Príspevok na regeneráciu pracovnej sily: Ako efektívne využiť sociálny fond

Záver roka je obvykle u zamestnávateľov obdobím vyplácania odmien a poskytovania darčekov zamestnancom nad rámec ich bežných pracovných príjmov. Firmy tradične nadávajú na vysoké daňovo-odvodové zaťaženie pracovných príjmov, pričom často vôbec neregistrujú legislatívne zmeny umožňujúce odmeňovať pracovníkov aj bez toho, aby benefity podliehali povinnosti platenia daní a odvodov. Sociálny fond je dôležitý nástroj sociálnej politiky zamestnávateľa, ktorý umožňuje financovať rôzne benefity pre zamestnancov a ich rodiny. Tento článok sa zameriava na podmienky a využitie príspevkov zo sociálneho fondu, s dôrazom na regeneráciu pracovnej sily a súvisiace aspekty.

Úvod do sociálneho fondu

Sociálny fond je povinný interný fond zamestnávateľa, ktorý je upravený najmä zákonom č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde v znení neskorších predpisov a potom rozdeľuje svojim zamestnancom (resp. fond zamestnávatelia (fyzické a právnické osoby). Sociálny fond je povinný interný fond zamestnávateľa, z ktorého možno financovať vybrané benefity pre zamestnancov a ich rodiny. V praxi najčastejšie ide o príspevky na stravovanie nad rámec Zákonníka práce, dopravu do práce, rekreácie, kultúru a šport, sociálnu výpomoc či doplnkové dôchodkové sporenie.

Tvorba a výška sociálneho fondu

Základom tvorby sociálneho fondu je povinný prídel vo výške najmenej 0,6 percenta zo súhrnu hrubých miezd zúčtovaných na výplatu. Kolektívna zmluva alebo interný predpis môže určiť vyšší prídel, obvykle až do úrovne jedného percenta. Zamestnávateľ si môže dohodnúť aj tzv. ďalší prídel (dobrovoľné navýšenie nad povinné minimum) a sociálny fond dopĺňajú aj iné zdroje, napríklad dary či dotácie. Fond sa tvorí každý mesiac v deň výplaty miezd a peniaze sa prevádzajú najneskôr do konca mesiaca na oddelený účet alebo sa sledujú na osobitnom analytickom účte.

Podmienky pre tvorbu fondu vo výške 1 %

Tvorba sociálneho fondu vo výške 1 % zo základu sa preveruje najneskôr do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka. Podmienky pre tvorbu fondu vo výške 1 % sa líšia v závislosti od toho, či je predmet činnosti zamestnávateľa zameraný na dosiahnutie zisku alebo nie.

• U zamestnávateľov, ktorých predmet činnosti je zameraný na dosiahnutie zisku, je podmienkou, že za predchádzajúci kalendárny rok dosiahli zisk a súčasne splnili všetky svoje odvodové povinnosti voči zdravotným poisťovniam a Sociálnej poisťovni a daňové povinnosti k štátu, obci a VÚC.
• U zamestnávateľov, ktorých predmet činnosti nie je zameraný na dosiahnutie zisku, je tvorba fondu vo výške 1 % možná, ak to umožňuje rozpočet.

Príklad výpočtu tvorby fondu: Spoločnosť má v januári zúčtované hrubé mzdy 120 000 eur. Povinný prídel 0,6 percenta predstavuje 720 eur; ak interné pravidlá určujú celkový prídel 1 percento, prevedie 1 200 eur.

Účely použitia sociálneho fondu

Zákon vymenúva účely, na ktoré môže zamestnávateľ poskytovať príspevky. Medzi tieto účely patrí:

• Stravovanie nad rámec osobitných predpisov
• Doprava do práce a späť
• Účasť na kultúrnych a športových podujatiach
• Rekreácie a služby na regeneráciu pracovnej sily
• Zdravotná starostlivosť
• Sociálna výpomoc a pôžičky
• Príspevok na doplnkové dôchodkové sporenie (okrem povinného príspevku podľa osobitného zákona)
• Všeobecne ďalšia starostlivosť o zamestnancov v súlade so sociálnou politikou zamestnávateľa

Stravovanie

Ako najdôležitejšia oblasť použitia prostriedkov sociálneho fondu je oblasť stravovania. Starostlivosť zamestnávateľa o zdravú výživu svojich zamestnancov je jednou z jeho základných zákonných povinností v rámci podnikovej sociálnej politiky. Táto povinnosť zamestnávateľa je ustanovená prostredníctvom § 152 ods. 1 Zákonníka práce voči zamestnancom vo všetkých zmenách. Vychádzajúc z ustanovenia § 152 ods. zamestnávateľ zabezpečí stravovanie pre svojich zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby.

Podľa § 152 ods. 3 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný prispievať na stravovanie zamestnancov v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do výšky 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín, ktoré vyplýva z § 5 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov, resp. z príslušného opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Okrem toho zamestnávateľ podľa § 152 odsek 3 je povinný poskytnúť zamestnancovi príspevok podľa § 7 zákona č. 152/1994 Z. z. Z vyššie uvedeného vyplýva, že zamestnávateľ podľa § 7 zákona o sociálnom fonde je povinný poskytovať príspevok na stravovanie zamestnancov vo výške prevyšujúcej príspevok určený podľa § 152 Zákonníka práce.

Výška príspevku na stravovanie zo sociálneho fondu nie je zákonom limitovaná, to znamená, že celkové náklady na jedno jedlo zamestnanca môžu byť financované nie z troch zdrojov (zamestnávateľ, sociálny fond a zamestnanec), ale aj z dvoch zdrojov, t. j. podielom zamestnávateľa a príspevkom zo sociálneho fondu. Čiže zamestnanec by sa na vlastnom stravovaní (napr. obede) finančne nepodieľal. Výška príspevku na stravovanie zamestnancov zo sociálneho fondu sa spravidla dohodne v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise, pokiaľ u zamestnávateľa nepôsobí odborový orgán alebo sa nedohodla kolektívna zmluva, alebo v nej nie je výška príspevku dohodnutá.

Príklad: Zamestnávateľ poskytuje príspevok podľa Zákonníka práce a zároveň zo sociálneho fondu dopláca zamestnancom ďalších 0,60 eura na jedlo.

Doprava do práce

Ak zamestnávateľ v kolektívnej zmluve nedohodol konkrétny „ďalší prídel“, zákon prikazuje z prostriedkov ďalšieho prídelu (v rozsahu, v akom ho zamestnávateľ tvorí) poskytnúť príspevok na dopravu verejnou dopravou zamestnancovi s nízkym príjmom. Za nízkopríjmového sa považuje ten, koho priemerný mesačný zárobok nepresahuje 50 percent priemernej mzdy v hospodárstve spred dvoch rokov. Cieľom je podporiť dochádzanie do práce práve u zraniteľnejších skupín. Príspevok na dopravu z povinného prídelu možno poskytnúť každému zamestnancovi bez ohľadu na spôsob dopravy (aj v prípade, že zamestnanec používa bicykel, moped či chodí do práce pešo), výšku výdavkov na dopravu a výšku príjmu zamestnanca.

Príklad: Firma zabezpečí hromadnú dopravu z okolitých obcí a časť nákladov hradí zo sociálneho fondu.

Kultúrne a športové podujatia

Účasť na športových a kultúrnych podujatiach môže byť aktívna alebo pasívna. Zamestnanec si môže vybrať, či ho viac zaujíma divadlo, kino alebo nejaké kultúrne podujatie, športový zápas a podobne, na ktorom sa zúčastní ako divák (pasívna účasť) alebo sa aktívne zúčastní na podujatí napríklad tým, že bude v športovom tíme ako hráč (hokej, basketbal, volejbal) alebo bude súťažiť na organizovaných športových hrách ako člen športového družstva (aktívna účasť). Pri pasívnej účasti na kultúrnych alebo športových podujatiach sa poskytuje príspevok na vstupenku. Pri aktívnej účasti je možné poskytnúť príspevok na vložné do súťaže alebo na členské v klube a podobne. Najčastejšie zamestnanci využívajú možnosť preplatenia vstupenky.

Rekreácia a regenerácia pracovnej sily

Od roku 2022 môžu firmy vyplácať zamestnancom príspevky na regeneráciu pracovnej sily až do výšky 500 eur ročne, ktoré nemajú nič spoločné s rekreačnými poukazmi. Regeneráciou sa v zmysle platnej legislatívy myslí napríklad platenie nákladov na zubné ošetrenie, či už ide o zubný kaz, alebo zaplatenie nákladov na zubný implantát a podobne. To isté platí aj pre hradenie očných pomôcok v podobe okuliarov, očných šošoviek alebo laserových operácií očí. Príspevky na regeneráciu pracovnej sily sú z pohľadu zamestnanca v praxi často lepšie, ako hradenie rekreačných poukazov na pobyty v domácich zariadeniach cestovného ruchu.

Podľa § 7 ods. 1 písm. d) zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde v znení neskorších predpisov zamestnávateľ môže poskytovať zamestnancom v rámci realizácie svojej sociálnej politiky príspevky zo sociálneho fondu na rekreačné pobyty a na služby, ktoré zamestnanec využíva na regeneráciu pracovnej sily. Príspevok je možné poskytovať na základe individuálne predložených dokladov o účasti na rekreácii alebo je možné poskytovať príspevok aj paušálne, t. j. bez dokladovania, ak je takáto možnosť dohodnutá v zásadách pre tvorbu a použitie sociálneho fondu. Z fondu je možné použiť príspevok napr. na rekreáciu v sume prevyšujúcej 55 % oprávnených výdavkov.

Ďalšie možnosti využitia

Sociálny fond je možné využiť aj na ďalšie účely, ako napríklad:

• Zdravotná starostlivosť: pomôcť zamestnancovi (napr. ktorý si za ne môže kúpiť služby (napr. masáže, rehabilitácie).
• Sociálna výpomoc: napr. pomôcť zamestnancovi v ťažkej životnej situácii. Od dane a od platenia zdravotného a sociálneho poistenia je oslobodená sociálna výpomoc z dôvodu úmrtia blízkej osoby (rodič, prarodič, dieťa, vnuk/vnučka, súrodenec, manžel/ka) žijúcej v domácnosti zamestnanca, odstraňovania alebo zmiernenia následkov živelných udalostí (záplava, požiar, povodeň, …) a z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, ktorej nepretržité trvanie prekročí prevažnú časť zdaňovacieho obdobia (183 dní) a to v úhrnnej výške najviac 2000 € za zdaňovacie obdobie od jedného zamestnávateľa.

Zásada rovnakého zaobchádzania

Pri čerpaní prostriedkov sociálneho fondu je zamestnávateľ povinný dodržiavať tzv. antidiskriminačný zákon (zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou). Ani v prípade existencie kolektívnej zmluvy, ani v prípade vydania smernice o tvorbe a čerpaní sociálneho fondu zamestnávateľom nie je prípustné zvýhodňovať pri poskytovaní príspevkov zo sociálneho fondu členov odborov. Fond sa tvorí prídelmi vypočítanými z hrubých miezd alebo platov všetkých zamestnancov a pravidlá použitia platia tiež pre všetkých zamestnancov. Išlo by o diskrimináciu zamestnancov, ktorí nie sú organizovaní v odborovej organizácii, a to zákon o sociálnom fonde v § 7 odsek 7 zakazuje, pričom sa odvoláva na zásadu rovnakého zaobchádzania pri čerpaní prostriedkov sociálneho fondu definovanú v zákone č. 365/2004 Z. z.

Zdaňovanie príjmov zo sociálneho fondu

Príjmy poskytované zamestnancovi zo sociálneho fondu sa v súlade s ustanovením § 5 ods. 1 písm. f) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov považujú za príjmy zo závislej činnosti, a ako také v zásade podliehajú zdaneniu, ak zákon o dani z príjmov neustanovuje inak.

Podľa § 5 ods. 7 písm. d) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov sú od dane z príjmu oslobodené aj príjmy poskytnuté ako použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia poskytnutého zamestnávateľom zamestnancom [rovnako sa posudzuje aj takéto plnenie poskytnuté manželovi (manželke) zamestnanca a deťom, ktoré považujú za vyživované osoby tohto zamestnanca alebo jeho manželky (manžela)]. Použitím takýchto zariadení sa rozumie použitie zariadenia zamestnávateľa v jeho vlastníctve a zariadenia, ktoré má zamestnávateľ v prenájme, t. j. ide o poskytnutie zariadenia, za ktoré zamestnávateľ zaplatí úhradu za prenájom (náklady za prevádzku a použitie priestorov, zariadenia - prístrojov), nie o nákup služieb ani zakúpenie rekreačných poukazov prostredníctvom cestovných kancelárií.

Nie každý benefit zo sociálneho fondu je automaticky oslobodený od dane z príjmov.

• Stravovanie: Povinný príspevok zamestnávateľa podľa Zákonníka práce je u zamestnanca oslobodený do zákonného limitu. Navyše, príspevok zo sociálneho fondu na stravovanie nad rámec Zákonníka práce je podľa metodiky finančnej správy tiež oslobodený od dane, ak je poskytnutý v súlade so zákonom o sociálnom fonde.
• Doprava do práce: Nepeňažné plnenie na dopravu zamestnanca na miesto výkonu práce a späť je oslobodené od dane do 60 eur mesačne za stanovených podmienok. Oslobodenie sa viaže na spôsob zabezpečenia dopravy zamestnávateľom a ide najmä o hromadnú dopravu či vyhradené miesta v motorovom vozidle.
• Rekreácie a regenerácia pracovnej sily: Príspevky na rekreáciu podľa Zákonníka práce majú vlastný daňový režim: oslobodenie do zákonného limitu pri úhrade 55 percent oprávnených výdavkov za kalendárny rok.
• Ostatné plnenia: Pri kultúre, športe, sociálnej výpomoci či pôžičkách treba vychádzať z pravidiel zákona o dani z príjmov. Ak konkrétne oslobodenie zákon nepozná, ide u zamestnanca o zdaniteľný príjem so všetkými odvodovými dopadmi.

Vnútorný predpis a kolektívna zmluva

Zákon vyžaduje, aby spôsob tvorby fondu, jeho výšku, okruhy oprávnených príspevkov a spôsob preukazovania nákladov upravila kolektívna zmluva alebo vnútorný predpis. Už vopred si stanovte, čo je možné hradiť, aké sú ročné limity príspevkov na osobu, ako sa žiada a čo treba k žiadosti doložiť. Dôležité je, že príspevky musíte poskytovať v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania. Uvedený príspevok na regeneráciu je možné dohodnúť len v kolektívnej zmluve, kolektívnu zmluvu nie je možné nahradiť iným predpisom! Maximálna výška príspevku určeného na takýto účel nesmie prekročiť 0,05% zo základu. Je dôležité upozorniť na to, že uvedená výška príspevku sa netvorí navyše, ale vyčleňuje sa z celkovej tvorby SF.

Vedenie peňazí oddelene

Je dôležité, aby boli prostriedky sociálneho fondu vedené oddelene od ostatných finančných prostriedkov zamestnávateľa, a to buď na samostatnom bankovom účte alebo na analytickom účte fondu. Mesačný prevod prostriedkov na tento účet by mal byť realizovaný do konca mesiaca a ročné zúčtovanie by malo byť vykonané do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka.

tags: #prispevok #na #regeneraciu #pracovnej #sily