Otázka príspevkov na rodinných príslušníkov pri vyslaní do zahraničia je komplexná a vyžaduje si podrobné preskúmanie. V prípade vyslania SZČO alebo zamestnanca do zahraničia je potrebné brať do úvahy legislatívu Slovenskej republiky, ako aj legislatívu krajiny, do ktorej sú osoby vyslané. Príspevky na rodinných príslušníkov sa môžu líšiť v závislosti od konkrétnych podmienok vyslania, dĺžky pobytu v zahraničí a daňových predpisov oboch krajín.
Definícia nezaopatreného rodinného príslušníka
Pojem nezaopatrený rodinný príslušník je pre osoby s bydliskom na území Slovenskej republiky definovaný v zákone č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v § 3 ods. 2 písm. Týmto pojmom sú označované osoby, ktoré sa v určitom momente nachádzajú v situácii, kedy si odvodzujú právo na vecné dávky od osoby (manžel/manželka/otec/matka), ktorá z dôvodu výkonu činnosti podlieha právnym predpisom daného členského štátu.
Základnou podmienkou je, aby osoba nevykonávala zárobkovú činnosť, ktorá by mala vplyv na uplatniteľné právne predpisy posudzovanej osoby. Neexistencia možnosti vstupu do systému verejného zdravotného poistenia v štáte, ktorého právne predpisy sa uplatňujú, neznamená nárok na zotrvanie v systéme verejného zdravotného poistenia na území Slovenskej republiky.
Prenosný dokument A1 - PD A1: Papierovo verzus elektronicky - hlavné rozdiely stručne a zrozumiteľne
Príklady z praxe a povinnosti poistencov
- Rodina Horváthovcov: Otec Roman sa zamestná v Maďarsku, mama Viera a deti Tomáš a Peter ho nasledujú. Všetci majú povinnosť oznámiť slovenskej zdravotnej poisťovni skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia, v tomto prípade na tlačive odhláška poistenca.
- Rodina Kováčovcov: Otec Ján sa zamestná v Českej republike. Mama Zuzana nie je nezaopatreným rodinným príslušníkom partnera Jána, nakoľko nie sú manželia. Deti Tomáš a Peter sú nezaopatrenými rodinnými príslušníkmi otca Jána. Otec Ján a deti nie sú verejne zdravotne poistení na území Slovenskej republiky, nakoľko podliehajú českým právnym predpisom.
| Situácia | Povinnosť |
|---|---|
| Vyslanie zamestnanca do EÚ | Vybavenie formulára PD A1 zamestnávateľom |
| Zmena bydliska rodiny | Oznámenie zániku poistenia v SR |
| Štúdium dieťaťa v EÚ | Podliehanie slovenským právnym predpisom (čl. 11(3)e Nariadenia č. 883/2004) |
Pracovné úrazy a zodpovednosť zamestnávateľa
V kontexte pracovného práva je dôležité definovať, čo sa považuje za pracovný úraz a aká je zodpovednosť zamestnávateľa za škodu spôsobenú zamestnancovi. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa zaoberal prípadom (1Cdo/203/2022), kde zamestnanec utrpel úraz v šatni v dôsledku fyzického útoku iného zamestnanca. Krajský súd uviedol, že v zmysle § 220 ods. 2 Zákonníka práce sa za úkony v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh považujú aj úkony potrebné pred začiatkom práce, a tým sú nepochybne aj úkony spojené s prezlečením sa zamestnanca do pracovného odevu.
Ochrana zástupcov zamestnancov
Ustanovenie § 240 Zákonníka práce zabezpečuje ochranu zástupcov zamestnancov pred diskrimináciou a postihom za ich činnosť v prospech zamestnancov. Zamestnávateľ môže dať členovi príslušného odborového orgánu výpoveď len s predchádzajúcim súhlasom týchto zástupcov zamestnancov. V súdnej praxi sa riešila otázka, či je tento postup lex specialis k prerokovaniu výpovede podľa § 74 Zákonníka práce, pričom judikáty zdôrazňujú nevyhnutnosť dodržania oboch procesných krokov pre platnosť skončenia pracovného pomeru.