Odchodné predstavuje špecifický pracovnoprávny inštitút, ktorý slúži ako forma odmeny zo strany zamestnávateľa za celú profesijnú kariéru zamestnanca pri jeho odchode do dôchodku. V zmysle Zákonníka práce ide o zákonný nárok zamestnanca. Tento nárok mu však patrí len v prípade prvého skončenia pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok a invalidný dôchodok. Zákonník práce výslovne zakotvuje, že tento nárok na odchodné prislúcha zamestnancovi len od jedného zamestnávateľa.
Kedy vzniká nárok na odchodné?
Nárok na odchodné vzniká zamestnancovi pri prvom skončení pracovného pomeru po nadobudnutí nároku na niektorý z nasledujúcich dôchodkov:
- Starobný dôchodok
- Predčasný starobný dôchodok
- Invalidný dôchodok (v prípade, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70%)
Je dôležité, aby zamestnanec požiadal o poskytnutie dôchodku buď pred skončením pracovného pomeru, alebo bezprostredne po jeho skončení.
Zamestnávateľ poskytuje odchodné pri prvom skončení pracovného pomeru zamestnanca po jeho vzniku nároku na dôchodok. Napríklad, ak zamestnanec dosiahne dôchodkový vek 31. januára a o penziu aj požiada, pričom následne ukončí pracovný pomer napríklad 31. marca toho istého roka, má nárok na odchodné.
V zmysle ustanovenia § 76 ods. 6 Zákonníka práce, pri prvom skončení pracovného pomeru po nadobudnutí nároku na predčasný starobný dôchodok, starobný dôchodok a invalidný dôchodok, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70%, patrí zamestnancovi odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku.
Pri posudzovaní okamihu, kedy zamestnankyni vznikne nárok na vyplatenie odchodného, sa vychádza z vyššie citovaného ustanovenia Zákonníka práce, ktoré výslovne uvádza, že zamestnancovi patrí odchodné pri prvom skončení pracovného pomeru po nadobudnutí nároku na dôchodok. Zamestnanec má nárok na vyplatenie odchodného pri skončení prvého pracovného pomeru, bez ohľadu na skutočnosť, že následne došlo k uzatvoreniu nového pracovného pomeru k tomu istému alebo aj k inému zamestnávateľovi.
Výška odchodného
Zákonník práce ustanovuje len minimálnu výšku odchodného. Táto minimálna výška je stanovená na sumu najmenej priemerného mesačného zárobku zamestnanca. Priaznivejšia výška odchodného pre zamestnanca môže byť predmetom kolektívnej zmluvy. Avšak aj v tomto prípade platí, že ide o prvé skončenie pracovného pomeru po nadobudnutí nároku na niektorý z dôchodkov.
Kedy zamestnávateľ nemusí poskytnúť odchodné?
Zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť odchodné v dvoch špecifických prípadoch:
- Ak so zamestnancom okamžite skončí pracovný pomer podľa § 61 ods. 1 Zákonníka práce z dôvodu, že bol zamestnanec právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin.
- Ak zamestnanec závažne porušil pracovnú disciplínu.
Dôchodkový vek ako dôvod na skončenie pracovného pomeru
Je dôležité poznamenať, že dôchodkový vek sám o sebe nemôže byť dôvodom na výpoveď zo strany zamestnávateľa. Ak teda zamestnanec požiada o penziu a zároveň sa rozhodne ďalej pracovať, zamestnávateľ mu z dôvodu veku výpoveď dať nemôže.
Základy ľudských zdrojov: Práva zamestnancov
Príklad zo praxe
Zamestnankyňa - starobná dôchodkyňa, požiadala o priznanie starobného dôchodku počas zamestnania. Následne jej bol starobný dôchodok priznaný. Po priznaní dôchodku bolo jej pracovné miesto zrušené z organizačných dôvodov a bol s ňou skončený pracovný pomer dohodou na základe organizačnej zmeny. Bezprostredne potom bol s ňou uzatvorený nový pracovný pomer u toho istého zamestnávateľa na dobu určitú. V tomto prípade má zamestnankyňa nárok na vyplatenie odchodného pri skončení prvého pracovného pomeru, bez ohľadu na následné uzatvorenie nového pracovného pomeru.
V zmysle Zákonníka práce, odchodné ako pracovnoprávny inštitút predstavuje určitú formu odmeny zo strany zamestnávateľa za celú profesijnú kariéru zamestnanca pri jeho odchode do dôchodku. Ide o zákonný nárok zamestnanca, ktorý mu patrí len pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok a invalidný dôchodok.