Zabezpečenie stravovania zamestnancov je kľúčovou povinnosťou každého zamestnávateľa, upravenou zákonom č. 311/2001 Z. z. (Zákonník práce). Táto povinnosť sa týka nielen priamo zamestnávateľov, ale aj agentúr dočasného zamestnávania voči dočasne prideleným zamestnancom. Okrem riadneho zamestnaneckého pomeru sa regulujú aj podmienky stravovania pre dohodárov, osoby pracujúce formou domáckej práce či telepráce, a samozrejme, počas služobných ciest.
Povinnosti zamestnávateľa a nárok zamestnanca na stravovanie
Podľa § 152 ods. 1 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy, a to priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Nárok na poskytnutie stravy vzniká zamestnancovi, ktorý vykonáva prácu viac ako štyri hodiny. V prípade, ak zamestnanec nepracuje pre zamestnávateľa dlhšie ako 4 hodiny, zamestnávateľ nie je povinný zabezpečiť mu stravovanie. Ak zamestnávateľ pri pracovnej zmene, ktorá trvá viac ako 11 hodín, poskytne zamestnancom ďalšie teplé hlavné jedlo, je povinný prispievať aj na toto jedlo, fakultatívne mu to umožňuje ust. § 152 ods. 2 Zákonníka práce.
Povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť stravovanie alebo poskytnúť finančný príspevok na stravovanie sa týka aj zamestnancov pracujúcich v noci, v sobotu či v nedeľu, ak v rámci pracovnej zmeny vykonávajú prácu viac ako 4 hodiny. Naopak, zamestnávateľ nemá povinnosť zabezpečiť stravovanie alebo poskytnúť finančný príspevok zamestnancom vyslaným na pracovnú cestu, počas ktorej môže vzniknúť nárok na cestovné náhrady.
Formy zabezpečenia stravovania
Zamestnávatelia môžu na plnenie tejto povinnosti využívať:
- vlastné stravovacie zariadenia,
- stravovacie zariadenia iných zamestnávateľov, alebo
- môžu zabezpečiť stravovanie prostredníctvom právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby.
Novela Zákonníka práce od 1. marca 2021 umožnila zamestnancom, ktorým zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie vo vlastnom alebo inom zariadení, zvoliť si namiesto už zavedenej formy stravných lístkov formu finančného príspevku. V oboch prípadoch je výška príspevku rovnaká. Od 1. januára 2023 zamestnávateľ povinne poskytuje zamestnancom stravovacie poukážky len v elektronickej forme (stravovacia karta), ak si zamestnanec nevyberie finančný príspevok. Výnimkou sú prípady, keď zamestnanec objektívne nemôže využiť gastrokartu v okolí pracoviska.
Výška príspevkov na stravovanie
Zamestnávateľ v zmysle § 152 ods. 3 Zákonníka práce prispieva na stravu v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona č. 283/2002 Z. z. V súlade s § 152 ods. 1 Zákonníka práce by malo zabezpečené stravovanie zodpovedať zásadám správnej výživy.
Príspevok zo sociálneho fondu
Nad rámec príspevkov zamestnávateľa podľa Zákonníka práce môže zamestnávateľ prispievať na stravu zamestnancov aj zo sociálneho fondu, ktorého použitie upravuje zákon o sociálnom fonde. Výška príspevku zo sociálneho fondu nie je limitovaná, táto sa dohodne v kolektívnej zmluve a ak nie je uzavretá, o výške príspevku na stravovanie zo sociálneho fondu rozhodne zamestnávateľ. Príspevok zamestnávateľa zo sociálneho fondu nebude pre zamestnanca predstavovať príjem podliehajúci dani z príjmov, teda bude príjmom oslobodeným od dane a poistných odvodov na zdravotné a sociálne poistenie.
Pre zamestnávateľa príspevok zo sociálneho fondu nevstupuje do jeho nákladov, avšak daňovým výdavkom je tvorba sociálneho fondu.
Minimálna a maximálna výška finančného príspevku a stravného lístku
Hodnota stravnej poukážky predstavuje pre zamestnanca nepeňažný príjem a je oslobodená od zdravotného a sociálneho poistenia a od dane z príjmov.
Novela Zákonníka práce a Zákona o dani z príjmov zjednotila od 1. januára 2023 pravidlá pre oslobodenie príspevku na stravovanie zamestnancov. Ak zamestnávateľ prispieva nad rámec zákonného limitu, oplatí sa mu poskytnúť príspevok vo forme stravovacej poukážky, pretože jej celá hodnota je oslobodená od dane. Pri finančnom príspevku je suma nad limit považovaná za mzdu, z ktorej sa odvádzajú daň aj poistné.
Oslobodenie od dane z príjmov je od 1. decembra 2025 jednotné pre všetky formy príspevku na stravovanie, najviac do výšky 5,12 €, čo zodpovedá 55 % z 9,30 €, teda z výšky stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín.
Suma nad 5,12 €, ktorá je poskytnutá zo sociálneho fondu, je naďalej oslobodená od dane z príjmov a odvodov. Suma nad 5,12 €, ktorá je poskytnutá dobrovoľne z vlastných zdrojov zamestnávateľa, sa považuje za mzdu a podlieha dani a odvodom.
Prehľad výšky príspevkov na stravovanie
| Príspevok na stravovanie | 1.9.2024 až 31.03.2025 | 1.4.2025 až 30.11.2025 | Od 1.12.2025 |
|---|---|---|---|
| Minimálna hodnota stravného lístka | 6,23 € | 6,60 € | 6,98 € |
| Maximálny príspevok zamestnávateľa (55 % zo sumy stravného 5-12 hodín) | 4,57 € (55 % zo 8,30 €) | 4,84 € (55 % zo 8,80 €) | 5,12 € (55 % zo 9,30 €) |
| Minimálny príspevok zamestnávateľa (55 % z min. hodnoty lístka) | 3,43 € (55 % zo 6,23 €) | 3,63 € (55 % zo 6,60 €) | 3,84 € (55 % zo 6,98 €) |
Cestovné náhrady a stravné
Mechanizmus zvyšovania súm stravného upravuje § 8 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách. Sumy sa zvyšujú na základe údajov o indexe cien jedál a nealkoholických nápojov v reštauračnom stravovaní. Ak kumulatívny index oproti poslednej úprave vzrastie o najmenej 5 %, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR môže pristúpiť k úprave súm stravného.
Sumy stravného sa naposledy zvyšovali od 1. apríla 2025, na základe opatrenia MPSVR SR č. 211/2024 Z. z. V roku 2025 Štatistický úrad SR zaznamenal ďalší nárast cien jedál a nealkoholických nápojov v reštauračnom stravovaní o viac ako 5 % oproti januáru 2025. Na základe týchto údajov Ministerstvo vydalo opatrenie č. 333/2025 Z. z., ktorým sa výška stravného opätovne upravuje od 1. decembra 2025.
Výška stravného pri tuzemskej pracovnej ceste od 1.12.2025
V prípade, že zamestnávateľ vyšle svojho zamestnanca na pracovnú cestu v rámci Slovenskej republiky, zamestnancovi prislúcha výška stravného v závislosti od trvania pracovnej cesty:
- pri trvaní cesty 5 až 12 hodín: 9,30 €
- pri trvaní cesty 12 až 18 hodín: 13,80 €
- pri trvaní cesty nad 18 hodín: 20,60 €
Stravné je určené pevnou sumou pre jednotlivé časové pásma a z tohto dôvodu sa jeho použitie zo strany zamestnanca nepreukazuje. Stravné sa pri tuzemskej pracovnej ceste poskytuje za každý kalendárny deň pracovnej cesty podľa dĺžky trvania pracovnej cesty v kalendárnom dni. Ak v rámci jedného kalendárneho dňa zamestnanec vykoná niekoľko tuzemských pracovných ciest, nárok na stravné sa posudzuje za každú pracovnú cestu samostatne. Pri viacdňovej tuzemskej pracovnej ceste sa každý kalendárny deň vo vzťahu k nároku na stravné posudzuje samostatne.
Krátenie stravného
Zamestnávateľ stravné zamestnancovi neposkytuje, ak má zamestnanec preukázateľne zabezpečené na tuzemskej pracovnej ceste bezplatné stravovanie v celom rozsahu. Zabezpečené bezplatné stravovanie v celom rozsahu znamená zabezpečenie troch hlavných jedál počas tuzemskej pracovnej cesty a kalendárneho dňa, čo znamená raňajky, obed a večera.
Zamestnávateľ nárokové stravné zamestnancovi kráti, ak má zamestnanec preukázateľne zabezpečené na tuzemskej pracovnej ceste čiastočné bezplatné stravovanie (napr. len obed ale v plnej výške). Stravné sa kráti o vypočítanú nominálnu hodnotu, ktorá sa vypočíta zo stravného pre časové pásmo nad 18 hodín:
- Za bezplatne zabezpečené raňajky o 25 % (5,15 € z 20,60 €).
- Za bezplatne zabezpečený obed o 40 % (8,24 € z 20,60 €).
- Za bezplatne zabezpečenú večeru o 35 % (7,21 € z 20,60 €).
Stravné sa v prípade bezplatne zabezpečeného jedla nekráti, ak zamestnanec stravovanie nemohol využiť z vážnych a opodstatnených dôvodov, ktoré nezavinil (napr. skorší odlet lietadla, plnenie úloh zamestnávateľa v čase podávania bezplatného stravovania a pod).
Stravné (diéty) pri zahraničnej pracovnej ceste od 1.12.2025
Nárok na stravné vzniká zamestnancovi aj v prípade pracovnej cesty do zahraničia. Zamestnancovi, ktorý bol vyslaný na zahraničnú pracovnú cestu patrí za každý kalendárny deň stravné v eurách alebo v cudzej mene. Pri zahraničných pracovných cestách sa výška stravného taktiež odvíja od dĺžky pracovnej cesty mimo územia SR v danom kalendárnom dni, ale aj od základnej sadzby stravného v danej krajine. Člení sa na tri pásma:
- do 6 hodín - zamestnanec má nárok na stravné vo výške 25 % zo základnej sadzby stravného,
- nad 6 hodín až 12 hodín - zamestnanec má nárok na stravné vo výške 50 % zo základnej sadzby stravného,
- nad 12 hodín - zamestnanec má nárok na stravné vo výške 100 % zo základnej sadzby stravného.
Stravné sa pri zahraničnej pracovnej ceste poskytne zamestnancovi podľa krajiny, v ktorej strávil v kalendárnom dni najviac hodín. Ak zamestnanec strávi v kalendárnom dni rovnaký počet hodín vo viacerých krajinách, zamestnávateľ mu poskytne stravné v eurách alebo v cudzej mene, ktoré je pre zamestnanca výhodnejšie.
Stravné pre SZČO od 1.12.2025
Zmeny v oslobodení od dane z príjmov sa týkajú aj živnostníkov. Od 1. januára 2022 už živnostníci nemusia dokladovať reálne výdavky na stravovanie. Do daňových výdavkov si môžu započítať stravné maximálne vo výške 55 % zo sumy ustanovenej na kalendárny deň pre časové pásmo 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách.
Od 1. decembra 2025 sa táto suma zvyšuje na 5,12 € za každý odpracovaný deň (55 % z 9,30 €). Živnostník si ju môže uplatniť, aj keď nemá účtenku zo stravovacieho zariadenia alebo nákup stravných lístkov. Stačí preukázať, že v daný deň vykonával podnikateľskú činnosť. Pre živnostníkov to znamená menej administratívy a jednoduchší spôsob uplatnenia výdavkov. Na rozdiel od zamestnancov sa na nich nevzťahuje povinný odpočinok podľa Zákonníka práce, preto si môžu uplatniť stravné aj za dni, keď pracujú cez víkend alebo sviatok, ak vedia preukázať, že v daný deň skutočne podnikali.