Príspevky pri rýchlom zamestnaní a povinnosti zamestnávateľa

V kontexte rýchleho zamestnania je dôležité venovať pozornosť viacerým aspektom, ktoré sa týkajú nielen finančnej podpory, ale aj pracovných podmienok a dodržiavania legislatívy. Zamestnávatelia a samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO), ktoré sú zamestnávateľmi, môžu žiadať o rôzne príspevky na podporu zamestnanosti. Zároveň sú povinní zabezpečiť optimálne pracovné podmienky pre svojich zamestnancov, najmä v súvislosti s tepelnou záťažou a inými podmienkami bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Zamestnávateľ a zamestnanec

Oslobodenie nepeňažného plnenia na dopravu

Podľa § 5 ods. 7 písm. m) zákona o dani z príjmov je oslobodené nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi zamestnávateľom za účelom zabezpečenia dopravy zamestnanca na miesto výkonu práce a späť podľa § 19 ods. 2 písm. s) prvého bodu.

Výška oslobodenia

Toto oslobodenie platí v úhrnnej sume najviac 60 eur mesačne. Ak nepeňažné plnenie vypočítané z prostriedkov preukázateľne vynaložených zamestnávateľom prepočítaných na jedno miesto v motorovom vozidle podľa § 19 ods. 2 písm. s) prvého bodu presiahne sumu 60 eur, do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahrnie len plnenie nad takto ustanovenú sumu [§ 5 ods. 7 písm. m) ZDP].

Podmienky oslobodenia

Uvedené platí za podmienky, že ide o dopravu vymedzenú v § 19 ods. 2 písm. s) zákona o dani z príjmov. Z uvedeného vyplýva, že ak ide o zabezpečenie dopravy do zamestnania pre zamestnancov, pričom nie sú splnené vyššie uvedené predpoklady, nie je možné uplatniť oslobodenie príjmu od dane podľa § 5 ods. 7 písm. m) zákona o dani z príjmov. Podľa ustanovenia § 5 ods. 7 písm. m) ZDP je prvým predpokladom pre oslobodenie predmetných príjmov, že ide o plnenie v nepeňažnej forme.

Dopravné náklady a daňové oslobodenie

Príklad: úhrada taxíka

Ak zamestnávateľ uhradil zamestnancovi taxík do zamestnania, pre zamestnanca to predstavuje zdaniteľný príjem, vzhľadom na to, že nie sú splnené podmienky pre oslobodenie.

Určenie výšky nepeňažného plnenia

Pri posudzovaní oslobodenia hodnoty zamestnávateľom zabezpečenej dopravy zamestnancov sa má brať v úvahu aj fakt, že jednotlivé autobusy môžu prekonať rôzne dlhé vzdialenosti, a teda cena pre každý autobus môže byť rôzna. To sa v konečnom dôsledku môže prejaviť aj v rôznej výške nepeňažného príjmu zamestnanca. Na účely presného určenia nepeňažného plnenia zamestnanca podľa § 5 ods. 7 písm. m) ZDP je potrebné vychádzať z preukázateľne vynaložených prostriedkov zamestnávateľa.

Príspevky na ochranu pracovných miest (Prvá pomoc ++)

Zamestnávatelia a SZČO, ktorí sú zamestnávateľmi, už môžu žiadať o príspevky za mesiac február z opatrení 1 a 3 A/B elektronicky prostredníctvom stránky www.pomahameludom.sk. Žiadosti a výkazy môžu posielať do 30. apríla 2021.

Navýšenie príspevkov

Európska komisia schválila 22. marca dodatok k schéme štátnej pomoci na podporu udržania zamestnanosti, ktorý umožňuje navýšiť príspevky pre zamestnávateľov až do 100 % celkovej ceny práce. Keďže išlo o rozsiahlu zmenu schémy štátnej pomoci, Európska komisia ju v spolupráci s Protimonopolným úradom posudzovala od polovice februára.

Predĺženie a zjednodušenie

V rámci „Prvej pomoci ++“ sa zvyšuje a predlžuje finančná pomoc na ochranu pracovných miest do 30. júna. Aby sa zrýchlila a zjednodušila administratíva, nemusia súčasní prijímatelia pomoci podpisovať nové dodatky k dohode. Stačí, ak vo výkaze za mesiac február vyjadria súhlas so zmenou zmluvných podmienok.

Kto môže žiadať o 100 % príspevok?

O príspevok vo výške 100 % celkovej ceny práce si môžu žiadať tí zamestnávatelia, ktorí neboli k 31. 12. 2019 podnikom v ťažkostiach. Taktiež platí, že súčet poskytnutej pomoci za mesiace február 2021 a nasledujúce nesmie prekročiť limit 1,8 milióna eur. Do limitu sa nezapočítavajú už poskytnuté príspevky v rámci Prvej pomoci a Prvej pomoci +. V prípade, že žiadateľ prekročil stanovený limit alebo patril k 31. 12. 2019 k podnikom v ťažkostiach, môže požiadať o príspevok podľa pôvodnej schémy.

Prvá pomoc++ podpora zamestnanosti

Termíny a oprávnení žiadatelia

O príspevok môžu zamestnávatelia žiadať na zamestnancov, ktorí nastúpili do zamestnania najneskôr k 1. 2. 2021. Rozšírili sa aj skupina žiadateľov, keďže o príspevky sa môžu uchádzať aj subjekty, ktoré vznikli a začali prevádzkovať svoju činnosť najneskôr k 1. 2. 2020. Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny prijímajú aj žiadosti o príspevky „Prvej pomoci“ za mesiac február aj pre opatrenia 2, 4A a 4B. S cieľom optimalizovať a súčasne zrýchliť systém Prvej pomoci prijíma rezort práce na úrady práce, sociálnych vecí a rodiny 129 nových zamestnancov, ktorí pomôžu vyplácať príspevky pre zamestnancov. Na udržanie pracovných miest sa zatiaľ vyplatilo okolo 1,19 miliardy eur a podporilo sa celkovo 3,45 milióna mesačných príjmov zamestnancov vrátane SZČO.

Ochrana zdravia zamestnancov pri práci v teplom prostredí

V horúcich letných dňoch, kedy teploty stúpajú, je dôležité venovať pozornosť podmienkam na pracovisku a zabezpečiť ochranu zdravia zamestnancov pred nadmernou záťažou teplom. Zamestnávatelia majú v tejto oblasti určité povinnosti, ktoré im ukladá legislatíva. Tento článok sa zameriava na podmienky pri rýchlom zamestnaní, povinnosti zamestnávateľa a práva zamestnanca v kontexte záťaže teplom na pracovisku.

Legislatívny rámec

Problematiku ochrany pred záťažou teplom upravuje predovšetkým zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý bol novelizovaný a jeho úplné znenie bolo uverejnené pod č. 103/2015 Z. z. v Zbierke zákonov. Tento zákon spolu s vyhláškou Ministerstva zdravotníctva SR č. 99/2016 Z. z. stanovuje požiadavky na zabezpečenie ochrany zdravia zamestnancov pred negatívnymi účinkami tepla na pracovisku. Dôležitý je aj zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, ktorý v § 6 upravuje pitný režim zamestnancov.

Legislatíva ochrany zdravia pri práci

Povinnosti zamestnávateľa

Zamestnávateľ je zodpovedný za zdravie a bezpečnosť svojich zamestnancov a musí im zabezpečiť vhodné pracovné podmienky aj na základe vyššej tepelnej záťaže v letnom období. Medzi jeho hlavné povinnosti patria:

  • Posúdenie zdravotného rizika: Zamestnávateľ musí posúdiť zdravotné riziko pri činnostiach, pri ktorých je predpoklad záťaže teplom, a to z technologických dôvodov alebo pri dlhodobej práci na vonkajšom pracovisku za mimoriadne teplých dní.
  • Zabezpečenie optimálnych alebo prípustných hodnôt faktorov tepelno-vlhkostnej mikroklímy: Zamestnávateľ by sa mal usilovať na pracovisku celoročne udržiavať optimálne hodnoty faktorov tepelno-vlhkostnej mikroklímy. Tam, kde nemôže zabezpečiť optimálne hodnoty, musí zabezpečiť prípustné hodnoty faktorov tepelno-vlhkostnej mikroklímy. Hodnoty sú uvedené v prílohe č. 3 vyhlášky č. 99/2016 Z. z.
  • Technické opatrenia: Odstrániť záťaž teplom z technologických dôvodov technickými opatreniami, a s výnimkou mimoriadne teplých dní.
  • Organizačné opatrenia: Ak technické opatrenia nie sú dostatočné, zamestnávateľ musí vykonať v čase horúcich letných dní nasledovné organizačné opatrenia:
    • Zmena trvania času práce (napr. rozdelenie pracovného času).
    • Posun začiatku zmeny.
    • Zabezpečenie vhodného pracovného odevu.
    • Zabezpečenie tienenia pred slnečnými lúčmi.
    • Dodržiavať únosnú tepelnú záťaž na zamestnancov. Bližšie podrobnosti upravuje príloha č. 3 vyhlášky.
  • Pitný režim: Pri záťaži teplom musí zamestnávateľ prostredníctvom pitného režimu zabezpečiť náhradu minimálne 70 % stratených tekutín potením a dýchaním. Vyhláška upravuje, že zamestnávateľ musí poskytnúť polovicu minerálnych nápojov z celkového počtu tekutín.
  • Zabezpečenie klimatizácie: Ak je to možné, zabezpečiť chladenie pracovných priestorov klimatizáciou. Treba ju však používať opatrne, aby výduchy nesmerovali priamo na zamestnancov a zabezpečiť pravidelnú údržbu a čistenie klimatizačných filtrov.

Prípustné teploty na pracovisku

Prípustné teploty na pracovisku sa líšia v závislosti od energetického výdaja pri práci. Vyhláška č. 99/2016 Z. z. rozlišuje štyri triedy prác podľa energetického výdaja:

Prípustné teploty na pracovisku
Trieda práce Popis práce Energetický výdaj (W/m²)
Trieda 1a Práca posediačky s minimálnou pohybovou aktivitou (administratívne práce, kontrolná činnosť). do 80
Trieda 1b Práca posediačky spojená s ľahkou manuálnou prácou rukami a ramenami (písanie na stroji, práca s PC, jednoduché šitie, laboratórne práce, zostavovanie alebo triedenie drobných ľahkých predmetov). 81 - 100
Trieda 2 Práca v stoji alebo chôdzi s trvalým zapojením oboch horných končatín a trupu (napr. práca zdravotnej sestry alebo ošetrovateľa, prácu v potravinárskej výrobe). 101 - 160
Trieda 3 Intenzívna práca ramenami a trupom (manipulácia s bremenami, práca s lopatou, rezanie, hobľovanie alebo rúbanie dreva, ručné kosenie, kopanie, atď.). 161 - 250
Trieda 4 Veľmi intenzívna činnosť v rýchlom až maximálnom tempe (práca so sekerou, intenzívna práca s lopatou alebo výkopové práce, ručné kovanie veľkých kusov, transport ťažkých bremien do 50 kg, chôdza po schodoch, na rampu alebo stúpanie po rebríku, rýchla chôdza viac ako 7,0 km/h, beh). nad 250

Práva zamestnanca a sankcie

Zamestnanec má právo na ochranu zdravia pred extrémnymi teplotami na pracovisku. Ak má zamestnanec na pracovisku nevhodné pracovné podmienky z hľadiska tepelnej záťaže, môže dať podnet príslušnému regionálnemu úradu verejného zdravotníctva - ak sa domnieva, že si zamestnávateľ v tomto smere neplní svoje povinnosti a ani nemá záujem ich riešiť. Nedodržiavanie povinností v oblasti ochrany pred záťažou teplom môže byť pre zamestnávateľa sankcionované pokutou až do výšky 50 000 eur.

Ďalšie povinnosti zamestnávateľa v BOZP

Okrem povinností týkajúcich sa záťaže teplom, zamestnávateľ má aj ďalšie povinnosti v oblasti BOZP, ktoré je potrebné dodržiavať pri rýchlom zamestnaní:

  • Lekárske prehliadky: Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť pre svojich zamestnancov lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci. Náklady na tieto prehliadky uhrádza zamestnávateľ.
  • Rekondičné pobyty: Po splnení ustanovených podmienok je zamestnávateľ povinný zabezpečiť zamestnancovi rekondičný pobyt a opakovaný rekondičný pobyt v určenej periodicite a zamestnanec je povinný pobyt absolvovať.
  • Prestávky v práci: Zákonník práce stanovuje, že zamestnávateľ musí zamestnancovi poskytnúť v prípade, ak zamestnanec pracuje viac ako 6 hodín, prestávku na jedlo a odpočinok v trvaní 30 minút. Z hľadiska zabezpečenia stravovania má zamestnávateľ takúto povinnosť už v prípade, ak zamestnanec pracuje viac ako 4 hodiny. Po 4 hodinách má zamestnanec nárok na teplé jedlo s nápojom.
  • Vhodný nápoj: Zákonník práce v § 152 ods. 2 určuje povinnosť zamestnávateľovi zabezpečiť pre zamestnancov vhodný nápoj. Pri určovaní vhodného nápoja sa musí vychádzať z pracovných podmienok zamestnanca.

Aktívne politiky trhu práce a príspevky na zamestnávanie znevýhodnených uchádzačov

Úrad môže poskytnúť príspevok na podporu zamestnávania znevýhodneného uchádzača o zamestnanie (ďalej len „príspevok“) zamestnávateľovi, ktorý na vytvorené pracovné miesto prijme do pracovného pomeru znevýhodneného uchádzača o zamestnanie vedeného v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej tri mesiace, ak pracovný pomer je dohodnutý najmenej v rozsahu polovice ustanoveného týždenného pracovného času a ak zamestnávateľ o príspevok písomne požiada. Príspevok sa poskytuje na úhradu časti celkovej ceny práce zamestnanca.

Výška príspevku

  • Ak je miera nezamestnanosti v okrese zamestnávateľa nižšia alebo rovnaká ako celoslovenský priemer v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje, výška príspevku je 30 % z celkovej ceny práce zamestnanca, najviac 30 % z celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje.
  • Ak je miera nezamestnanosti v okrese zamestnávateľa vyššia ako celoslovenský priemer v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje, výška príspevku je 40 % z celkovej ceny práce zamestnanca, najviac 40 % z celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje.
  • Mesačná výška príspevku poskytovaného na podporu zamestnávania znevýhodneného uchádzača o zamestnanie podľa § 8 ods. 1 písm. b) až d) alebo uchádzača o zamestnanie, ktorý je občanom mladším ako 30 rokov, je 80 % z celkovej ceny práce zamestnanca, najviac 60 % z celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje.
Podpora zamestnávania znevýhodnených

Dĺžka poskytovania príspevku

Príspevok sa poskytuje na základe písomnej dohody o poskytnutí príspevku uzatvorenej medzi úradom (v ktorého územnom obvode zamestnávateľ vytvorí pracovné miesto) a zamestnávateľom najdlhšie počas 12 kalendárnych mesiacov. Na znevýhodneného uchádzača o zamestnanie vedeného v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej 24 mesiacov sa príspevok poskytuje najdlhšie počas 24 kalendárnych mesiacov. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny oznamuje, že s účinnosťou od 1.9.2025 môže zamestnávateľ podať Žiadosť o poskytnutie finančného príspevku na podporu zamestnávania znevýhodneného uchádzača o zamestnanie podľa § 50 zákona č. 5/2004 Z. z.

tags: #prispevok #pri #rychlom #zamestna