Prechodný pobyt a príspevky na bývanie na Slovensku: Komplexný sprievodca

Prechodný pobyt na Slovensku je dôležitou témou pre štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí plánujú prechodne žiť a pracovať na Slovensku. Tento článok poskytuje komplexný prehľad podmienok a postupov spojených so získaním a obnovením prechodného pobytu, ako aj informácie o príspevkoch na podporu mobility za prácou a príspevkoch na bývanie.

Žiadosť o udelenie prechodného pobytu

Štátny príslušník tretej krajiny, ktorý má záujem o prechodný pobyt na Slovensku, musí podať žiadosť osobne. Táto žiadosť sa podáva na zastupiteľskom úrade Slovenskej republiky akreditovanom pre štát, ktorý žiadateľovi vydal cestovný doklad alebo pre štát, v ktorom má žiadateľ bydlisko.

Dôležité je, že doklady priložené k žiadosti nesmú byť staršie ako 90 dní. Ak sú doklady vydané v zahraničí, musia byť overené, napríklad apostilačnou doložkou alebo tzv. konzulárnou superlegalizáciou. K overeným dokladom musí byť pripojený úradný preklad do slovenského alebo českého jazyka.

Po udelení prechodného pobytu má štátny príslušník tretej krajiny 180 dní na to, aby pricestoval na Slovensko. Po príchode je povinný do troch pracovných dní ohlásiť začiatok pobytu cudzineckej polícii. Rovnako do troch pracovných dní od prevzatia dokladu o pobyte musí uzatvoriť zdravotné poistenie.

Za vydanie dokladu o pobyte a jeho doručenie v rámci Slovenskej republiky sa platí kolok v hodnote 10 EUR (do 30 dní) alebo 39 EUR (do 2 pracovných dní). Kolky je možné zakúpiť priamo na cudzineckej polícii v samoobslužnom automate alebo na pošte.

Preukazovanie bezúhonnosti

Jednou z podmienok udelenia prechodného pobytu je preukázanie bezúhonnosti. Cudzinec musí predložiť výpis z registra trestov štátu, ktorého je štátnym príslušníkom, a výpis z registra trestov štátu, v ktorom sa v posledných troch rokoch zdržiaval viac ako 90 dní počas šiestich po sebe nasledujúcich mesiacov. Táto povinnosť neplatí, ak je týmto štátom členský štát Európskej únie, ktorý umožňuje poskytnutie informácií o odsúdeniach z jeho registra trestov.

Ak cudzinec žiada o prechodný pobyt na účel výskumu a vývoja, preukazuje bezúhonnosť výpisom z registra trestov štátu, v ktorom mal v posledných desiatich rokoch najdlhšie bydlisko. Doklad o bezúhonnosti musí dokladovať bezúhonnosť na celom území štátu, ktorý tento doklad vydal.

V prípade, že sa výpis z registra trestov v domovskom štáte cudzinca nevydáva, je možné ho nahradiť rovnocennou listinou vydanou príslušným súdnym alebo administratívnym orgánom krajiny pôvodu, alebo čestným vyhlásením, ktoré cudzinec vykoná pred príslušným súdnym orgánom, administratívnym orgánom alebo notárom krajiny pôvodu alebo posledného bydliska. Občania USA musia predložiť federálny výpis z registra trestov platný pre celé územie Spojených štátov amerických.

Finančné zabezpečenie pobytu

Ďalšou dôležitou podmienkou je finančné zabezpečenie pobytu. Pobyt cudzinca musí byť finančne zabezpečený najmenej vo výške životného minima na každý mesiac pobytu. Od 1. júla 2025 predstavuje životné minimum sumu 284,13 € mesačne.

Ak dĺžka pobytu presiahne jeden rok, je potrebné preukázať finančné zabezpečenie vo výške dvanásťnásobku životného minima, čo od 1. júla 2025 predstavuje sumu 3409,56 €.

Pri obnove prechodného pobytu na účel podnikania je potrebné preukázať zdanený príjem z podnikania za predchádzajúce zdaňovacie obdobie minimálne vo výške dvadsaťnásobku životného minima. Ak cudzinec nepodnikal celé predchádzajúce zdaňovacie obdobie, je povinný preukázať zdanený príjem vo výške dvojnásobku životného minima za každý mesiac pobytu v predchádzajúcom zdaňovacom období. S účinnosťou od 15.7.2024 by malo postačovať, ak štátny príslušník tretej krajiny preukáže zdaniteľný príjem z podnikania alebo zisk po zdanení obchodnej spoločnosti alebo družstva výpisom z účtu.

Zdravotné poistenie a lekársky posudok

Cudzinec je povinný uzatvoriť zdravotné poistenie do 3 pracovných dní od prevzatia dokladu o pobyte. Dokladom o zdravotnom poistení sa rozumie potvrdenie na meno cudzinca o tom, že je zdravotne poistený alebo že má poistenú úhradu liečebných nákladov na území Slovenskej republiky. Okrem toho je cudzinec povinný predložiť lekársky posudok potvrdzujúci, že netrpí chorobou ohrozujúcou verejné zdravie, a to najneskôr do 30 dní od prevzatia dokladu o pobyte. Lehotu na predloženie lekárskeho posudku môže polícia na žiadosť cudzinca predĺžiť o 60 dní. Lekársky posudok nesmie byť starší ako 30 dní.

Zoznam špecializovaných infektologických ambulancií, kde je možné získať lekársky posudok:

• Špecializovaná infektologická ambulancia spoločnosti KARIBU s.r.o., ul.
• Infekčná klinika Fakultnej nemocnice Trnava, A.
• Nemocnica Komárno s.r.o., Mederčská č.
• Ambulancia cestovnej medicíny pri Infekčnom oddelení Fakultnej nemocnice s poliklinikou F. D.
• Travel Health Clinic s. r.
• Ambulancia tropickej medicíny pri Infektologickej ambulancii, Nemocnica arm. generála L. Svobodu Svidník a. s., ul.
• MUDr.
• Nemocnica Poprad, a.
• Fakultná nemocnica s poliklinikou J.A.
• Univerzitná nemocnica L.

Overovanie dokladov

Všetky doklady, ktoré boli vystavené v zahraničí, musia byť náležite overené. Existujú dva spôsoby overovania:

1. Vyššie overenie listín - konzulárna superlegalizácia: Tento spôsob sa vyžaduje na overenie pravosti cudzích úradných listín, ak krajina pôvodu nie je zmluvnou stranou Haagskeho dohovoru o Apostile, ani nemá so Slovenskom uzatvorenú zmluvu o právnej pomoci. Doklad vydaný v cudzom štáte najskôr overí príslušný orgán štátu vydania listiny.
2. Apostilácia: Ide o overenie listín prostredníctvom pripojenia apostilačnej doložky, ktoré je uznávané navzájom medzi zmluvnými krajinami Haagskeho dohovoru o zrušení požiadavky vyššieho overovania zahraničných verejných listín z roku 1961 (dohovor o Apostille). Kompetentný orgán, ktorý takéto overovanie vykonáva, je možné nájsť na webovej stránke Haagskeho dohovoru.

Rozhodnutie o žiadosti a hlásenie pobytu

Oddelenie cudzineckej polície alebo zastupiteľský úrad vydá žiadateľovi v deň podania žiadosti potvrdenie o jej prijatí. O žiadosti rozhodne oddelenie cudzineckej polície do 90 dní od jej doručenia, alebo do 60 dní, ak ide o cudzinca, ktorý žiada o jednotné povolenie na pobyt a zamestnanie.

Hlásenie prechodného pobytu už nie je povinnosťou. Ak sa občan plánuje presťahovať a nechce si meniť miesto trvalého pobytu, má právo nahlásiť adresu prechodného pobytu. Spraviť tak môže v ohlasovni v mieste prechodného pobytu alebo pomocou elektronickej služby Centrálnej ohlasovne. Občan môže nahlásiť prechodný pobyt za seba, rodinného príslušníka, dieťa do 18 rokov, nezaopatrené dieťa od 18 do 25 rokov, dieťa do 18 rokov s ústavnou alebo ochrannou výchovou, občana pozbaveného právnych úkonov alebo inú osobu.

Ak plánujete vycestovať do zahraničia na viac ako 90 dní, máte právo túto skutočnosť ohlásiť. Spraviť tak môžete v ohlasovni v mieste trvalého alebo prechodného pobytu alebo pomocou elektronickej služby. Údaje, ktoré musíte zároveň poskytnúť sú doba pobytu, štát a miesto pobytu, kam sa prechodne sťahujete. Pri návšteve ohlasovne môžete požiadať o potvrdenie o prechodnom pobyte. Pri jeho vydávaní zaplatíte správny poplatok 7 €.

Prechodný pobyt zaniká automaticky uplynutím doby, na ktorú bol prihlásený. Ak prechodný pobyt skončí pred uplynutím doby, na ktorú bol prihlásený, ste povinný túto skutočnosť ohlásiť a ak tak neurobíte, ohlasovňa záznam o prechodnom pobyte zruší na návrh vlastníka budovy.

Modrá karta EÚ

Modrá karta je typ prechodného pobytu, ktorý sa vydáva štátnym príslušníkom tretích krajín na účel vysokokvalifikovaného zamestnania. Základnými podmienkami na jej získanie sú vyššia odborná kvalifikácia v podobe vysokoškolského vzdelania alebo vyšších odborných zručností (len v prípade riadiacich pracovníkov a špecialistov v oblasti IKT), mzda vo výške najmenej 1,2-násobku priemernej mzdy v hospodárstve SR.

Obnovenie prechodného pobytu

S účinnosťou od 15.7.2024 platí, že ak štátny príslušník tretej krajiny k žiadosti o obnovenie prechodného pobytu nepriloží zákonom požadované prílohy, je povinný tak urobiť najneskôr do 30 dní od podania žiadosti, inak policajný útvar konanie zastaví. V odôvodnených prípadoch môže policajný útvar túto lehotu na žiadosť štátneho príslušníka tretej krajiny predĺžiť o 15 dní. Dôvodová správa uvádza, že táto úprava vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe a zjednocuje proces doplňovania chýbajúcich dokladov.

Policajný útvar môže obnoviť prechodný pobyt najviac na obdobie 3 rokov, ak predpokladaný pobyt štátneho príslušníka tretej krajiny bude trvať najmenej toto obdobie.

Podľa § 34 ods. 5 zákona o pobyte cudzincov, štátny príslušník tretej krajiny, ktorý má udelený prechodný pobyt na účel podnikania, ku dňu podania žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania nesmie mať evidované nedoplatky voči daňovému úradu, colnému úradu, evidované nedoplatky na poistnom na sociálne poistenie a zdravotná poisťovňa neeviduje voči nemu pohľadávky po splatnosti z tohto podnikania a zo všetkých obchodných spoločností a družstiev, v ktorých mene koná. Ak štátny príslušník tretej krajiny nie je daňovníkom alebo nie je povinný platiť poistné na sociálne poistenie, priloží doklad potvrdzujúci túto skutočnosť. S účinnosťou od 15.7.2024 by malo postačovať, ak štátny príslušník tretej krajiny preukáže zdaniteľný príjem z podnikania alebo zisk po zdanení obchodnej spoločnosti alebo družstva výpisom z účtu.

Zároveň novela zákona od 15.7.2024 zaviedla ústretové opatrenie, podľa ktorého ak štátny príslušník tretej krajiny evidované nedoplatky a pohľadávky uhradí do 20 dní od podania žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania, táto podmienka sa bude považovať za splnenú. Policajný útvar žiadateľa o tejto povinnosti poučí.

Podľa § 34 ods. 3 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, k žiadosti o obnovenie prechodného pobytu je štátny príslušník tretej krajiny povinný priložiť farebnú fotografiu s rozmermi 3 x 3,5 cm zobrazujúcu jeho aktuálnu podobu a doklady nie staršie ako 90 dní, ktoré potvrdzujú finančné zabezpečenie pobytu.

Elektronizácia procesov evidencie cudzincov

Novela zákona 342/2024 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa dňa 15. 12. 2024 zaviedla elektronizácia procesov evidencie cudzincov v rámci pobytovej agendy.

Elektronické služby umožňujú:

• Žiadať o registráciu pobytu za seba alebo svoje dieťa (pre občanov EÚ).
• Žiadať o vydanie dokladu o pobyte, cudzineckého pasu, cestovného dokladu azylanta alebo cestovného dokladu osoby bez štátnej príslušnosti za seba alebo svoje dieťa.
• Žiadať obnovenie pobytu za seba alebo svoje dieťa.
• Zadať súhlas s ubytovaním cudzinca.
• Odobrať súhlas s ubytovaním cudzinca (vrátane papierovo zadaných súhlasov).
• Žiadať o registráciu svojho ubytovacieho zariadenia alebo meniť údaje registrovaného ubytovacieho zariadenia.

Príspevky na podporu mobility za prácou

V kontexte značných rozdielov v ekonomickej výkonnosti jednotlivých regiónov Slovenska sa ako problematická ukazuje podpora pracovnej mobility, ktorá má potenciál prispievať k rastu zamestnanosti. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny poskytuje mesačne príspevok na podporu mobility za prácou na úhradu časti výdavkov na bývanie súvisiacich so zmenou pobytu v súvislosti so získaním zamestnania najmenej na šesť mesiacov. Príspevok sa môže opätovne poskytnúť po uplynutí jedného roka od ukončenia obdobia jeho poskytovania.

Výška príspevku môže byť najviac 400 eur počas najviac šiestich mesiacov oprávnenému žiadateľovi, a najviac 200 eur počas ďalších najviac šiestich mesiacov oprávnenému žiadateľovi, ktorý bol pred získaním zamestnania znevýhodneným uchádzačom o zamestnanie (UoZ).

Príspevok na presťahovanie za prácou je náhrada časti preukázaných výdavkov súvisiacich s presťahovaním uchádzača o zamestnanie z miesta jeho trvalého pobytu v súvislosti so získaním zamestnania vo výške najviac 1 327,76 eura, ak miesto jeho nového trvalého pobytu na území Slovenskej republiky, do ktorého sa presťahoval v súvislosti so získaním zamestnania, je vzdialené od miesta pôvodného trvalého pobytu najmenej 50 km.

Príspevok na bývanie

Príspevok na bývanie je jedným z kľúčových nástrojov sociálnej pomoci na Slovensku, ktorý je navrhnutý tak, aby zmiernil finančné náklady spojené s bývaním pre domácnosti s nízkymi príjmami. Tento nenávratný štátny príspevok je určený predovšetkým pre osoby a rodiny, ktoré sa nachádzajú v hmotnej núdzi, a jeho cieľom je čiastočne pokryť výdavky na nájomné, energie či služby súvisiace s bývaním. Štát prostredníctvom tejto dávky aktívne podporuje ekonomicky zraniteľné skupiny obyvateľstva, snaží sa predchádzať sociálnemu vylúčeniu a bezdomovectvu, a zároveň zabezpečuje stabilitu domácností v kritických životných situáciách.

Príspevok na bývanie tak predstavuje významnú súčasť sociálneho zabezpečenia, ktorej primárnym cieľom je zmierniť dopady bytovej núdze u osôb a domácností s nízkymi príjmami. V kontexte Slovenskej republiky ide o jeden z nástrojov, ktorými štát reaguje na zníženú dostupnosť primeraného bývania pre ekonomicky slabšie skupiny obyvateľstva.

Kto má nárok na príspevok na bývanie?

Nárok na príspevok na bývanie má osoba alebo domácnosť, ktorá sa nachádza v hmotnej núdzi. Hmotná núdza je definovaná ako stav, keď príjem jednotlivca alebo domácnosti nedosahuje sumu životného minima. Okrem nízkeho príjmu je dôležitým kritériom aj to, že žiadateľ nemá majetok, ktorý by mohol pokryť jeho základné životné potreby. Posudzovanie hmotnej núdze zahŕňa dôkladné preskúmanie príjmov, majetku a možností uplatnenia nárokov všetkých členov domácnosti.

Podmienky nároku na túto sociálnu dávku sú podrobne stanovené v § 7 ods. 5 zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi. Aby vznikol nárok na príspevok, občan v hmotnej núdzi alebo fyzické osoby, ktoré sa s ním spoločne posudzujú, musia spĺňať ďalšie špecifické kritériá:

• Vlastníctvo alebo nájom bývania: Žiadateľ musí byť vlastníkom bytu, rodinného domu, nájomcom bytu, nájomcom rodinného domu, alebo nájomcom obytnej miestnosti v zariadení určenom na trvalé bývanie.
• Úhrada nákladov spojených s bývaním: Je nevyhnutné preukázať úhradu nákladov spojených s bývaním za predchádzajúcich šesť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov. V prípade, že žiadateľ eviduje nedoplatky na úhrade nákladov spojených s bývaním, musí predložiť doklad o uznaní dlhu a dohodu o jeho splátkach.
• Trvalý alebo prechodný pobyt na území SR: Žiadateľ musí mať na území Slovenskej republiky trvalý alebo prechodný pobyt. Rovnako aj nehnuteľnosť určená na bývanie sa musí nachádzať na území Slovenska.

Je dôležité poznamenať, že ak sú pri spoločnom nájme bytu viacerí občania a na účely posudzovania hmotnej núdze sa posudzujú samostatne, patrí im len jeden príspevok na bývanie pre celú domácnosť.

Kedy máte nárok na príspevok automaticky?

Existujú špecifické situácie, kedy sa žiadosť o príspevok na bývanie nevyhodnocuje v plnej miere a podmienky sú splnené automaticky. Týka sa to osôb, ktoré sú v hmotnej núdzi a zároveň:

• Poberajú starobný dôchodok.
• Poberajú inú dôchodkovú dávku alebo sociálny dôchodok a zároveň dovŕšili vek 62 rokov.
• Sú celoročne poskytované v sociálnych zariadeniach s zabezpečeným bývaním.

V týchto prípadoch sa predpokladá, že žiadateľ spĺňa kritériá pre nárok na príspevok, čím sa zjednodušuje proces jeho získania.

Výška príspevku na bývanie

Výška príspevku na bývanie sa odvíja od počtu osôb žijúcich v domácnosti. Sumy boli naposledy upravované v júli minulého roka. Celkovo existuje päť úrovní nároku, ktoré zohľadňujú veľkosť domácnosti:

Ako požiadať o príspevok na bývanie?

Proces podania žiadosti o príspevok na bývanie je možné realizovať dvoma spôsobmi: osobne na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, alebo elektronicky prostredníctvom portálu slovensko.sk.

Osobné podanie:

Stačí navštíviť Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v mieste vášho trvalého bydliska. Zamestnanec úradu vám poskytne potrebné tlačivo žiadosti, ktoré vyplníte. Na úrade sa budete musieť preukázať dokladmi potvrdzujúcimi, že ste vlastníkom alebo nájomcom bytu či rodinného domu, a tiež dokladmi o zaplatení nákladov spojených s bývaním za posledných šesť mesiacov. Ak si chcete ušetriť čas, môžete si žiadosť stiahnuť z webovej stránky úradu a priniesť ju už vyplnenú.

Elektronické podanie:

Ak máte aktivovanú elektronickú schránku na portáli slovensko.sk, môžete žiadosť podať aj online. Tento spôsob je rýchlejší a pohodlnejší, najmä pre tých, ktorí preferujú digitálne riešenia.

V žiadosti je potrebné uviesť nasledujúce údaje:

• Meno a priezvisko, dátum narodenia a rodné číslo (ak je pridelené) žiadateľa a všetkých spoločne posudzovaných osôb na území Slovenska.
• Adresa trvalého alebo prechodného pobytu žiadateľa a spoločne posudzovaných osôb.
• Adresa nehnuteľnosti (byt, rodinný dom, obytná miestnosť), ktorá slúži na bývanie a na ktorú sa uplatňuje nárok na príspevok.

Spracovanie žiadosti a vyplácanie dávky

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny má na spracovanie žiadosti o príspevok na bývanie štandardne 30 dní od jej podania. Ak je žiadateľovi príspevok schválený, jeho vyplácanie začne od prvého dňa nasledujúceho mesiaca. Dávka sa vypláca mesačne, a to vždy za predchádzajúci mesiac. Napríklad, príspevok za január bude vyplatený vo februári.

V prípade, že úrad žiadosť zamietne, žiadateľ obdrží písomné rozhodnutie s uvedenými dôvodmi zamietnutia. Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie priamo na úrade, ktorý žiadosť zamietol.

Preukazovanie nároku a zmeny v domácnosti

Príspevok na bývanie nie je poskytovaný automaticky na neurčito. Príjemcovia tejto dávky musia pravidelne preukazovať, že na ňu stále spĺňajú podmienky. Obdobie, počas ktorého sa preukazuje nárok, je zvyčajne šesť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov. Počas tejto doby je kľúčové, aby domácnosť informovala úrad o akýchkoľvek podstatných zmenách, ktoré by mohli ovplyvniť nárok na dávku. Medzi takéto zmeny patria:

• Zvýšenie príjmu domácnosti.
• Zmena miesta bývania.
• Zmena počtu členov domácnosti (napríklad narodenie dieťaťa, prisťahovanie alebo odsťahovanie člena).

Neinformovanie úradu o týchto zmenách môže viesť k neopodstatnenému vyplateniu dávky, čo môže mať za následok nutnosť jej vrátenia.

Kedy môžete príspevok na bývanie zaniknúť?

Nárok na príspevok na bývanie zaniká, ak úrad zistí, že občan v hmotnej núdzi alebo spoločne posudzované osoby nesplnia podmienky nároku. Toto sa môže stať napríklad vtedy, ak:

• Príjem domácnosti presiahne hranicu hmotnej núdze.
• Domácnosť prestane spĺňať podmienku vlastníctva alebo nájmu bývania.
• Neplatia sa náklady spojené s bývaním a nie je uzatvorená dohoda o splátkach dlhu.
• Občan v hmotnej núdzi nespláca dohodnutý dlh za náklady spojené s bývaním.

Podmienky nároku na príspevok sa prehodnocujú raz za 6 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov. Preto je nevyhnutné udržiavať aktuálne všetky informácie a doklady.

tags: #prispevok #na #prechodny #pobyt