Úmrtie zamestnanca je vždy ťažká situácia, ktorá si vyžaduje citlivý prístup a dodržiavanie zákonných povinností. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o príspevku pri úmrtí zamestnanca, podmienkach jeho poskytovania a postupoch, ktoré by mal zamestnávateľ dodržiavať. Cieľom je objasniť problematiku zániku pracovnoprávnych vzťahov, vysporiadania peňažných nárokov a daňových povinností.
Zánik pracovnoprávneho vzťahu
Dátum publikácie: 27. 1. Právny stav od: 1. 1. Právny stav do: 31. 12. Po úmrtí zamestnanca mnoho problémov musí riešiť zamestnávateľ i pozostalí. Smrťou zamestnanca dochádza k zániku pracovnoprávneho vzťahu, ktorý bol založený pracovnou zmluvou. Podľa § 59 ods. 4 Zákonníka práce pracovný pomer zaniká smrťou zamestnanca.
Základným právnym následkom smrti zamestnanca je zánik pracovnoprávneho vzťahu. Pracovnoprávny vzťah založený pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom ako pracovný pomer zaniká smrťou zamestnanca podľa § 59 ods. 4 Zákonníka práce. Zákonník práce neustanovuje zánik pracovnoprávneho vzťahu založeného dohodou o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Smrťou osoby, ktorá vykonáva práce na základe dohody, pracovnoprávny vzťah zaniká, pretože nemôže byť dodržaná podmienka vykonávania prác osobne zamestnancom v súlade s ustanovením § 224 ods. 1 písm. b) zákona č. 311/2001 Z. z.
Zákonník práce neupravuje zabezpečenie pozostalých pri úmrtí zamestnanca. V ustanovení § 156 Zákonník práce poukazuje na riešenie zabezpečenia osobitnými predpismi, ktorými sú predovšetkým zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a zákon č. 238/1998 Z. z. o príspevku na pohreb. Zákonník práce nerieši zabezpečenie pozostalých pri úmrtí zamestnanca, v § 156 poukazuje na riešenie zabezpečenia osobitnými predpismi, ktorými sú predovšetkým zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, v zmysle ktorého pozostalým môže vzniknúť z dôchodkového poistenia nárok na vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok a sirotský dôchodok, a zákon č. 238/1998 Z. z. o príspevku na pohreb, v zmysle ktorého osobe, ktorá zabezpečila pohreb, vzniká nárok na príspevok na pohreb ako štátnu sociálnu dávku.
Príspevok na pohreb a sociálna výpomoc zo sociálneho fondu
Zamestnávateľ sa môže rozhodnúť poskytnúť pozostalým finančnú výpomoc na pohreb. Ak zamestnávateľ poskytne sociálnu výpomoc z dôvodu úmrtia blízkej osoby žijúcej v domácnosti zamestnanca (alebo v prípade úmrtia zamestnanca), ktorá je poskytovaná z prostriedkov sociálneho fondu, je oslobodená od dane podľa § 5 ods. 7 písm. l) zákona o dani z príjmov, a to v úhrnnej výške najviac 2 000 eur za zdaňovacie obdobie len od jedného zamestnávateľa. Ak takáto sociálna výpomoc presiahne v zdaňovacom období 2 000 eur, do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahrnie len sociálna výpomoc nad takto ustanovenú sumu. Ak by boli poskytované tieto finančné prostriedky z iných zdrojov, ako je sociálny fond, nebola by splnená podmienka pre oslobodenie v súlade s § 5 ods. 7 písm. l).
Zamestnávateľ by si mal v internom predpise stanoviť zásady tvorby a použitia sociálneho fondu, v ktorom určí na aké účely, komu a za akých podmienok sa poskytne príspevok zo sociálneho fondu, t.j. aj príspevky na riešenie situácií uvedených v § 5 ods. 7 písm. l).
Podmienky oslobodenia od dane pri sociálnej výpomoci
- Zdroj prostriedkov: Výpomoc musí byť poskytnutá z prostriedkov sociálneho fondu.
- Účel: Musí ísť o sociálnu výpomoc z dôvodu úmrtia blízkej osoby žijúcej v domácnosti zamestnanca alebo v prípade úmrtia samotného zamestnanca.
- Výška: Oslobodená suma je obmedzená na 2 000 eur za zdaňovacie obdobie od jedného zamestnávateľa.
- Interný predpis: Zamestnávateľ musí mať interný predpis, ktorý upravuje zásady tvorby a použitia sociálneho fondu a podmienky poskytovania príspevkov.
Situácie, kedy je príspevok zdaniteľný
Ak zamestnávateľ nemá postačujúci stav na sociálnom fonde, aby mohol čerpať celú sumu z titulu poskytnutia finančnej výpomoci, je potrebné zvážiť iné možnosti financovania. Príspevok poskytnutý z iných zdrojov, ako zo sociálneho fondu, bude pre rodinu zdanený a budú sa platiť aj odvody.
Zamestnávateľ môže z prostriedkov sociálneho fondu poskytnúť príspevok na pohreb zosnulého zamestnanca v peňažnej i nepeňažnej forme. Takto poskytnutý príspevok je zdaniteľným príjmom a zamestnávateľ ho môže zdaniť spolu s vyúčtovaním poslednej mzdy zosnulého zamestnanca. Poskytnutý príspevok sa nezahrnie do hrubého mesačného príjmu zamestnanca, ale pripočíta sa k čiastkovému základu dane. Príspevok zo sociálneho fondu sa nezahŕňa do vymeriavacieho základu na sociálne poistenie v zmysle § 138 ods. 2 zákona o sociálnom poistení ani do vymeriavacieho základu na zdravotné poistenie v zmysle § 13 ods. 4 písm.
Poskytnutý príspevok na pohreb sa nezapočítava do peňažných nárokov zamestnanca, ktoré v zmysle § 35 ods. 1 Zákonníka práce prechádzajú na jeho manžela/-ku, deti a rodičov, ak s ním žili v čase smrti v domácnosti. Príspevok sa poskytuje nad rámec peňažných mzdových nárokov a môže sa vyplatiť spolu s peňažným nárokom. Príspevok je však potrebné zahrnúť do potvrdenia o zdaniteľnej mzde. Zamestnávateľ môže príspevok na pohreb poskytnúť aj priamo rodinnému príslušníkovi. Aj v tomto prípade sa príspevok považuje za príjem zo závislej činnosti, ktorý sa zdaňuje rovnako ako ostatné zložky príjmu zo závislej činnosti preddavkovo v zmysle § 35 a § 36 alebo zrážkovou daňou v zmysle § 43 zákona o dani z príjmov.
V prípade, že rodinný príslušník, ktorému bol príspevok poskytnutý v nepeňažnej forme, nemá iný zdaniteľný príjem, zamestnávateľ daň nemôže vysporiadať, ale musí postupovať podľa § 35 ods. 3 písm. Zamestnávateľ môže poskytnúť príspevok na pohreb aj z prevádzkových prostriedkov zamestnávateľa. Takto poskytnutý príspevok však nie je možné zahrnúť do daňových výdavkov zamestnávateľa. Pre zamestnanca alebo rodinného príslušníka, ktorému je príspevok poskytnutý, predstavuje zdaniteľný príjem.
Pracovné voľno pri úmrtí
V prípade úmrtia blízkej osoby má zamestnanec nárok na pracovné voľno. V tomto prípade sa poskytuje pracovné voľno nielen na účasť na pohrebe, ale aj na dva dni smútku a vybavovanie pohrebu. Ak zamestnanec obstaráva pohreb, má nárok na ďalší deň pracovného voľna. Pohrebná služba potvrdí, že zamestnanec obstaral pohreb. Zamestnanec musí zamestnávateľovi oznámiť, pohreb akej osoby obstarával.
Peňažné nároky zomrelého zamestnanca
Peňažné nároky zamestnanca nezanikajú smrťou. Ide o nároky vyjadriteľné v peniazoch, ako mzda, cestovné náhrady, náhrady škody, aj nárok na náhradu mzdy za dovolenku, ktorá nemohla byť vyčerpaná z dôvodu úmrtia zamestnanca. Do mzdových nárokov nepatria peňažné nároky zosnulého zamestnanca, ktoré nemajú povahu mzdových nárokov voči zamestnávateľovi, ako napr. nárok na cestovné náhrady alebo nárok na náhradu škody. Právna úprava riešenia pracovnoprávnych nárokov v súvislosti so smrťou zamestnanca je kvalitatívne odlišná, v závislosti od toho, či ide o pracovnoprávne nároky zomretého zamestnanca alebo o pracovnoprávne nároky zamestnávateľa. V oboch uvedených prípadoch však Zákonník práce v § 35 upravuje len peňažné nároky. Zákonník práce v § 35 ods. 1 ustanovuje: Ak osobitný predpis neustanovuje inak, peňažné nároky zamestnanca jeho smrťou nezanikajú.
Mzdové nároky zamestnanca z pracovného pomeru vo výške štvornásobku jeho priemerného zárobku prechádzajú postupne na jeho manžela/-ku, deti a rodičov, ak s ním žili v čase smrti v domácnosti. Ak zamestnanec nemal manžela/-ku, mzdové nároky sa stávajú nárokom jeho detí, ak nemal ani deti, mzdové nároky získavajú jeho rodičia. Ak je takýchto osôb viac, postupnosť pri vyplácaní peňažných nárokov ustanovuje Zákonník práce. Na prvom mieste je manžel/-ka. Rozsah peňažných nárokov, ktoré prechádzajú na manžela/-ku, deti a rodičov, je limitovaný štvornásobkom priemernej mesačnej mzdy zamestnanca.
Do štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku prechádzajú mzdové nároky z pracovného pomeru postupne priamo na jeho manžela, deti a rodičov, ak s ním žili v čase smrti v domácnosti. Mzdové nároky až do výšky štvornásobku priemerného mesačného zárobku prechádzajú podľa Zákonníka práce postupne na manžela, deti, rodičov zomretého zamestnanca, avšak len za predpokladu, že v čase smrti s ním žili v spoločnej domácnosti. Tieto nároky zomretého zamestnanca je zamestnávateľ povinný vyplatiť tým, ktorí so zomretým zamestnancom žili v čase jeho smrti v spoločnej domácnosti bez ohľadu na prejednanie dedičstva. Uvedené ustanovenie Zákonníka práce má výrazný ochranný charakter vo vzťahu k najbližším pozostalým po zomretom zamestnancovi, za predpokladu, ak s ním žili v čase smrti v spoločnej domácnosti.
Mzdové nároky presahujúce štvornásobok priemerného mesačného zárobku zomretého zamestnanca sa stávajú súčasťou dedičstva. V prípade, ak by ani jeden z okruhu oprávnených subjektov nespĺňal podmienky uvedené v § 35 Zákonníka práce, mzdové nároky v plnej výške sa stávajú súčasťou dedičstva. Okruh oprávnených osôb, ktoré v čase smrti zamestnanca žili s ním v spoločnej domácnosti sa nemusí prekrývať s okruhom dedičov. Preto ani vzdanie sa dedičstva neovplyvňuje tieto nároky. V súvislosti so smrťou zamestnanca zanikajú už splatné náhrady, ktoré zomretému zamestnancovi patrili až do doby jeho smrti. V danom prípade však nejde o mzdové nároky, a preto neprechádzajú priamo na pozostalých, ktorí so zomretým zamestnancom žili v spoločnej domácnosti, ale stávajú sa súčasťou dedičstva. Zákonník práce v § 35 ods.
Postup pri vyplácaní mzdových nárokov
- Zistenie oprávnených osôb: Zamestnávateľ zistí, či zomrelý zamestnanec mal manžela/manželku, deti alebo rodičov, ktorí s ním žili v spoločnej domácnosti.
- Výpočet nárokov: Zamestnávateľ vypočíta mzdové nároky zomrelého zamestnanca, vrátane mzdy za odpracované obdobie, náhrady za nevyčerpanú dovolenku a iné peňažné nároky.
- Výplata nárokov: Zamestnávateľ vyplatí mzdové nároky oprávneným osobám, maximálne do výšky štvornásobku priemerného mesačného zárobku zomrelého zamestnanca.
- Zdanenie príjmu: Pri výplate peňažných nárokov zosnulého zamestnanca jeho pozostalým je daňovníkom dane z príjmov zo závislej činnosti konkrétny pozostalý. Zamestnávateľ ako platiteľ mzdy a dane vyplatí príjem napr.
V zmysle § 231 ods. 1 písm. b) bodu 2 zákona č. 461/2003 Z. z. Zamestnávateľ je povinný zúčtovať mzdu zosnulého zamestnanca a náhradu za nevyčerpanú dovolenku za obdobie do dňa smrti. Peňažnými nárokmi sú mzdové nároky, t. j. mzda poskytovaná ako peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej povahy za vykonanú prácu, plnenie poskytované za prácu pri príležitosti pracovného alebo životného výročia, ak sa neposkytuje zo zisku po zdanení alebo zo sociálneho fondu. Mzdovým nárokom je aj nárok na náhradu mzdy za dovolenku, ktorá nemohla byť vyčerpaná z dôvodu smrti zamestnanca. Do peňažných nárokov nepatria peňažné nároky zosnulého zamestnanca, ktoré nemajú povahu mzdových nárokov voči zamestnávateľovi, ako napr. nárok na cestovné náhrady, nárok na náhradu škody a pod.
Podmienkou prechodu týchto nárokov na uvedené osoby je skutočnosť, aby uvedené osoby žili v čase smrti zamestnanca v spoločnej domácnosti. Čo sa rozumie pod spoločným žitím v domácnosti, upravuje Občiansky zákonník ako trvalé spolužitie fyzických osôb, ktoré spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby. Základnou charakteristikou je spravidla spoločná adresa trvalého bydliska týchto osôb. Ak je takýchto osôb viac, postupnosť pri vyplácaní peňažných nárokov ustanovuje Zákonník práce. Na prvom mieste je manžel/-ka. Rozsah peňažných nárokov, ktoré prechádzajú na manžela/-ku, deti a rodičov, je limitovaný štvornásobkom priemernej mesačnej mzdy zamestnanca.
Z pohľadu zákona o dani z príjmov pri výplate peňažných nárokov zosnulého zamestnanca jeho pozostalým je daňovníkom dane z príjmov zo závislej činnosti konkrétny pozostalý. Zamestnávateľ ako platiteľ mzdy a dane vyplatí príjem napr. pozostalej manželke, pričom pri výplate, pripísaní alebo poukázaní príjmu k dobru zrazí preddavok na daň. Manželka, ktorá príjem dostala, tento príjem uplatní ako príjem zo závislej činnosti (§ 5 ods. Pokiaľ nie je manžel/-ka, deti ani rodičia zosnulého zamestnanca, ktorí so zamestnancom v čase jeho smrti žili v spoločnej domácnosti, jeho mzdové nároky sa stávajú predmetom dedičstva. Do peňažných nárokov zamestnanca nepatria odmeny za výkon práce na základe dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru, t. j. dohody o vykonaní práce, dohody o pracovnej činnosti a dohody o brigádnickej práci študentov. Tieto peňažné nároky majú charakter odmeny za vykonávanú prácu a nie charakter mzdy, preto ich nemožno zahrnúť do mzdových nárokov a zamestnávateľ ich pozostalým vyplatiť nemôže.
Peňažné nároky zamestnávateľa
Na rozdiel od peňažných nárokov zomretého zamestnanca voči zamestnávateľovi, smrťou zamestnanca zásadne zanikajú peňažné nároky zamestnávateľa, ktoré mal v čase trvania pracovného pomeru voči zamestnancovi. Nároky zamestnávateľa, ktoré smrťou zamestnanca nezanikajú, má si zamestnávateľ uplatniť v rámci dedičského konania. Medzi nároky zamestnávateľa, ktoré smrťou zamestnanca nezanikajú, patria nároky vyplývajúce zo zodpovednosti zamestnanca za škodu, ktorú pred svojou smrťou úmyselne spôsobil.
Nároky zamestnávateľa, ktoré smrťou nezanikajú si má zamestnávateľ uplatniť v rámci dedičského konania. Ďalšie druhy peňažných nárokov zamestnávateľa, ktoré smrťou zamestnanca nezanikajú v podstate vyplývajú len zo zodpovednosti zamestnanca za škodu, ktorú pred svojou smrťou úmyselne spôsobil. V prípade nárokov zamestnávateľa vyplývajúcich zo zodpovednosti za stratu predmetov zverených na písomné potvrdenie, tieto sa rovnako stávajú súčasťou dedičstva. Ak by napríklad dedičia po zomretom zamestnancovi odmietli uhradiť tieto peňažné nároky, musel by sa zamestnávateľ obrátiť na príslušný súd. Pri týchto druhov nárokov zamestnávateľa, ktoré nezanikajú smrťou zamestnanca, by sa mohla situácia skomplikovať aj argumentom rodinných príslušníkov, že nejde o stratu zverených predmetov. Zamestnávateľ by síce mal k dispozícii písomné potvrdenie o zverení predmetov, ale príslušným predmetom by disponovali napríklad dedičia a nechceli by ho dobrovoľne vydať zamestnávateľovi, s poukazom na to, že nejde o stratu predmetu zverenéhona písomné potvrdenie, teda, že došlo k zániku nároku smrťou zamestnanca.
Povinnosti zamestnávateľa voči Sociálnej poisťovni a zdravotnej poisťovni
Sociálna poisťovňa
Zamestnávateľ je povinný zaslať Sociálnej poisťovni Evidenčný list dôchodkového poistenia do troch dní od zániku pracovného pomeru. Do vymeriavacieho základu sa započítava aj vymeriavací základ stanovený z poslednej vyúčtovanej mzdy zosnulého zamestnanca. V zmysle § 231 ods. 1 písm. j) zákona o sociálnom poistení je zamestnávateľ povinný predložiť evidenciu na účely sociálneho poistenia, a to do troch dní od zániku pracovného pomeru podaním Evidenčného listu dôchodkového poistenia.
Evidenčný list je potrebné vyhotoviť a predložiť Sociálnej poisťovni za zosnulého zamestnanca - poistenca, za ktorého sa poistné na dôchodkové poistenie platilo, aj za poberateľa dôchodku. Evidenčný list dôchodkového poistenia pre zamestnanca na základe dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru, za ktorého sa poistné na dôchodkové poistenie neplatilo, sa nevyhotovuje. Zamestnávateľ je povinný predložiť evidenčný list príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne, v pôsobnosti ktorej sa nachádza útvar zamestnávateľa, ktorý vedie evidenciu miezd, do troch dní od zániku pracovnoprávneho vzťahu. V praxi dochádza k situáciám, že nie je možné v stanovenej lehote evidenčný list predložiť, pretože zamestnávateľ ešte nemá k dispozícii potrebné údaje. Preto je možné evidenčný list predložiť bezprostredne po mzdovom vyúčtovaní. Do vymeriavacieho základu sa započítava aj vymeriavací základ stanovený z poslednej vyúčtovanej mzdy zosnulého zamestnanca, aj keď mzda bola súčasťou peňažného nároku, ktorý bol v zmysle § 35 ods.
Zdravotná poisťovňa
Zamestnávateľ je povinný odhlásiť zomrelého zamestnanca v príslušnej zdravotnej poisťovni do ôsmich pracovných dní odo dňa, kedy došlo k úmrtiu. V súvislosti s ročným zúčtovaním zdravotného poistenia zamestnávateľ nemá žiadne povinnosti. V zmysle § 24 písm. c) zákona č. 580/2004 Z. z. V súvislosti s ročným zúčtovaním zdravotného poistenia zamestnávateľ nemá žiadne povinnosti, lebo v zmysle § 19 ods.
Daňové povinnosti
Zamestnávateľ je povinný za obdobie, za ktoré zosnulému zamestnancovi vyplácal zdaniteľnú mzdu, vystaviť Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti. Do príjmu zosnulého zamestnanca sa nezapočítavajú peňažné nároky, ktoré po úmrtí zamestnanca vo výške štvornásobku jeho priemerného zárobku prechádzajú postupne na jeho manžela/-ku, deti a rodičov, ak s ním žili v čase smrti v domácnosti.
Daňová povinnosť za zosnulého zamestnanca sa musí vysporiadať podaním daňového priznania. Ak daňovník zomrie, daňové priznanie za príslušnú časť roka je povinný podať dedič. Lehota na podanie daňového priznania je tri mesiace od smrti zamestnanca. Zamestnávateľ je v zmysle § 39 ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov povinný za obdobie, za ktoré zosnulému zamestnancovi vyplácal zdaniteľnú mzdu, vystaviť doklad o súhrnných údajoch uvedených v mzdovom liste, ktoré sú rozhodujúce pre výpočet zdaniteľnej mzdy, preddavkov na daň, dane a na priznanie zamestnaneckej prémie a na priznanie daňového bonusu za príslušné zdaňovacie obdobie, tzv.
Do príjmu zosnulého zamestnanca sa nezapočítavajú peňažné nároky, ktoré po úmrtí zamestnanca vo výške štvornásobku jeho priemerného zárobku prechádzajú postupne na jeho manžela/-ku, deti a rodičov, ak s ním žili v čase smrti v domácnosti (§ 35 ods. 1 Zákonníka práce). Vzor Potvrdenia o príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti, o preddavkoch na daň, o dani vyberanej zrážkou z týchto príjmov a o daňovom bonuse na vyživované deti za obdobie roku 2009 vydalo Ministerstvo financií SR v oznámení MF SR č. MF/11952/2009-72 o uverejnení vzoru odporúčaného tlačiva potvrdenia v súvislosti s príjmami zo závislej činnosti uverejnenom vo Finančnom spravodajcovi č. 7/2009. Ak dôjde k úmrtiu zamestnanca v priebehu roka 2010 a vzor potvrdenia pre rok 2010 nebude ustanovený a uverejnený vo Finančnom spravodajcovi, zamestnávateľ použije tlačivo potvrdenia platného pre rok 2009. údaj o poskytnutí, resp. údaj o poberaní, resp. V zákone nie je ustanovená lehota na vystavenie potvrdenia po úmrtí zamestnanca.
Vo všeobecnosti platí, že daňovník, ktorý má príjmy zo závislej činnosti, má dve možnosti vysporiadania daňovej povinnosti za príslušné zdaňovacie obdobie, a to požiadaním zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania alebo podaním daňového priznania. Daňová povinnosť za zosnulého zamestnanca sa musí vysporiadať podaním daňového priznania. Povinnosť podania daňového priznania a lehotu na jeho podanie ustanovuje § 49 ods. 4 a 5 zákona o dani z príjmov. Ak daňovník zomrie, daňové priznanie za príslušnú časť roka je povinný podať dedič. Ak je dedičov viac, daňové priznanie podáva ten, ktorému to vyplýva z dohody dedičov. Ak sa nedohodnú, určí ho správca dane. Ak je dedičom Slovenská republika, daňové priznanie sa nepodáva.
V súlade s § 32 ods. 1 zákona o dani z príjmov bude dedič alebo zástupca podávať za zomretého daňové priznanie, ak ročné zdaniteľné príjmy do dňa úmrtia daňovníka presiahli 50 % sumy podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov, t. j. 50 % z nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka pre príslušné zdaňovacie obdobie. Za zdaňovacie obdobie roka 2009 aj 2010 je to 2 012,85 eura. Za zdaňovacie obdobie...
Príspevok pri dlhodobej PN a sociálny fond
V kontexte sociálneho fondu a príspevkov počas dlhodobej PN je dôležité spomenúť aj situácie, kedy zamestnanec čerpá sociálnu výpomoc počas práceneschopnosti. Ak nepretržité trvanie práceneschopnosti v čase vyplatenia sociálnej výpomoci prekročí prevažnú časť zdaňovacieho obdobia, suma bude od dane oslobodená. Za splnenie podmienky nepretržitosti sa považuje aj to, ak dočasná pracovná neschopnosť začala v predchádzajúcom zdaňovacom období, pričom do prevažnej časti zdaňovacieho obdobia sa započítava aj obdobie nepretržitého trvania dočasnej pracovnej neschopnosti z predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia. Ak zamestnávateľ vypláca príspevok zo sociálneho fondu mesačne a za kratšie obdobie ako je 6 mesiacov (príspevok zo SF je riadne zdanený) a v čase, keď zamestnanec splní podmienku nepretržitého trvania dočasnej pracovnej neschopnosti a prekročí v jej trvaní prevažnú časť roka už nemá príspevok zo SF vyplácaný, je potrebné nazerať na už vyplatený príspevok zo sociálneho fondu a splnenie podmienky podľa zákona individuálne.
Ak nepretržité trvanie práceneschopnosti v čase vyplatenia sociálnej výpomoci v roku 2025 presiahne prevažnú časť zdaňovacieho obdobia, suma vo výške najviac 2 000 eur bude od dane oslobodená. Ak takáto výpomoc bola vyplácaná v roku 2024, bola zdaniteľným príjmom (ak práceneschopnosť nepresiahla prevažnú časť zdaňovacieho obdobia). V roku 2025 sa posudzuje vyplatenie príspevku zo sociálneho fondu podľa znenia § 5 ods. 7 písm. Môže byť sociálna výpomoc poskytnutá v jednom zdaňovacom období len od jedného zamestnávateľa, alebo môže byť poskytnutá v jednom zdaňovacom období od viacerých zamestnávateľov, avšak v úhrne najviac 2 000 eur len od jedného zamestnávateľa? Sociálna pomoc na uvedené účely môže byť poskytnutá len jedným zamestnávateľom. Tento zamestnávateľ v prípade vystavenia potvrdenia zamestnancovi uvedený príspevok uvádza v Potvrdení o zdaniteľných príjmoch na r. 06. 03. 05. 03. 05.
Smrť zamestnanca následkom pracovného úrazu
V zmysle § 195 ods. 2 Zákonníka práce pracovným úrazom je poškodenie zdravia alebo smrť spôsobené zamestnancovi nezávisle od vlastnej vôle krátkodobým, náhlym, násilným pôsobením vonkajších vplyvov pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Pracovným úrazom nie je úraz, ktorý zamestnanec utrpí na ceste do zamestnania a späť. Za škodu, ktorá vznikla zamestnancovi v súvislosti s pracovným úrazom, zodpovedá zamestnávateľ. V praxi sa často rieši otázka, či infarkt alebo mozgová príhoda sú pracovným úrazom. Z uvedenej definície pracovného úrazu vyplýva, že nie, pretože chýba pôsobenie vonkajších vplyvov. Vo výnimočných prípadoch sa infarkt alebo mozgová príhoda môžu považovať za pracovný úraz, a to vtedy, keď došlo k poškodeniu zdravia, ktoré nastalo pri náhlom vypätí síl, veľkej námahe, nezvyklom úsilí, jednorazovom preťažení pri plnení osobitne ťažkých úloh, čo však teba preukázať.
Povinnosti zamestnávateľa súvisiace so vznikom pracovného úrazu pre účely výkonu úrazového poistenia ustanovuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, podľa ktorého povinne úrazovo poistený je zamestnávateľ a nárok na úrazové dávky z úrazového poistenia má jeho zamestnanec a v prípade smrti zamestnanca jeho manžel/-ka, nezaopatrené deti a osoby, voči ktorým mal zamestnanec v čase úmrtia vyživovaciu povinnosť. Povinnosti súvisiace s nárokmi zamestnancov alebo pozostalých na úrazové dávky z titulu pracovného úrazu je voči Sociálnej poisťovni povinný plniť vždy zamestnávateľ. Povinnosti zamestnávateľa súvisiace so vznikom pracovného úrazu pre účely bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci ustanovuje zákon č. 124/2006 Z. z.
tags: #prispevok #pri #umrti #zamestnanca