Od 1. januára 2019 vstúpil do platnosti príspevok na rekreáciu, ktorý môžu získať niektorí zamestnanci od svojho zamestnávateľa. Tento príspevok bol zavedený zákonom č. 347/2018 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu. Hoci sa príspevok na rekreáciu stal bežnou súčasťou sociálnej politiky zamestnávateľov, vyvoláva otázky týkajúce sa jeho ústavnosti a spravodlivosti, najmä zo strany opozície.
Legislatívny rámec príspevku na rekreáciu
Príspevok na rekreáciu zamestnancov a podmienky jeho poskytovania boli do právneho poriadku zavedené zákonom č. 347/2018 Z. z., ktorý novelizuje viaceré právne predpisy:
- Zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu
- Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce
- Zákon č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde
- Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov
- Zákony o štátnej službe (č. 73/1998 Z. z., č. 200/1998 Z. z., č. 315/2001 Z. z., č. 281/2015 Z. z., č. 55/2017 Z. z.)
Tieto zmeny upravujú podmienky poskytovania príspevku na rekreáciu pre rôzne skupiny zamestnancov.
Cieľ príspevku na rekreáciu
Dôvodom zavedenia príspevku na rekreáciu je motivovanie zamestnancov, aby trávili dovolenku na Slovensku, čím sa podporuje domáci cestovný ruch. Podľa Róberta Kohlmanna, šéfa asociácie cestovných kancelárií na Slovensku, viac ako polovica ľudí nechodí na dovolenku vôbec. V súčasnosti trávia Slováci letnú dovolenku na domácom území najviac týždeň a minú na nej niečo vyše päťtisíc korún na hlavu. Šeky majú naplniť hotely a reštaurácie a prispieť k väčšej zamestnanosti aj bohatstvu regiónov.
Povinnosť poskytovania príspevku
Povinnosť poskytovať príspevok na rekreáciu sa vzťahuje len na zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú viac ako 49 zamestnancov. Zamestnávatelia s nižším počtom zamestnancov sa môžu rozhodnúť, či príspevok poskytnú alebo nie. Zamestnávateľ je povinný poskytnúť príspevok len zamestnancovi, ktorý spĺňa podmienky stanovené v § 152a Zákonníka práce. Hlavnou podmienkou je, aby pracovný pomer zamestnanca u daného zamestnávateľa trval nepretržite najmenej 24 mesiacov. Zamestnanec môže za kalendárny rok požiadať o príspevok na rekreáciu len u jedného zamestnávateľa. Splnenie podmienok na poskytnutie príspevku na rekreáciu sa posudzuje ku dňu začatia rekreácie.
Formy poskytovania príspevku
Príspevok na rekreáciu sa poskytuje dvoma spôsobmi:
- Preplatenie oprávnených výdavkov: Zamestnanec predloží žiadosť o preplatenie 55 % oprávnených výdavkov, maximálne však do výšky 275 EUR za kalendárny rok. Ak zamestnanec vynaloží na rekreáciu 500 a viac eur ročne, zamestnávateľ mu prispeje maximálnou sumou 275 eur. Ak zamestnanec vynaloží na dovolenku nižšiu sumu, zamestnávateľ mu na ňu poskytne príspevok vo výške 55 % oprávnených výdavkov. Zamestnanec je povinný preukázať oprávnené výdavky najneskôr do 30 dní od skončenia rekreácie. Preukazujú sa účtovnými dokladmi, ktoré musia obsahovať označenie zamestnanca. Náležitosti účtovných dokladov upravuje zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve.
- Rekreačný poukaz: Forma poskytnutia rekreačného poukazu je na rozhodnutí zamestnávateľa. Rekreačný poukaz je možné použiť len v Slovenskej republike a len u poskytovateľov, ktorí majú zmluvu s vydavateľom poukazu. Rekreačný poukaz by mal byť vydaný vo forme elektronickej platobnej karty a jeho použitie bude viazané výlučne na osoby, ktorým bude vydané.
Príspevok na rekreáciu môže za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu poskytnúť zamestnancovi aj zamestnávateľ, ktorý zamestnáva menej ako 50 zamestnancov.
Oprávnené výdavky
Za oprávnené výdavky sa považujú:
- Služby cestovného ruchu spojené s ubytovaním najmenej na dve prenocovania na území Slovenskej republiky.
- Pobytový balík obsahujúci ubytovanie najmenej na dve prenocovania a stravovacie služby alebo iné služby súvisiace s rekreáciou na území Slovenskej republiky.
- Ubytovanie najmenej na dve prenocovania na území Slovenskej republiky, ktorého súčasťou môžu byť stravovacie služby.
- Organizované viacdenné aktivity a zotavovacie podujatia počas školských prázdnin na území Slovenskej republiky pre dieťa zamestnanca navštevujúce základnú školu alebo niektorý z prvých štyroch ročníkov gymnázia s osemročným vzdelávacím programom.
Oprávnené výdavky sa môžu týkať aj manžela, vlastného dieťaťa, dieťaťa v náhradnej starostlivosti alebo iných osôb žijúcich so zamestnancom v spoločnej domácnosti. Maximálna suma príspevku však zostáva 275 EUR. Zamestnávateľ môže za oprávnené výdavky akceptovať aj výdavky, ktorými zamestnanec preukazuje len služby cestovného ruchu spojené s ubytovaním alebo služby súvisiace s rekreáciou v súlade s § 152a ods. písm. Podmienka ubytovania najmenej na dve prenocovania na území SR musí byť však splnená a zamestnávateľovi preukázaná účtovnými dokladmi s označením zamestnanca. Napríklad, len do výšky, ktorá súvisí s ubytovaním zamestnanca a nemožno akceptovať tie výdavky, ktoré zaplatil zamestnanec v súvislosti s ubytovaním jeho kamaráta.
Detské tábory a príspevok na rekreáciu
Rodičia detí, ktoré navštevujú denné detské tábory počas prázdnin, môžu tiež získať príspevok na rekreáciu. Podmienkou je, aby aktivita bola viacdňová (najmenej dva dni) a aby išlo o dieťa navštevujúce základnú školu (1. až 9. ročník) alebo prvý až štvrtý ročník osemročného gymnázia. To sa nevzťahuje na deti navštevujúce jasle, materskú školu, stredné a vysoké školy. Dôležité je, že aktivita musí prebiehať počas školských prázdnin. Ubytovanie dieťaťa nie je podmienkou, ani účasť samotného zamestnanca na aktivite.
Daňové aspekty
Príspevok na rekreáciu nepodlieha dani z príjmov v rámci príjmov zo závislej činnosti a súčasne sa zahŕňa do daňových výdavkov zamestnávateľa. Príspevok bude oslobodený od daní.
Príspevok na rekreáciu pre osoby v štátnej službe
Nárok na príspevok na rekreáciu majú aj osoby v štátnej službe v zmysle zákonov o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže, colníkov, Hasičského a záchranného zboru a profesionálnych vojakov. Príspevok sa bude vzťahovať aj na zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, tiež na štátnych zamestnancov, príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, colníkov, príslušníkov Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby a profesionálnych vojakov.
Ústavný súd a príspevok na rekreáciu
Ústavný súd Slovenskej republiky zatiaľ nevydal žiadne rozhodnutie, ktoré by sa priamo týkalo ústavnosti príspevku na rekreáciu. Informovala o tom Marie Stracenská z komunikačného oddelenia SaS. Strana SaS tvrdí, že príspevok na rekreáciu od SNS môže byť protiústavný. Podpredsedníčka SaS Jana Kiššová uviedla, že "trhovej ekonomike sa prieči, aby parlament príkazom zaťažoval zamestnávateľov nákladmi na rekreáciu svojich zamestnancov, a to bez ohľadu na ich ekonomické možnosti, čím zhoršuje ich vyhliadky na konkurenčnom trhu". Poslanec Národnej rady SR za SaS Miroslav Ivan podčiarkol, že "trhovej ekonomike odporujú pravidlá, podľa ktorých zamestnávatelia s viac ako 49 zamestnancami aj za cenu vlastného krachu musia povinne podporovať rekreovanie svojich zamestnancov a dotovať tým odvetvie cestovného ruchu". Jana Kiššová doplnila, že "takýto príkaz môže byť aj v rozpore s ústavným článkom číslo 55, podľa ktorého Slovenská republika chráni a podporuje hospodársku súťaž".
Keďže časť zamestnancov v menších firmách nemá na príspevok nárok a vzhľadom k tomu, že zamestnanci získajú príspevok od zamestnávateľa až po vynaložení nemalej sumy z vlastných zdrojov, poslanci vládnej koalície podľa SaS zároveň postupovali diskriminačne a aj antisociálne.
Ak prezident Andrej Kiska príslušnú novelu Zákonníka práce nevráti parlamentu, strana SaS je pripravená obrátiť sa v tejto veci na Ústavný súd, aby ten určil hranice legitímnych zásahov parlamentu do podnikania, ktoré sú v súlade s princípmi sociálne orientovanej trhovej ekonomiky na Slovensku.
Úloha Ústavného súdu
Zmysel Ústavného súdu Slovenskej republiky sa nedá pochopiť bez znalosti základného pojmu, a teda ústavy. Ústava tvorí základný zákon štátu a je všetkým ostatným zákonom nadradená. Znamená to, že žiadne ďalšie zákony jej nesmú odporovať. Ak teda ústava vraví, že Slovenská republika je demokratický a právny štát, v ktorom sú ľudia slobodní a navzájom rovní v dôstojnosti aj v právach, akékoľvek zákony, ktoré by sa tieto princípy snažili narušiť by boli protiústavné, a tým pádom právne napadnuteľné a následne označiteľné za neplatné. Práve interpretácia ústavy v jej sporných bodoch a rozhodnutia ohľadom jej stretov s novoprijímanými zákonmi patrí k úlohám ústavných sudcov. Ústavný súd okrem súladu zákonov, nariadení, všeobecne záväzných predpisov atď. s ústavnými zákonmi rozhoduje aj o súlade vyššie menovaného s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada, a ktoré boli ratifikované zákonným spôsobom. Keďže ako v ústave tak v medzinárodných zmluvách sú uvedené aj základné ľudské a občianske práva a slobody, ústavný súd je tak najvyššou nezávislou inštanciou Slovenskej republiky, ktorá občanov chráni pred ich stratou. Ústavný súd rozhoduje aj o volebných sťažnostiach, sťažnostiach právnických a fyzických osôb a orgánov samosprávy. Podať ústavnú sťažnosť môže fyzická alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že boli porušené jej základné práva alebo slobody zásahom orgánu verejnej moci, pri čom o ich ochrane nerozhoduje iný súd. Sťažovateľ musí byť pred súdom zastupovaný advokátom. Podnet na nesúlad novoprijatého zákona s ústavou však ako fyzická osoba podať nemôžete.
Ústavný súd sa skladá z 13 sudcov ktorých do funkcie menuje na 12 rokov prezident. Činí tak na základe návrhu Národnej rady Slovenskej republiky, ktorá mu poskytuje k výberu dvojnásobný počet kandidátov. Za sudcu ústavného súdu môže byť vymenovaný občan Slovenskej republiky, ktorý je voliteľný do Národnej rady, dosiahol vek 40 rokov, má vysokoškolské právnické vzdelanie a je najmenej 15 rokov v právnickom povolaní činný. Za sudcu ústavného súdu je možné byť vymenovaný len raz, nie opakovane. Na čele ústavného súdu stojí predseda, ktorého zastupuje podpredseda. Oboch spomedzi ústavných sudcov vyberá a menuje prezident. Ústavný súd rozhoduje v pléne (všetci sudcovia ústavného súdu) alebo v senátoch (predseda senátu a dvaja sudcovia).
Kontroverzie a kritika
Hoci je zrejmé, že primárnym účelom koncepcie právnej úpravy príspevku na rekreáciu je podpora cestovného ruchu v Slovenskej republike, táto novela by mala aj v danom prípade zohľadňovať ekonomické možnosti zamestnávateľa tak, aby rekreačný príspevok zostal funkčným nástrojom sociálnej politiky zamestnávateľa. Je tak otázne či by pre vznik nároku zamestnanca na poskytnutie príspevku na rekreáciu nebolo vhodnejšou právnou úpravou splnenie zákonnej podmienky v podobe výkonu práce zamestnanca, ktorá by mala miernejší ekonomický dopad na hospodárenie zamestnávateľa a zároveň by naplnila účel sledovaný novelou Zákonníka práce a zákona č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v platnom znení.
Poľský ústavný súd rozhodol, že podobný príspevok je protiústavný. Poľsko okrem toho využíva aj príspevok na dovolenkovanie. Je to presne určená suma, ktorú dostane zamestnanec, ak dovolenkuje aspoň dva týždne. Tieto peniaze však nemajú určené použitie. Podľa Gabriela Kuliffaya z ministerstva hospodárstva sa zatiaľ neriešil možný rozpor s ústavou. "Projekt má ešte len hrubé rysy, uvidíme, kedy bude hotový."
Dopady na zamestnancov a zamestnávateľov
Nárok na príspevok na rekreáciu má zamestnanec, ktorého pracovný pomer u zamestnávateľa trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov. Výnimku z tejto požiadavky Zákonník práce či zákon č. 91/2010 Z. z. neupravuje. To znamená, že aj v prípade, ak by na strane zamestnanca v čase poskytnutia predmetného príspevku (alebo bezprostredne pred ním) existovala dôležitá osobná prekážka v práci podľa ust. § 141 ods. 1 Zákonníka práce (napr. zamestnanci, ktorí sú na materskej alebo rodičovskej dovolenke), zamestnanec môže za kalendárny rok zamestnávateľa o príspevok na rekreáciu požiadať. Splnenie uvedenej podmienky tak nie je viazané na posudzovanie doby výkonu práce (ako je to napr. v prípade nároku zamestnanca na dovolenku), t.j. na skutočnosť, koľko dní zamestnanec v roku odpracoval. Treba dodať, že títo zamestnanci (t.j. najmä zamestnanci, ktorí majú neplatené voľno dlhšie ako 4 týždne, zamestnanci na materských a rodičovských dovolenkách, zamestnanci uvoľnení resp. zaradení v organizačnej zložke) sú z tohto príspevku vyňatí.
V zmysle platnej právnej úpravy zamestnanec môže za kalendárny rok požiadať o príspevok na rekreáciu len u jedného zamestnávateľa. Poskytnutie peňažného plnenia zamestnancovi viacerými zamestnávateľmi na základe žiadosti zamestnanca má za následok vznik bezdôvodného obohatenia vo vzťahu k zamestnávateľovi, ktorý v priebehu toho istého kalendárneho roka neprávom poskytol zamestnancovi ďalší, v poradí druhý príspevok na rekreáciu. Vrátenie neprávom vyplatených súm môže zamestnávateľ od zamestnanca požadovať, ak zamestnanec vedel alebo musel z okolností predpokladať, že ide o sumy nesprávne určené alebo omylom vyplatené, a to v lehote do troch rokov od ich výplaty (§ 222 ods. 9 Zákonníka práce).
Právo zamestnanca na poskytnutie príspevku na rekreáciu upravené v § 152a Zákonníka práce je vymáhateľné a žalovateľné, pričom nárok na zaplatenie peňažného plnenia môže zamestnanec uplatniť v súdnom konaní, prípadne domáhať sa nápravy podaním podnetu príslušnému inšpektorátu práce, ktorý je oprávnený výkonom dozoru nad pracovnoprávnych predpisov.