V súčasnosti existuje viacero foriem podpory zamestnanosti na Slovensku, ktoré môžu pomôcť pri začatí podnikania alebo pri udržaní zamestnancov. Jednou z nich je príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť (SZČ), ktorý môže poskytnúť úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) na čiastočnú úhradu nákladov súvisiacich s prevádzkovaním samostatnej zárobkovej činnosti uchádzačovi o zamestnanie. Okrem toho existujú aj príspevky pre zamestnávateľov na udržanie zamestnancov počas krízových období.
Príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť (SZČ)
Príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť je určený pre uchádzačov o zamestnanie, ktorí plánujú začať podnikať ako živnostníci alebo poľnohospodárski podnikatelia. Tento príspevok môže dosiahnuť až viac ako 8 000 eur a pomáha s čiastočnou úhradou nákladov na začatie podnikania.
Podmienky pre získanie príspevku na SZČ:
- Uchádzač o zamestnanie musí byť evidovaný na úrade práce najmenej 3 mesiace, alebo v predchádzajúcich 6 mesiacoch pred zaradením do evidencie ukončil alebo pozastavil podnikanie.
- Plánovaná činnosť musí byť vykonávaná ako živnostník podľa živnostenského zákona alebo ako poľnohospodársky podnikateľ.
- Žiadateľ musí podnikať nepretržite minimálne dva roky.
- Žiadosť musí byť podaná písomne na príslušný úrad práce.
Výška príspevku na SZČ:
Výška príspevku závisí od priemernej miery evidovanej nezamestnanosti (MEN) v danom regióne. Od 1. januára 2025 sú sumy príspevku rozdelené nasledovne:
| Región | 100 % príspevku | 60 % príspevku | 40 % príspevku |
|---|---|---|---|
| Kraje s priemernou MEN ≤ celoslovenský priemer | 6 063,60 € | 3 638,16 € | 2 425,44 € |
| Kraje s priemernou MEN > celoslovenský priemer | 8 084,80 € | 4 850,88 € | 3 233,92 € |
Ako podať žiadosť a čo musí obsahovať:
- Písomná žiadosť na úrad práce v mieste podnikania.
- Podnikateľský zámer - detailný plán podnikania vrátane očakávaných nákladov a príjmov.
- Kalkulácia nákladov - podrobný rozpis výdavkov na rozbeh a prevádzku podnikania.
Po schválení žiadosti úrad uzatvorí s žiadateľom dohodu o poskytnutí príspevku. Prvá splátka (maximálne 60 %) je vyplatená do 30 dní od uzatvorenia dohody. Zvyšných 40 % je vyplatených po 12 mesiacoch podnikania a predložení správy o čerpaní príspevku.
Povinnosti po získaní príspevku:
- Udržať podnikanie minimálne 2 roky.
- Predložiť správu o čerpaní príspevku po prvom roku podnikania.
- Predložiť záverečnú správu po druhom roku podnikania.
- Uchovávať účtovné doklady po dobu 10 rokov.
Kto nemôže získať príspevok:
- Občania so zdravotným postihnutím, ktorí už získali iné finančné prostriedky na podnikanie.
- Osoby, ktoré žiadajú o príspevok opakovane skôr ako 8 rokov od začiatku predchádzajúceho podnikania financovaného z tohto príspevku.

Príspevok pre zamestnávateľov v rámci projektu "Prvá pomoc"
Projekt "Prvá pomoc" sa delí na štyri tzv. Opatrenia, ktoré pomáhajú zamestnávateľom v čase poklesu príjmov alebo v iných krízových situáciách.
Opatrenie č. 3A
Príspevok sa prizná len na zamestnancov, ktorí boli na prekážke v práci na strane zamestnávateľa počas mimoriadnej situácie (MS) začínajúcej od 13. marca 2020.
Opatrenie č. 3B
Príspevok sa prizná na každého zamestnanca v pracovnom pomere, okrem zamestnanca, ktorý mal viac ako 50 % svojho fondu mesačného pracovného času prekážku v práci na strane zamestnanca (napr. PN, OČR, neplatené voľno) alebo dovolenku. Príspevok dostanete na každého zamestnanca s pracovnou zmluvou uzavretou najneskôr od 1. marca 2020. Zamestnanec musí byť ku dňu podania žiadosti v pracovnom pomere a nesmie byť vo výpovednej dobe. Zamestnávateľovi nesmiete dať výpoveď z organizačných dôvodov a ani sa s ním z rovnakého dôvodu nesmiete dohodnúť na skončení pracovného pomeru.
Výška príspevku v Opatrení č. 3B:
Výška príspevku na jedného zamestnanca závisí od poklesu príjmov firmy. Najnižšia suma 90 eur je pri poklese príjmov o 10 % za marec. Najvyšší príspevok 540 eur je pri poklese príjmov o 80 % za apríl a ďalšie mesiace. Zároveň za marec platí, že príspevok je najviac vo výške hrubého príjmu zamestnanca.
Kombinácia opatrení:
Od 1. júla 2020 je možné súbežné poskytovanie príspevku v rámci "3A" a "3B" v rámci jedného mesiaca. Ak má zamestnávateľ viacero prevádzok, môže si na jednu časť prevádzok uplatniť "3A" a na druhú časť prevádzok "3B".

Práca na živnosť vs. Pracovný pomer
Rozhodovanie medzi prácou na trvalý pracovný pomer a živnosťou je kľúčovou otázkou pre mnohých profesionálov. Každá z týchto foriem má svoje výhody a nevýhody.
Pracovný pomer
- Zamestnanec je chránený Zákonníkom práce.
- Spravidla ide o závislú prácu - vykonávaná osobne, podľa pokynov zamestnávateľa.
- Zamestnávateľ zabezpečuje odvody a administratívu.
- Nárok na dovolenku, platenú PN, výpovednú lehotu a iné benefity.
Živnosť
- Sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.
- Živnostník znáša riziká a ručí za svoje záväzky celým majetkom.
- Vzťah založený obchodnoprávnou zmluvou, nie pracovnoprávnou.
- Živnostník si sám platí odvody, podáva daňové priznanie a vedie účtovníctvo.
- Väčšia flexibilita a možnosť uplatňovať paušálne výdavky.
Švarc systém: Nelegálna práca na živnosť
Ak práca spĺňa znaky závislej práce, musí byť uzatvorená pracovná zmluva. Model zastierania pracovného pomeru prácou na živnosť sa nazýva „švarc systém“. Výhody pre zamestnávateľa v tomto prípade sú nižšie náklady na odvody a administratívna úspora. Pre živnostníka to znamená možnosť vyššieho zárobku a nižšiu sadzbu dane.