Príspevok v nezamestnanosti pre SZČO: Sprievodca podmienkami a nárokmi

Byť živnostníkom znamená vziať osud do vlastných rúk a odvážne sa spoliehať len na seba. Nie vždy sa ale darí a nie je hanba požiadať o pomoc, zvlášť v turbulentných časoch posledných rokov. Strata zamestnania alebo ukončenie podnikateľskej činnosti je vždy náročná situácia. Na Slovensku existuje systém dávok v nezamestnanosti, ktorý má pomôcť preklenúť toto obdobie. Tento článok sa zameriava na príspevok v nezamestnanosti pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO), podmienky nároku na dávku, časté chyby a povinnosti poberateľa.

Dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti pre SZČO

Systém sociálneho poistenia je na Slovensku nastavený tak, aby pokryl výpadok príjmu. Najviac chránení sú v tomto smere zamestnanci, ktorí majú nárok na dávku aj po strate práce. Na druhej strane sú živnostníci, ktorí síce platia povinné sociálne odvody, no z ich peňazí nejde do fondu podpory v nezamestnanosti ani euro. Dávku v nezamestnanosti si tak zabezpečia len tak, že sa poistia dobrovoľne.

Pre úplnosť uvádzame dôležitú informáciu: povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie vzniká SZČO už od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom získala živnosť. V súvislosti s tým platí, že povinne sociálne poistená SZČO sa môže prihlásiť len na dobrovoľné dôchodkové poistenie alebo na dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti alebo na ich kombináciu.

SZČO sa môže rozhodnúť, či sa poistí pre prípad nezamestnanosti. Na dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti sa môže prihlásiť SZČO, ktorá je povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistená, prostredníctvom Registračného listu FO. SZČO, ktorá nie je povinne poistená na tieto druhy poistenia, sa Registračným listom FO môže prihlásiť len spolu s dobrovoľným dôchodkovým a dobrovoľným nemocenským poistením. Spolu s prihláškou doručí pobočke Sociálnej poisťovne v mieste bydliska aj vyplnené Vyhlásenie dobrovoľne poistenej osoby. Dobrovoľné poistenie vzniká najskôr dňom podania prihlášky a zaniká dňom odhlásenia z dobrovoľného poistenia podaním odhlášky.

Živnostník si pri dobrovoľnom poistení sám vyberá výšku vymeriavacieho základu, z ktorého bude platiť odvody. Z rovnakého vymeriavacieho základu sa mu v budúcnosti bude počítať aj dávka v nezamestnanosti. Nemusí sa pritom zhodovať s vymeriavacím základom, z ktorého už platí povinné odvody. Podmienkou je, že bude v rozmedzí medzi minimálnym a maximálnym vymeriavacím základom.

Koľko stojí dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti a aké sú podmienky

Pre rok 2024 je minimálny vymeriavací základ pri poistení v nezamestnanosti stanovený na 652 eur a maximálny vymeriavací základ na 9 128 eur. Výška dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti sa vypočíta ako 2 % z vymeriavacieho základu. V prípade minimálneho vymeriavacieho základu (652 eur) predstavuje minimálne poistné v nezamestnanosti sumu 13,04 eur mesačne.

Nikomu sa ale neoplatí platiť si poistenie v nezamestnanosti z maximálneho vymeriavacieho základu. Dávka v nezamestnanosti sa totiž počíta najviac z dvojnásobku priemernej mzdy. Ak bude niekto platiť viac, nebude to už mať vplyv na výšku dávky v nezamestnanosti. V súčasnosti sa dávka v nezamestnanosti počítať najviac zo sumy 2 608 eur, keďže priemerná mzda v predminulom roku dosiahla úroveň 1 304 eur.

Tabuľka: Dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti pre SZČO (2024)

Živnostníci musia rátať aj s tým, že dávku v nezamestnanosti nedostanú hneď, ako uzatvoria dobrovoľné poistenie. Kľúčovou podmienkou totiž je, aby v období štyroch rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie preukázali minimálne 730 dní poistenia v nezamestnanosti. Poistenie tiež nie je možné doplatiť spätne. Inými slovami, živnostník si toto poistenie musí platiť aspoň dva roky. Počas nich by sa navyše maximálna aj minimálna suma odvodov zvyšovala, keďže vždy na začiatku roka rastie minimálny aj maximálny vymeriavací základ. Po skončení podnikania sa tiež živnostník musí prihlásiť na úrad práce ako uchádzač o zamestnanie.

Podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti

Základnou podmienkou pre získanie nároku na dávku v nezamestnanosti je, aby bol poistenec v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky (730 dní). Táto podmienka platí od 1. januára 2018. Do 31. decembra 2017 platila podmienka troch rokov.

Dôležité je, aby počas tohto obdobia trvalo poistenie v nezamestnanosti. Do obdobia poistenia v nezamestnanosti sa nezapočítava obdobie, počas ktorého zamestnanec nemal vymeriavací základ na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti. Ak ste v tom čase boli zamestnaný a podnikať začali neskôr, počítajú sa vám do tejto doby aj obdobia poistenia nezamestnanosti zamestnanca.

Pre SZČO, spoločníkov a konateľov s.r.o.

Podmienky pre poberanie dávky v nezamestnanosti stanovuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Ak chce SZČO, spoločník alebo konateľ s.r.o. získať nárok na dávku v nezamestnanosti, musí spĺňať nasledovné:

• Byť zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Uchádzačom o zamestnanie je občan Slovenskej republiky, ktorý môže a chce pracovať, hľadá si zamestnanie a je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie.
• Byť poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie. Toto obdobie nezahŕňa obdobie predchádzajúceho nároku na dávku v nezamestnanosti a ani obdobie, v ktorom zamestnanec nemal vymeriavací základ pre poistenie v nezamestnanosti.
• Prerušiť alebo ukončiť podnikanie. Na získanie dávky v nezamestnanosti je potrebné živnosť prerušiť alebo ukončiť vo vzťahu ku všetkým predmetom podnikania.

Ako požiadať o dávku v nezamestnanosti

Aby ste sa mohli prihlásiť na úrad práce, musíte prerušiť alebo ukončiť podnikanie. Prerušenie živnosti urobíte pomocou formuláru Oznámenie o pozastavení prevádzkovania živnosti a zrušenie živnosti urobíte pomocou formuláru Oznámenie o ukončení podnikania. Pre získanie dávky v nezamestnanosti je potrebné živnosť prerušiť alebo ukončiť vo vzťahu ku všetkým predmetom podnikania.

Prerušenie živnosti nie je potrebné oznamovať zdravotnej poisťovni, ale Sociálnej poisťovni ho oznámiť musíte v prípade, že ste povinne sociálne poistenou osobou. Na daňovom úrade nie ste povinný kvôli prerušeniu živnosti požiadať o zrušenie registrácie pre daň z príjmov, ale ak ste platiteľom DPH, tak túto registráciu zrušiť musíte, a ak používate pokladnicu eKasa, tak daňovému úradu musíte oznámiť ukončenie jej používania. Ukončenie živnosti nie je potrebné oznamovať zdravotnej poisťovni a ani Sociálnej poisťovni.

O dávku v nezamestnanosti je možné požiadať prostredníctvom tlačiva Žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, ktorá slúži aj ako žiadosť o dávku v nezamestnanosti. Takto podaná žiadosť o dávku v nezamestnanosti bude elektronicky doručená Sociálnej poisťovni na spracovanie. Pri evidovaní sa na úrade práce môžete priamo vo formulári Žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie vyplniť aj žiadosť o uplatnenie nároku na dávku v nezamestnanosti v Sociálnej poisťovni. Takto podanú žiadosť o dávku v nezamestnanosti úrad práce elektronicky doručí Sociálnej poisťovni na spracovanie a vy ju už navštevovať nemusíte. V prípade, že na žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie nevyplníte žiadosť o uplatnenie nároku na dávku v nezamestnanosti, môžete o ňu naďalej požiadať priamo Sociálnu poisťovňu.

Žiadosť je dostupná na webovej stránke Sociálnej poisťovne alebo vám formulár poskytne Sociálna poisťovňa. Žiadosť vyplníte a odošlete na adresu pobočky Sociálnej poisťovne podľa miesta trvalého pobytu. O dávku v nezamestnanosti nežiadajte na oboch úradoch súčasne. K žiadosti o dávku nie je potrebné priložiť žiadne iné doklady. To neplatí, ak ste policajt alebo vojak, ktorí k žiadosti o dávku v nezamestnanosti priložia aj tlačivo Potvrdenie o platení poistného na výsluhový príspevok na účely nároku na dávku v nezamestnanosti.

Výška dávky v nezamestnanosti

Výška dávky v nezamestnanosti sa odvíja od výšky vymeriavacích základov, z ktorých ste si platili poistenie v nezamestnanosti, ktoré je pre SZČO dobrovoľné. Pokiaľ si platíte len minimálne poistné na poistenie v nezamestnanosti (z minimálneho vymeriavacieho základu), očakávajte len nízku podporu v nezamestnanosti SZČO. Pri výpočte výšky dávky v nezamestnanosti sa zohľadňuje ale aj poistenie v nezamestnanosti, ktoré ste si prípadne platili ako zamestnanec.

Presne povedané, výška dávky v nezamestnanosti pripadajúca na jeden deň nezamestnanosti je 50 % denného vymeriavacieho základu. Denný vymeriavací základ na určenie sumy dávky v nezamestnanosti sa vypočíta takto: súčet vymeriavacích základov, z ktorých ste zaplatili poistné na poistenie v nezamestnanosti v rozhodujúcom období / počet dní rozhodujúceho obdobia. Vo všeobecnosti je rozhodujúcim obdobím obdobie dvoch rokov predchádzajúcich dňu zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie na úrade práce.

Maximálny denný vymeriavací základ pre určenie dávky v nezamestnanosti v období od 1. januára do 30. júna = 24 x priemerná mesačná mzda z predminulého roka, čiže za dva roky dozadu / 365 dní.

Maximálny denný vymeriavací základ pre určenie dávky v nezamestnanosti v období od 1. júla do 31. decembra = 24 x priemerná mesačná mzda z minulého roka, čiže za rok dozadu / 365 dní.

Od 1. júla 2022 je maximálna výška dávky v nezamestnanosti limitovaná a to vo výške 1 234,30 eur pri 31-dňovom mesiaci a 1 194,50 eur pri 30-dňovom mesiaci. Nová suma maximálnej výšky dávky v nezamestnanosti sa týka len nových dávok, t. j. dávok, ktoré vznikli po 1.7.2022. Tým, ktorí dávky poberali pred 1.7.2022 sa výška dávky nemení.

Príklad výpočtu maximálnej dávky v nezamestnanosti v roku 2024

V období od 1. júla 2024 do 30. júna 2025 je maximálna suma dávky v nezamestnanosti za kalendárny mesiac s 30 dňami 1 410,50 eura (24 x priemerná mzda 1 430 eur za rok 2023 / 365 dní po zaokrúhlení na štyri desatinné miesta nahor = 94,0274 eura; 50 % z 94,0274 eura x 30 dní po zaokrúhlení na 10 eurocentov nahor = 1 410,50 eura).

Dávka v nezamestnanosti živnostníka, ktorý si bude platiť najnižšie možné odvody, bude za jeden deň predstavovať takmer 11 eur. Živnostník, ktorý si bude platiť poistenie v nezamestnanosti z vymeriavacieho základu na úrovni dvojnásobku priemernej mzdy, bude mať nárok na dávku vo výške takmer 43 eur na deň.

Doba poberania dávky a jednorazové vyplatenie

Dávku v nezamestnanosti môžete poberať najdlhšie šesť mesiacov (tzv. podporné obdobie) odo dňa zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Dávka v nezamestnanosti sa poberá odo dňa zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Ak však budete dovtedy vyradený z tejto evidencie aj skôr, nárok na dávku v nezamestnanosti vám zanikne týmto dňom.

Jednorazové vyplatenie 50 % dávky

V takomto prípade však existuje možnosť písomne požiadať o jednorazové vyplatenie 50 % dávky v nezamestnanosti za zostávajúcu časť podporného obdobia. Podmienkou je, že ste dávku v nezamestnanosti poberali najmenej tri mesiace. Dobre si to však premyslite, pretože jednorazovým vyplatením 50 % zostávajúcej dávky v nezamestnanosti vám zaniká nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti v prípade, že budete v období najviac dvoch nasledujúcich rokov opätovne zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie na úrade práce.

Podnikanie a poberanie dávky v nezamestnanosti

Podľa zákona o službách zamestnanosti nemôže osoba, ktorá vykonáva zárobkovú činnosť ako SZČO, spoločník alebo konateľ s.r.o., poberať dávku v nezamestnanosti. Toto platí aj v prípade, že osoba nemá príjem z tejto činnosti. Počas poberania podpory v nezamestnanosti musíte mať prerušenú alebo ukončenú živnosť a preto počas tohto obdobia povinné sociálne poistenie a zdravotné poistenie ako SZČO neplatíte. Ak ste však boli zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie v priebehu mesiaca, musíte za príslušnú časť mesiaca povinné sociálne poistenie a zdravotné poistenie ešte zaplatiť.

Upozornenie: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny SR pre Podnikajte.sk uviedlo, že príjem z prenájmu nehnuteľností (ktoré sú zdaňované podľa § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov, t. j. bez aktívneho podnikania) nie je prekážkou pre zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie a poberanie dávky v nezamestnanosti. Ak by však príjem z prenájmu bol taký vysoký, že by spĺňal kritériá zárobkovej činnosti, nárok na dávku v nezamestnanosti by jej nevznikol. Podobne platí, že živnosť či výkon osobitných činností ale možno prerušiť resp. pozastaviť. Prerušenie živnosti nie je potrebné oznamovať zdravotnej poisťovni, ale Sociálnej poisťovni ho oznámiť musíte v prípade, že ste povinne sociálne poistenou osobou. Na daňovom úrade nie ste povinný kvôli prerušeniu živnosti požiadať o zrušenie registrácie pre daň z príjmov, ale ak ste platiteľom DPH, tak túto registráciu zrušiť musíte, a ak používate pokladnicu eKasa, tak daňovému úradu musíte oznámiť ukončenie jej používania. Ukončenie živnosti nie je potrebné oznamovať zdravotnej poisťovni a ani Sociálnej poisťovni.

Časté chyby a omyly

Ľudia často robia chyby alebo nevedia o dôležitých skutočnostiach, ktoré môžu ovplyvniť ich nárok na dávku v nezamestnanosti.

• Príjmy z dohôd s nepravidelným príjmom: Pokiaľ máte príjmy z dohôd s nepravidelným príjmom, z ktorých sa poistenie v nezamestnanosti neplatí, nemáte nárok na získanie dávky v nezamestnanosti.
• Neplatenie poistného na poistenie v nezamestnanosti: SZČO si platia povinné poistné na sociálne poistenie, ktorého súčasťou nie je platba poistného v nezamestnanosti. Pri ukončení podnikania sú potom prekvapení, že nemajú nárok na dávku v nezamestnanosti z dôvodu, že si toto poistenie neplatili. Je dôležité si uvedomiť, že poistenie v nezamestnanosti pre SZČO je dobrovoľné.
• Aktívna živnosť: Na získanie nároku na dávku v nezamestnanosti platí, že nemôžete mať aktívnu živnosť. Živnosť buď zrušíte alebo stačí ak vykonávanie živnosti pozastavíte na určitú dobu. To znamená v prípade pozastavenej alebo zrušenej živnosti máte nárok na dávku v nezamestnanosti za splnenia ostatných podmienok.
• Nevyplnenie žiadosti o dávku v nezamestnanosti pri žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie: Pri evidovaní sa na úrade práce môžete priamo vo formulári Žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie vyplniť aj žiadosť o uplatnenie nároku na dávku v nezamestnanosti v Sociálnej poisťovni. Ak tak neurobíte, môžete o ňu naďalej požiadať priamo Sociálnu poisťovňu.
• Nevedomosť o možnosti spätnej výplaty dávky: Občania niekedy nevedia o možnosti, že vyplatenie dávky môže občan uplatniť spätne až do troch rokov od vzniku nároku na dávku. Musí byť ale splnená podmienka, že po strate zamestnania sa bol zaevidovať na úrade práce a má o tejto skutočnosti potvrdenie.

Povinnosti poberateľa dávky v nezamestnanosti

Poberateľ dávky v nezamestnanosti má povinnosť preukázať príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na dávku, trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. Každú zmenu týchto skutočností je povinný oznámiť príslušnej pobočke do ôsmich dní.

V prípade nemoci, ak sa uchádzač o zamestnanie nemôže dostaviť na úrad, je povinný túto skutočnosť oznámiť úradu (osobne, telefonicky, poštou) a následne je povinný dať si vystaviť doklad o dočasnej pracovnej neschopnosti. Do troch pracovných dní od dátumu vystavenia má povinnosť predložiť doklad o začiatku dočasnej pracovnej neschopnosti. Ukončenie pracovnej neschopnosti musí preukázať osobne v pracovný deň nasledujúci po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti.

K vyradeniu z evidencie úradu práce dôjde ak občan odíde do členského štátu Európskej únie na obdobie dlhšie ako 15 kalendárnych dní (§36 ods. 1 písm. j) a k) Zákona 5/2004 Z.z.) s výnimkou odchodu do členského štátu Európskej únie s cieľom hľadať si zamestnanie podľa (§ 34 ods. 11 a 12 Zákona 5/2004 Z.z.).

Príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť

Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny poskytujú aj príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť podľa § 49 zákona č. 5/2004 Z. z. Tento príspevok je určený pre uchádzačov o zamestnanie, ktorí sa rozhodnú začať podnikať ako SZČO.

O príspevok môže požiadať uchádzač o zamestnanie, ktorý:

• bude samostatne zárobkovo činnou osobou (ďalej len „SZČO“), ktorá bude prevádzkovať živnosť v zmysle zákona č. 455/1991 Zb.
• bude vykonávať poľnohospodársku výrobu vrátane hospodárenia v lesoch podľa § 12a až 12e zákona č. 105/1990Zb.

Žiadosť o poskytnutie finančného príspevku podáva UoZ písomne na úrad, v ktorého územnom obvode bude prevádzkovať SZČ. V prípade, ak žiadateľ v rámci výkonu SZČ nevytvára prevádzkareň, žiadosť o príspevok sa predkladá na úrad v územnom obvode miesta podnikania žiadateľa. Úrad môže poskytnúť príspevok na SZČ na čiastočnú úhradu nákladov súvisiacich s prevádzkovaním alebo vykonávaním SZČ UoZ, ktorý bol vedený v evidencii UoZ úradu.

Súčasťou žiadosti o príspevok sú povinné prílohy, t. j. Vyhlásenie žiadateľa o minimálnu pomoc (podľa príslušnej Schémy minimálnej pomoci) vrátane podnikateľského zámeru spolu s kalkuláciou nákladov na prevádzkovanie alebo vykonávanie príslušnej SZČ. Podnikateľský zámer spolu s kalkuláciou nákladov sú podkladom na posúdenie Komisiou vytvorenou Výborom pre otázky zamestnanosti príslušného úradu.

Na základe kladného stanoviska komisie úradu a odporúčania Výboru pre otázky zamestnanosti príslušného úradu, po splnení všetkých zákonom stanovených predpokladov, úrad uzatvorí s UoZ dohodu o poskytnutí príspevku na SZČ podľa § 49 ods. 6 zákona o službách zamestnanosti, v ktorej sa príjemca príspevku zaväzuje, že začne prevádzkovať alebo vykonávať SZČ a bude ju prevádzkovať nepretržite najmenej dva roky v súlade s predloženou žiadosťou, podnikateľským zámerom a kalkuláciou nákladov.

Príspevok sa poskytuje na čiastočnú úhradu nákladov súvisiacich s prevádzkovaním SZČ uvedených v podnikateľskom zámere a musí byť použitý v období odo dňa začatia prevádzkovania SZČ, teda odo dňa účinnosti podpísanej dohody do ukončenia záväzku dvojročného prevádzkovania alebo vykonávania podporenej SZČ. Výška príspevku na SZČ od 1. Úrad poskytne najviac 60 % výšky príspevku do 30 kalendárnych dní odo dňa účinnosti dohody (odo dňa začatia prevádzkovania alebo vykonávania SZČ), t. j. odo dňa vyradenia UoZ z evidencie UoZ a zvyšnú časť príspevku, t. j. 40 % po predložení prvej správy o prevádzkovaní alebo vykonávaní SZČ a o čerpaní poskytnutého príspevku.

Za každý rok prevádzkovania alebo vykonávania SZČ, počas dvojročného obdobia nepretržitého prevádzkovania SZČ, predkladá príjemca príspevku správu o prevádzkovaní alebo vykonávaní SZČ a o čerpaní poskytnutého príspevku. Prvú správu o prevádzkovaní alebo vykonávaní SZČ a o čerpaní poskytnutého príspevku vrátane dokladov preukazujúcich vynaložené náklady v príslušnom období predkladá príjemca príspevku najneskôr do 30 kalendárnych dní po uplynutí 12 mesiacov prevádzkovania alebo vykonávania SZČ.

tags: #prispevok #v #nezamestnanosti #szco