Náborové príspevky a sociálne dávky: Komplexný pohľad na prácu a podporu na Slovensku

V súčasnosti, keď sa Slovensko stretáva s výzvami v oblasti nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily, najmä v sektoroch ako zdravotníctvo, polícia a ozbrojené zložky, sa náborový príspevok stáva dôležitým nástrojom na prilákanie a stabilizáciu zamestnancov. Zároveň je dôležité rozumieť aj systému sociálnych dávok a príspevkov, ktoré sú určené na podporu občanov v rôznych životných situáciách, vrátane nezamestnanosti, hmotnej núdze či starostlivosti o osoby s ťažkým zdravotným postihnutím.

Čo je náborový príspevok?

Náborový príspevok je finančný benefit, ktorý zamestnávateľ poskytuje novému zamestnancovi ako motiváciu na prijatie pracovnej ponuky. Jeho cieľom je zvýšiť atraktivitu pracovnej pozície a prilákať kvalifikovaných kandidátov, najmä v odvetviach, kde je vysoká konkurencia o zamestnancov alebo kde je dlhodobý nedostatok pracovnej sily.

Legislatívny rámec náborového príspevku

Z právneho hľadiska je náborový príspevok vnímaný z niekoľkých uhlov pohľadu:

• Zákon o dani z príjmu (595/2003 Z. z.): Náborový príspevok je príjmom, ktorý je predmetom dane podľa § 3 ods. 1, písm. a, pretože ide o príjem podľa § 5. To znamená, že tento príjem podlieha zdaneniu rovnako ako iné príjmy zo závislej činnosti.
• Zákonník práce (311/2001 Z. z.): Zákonník práce upravuje pracovnoprávne vzťahy a podmienky zamestnávania. Poskytovanie náborového príspevku by malo byť upravené v pracovnej zmluve alebo v dodatku k nej, aby boli jasné podmienky jeho vyplatenia a prípadného vrátenia.
• Zákon o sociálnom poistení (461/2003 Z. z.) a zákon o zdravotnom poistení (580/2004 Z. z.): Náborový príspevok vstupuje do vymeriavacieho základu pre odvody na sociálne a zdravotné poistenie, čo znamená, že zamestnávateľ aj zamestnanec z neho platia odvody.

Náborový príspevok v praxi

Príklady použitia náborového príspevku na Slovensku ilustrujú jeho kľúčovú úlohu v kritických sektoroch:

• Zdravotníctvo: Vzhľadom na dlhodobý nedostatok sestier a pôrodných asistentiek navrhujú poslanci KDH vyplácanie náborových príspevkov pre tieto profesie. Konkrétne, sestry a pôrodné asistentky by mali dostať jednorazový príspevok vo výške osemnásobku minimálnej mzdy, zatiaľ čo praktické sestry - asistenti by mali dostať päťnásobok minimálnej mzdy. Podmienkou je, že sestra musí ostať pracovať v danom zariadení minimálne tri roky.
• Polícia a ozbrojené zložky: Štát ponúka náborové príspevky vo výške 5 000 eur pre nových policajtov a príslušníkov finančnej správy. Tento príspevok sa vypláca po získaní vzdelania a ustanovení do funkcie, pričom podmienkou je zotrvanie v službe minimálne päť rokov.

Podmienky pre vyplatenie a vrátenie náborového príspevku

Podmienky pre vyplatenie a vrátenie náborového príspevku by mali byť jasne definované v zmluve medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Medzi najčastejšie podmienky patria:

• Doba trvania pracovného pomeru: Zamestnanec musí odpracovať určitý čas (napr. 1 rok, 3 roky, 5 rokov), aby si nárok na príspevok udržal. Ak pracovný pomer skončí skôr, zamestnanec je povinný príspevok vrátiť, prípadne jeho pomernú časť.
• Pracovná pozícia a miesto výkonu práce: Príspevok je vyplatený na konkrétnu pracovnú pozíciu a miesto výkonu práce. Ak zamestnanec zmení pozíciu alebo miesto výkonu práce, môže stratiť nárok na príspevok.
• Kvalifikačné predpoklady: Zamestnanec musí spĺňať určité kvalifikačné predpoklady a úspešne absolvovať potrebné vzdelávanie alebo školenia.

Príklad z praxe: Strhávanie náborového príspevku

Predstavme si situáciu, že zamestnávateľ vyplatí náborový príspevok v mesiaci júl 2008 s podmienkou, že zamestnanec musí odpracovať rok, aby si príspevok ponechal. Ak zamestnanec nedodrží túto podmienku, zamestnávateľ mu príspevok strhne z platu. V prípade, že po strhnutí príspevku nedosiahne zamestnanec minimálnu mzdu, nemá nárok na doplatok do minimálnej mzdy.

Aktuálne trendy a výzvy

Nedostatok pracovnej sily

Slovensko sa stretáva s nedostatkom pracovnej sily v rôznych odvetviach. Podľa analýzy ministerstva zdravotníctva chýba minimálne 3600 sestier. V ozbrojených zboroch chýba zhruba 4 000 vojakov, 3 000 policajtov a 300 príslušníkov väzenskej a justičnej stráže. Tento nedostatok je spôsobený starnutím obyvateľstva, zvýšenou chorobnosťou, nezáujmom o prácu v zdravotníctve a sociálnom sektore a migráciou za prácou do zahraničia.

Snahy o stabilizáciu personálu

Vláda a ministerstvá sa snažia stabilizovať personálnu situáciu v kritických odvetviach prostredníctvom rôznych opatrení:

• Náborové a stabilizačné príspevky: Okrem náborových príspevkov sa zavádzajú aj stabilizačné príspevky pre zamestnancov s dlhoročnou praxou. Napríklad, policajti a príslušníci finančnej správy s viac ako 20 rokmi služby môžu získať jednorazový stabilizačný príspevok vo výške 5 000 eur.
• Zlepšenie pracovných podmienok: Okrem finančných benefitov sa zlepšujú aj pracovné podmienky, napríklad príspevky na bývanie, predĺženie dovolenky, platené služobné voľno, finančné príspevky pri narodení dieťaťa a ďalšie sociálne zabezpečenie.
• Reforma zdravotníctva: Ministerstvo zdravotníctva pripravuje reformy v oblasti ambulantnej starostlivosti, optimalizáciu siete nemocníc a úpravu kompetencií zdravotníckych pracovníkov.
• Zvyšovanie atraktivity štátnej služby: Vláda uvažuje o zavedení inštitútu rodičovskej dovolenky aj v legislatíve bezpečnostných zborov a o poskytovaní viac dní dovolenky pre vojakov, ktorí slúžili na misiách.

Výzvy a riziká

Pri poskytovaní náborových príspevkov je potrebné zvážiť aj možné riziká a výzvy:

• Finančná náročnosť: Vyplácanie náborových príspevkov môže byť finančne náročné, najmä ak ide o rozsiahlejšie programy. Pri prepočte na minimálnu mzdu v roku 2024 by opatrenie na podporu sestier a pôrodných asistentiek stálo štátnu kasu takmer 15 miliónov eur ročne.
• Motivácia: Nie je isté, či finančné benefity skutočne motivujú zamestnancov k dlhodobému zotrvaniu v práci. Dôležité sú aj iné faktory, ako napríklad pracovné prostredie, vzťahy na pracovisku, možnosť kariérneho rastu a zmysluplnosť práce.
• Zneužívanie: Existuje riziko, že zamestnanci prijmú náborový príspevok len s cieľom získať peniaze a následne odídu z práce. Preto je dôležité dôkladne definovať podmienky pre vyplatenie a vrátenie príspevku.
• Demotivácia existujúcich zamestnancov: Ak sú náborové príspevky príliš vysoké, môže to demotivovať existujúcich zamestnancov, ktorí nedostali podobné benefity. Je preto dôležité zabezpečiť spravodlivé odmeňovanie a ocenenie všetkých zamestnancov.

Alternatívne prístupy k získavaniu zamestnancov

Okrem náborových príspevkov existujú aj iné spôsoby, ako prilákať a udržať kvalitných zamestnancov:

• Zapojenie zamestnancov do zmien: Zapojenie zamestnancov do zmien v pracovnom prostredí a firemnej kultúre môže zvýšiť ich motiváciu a lojalitu.
• Referral programy: Odporúčanie nových zamestnancov súčasnými pracovníkmi za odmenu (tzv. referral programy) je efektívny spôsob, ako získať kvalitných kandidátov a zároveň posilniť firemnú kultúru.

Životné minimum a jeho význam

Životné minimum je zákonom stanovená hranica príjmu, pod ktorú sa nesmie dostať fyzická osoba, aby neupadla do tzv. hmotnej núdze. Jeho účelom je garantovať, že človek má zabezpečené aspoň úplné minimum - najzákladnejšie podmienky na dôstojný život. Je dôležité nezamieňať si ho s minimálnou mzdou, ktorá je najnižšou povolenou odmenou za prácu. V tomto článku sa zameriame na aktivačný príspevok, ktorý je jednou z foriem pomoci v hmotnej núdzi a je naviazaný na životné minimum.

Aktualizácia a vplyv životného minima

Životné minimum sa každoročne upravuje, aby odrážalo vývoj životných nákladov a inflácie. Úprava životného minima vychádza z ekonomických ukazovateľov za predchádzajúce obdobie. Ak je napríklad rast životných nákladov nižší než rast príjmov, použije sa na výpočet valorizácie práve tento nižší koeficient. Základný princíp výpočtu životného minima spočíva v sčítaní súm pridelených jednotlivým členom domácnosti.

Životné minimum nie je len pojem zo sociálnej politiky. Výpočet nezdaniteľnej časti základu dane pre zamestnanca je naviazaný na výšku životného minima. Podľa informácií od účtovnej a poradenskej firmy Arisan sa výška nezdaniteľnej časti určuje vždy od 1. januára na základe životného minima platného k tomuto dátumu. Pre rok 2025 platí nezdaniteľná časť vo výške 273,99 eur × 21 ÷ 12 = 479,48 eur mesačne. Životné minimum platné od 1. júla 2025 (284,13 eur) ovplyvní výšku nezdaniteľnej časti až od 1. januára 2026.

Životné minimum je kľúčové pre posudzovanie nároku na dávky v hmotnej núdzi. Mnoho ďalších sociálnych dávok je priamo alebo nepriamo viazaných na výšku životného minima. Pri exekúcii má každý nárok na určitú sumu zo mzdy, ktorú mu exekútor nemôže zraziť. Nazýva sa to nepostihnuteľná suma a slúži na zabezpečenie základných životných potrieb dlžníka.

Príklady výpočtu nepostihnuteľnej sumy

Účtovná a poradenská firma Arisan upozorňuje, že nepostihnuteľná suma pri exekúcii závisí od jej typu. Pri neprednostnej exekúcii je suma, ktorá sa nesmie strhnúť zo mzdy, 140 % životného minima na samotného dlžníka.

• Jednotlivec bez vyživovaných osôb: Z jeho mzdy mu musí zostať aspoň 284,13 eur.
• Dlžník s manželkou a jedným dieťaťom: 284,13 eur (povinný) + 0,25 × 284,13 eur (manželka) + 0,25 × 284,13 eur (dieťa) = 284,13 eur + 71,03 eur + 71,03 eur = 426,19 eur.

Niekedy aj sociálne štipendiá, ktoré poskytujú vysoké školy alebo štát, sú naviazané na životné minimum. Pri posudzovaní nároku sa zohľadňuje výška príjmov domácnosti v pomere k životnému minimu. V určitých prípadoch môže zdravotné poistenie za poistenca platiť štát. Pri rozhodovaní sa posudzuje aj výška príjmu v porovnaní so životným minimom. Pri žiadosti o hypotéku banka vždy posudzuje, či bude žiadateľ schopný úver splácať. Podľa zákona musí banke vyjsť, že klientovi po splátke zostane aspoň suma na úrovni životného minima. Čím vyššie je životné minimum (napríklad ak sa každoročne zvyšuje kvôli inflácii), tým viac peňazí musí človeku zostať na účte po zaplatení splátky.

Úrady automaticky nezisťujú, či niekto žije pod hranicou životného minima. Žiadosť sa podáva na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny podľa miesta vášho trvalého bydliska.

Aktivačný príspevok: Podpora pre nezamestnaných

Aktivačný príspevok je určený na podporu získania, udržania, prehĺbenia alebo zvýšenia vedomostí, odborných zručností, praktických skúseností, pracovných návykov na účely zvýšenia pracovného uplatnenia na trhu práce. Je to jedna z dávok v hmotnej núdzi, ktorá má motivovať nezamestnaných k aktivite a zlepšeniu svojich šancí na nájdenie si zamestnania.

Výška aktivačného príspevku

Od 1. januára 2025 sa suma aktivačného príspevku upravuje v nadväznosti na úpravu súm životného minima. Opatrenie navrhuje upraviť sumu aktivačného príspevku na 88,40 eur.

Projekt na aktiváciu dlhodobo nezamestnaných

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (MPSVR) spustilo od 1. apríla 2024 Projekt na aktiváciu dlhodobo nezamestnaných. Aktivačnými prácami a príspevkom má byť podporených asi 15-tisíc ľudí.

Cieľom projektu je, aby dlhodobo nezamestnaní vykonávali menšie služby pre mestá a obce, samosprávne kraje a organizácie. Ak uchádzač chce, aby mu bol vyplatený aktivačný príspevok, musí odpracovať minimálne 64 hodín mesačne.

Zníženie dávky v hmotnej núdzi

Dávka v hmotnej núdzi sa znižuje o sumu 86,50 eura za každého plnoletého člena domácnosti v produktívnom veku, ktorý nedodržal liečebný režim, a to v kalendárnom mesiaci, v ktorom sa zistilo nedodržanie liečebného režimu. Dávka v hmotnej núdzi sa znižuje o sumu 86,50 eura za každého plnoletého člena domácnosti v produktívnom veku, za ktorého nebola splnená povinnosť doručiť úradu práce, sociálnych vecí a rodiny potvrdenie o začiatku a skončení dočasnej pracovnej neschopnosti člena domácnosti do troch pracovných dní odo dňa vystavenia potvrdenia o začiatku alebo o skončení dočasnej pracovnej neschopnosti, a to od kalendárneho mesiaca, v ktorom došlo k nesplneniu tejto povinnosti, do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom sa zistilo nesplnenie tejto povinnosti.

Dávka sa znižuje o sumu dávky pre jednotlivca za každého plnoletého člena domácnosti aj v prípade opakovaného skončenia vhodného zamestnania sprostredkovaného úradom do jedného mesiaca od jeho vzniku. Dávka sa znižuje, ak člen domácnosti:

• nie je uchádzačom o zamestnanie a odmietol ponuku vhodného zamestnania sprostredkovaného úradom bez vážnych dôvodov alebo odmietol nástup do vhodného zamestnania sprostredkovaného úradom bez vážnych dôvodov, alebo
• nedostavil sa na úrad alebo na miesto určené úradom na účel ponuky vhodného zamestnania bez vážnych dôvodov.

Ďalšie príspevky v hmotnej núdzi

Okrem aktivačného príspevku existujú aj ďalšie príspevky, ktoré sú súčasťou pomoci v hmotnej núdzi:

• Dávka v hmotnej núdzi: Určená na zabezpečenie základných životných podmienok.
• Ochranný príspevok: Určený na zabezpečenie osobných výdavkov člena domácnosti, ktorý nemá možnosť zabezpečiť si príjem alebo zvýšiť si príjem vlastnou prácou (napr. sa osobne, každodenne a riadne stará o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím).
• Príspevok na nezaopatrené dieťa: Určený na zabezpečenie potrieb nezaopatreného dieťaťa.
• Príspevok na bývanie: Určený na úhradu nákladov spojených s bývaním.

Zmeny v dávkach od 1. januára 2025

Viaceré dôležité sociálne dávky sa od začiatku budúceho roka zvýšia. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny predložilo opatrenie o úprave súm pomoci v hmotnej núdzi do pripomienkového konania.

Od 1. januára 2025 sa navrhujú tieto sumy:

Hmotná núdza a podmienky jej posudzovania

Hmotná núdza je stav, keď príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem. Ak je domácnosť v hmotnej núdzi, neznamená to, že má vždy nárok na poskytnutie pomoci v hmotnej núdzi, pretože pomoc v hmotnej núdzi sa poskytuje iba do sumy nárokov stanovených v zákone o pomoci v hmotnej núdzi, nie do sumy životného minima.

Pri posudzovaní hmotnej núdze a poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi sa na účely tohto zákona započítavajú príjmy členov domácnosti. Príjem na účely tohto zákona je príjem podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v znení neskorších predpisov a štipendium študenta v doktorandskom študijnom programe v dennej forme.

Zvýhodnené započítavanie príjmov

Od 01.09.2025, s cieľom motivovať členov domácnosti zamestnať sa a zotrvať v zamestnaní došlo k zmenám pri posudzovaní príjmu. Zvýhodnené započítavanie príjmov sa uplatňuje v období 6 mesiacov od vzniku prvého pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu (napr. štátnozamestnanecký alebo služobný pomer), ktorý vznikol počas poskytovania pomoci v hmotnej núdzi, najskôr od 01.09.2025.

Opatrovateľský príspevok a podnikanie

Ak si poberateľom opatrovateľského príspevku, zrejme vieš, že jeho výška je nedostačujúca. Príbuzní zdravotne znevýhodnených osôb musia bojovať nielen s chorobu svojich blízkych, ale aj so zárobkom, ktorý dostávajú. No nie je to vždy také jednoduché. Od budúceho roka má na Slovensku platiť nový príspevok, ktorý nahradí súčasný. Zmeniť by sa mal celý systém. V súčasnosti však stále platí „starý“ systém, a teda znamená to, že opatrovatelia zdravotne znevýhodnených osôb dostávajú opatrovateľský príspevok.

Opatrovateľ môže pri poberaní tohto príspevku vykonávať aj pracovné či študijné aktivity. Opatrovatelia by mali pracovať len z domu. Aspoň to chcel docieliť úrad práce. Príspevok však popri zamestnaní dostaneš len vtedy, ak nie je tvoj mesačný príjem vyšší ako 2,5-násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu. Životné minimum od 1. januára tohto roku je vo výške 273,99 eura mesačne. Poberaniu príspevku nebráni ani výkon práce na štandardnom pracovisku, nemusíš si teda hľadať prácu, ktorú môžeš vykonávať výlučne z domu. Uviedol to Najvyšší správny súd SR vo svojom rozhodnutí vydanom pod sp. zn. 6 Ssk 21/2021.

Jedno, čo však musíš splniť, je, že potrebuješ zabezpečiť adekvátneho náhradníka, ktorý ťa dokáže v starostlivosti o opatrovaného zastúpiť. Pracovať môžeš po dobu cca 5 hodín denne. Najvyšší súd rozhodol pod sp. zn. 9Sžsk/123/2017, podľa ktorého mohol opatrovateľ pracovať 37,5 hodiny týždenne, pričom tieto hodiny rozvrhol do 7 pracovných dní, uvádza portál. Záleží, samozrejme, aj na tom, v akej vzdialenosti od bydliska opatrovanej osoby sa nachádza tvoje zamestnanie a či si môžeš pracovný čas rozvrhnúť tak, aby si dokázal zabezpečiť plnenie jej potrieb. Na to, aby si popri tom mohol aj podnikať, tiež musíš spĺňať maximálnu hranicu príjmu a tvoje príjmy nesmú byť v rozpore s účelom a rozsahom opatrovania. Môžeš napríklad kombinovať dennú formu štúdia s externou, no v zásade platí, že v čase tvojej neprítomnosti musíš mať taktiež zabezpečené opatrovanie osoby, o ktorú sa staráš, inou fyzickou osobou.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR na stránke spresnilo, že aktuálna výška príspevku je 615,50 eura pri opatrovaní jednej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím (ŤZP) alebo 818,60 eura, ak sa staráš o 2 či viacero takýchto osôb.

Dávky v nezamestnanosti

Podmienky nároku na dávky v nezamestnanosti

Kľúčovou podmienkou je, aby poistenec v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky (730 dní). Predpoklad nároku na dávku v nezamestnanosti je podmienený obdobím účasti na poistení v nezamestnanosti. Podmienka štyroch rokov platí od 1. januára 2018. Do 31.12.2017 platila podmienka troch rokov.

Podporné obdobie (obdobie poberania dávky) je 6 mesiacov. Na poskytnutie dávky, na jej výšku a ani na obdobie poskytovania dávky nemá vplyv spôsob skončenia pracovnoprávneho vzťahu. Nie je podstatné ani to, či bol pracovný pomer dohodnutý na neurčitý čas alebo určitú dobu. V prípade, ak zamestnanec pracoval počas posudzovaného obdobia súčasne u viacerých zamestnávateľov, doba poistenia za toto obdobie sa zaráta len raz. Ale zároveň platí, že pri výpočte dávky sa berú do úvahy vymeriavacie základy zo všetkých zamestnaní v rozhodujúcom období, z ktorých bolo platené poistné v nezamestnanosti.

Ak občan pred zaradením do evidencie, za rozhodujúce obdobie pre výpočet dávky t. j. za posledné 2 roky mal poistenie v nezamestnanosti ako zamestnanec z dvoch pomerov (pracovná zmluva a dohoda o pracovnej činnosti na pravidelný príjem), tak výška dávky v nezamestnanosti sa vypočíta z oboch zárobkov. Limitovaná je len maximálna dávka v nezamestnanosti a to od 1. júla 2022 vo výške 1 234,30 eur pri 31-dňovom mesiaci a 1 194,50 eur pri 30-dňovom mesiaci. Nová suma maximálnej výšky dávky v nezamestnanosti sa týka len nových dávok, t. j. dávok, ktoré vznikli po 1.7.2022. Tým, ktorí dávky poberali pred 1.7.2022 sa výška dávky nemení.

Časté chyby a nevedomosť

Ľudia častokrát nevedia, že pokiaľ majú príjmy z dohôd s nepravidelným príjmom, z ktorých sa poistenie v nezamestnanosti neplatí, nemajú nárok na získanie dávky v nezamestnanosti. Rovnako sa stáva, že SZČO si platia povinné poistné na sociálne poistenie, ktorého súčasťou nie je platba poistného v nezamestnanosti a pri ukončení podnikania sú prekvapení, že nemajú nárok na dávku v nezamestnanosti z dôvodu, že si toto poistenie neplatili. Rovnako ľudia častokrát nevedia, či majú nárok na dávku v nezamestnanosti ak pracovali na skrátený úväzok.

Občania niekedy nevedia o možnosti, že vyplatenie dávky môže občan uplatniť spätne až do troch rokov od vzniku nároku na dávku. Musí byť ale splnená podmienka, že po strate zamestnania sa bol zaevidovať na úrade práce a má o tejto skutočnosti potvrdenie. Podporné obdobie v nezamestnanosti je šesť mesiacov.

Opakovaný nárok na dávku v nezamestnanosti

Opakovaný nárok na dávku v nezamestnanosti je možné len za splnenia podmienky odpracovania dvoch rokov (730 dní), v ktorých bolo platené poistné na poistenie v nezamestnanosti a ak zároveň platí, že predchádzajúca dávka je vyčerpaná a uplynuli dva roky od jej priznania. Poistencovi, ktorý bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie počas poberania dávky v nezamestnanosti a v období najviac dvoch rokov bol opätovne zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie, vznikne nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti odo dňa opätovného zaradenia do tejto evidencie, a to v sume, v akej mu bola vyplácaná predchádzajúca dávka v nezamestnanosti.

Sabbatical a dávky v nezamestnanosti

Sabbatical, teda plánovaná „pracovná prestávka“, nemá vplyv na nárok na dávku v nezamestnanosti, jej výšku ani na dobu jej poskytovania. Hlavnou podmienkou, ktorá sa posudzuje na získanie dávky v nezamestnanosti je, aby poistenec v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky (730 dní) a aby počas tohto obdobia trvalo poistenie v nezamestnanosti. Na získanie nároku na dávku v nezamestnanosti platí, že nemôžete mať živnosť aktívnu. Živnosť buď zrušíte alebo stačí ak vykonávanie živnosti pozastavíte na určitú dobu. To znamená v prípade pozastavenej alebo zrušenej živnosti máte nárok na dávku v nezamestnanosti za splnenia ostatných podmienok.

Sabbatical je pracovná prestávka, ktorá trvá napríklad dva mesiace, poprípade aj celý jeden rok. Túto formu oddychu využívajú ľudia, ktorí radi pracujú ale sú unavení a vyčerpaní a potrebujú sa tzv. „zresetovať“ - potrebujú si fyzicky ale hlavne psychicky oddýchnuť a načerpať nové sily na ďalšiu prácu a rozsah klasického počtu dní dovolenky im na to nepostačuje. U nás ešte táto forma benefitu zo strany zamestnávateľa nie je veľmi rozšírená. V prípade sabbaticalu nepredpokladám, že by si zamestnanec hľadal nové pracovné miesto, nakoľko sabbatical je riešený formou súhlasu (uvoľnenia) z pracovného pomeru zamestnávateľa a po ukončení sabbaticalu sa zamestnanec zväčša vracia na svoje pracovné miesto.

Povinnosti poberateľa dávok v nezamestnanosti

Vo všeobecnosti poberateľ dávky v nezamestnanosti má povinnosť preukázať príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na dávku, trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. Každú zmenu týchto skutočností je povinný oznámiť príslušnej pobočke do ôsmich dní. V prípade nemoci, ak sa uchádzač o zamestnanie nemôže dostaviť na úrad, je povinný túto skutočnosť oznámiť úradu (osobne, telefonicky, poštou) a následne je povinný dať si vystaviť doklad o dočasnej pracovnej neschopnosti. Do troch pracovných dní od dátumu vystavenia má povinnosť predložiť doklad o začiatku dočasnej pracovnej neschopnosti. Ukončenie pracovnej neschopnosti musí preukázať osobne v pracovný deň nasledujúci po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti. K vyradeniu z evidencie úradu práce dôjde ak občan odíde do členského štátu Európskej únie na obdobie dlhšie ako 15 kalendárnych dní (§36 ods. 1 písm. j) a k) Zákona 5/2004 Z.z.) s výnimkou odchodu do členského štátu Európskej únie s cieľom hľadať si zamestnanie podľa (§ 34 ods. 1 písm. b) Zákona 5/2004 Z.z.).

tags: #prispevok #si #musia #odpracovat