do zhruba 11 miliónov naftových áut po celom svete, otriasla dôverou verejnosti v automobilový priemysel. Mnoho zákazníkov sa cíti podvedených a stratilo dôveru v značku. Reakcie verejnosti sú rôzne. Niektorí zákazníci sú skeptickí a neveria, že nové "eko-dízly" s "vymakaným softvérom" sú skutočne ekologické. Iní sú ochotní dať šancu novým technológiám a veria, že prechod na elektromobilitu je nevyhnutný.

V Nemecku sa opäť rozhorela debata o dieseloch. Desať rokov po tom, ako sa prevalil emisný škandál koncernu Volkswagen, rozhodol správny súd v Šlezvicku, že softvérové úpravy motorov, ktoré mali znížiť emisie, boli nezákonné. Verdikt sa opiera o sporné tzv. termookná, teda softvérové nastavenia, ktoré pri nižších teplotách vypínajú čistenie výfukových plynov. Na súde stála proti Volkswagenu nemecká organizácia na ochranu životného prostredia Deutsche Umwelthilfe, ktorá už roky upozorňuje, že aj po dodatočných úpravách vypúšťajú milióny áut viac škodlivín, než povoľujú normy. Volkswagen sa bráni tým, že ide o nevyhnutné opatrenie na ochranu motorov a bezpečnosti premávky, pričom pripomína, že termookná schválil aj nemecký úrad pre motorové vozidlá.

Súd však rozhodol, že environmentálne právo má prednosť pred technickými argumentmi výrobcov. Rozhodnutie nie je právoplatné, keďže koncern sa pokúša otvoriť cestu k revízii na Spolkovom správnom súde. Ako zdôrazňuje Spiegel, prípad už dávno presiahol hranice čisto právnej otázky a stal sa témou, ktorá hýbe celým kontinentom. Britský denník Financial Times označil rozsudok za „ďalší klinec do rakvy nemeckého dieselového priemyslu“ a varoval, že výrobcovia môžu byť nútení investovať miliardy do zastaralej technológie namiesto sústredenia sa na elektromobilitu či autonómne systémy. Iné médiá, ako Neue Zürcher Zeitung alebo rakúska Die Presse, upozorňujú na riziko politických a spoločenských dôsledkov.

Pre majiteľov dieselov zostáva situácia plná otáznikov. Rozsudok zatiaľ nie je právoplatný a na cestách sa nič nemení, no nad šoférmi visí hrozba, že ich autá môžu v budúcnosti stratiť povolenie jazdiť. Čo bude ďalej, závisí od toho, ako sa postavia vyššie súdy a či úrady začnú konať. Nemecký úrad pre motorové vozidlá čelí rastúcemu tlaku a právnici už pripravujú ďalšie žaloby. Ak sa rozhodnutie súdov potvrdí, pôjde o jeden z najväčších zásahov do automobilového trhu za posledné desaťročia.

Nemecká vláda a automobilky hľadajú riešenia

Nemecká vláda aktívne rokuje s domácimi automobilkami na tému emisií. Volkswagen ponúkol, že zabezpečí úpravu štyroch miliónov naftových áut, aby znížil ich emisie. Automobilka Daimler už oznámila, že za účelom zníženia emisií vykoná úpravy u viac než troch miliónov dieselových áut Mercedes-Benz, ktoré jazdia po európskych cestách.

Spolková vláda dala najavo, že sa jej nepáči zákaz vjazdu naftových automobilov, ktorý bol navrhnutý v niektorých nemeckých mestách. Cieľom vlády v Nemecku je dosiahnuť 15 miliónov elektromobilov na nemeckých cestách do roku 2030.

V auguste 2023, krátko pred skončením ekologického bonusu ako dotácií na elektroautá pre firemných zákazníkov, sa ešte posledný raz narýchlo zvýšili registrácie. Odvtedy to ide s elektromobilmi v Nemecku dolu vodou. Pri týchto autách totiž na zabránenie manipuláciám s výsledkami emisných testov nepostačuje iba jednoduchá aktualizácia softvéru, ale sú potrebné náročné zásahy do hardvéru, uviedla nemecká agentúra DPA. Podľa zdrojov agentúry definitívne rozhodnutie zatiaľ nepadlo a prípadná ponuka by platila iba v Nemecku. Skupina VW minulý mesiac priznala, že celosvetovo do zhruba 11 mil. áut inštalovala softvér, ktorý umožňuje skresľovať skutočný objem emisií vypúšťaných z dieselových vozidiel. V Európe koncern zvoláva na opravu 8,5 mil. áut, z toho v Nemecku 2,4 mil. vozidiel. Na výdavky spojené so zvolávaním VW vyčlenil 6,5 mld. eur.

Nové emisné pravidlá a ich dopad

Od januára 2025 vstúpia do platnosti nové emisné pravidlá Európskej únie, ktoré významne ovplyvnia používanie naftových vozidiel. Tieto pravidlá zasiahnu milióny áut s naftovým pohonom, vrátane tých, ktoré aktuálne spĺňajú prísne emisné normy Euro 5 a Euro 6. Hlavnou príčinou zmeny je nová metodika merania emisií, ktorá bude vyžadovať meranie za reálnych jazdných podmienok, na rozdiel od doterajšieho merania na stacionárnych staniciach.

V súčasnosti sa emisie merajú pri voľnobehu, keď je vozidlo v kľude a technik pripevní zariadenie na odsávanie výfukových plynov, aby zmeral percento emisií. Nové pravidlá zohľadnia skutočnú jazdu vozidiel, čo znamená, že emisné hodnoty budú musieť byť splnené aj pri jazde po komunikáciách. Nemecko, ako jedna z automobilových veľmocí, s novými pravidlami vyjadrilo zásadný nesúhlas. Nemecký minister dopravy Volker Wissing dokonca napísal list predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyen, v ktorom žiada o zrušenie týchto pravidiel, ktoré považuje za neodôvodnené a škodlivé pre automobilový sektor.

Európska únia má ambíciu do roku 2035 úplne zakázať predaj nových vozidiel so spaľovacími motormi. Tento plán však vyvoláva obavy o dostatok času na úplnú transformáciu európskeho vozového parku a vybudovanie potrebnej infraštruktúry pre elektromobily. Zavedenie nových emisných pravidiel predstavuje výzvu pre automobilový priemysel, ktorý musí investovať do vývoja nových technológií a adaptácie existujúcich modelov. Výrobcovia budú musieť inovovať svoje modely tak, aby spĺňali nové požiadavky na emisie, čo môže viesť k zvýšeniu cien áut a zníženiu dostupnosti niektorých modelov.

Nemecká automobilová výroba pod tlakom

Šokujúca analýza odhalila, že výroba áut v Nemecku sa stáva ekonomicky neudržateľnou. Zatiaľ čo sa automobilky trápia s vysokými nákladmi, Slovensko a Česko sa javia ako atraktívne destinácie pre potenciálne investície. Renomovaná poradenská spoločnosť Oliver Wyman priniesla alarmujúce zistenia o nákladových rozdieloch.

Táto situácia by mala slúžiť ako varovný signál pre celú Európsku úniu. Regulačné tlaky, vysoké ceny energií a surovín v kombinácii s deformovaným trhom práce spôsobujú, že malé európske auto dnes často stojí viac ako luxusný model z Číny.

Naftový motor: na odpis alebo s budúcnosťou?

Napriek negatívnej kampani proti autám tankujúcim naftu, dieselový motor má stále preukázateľne vyššiu účinnosť ako tie benzínové, a teda aj nižšiu spotrebu a nižšie emisie CO2. V septembri vzrástol podiel predaja áut s dieselovými motormi v Nemecku o 3,2 %. A samotné diesely si polepšili až o 21,8 %! Je to dôkaz, že niektorí zákazníci si nedali celkom „vygumovať“ mozog.

Nová daň z nafty ako „zelené kladivo“?

V Európe opäť ožíva diskusia o „zelenej“ dani na naftu, ktorá by pomohla podporiť elektromobilitu a znížiť závislosť na spaľovacích motoroch. Táto potenciálna daň, známa ako „Diesel Tax“, by mohla znamenať historický zlom v automobilovom priemysle. Zároveň však tento krok prináša výzvy a dilemy pre automobilový sektor, ktorý už dlhšie čelí neistote, poklesu výroby a obavám o zamestnanosť.

V Nemecku sa diskusia o zavedení naftovej dane vyostruje. Viaceré spolkové krajiny ako Dolné Sasko, Sársko a Hesensko už aktívne podporujú myšlienku, aby sa zvýšením zdanenia nafty opäť zaviedli dotácie na nákup elektromobilov. Tieto dotácie, ktoré boli prednedávnom v Nemecku zrušené, totiž zásadne ovplyvnili predaj elektromobilov - trh zažil v roku 2024 prepad o viac ako 50 %. Naftová daň by tak pomohla vyrovnať cenovú priepasť medzi naftou a benzínom, čo by teoreticky malo zvýšiť atraktivitu elektrických áut. Ak by daň prešla schválením, vodiči môžu očakávať vyššie ceny za liter nafty. Tým by sa náklady na prevádzku naftových áut priblížili benzínovým, čo môže znechutiť mnohých majiteľov dieselových áut. Avšak, cena nafty v Európe bola dlhodobo umelo znížená vďaka daňovým úľavám, ktoré v mnohých prípadoch dosahovali miliardové sumy.

Kontroverzné opatrenia a ekologická dilema

Ponuka zošrotovania starších dieselových vozidiel s cieľom získať zľavu na nové auto vyvoláva otázky o skutočnej ekologickosti tohto prístupu. Názory sa rôznia: je ekologické vyrábať a ničiť autá stále dookola? Výroba akéhokoľvek auta je energeticky náročná, takže zošrotovanie relatívne nového auta len preto, že zaň zákazník dostane zľavu na nové, je plytvanie zdrojmi.

Na druhej strane, existujú argumenty pre elektromobilitu. Napríklad, Nissan Leaf sa vyrába v továrni, ktorá je poháňaná vetrom a fotovoltikou. Uhlíková stopa začína byť nulová po prejdení 8000 km. Palivo treba rafinovať a distribuovať, jeho výroba nemá ani len potenciál byť ekologická. Elektriku máš dodávanú už cez existujúcu infraštruktúru (káblov) bez nutnosti voziť každý deň kamiónom palivo na každú jednu čerpaciu stanicu dieselovým kamiónom. Ak by sa teraz teoreticky všetky autá substituovali elektrami, spotreba elektrickej energie by narástla v globále o 5 - 10 percent. Elektrické autá vedia využívať rekuperáciu (zjednodušene a prenesene ti "pribúda palivo v nádrži zo vzduchu"). To isté platí, ak máš na aute fotovoltiku. Doplna sa ti palivo zo slnka, keď stojíš na parkovisku… aj keď ti to možno pridá len nejakých pár km k dojazdu, je tento proces viac menej permanentný a pre rozvojové krajiny, kde distribúcia palív kamiónmi do odľahlých častí je fyzicky náročné, je distribúcia elektriky po kábli priechodnejšia vec (nehovoriac o dobíjacích staniciach - ostrovčekoch, ktoré majú veternú a fotovoltiku ako zdroj energie) a nepotrebujú byť ani na kábli v sieti.

Problémy elektromobility

Prechod na elektromobilitu nie je bezproblémový. Jedným z problémov je ZIMA. V elektromobile toho odpadového tepla je málo (straty na polovodičoch). Môže byť, že pri takých mínus 10 stupňov, viac el. energie z akumulátorov pôjde do kúrenia, ako do pojazdu.

Antidieselové zóny a ich rušenie

Bol to veľký humbug, keď ekologická organizácia Deutsche Umwelthilfe v roku 2018 dosiahla svoje a cez žaloby na nemecké mestá presadila zákaz vjazdu starších naftových áut do ich centier. V súčasnosti je takýchto zón 48. Hamburg či Berlín ich však už rušia.

Ukázalo sa tiež, že počas pandémie, keď utíchla doprava, emisie NOx nijako zvlášť neklesli, pretože ich najväčším producentom bol i tak priemysel a nie staršie dieselové vozidlá. Efekt zákazov bol sporný aj preto, že kvôli zásobovaniu či bezpečnosti (polícia, hasiči) museli miestne úrady vydávať výnimky. Tieto sa týkali aj rezidentov, remeselníkov či zdravotne postihnutých občanov.

Riešenia a alternatívy

Súčasné plány na postupné zákazy Euro 5 a nižších motorov ukazujú, ako rýchlo sa politika môže otočiť, čo môže byť pre bežných ľudí ťažko znesiteľné. Staršie dieselové vozidlá sú stále funkčné a mnohým ľuďom, obzvlášť tým s nižšími príjmami, slúžia na každodenné presuny. Podpora retrofitov by mohla byť logickým kompromisom. Technológie ako TwinDosing alebo DPF filtre, ak by boli dotované, by mohli pomôcť znížiť emisie a prispôsobiť staršie naftové motory novým normám. Výhodou týchto technológií je, že nielen znižujú NOx na úroveň, ktorá môže konkurovať aj moderným vozidlám, ale tiež neovplyvňujú výkon a spotrebu.

Ak sa staré diesely hromadne vyradia, nebude to len otázka šrotovania, ale aj environmentálnej záťaže spôsobenej likvidáciou a výrobou nových áut. Zavedenie dotácií na dodatočné inštalovanie DPF filtrov (filtrov pevných častíc) a technológie TwinSCR (dvojité selektívne katalytické redukcie) pre staršie naftové motory by mohlo mať viacero prínosov a výhod:

• Zlepšenie kvality ovzdušia: Staršie dieselové vozidlá produkujú výrazne vyššie množstvo škodlivých emisií, ako sú oxidy dusíka (NOx) a pevné častice, ktoré sú spojené so zdravotnými rizikami, ako sú respiračné a kardiovaskulárne ochorenia.
• Dlhodobá udržateľnosť: Dotácie by pomohli predĺžiť životnosť starších dieselových vozidiel, čo by mohlo byť výhodné pre majiteľov, ktorí si nemôžu dovoliť nové vozidlo.
• Ekonomické prínosy pre menšie podniky a domácnosti: Mnohí majitelia starších dieselových áut a dodávok sú malé podniky alebo jednotlivci s obmedzenými rozpočtami.
• Možnosť získať výnimky zo zákazov vstupu: Mestá s prísnejšími ekologickými opatreniami často zavádzajú nízkoemisné zóny, do ktorých majú prístup len vozidlá spĺňajúce určité emisné normy.
• Podpora technologického rozvoja a vývoja: Takéto dotácie by mohli podporiť inovácie a investície do vývoja technológií pre modernizáciu starších motorov.

Slovensko chce motivovať aj majiteľov starších naftových automobilov, aby svoje vozidlá vymenili za novšie. Pri vyradení týchto áut z evidencie dá štát ich majiteľom dotáciu na nákup nového auta. Na šrotoviská v budúcnosti môžu zamieriť vozidlá vybavené naftovými motormi spĺňajúcimi emisnú normu Euro 3 a nižšiu. Na vozidlo, ktoré spĺňa normu Euro 4 a vyššiu, sa dotácia vzťahovať nebude. Príspevok má byť podľa zeleného ministerstva odstupňovaný podľa typu starého vozidla a nového automobilu, ktorý má byť jeho náhradou.

Cestovanie do Nemecka a podmienky pre vozidlá

Cestovanie do Nemecka vlastným autom je podmienené nutnosťou mať auto vybavené tak, aby spĺňalo všetky podmienky stanovené zákonom danej krajiny. Medzi povinnú výbavu patrí:

• Doklad o zaplatení úhrady za užívanie vymedzených úsekov diaľnic, ciest pre motorové vozidlá alebo ciest I. triedy.
• Výstražný trojuholník (najmenej 50 metrov za vozidlom, 200 metrov na diaľnici).
• Ekologická plaketa (umožňuje vjazd do ekologických mestských zón v Nemecku. Začiatok a koniec zóny je označený značkou UMWELTZONE).

Rýchlostné limity:

• Diaľnice: 130 km/h (odporúčaná), ak nie je rýchlosť obmedzená značkou, môžete ísť neobmedzenou rýchlosťou. Pri zníženej viditeľnosti je rýchlosť znížená, aj na diaľnici.

Vodiči osobných áut by mali za využitie nemeckých diaľnic začať platiť od jesene 2020. Podobne ako na Slovensku, diaľničná známka bude elektronická. Cena by sa mala odvíjať od objemu a emisnej triedy.

Telefonovanie za volantom je možné len v tom prípade, že vodič má nainštalované zariadenie na hlasné odpočúvanie, resp. „voľné ruky“ (HandsFree, pozn.) s automatickým prijatím hovoru. Povolená hranica alkoholu v krvi je 0,5 promile. POZOR! Táto hranica alkoholu v krvi neplatí pre mladistvých do 21 rokov. Mladiství za volantom nemôžu mať žiadny obsah alkoholu v krvi (rovná sa hodnote 0,0 promile). Prekročenie tejto hranice sa trestá pokutou od 500 EUR až nad 1 500 EUR a v niektorých prípadoch aj odobratím vodičského preukazu. Zároveň daná skutočnosť už pri 0,3 promile je riešená ako trestný čin.

Bezpečná vzdialenosť spredu, musí byť taká veľká, aby šofér dokázal úplne zastaviť, pokiaľ šofér idúci pred ním náhle, nečakane spomalí. Použitie kamery v aute v Nemecku nie je doposiaľ jednoznačne dovolené, resp. nie je ani jednoznačne zakázané. Každá spolková krajina si použitie kamier vysvetľuje po svojom, t. j. niektoré súdy záznamy z kamier pripúšťajú, iné zasa nie. Antiradar v Nemecku je zakázaný. V prípade, že vodičovi ho v rámci kontroly polícia nájde, bude mu zabavený a následne bude zničený.

Celodenné svietenie v Nemecku nie je povinné. Je však odporúčané svietiť počas celého dňa (platné od októbra 2005) pre zachovanie pravidla „Sehen und gesehen werden - vidieť a byť videný“. Pri prejazde tunelom ste povinný mať stretávacie svetlá aj napriek tomu, že tunel je dobre osvetlený. Použitie bezpečnostných pásov zo zákonná je povinné. Tehotenstvo nie je dôvodom nepoužiť bezpečnostný pás. Trúbenie, resp. Nedanie prednosti chodcovi, ktorý vstúpil na vozovku a prechádza cez priechod pre chodcov, býva riešené formou vysokej pokuty. Upozorňujeme na to, že v prípade, že chodec už vstúpil na vozovku pri priechode pre chodcov, zastavte, aby ste sa tak vyhli možnej pokute.

Použitie zimných pneumatík nie je v Nemecku pevne zakotvené. Všetky predpisy sa vzťahujú na konkrétnu situáciu a na podmienky na danom úseku. V prípade, že je predpoklad jazdy na vozovkách s poľadovicou, s poľadovicou so snehom, na kašovitom snehu, na ľade alebo na námraze, vodič je povinný mať zimné pneumatiky s označením M+S (Matsch und Schnee, blato a sneh). Hĺbka dezénu zimných, ako aj letných pneumatík, podľa platnej legislatívy by nemal byť menší ako 1,6 mm. Odporúčania ADAC sú: mať hĺbku dezénu zimných pneumatík na úrovni aspoň 4 mm a letných na úrovni 3 mm. Vo všeobecnosti sa odporúča mať zimné pneumatiky od októbra do Veľkej noci.

Nízkoemisné zóny a budúcnosť dopravy

Podľa vzoru väčších miest v západnej Európe majú na Slovensku v tomto desaťročí vznikať nízkoemisné zóny. Ide o ohraničené oblasti v mestách, kde nemajú povolený vjazd staré vozidlá, ktoré produkujú nepovolené množstvo emisií. Jednotlivé zóny budú odstupňované. Kritériom na vjazd budú emisné normy. V zahraničí sú vozidlá označené plaketami, ktoré odkazujú na ich emisnú normu. Rezort životného prostredia tvrdí, že v Nemecku sa nachádzajú nízkoemisné zóny na viac ako 50 miestach. „Napríklad v Berlíne sa podarilo vďaka zavedeniu nízkoemisnej zóny za tri roky zredukovať nebezpečné prachové častice z dopravy až o 50 percent,“ uvádza ministerstvo v návrhu národného programu. Slovensko plánuje v ďalšom bode rozšírenie a zvýšenie frekvencií liniek mestskej hromadnej dopravy.

tags: #prispevok #vw #na #diesel #v #nemecku