Úmrtie zamestnanca je skutočnosť, ktorá výrazne zasiahne nielen život rodiny zamestnanca, ale ktorá zároveň vedie k zániku nárokov vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov. Po úmrtí zamestnanca mnoho problémov musí riešiť zamestnávateľ i pozostalí.
1. Zánik pracovnoprávneho vzťahu a s ním spojené povinnosti zamestnávateľa
Základným právnym následkom smrti zamestnanca je zánik pracovnoprávneho vzťahu. Pracovnoprávny vzťah založený pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom ako pracovný pomer zaniká smrťou zamestnanca podľa § 59 ods. 4 Zákonníka práce. Zákonník práce neustanovuje zánik pracovnoprávneho vzťahu založeného dohodou o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.
Smrťou osoby, ktorá vykonáva práce na základe dohody, pracovnoprávny vzťah zaniká, pretože nemôže byť dodržaná podmienka vykonávania prác osobne zamestnancom v súlade s ustanovením § 224 ods. 1 písm. b) zákona č. 311/2001 Z. z.
Zákonník práce neupravuje zabezpečenie pozostalých pri úmrtí zamestnanca. V ustanovení § 156 Zákonník práce poukazuje na riešenie zabezpečenia osobitnými predpismi, ktorými sú predovšetkým zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a zákon č. 238/1998 Z. z. o príspevku na pohreb.
V zmysle § 231 ods. 1 písm. b) bodu 2 zákona č. 461/2003 Z. z. zamestnávateľ je povinný zúčtovať mzdu zosnulého zamestnanca a náhradu za nevyčerpanú dovolenku za obdobie do dňa smrti.
V zmysle § 231 ods. 1 písm. j) zákona o sociálnom poistení je zamestnávateľ povinný predložiť evidenciu na účely sociálneho poistenia, a to do troch dní od zániku pracovného pomeru podaním Evidenčného listu dôchodkového poistenia. Evidenčný list je potrebné vyhotoviť a predložiť Sociálnej poisťovni za zosnulého zamestnanca - poistenca, za ktorého sa poistné na dôchodkové poistenie platilo, aj za poberateľa dôchodku. Evidenčný list dôchodkového poistenia pre zamestnanca na základe dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru, za ktorého sa poistné na dôchodkové poistenie neplatilo, sa nevyhotovuje.
Zamestnávateľ je povinný predložiť evidenčný list príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne, v pôsobnosti ktorej sa nachádza útvar zamestnávateľa, ktorý vedie evidenciu miezd, do troch dní od zániku pracovnoprávneho vzťahu. V praxi dochádza k situáciám, že nie je možné v stanovenej lehote evidenčný list predložiť, pretože zamestnávateľ ešte nemá k dispozícii potrebné údaje. Preto je možné evidenčný list predložiť bezprostredne po mzdovom vyúčtovaní.
V zmysle § 24 písm. c) zákona č. 580/2004 Z. z. zamestnávateľ je povinný odhlásiť zomrelého zamestnanca v príslušnej zdravotnej poisťovni do ôsmich pracovných dní odo dňa, kedy došlo k úmrtiu.
V súvislosti s ročným zúčtovaním zdravotného poistenia zamestnávateľ nemá žiadne povinnosti, lebo v zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z. nemá zamestnávateľ v rámci ročného zúčtovania zdravotného poistenia žiadne povinnosti.
Zamestnávateľ je v zmysle § 39 ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov povinný za obdobie, za ktoré zosnulému zamestnancovi vyplácal zdaniteľnú mzdu, vystaviť doklad o súhrnných údajoch uvedených v mzdovom liste, ktoré sú rozhodujúce pre výpočet zdaniteľnej mzdy, preddavkov na daň, dane a na priznanie zamestnaneckej prémie a na priznanie daňového bonusu za príslušné zdaňovacie obdobie, tzv. "Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti".
Do príjmu zosnulého zamestnanca sa nezapočítavajú peňažné nároky, ktoré po úmrtí zamestnanca vo výške štvornásobku jeho priemerného zárobku prechádzajú postupne na jeho manžela/-ku, deti a rodičov, ak s ním žili v čase smrti v domácnosti (§ 35 ods. 1 Zákonníka práce).
Vzor Potvrdenia o príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti, o preddavkoch na daň, o dani vyberanej zrážkou z týchto príjmov a o daňovom bonuse na vyživované deti za obdobie roku 2009 vydalo Ministerstvo financií SR v oznámení MF SR č. MF/11952/2009-72 o uverejnení vzoru odporúčaného tlačiva potvrdenia v súvislosti s príjmami zo závislej činnosti uverejnenom vo Finančnom spravodajcovi č. 7/2009.
Ak dôjde k úmrtiu zamestnanca v priebehu roka 2010 a vzor potvrdenia pre rok 2010 nebude ustanovený a uverejnený vo Finančnom spravodajcovi, zamestnávateľ použije tlačivo potvrdenia platného pre rok 2009.
V zákone nie je ustanovená lehota na vystavenie potvrdenia po úmrtí zamestnanca.
2. Smrť zamestnanca následkom pracovného úrazu a s ním spojené povinnosti zamestnávateľa
V zmysle § 195 ods. 2 Zákonníka práce pracovným úrazom je poškodenie zdravia alebo smrť spôsobené zamestnancovi nezávisle od vlastnej vôle krátkodobým, náhlym, násilným pôsobením vonkajších vplyvov pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Pracovným úrazom nie je úraz, ktorý zamestnanec utrpí na ceste do zamestnania a späť.
Za škodu, ktorá vznikla zamestnancovi v súvislosti s pracovným úrazom, zodpovedá zamestnávateľ.
V praxi sa často rieši otázka, či infarkt alebo mozgová príhoda sú pracovným úrazom. Z uvedenej definície pracovného úrazu vyplýva, že nie, pretože chýba pôsobenie vonkajších vplyvov. Vo výnimočných prípadoch sa infarkt alebo mozgová príhoda môžu považovať za pracovný úraz, a to vtedy, keď došlo k poškodeniu zdravia, ktoré nastalo pri náhlom vypätí síl, veľkej námahe, nezvyklom úsilí, jednorazovom preťažení pri plnení osobitne ťažkých úloh, čo však treba preukázať.
Povinnosti zamestnávateľa súvisiace so vznikom pracovného úrazu pre účely výkonu úrazového poistenia ustanovuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, podľa ktorého povinne úrazovo poistený je zamestnávateľ a nárok na úrazové dávky z úrazového poistenia má jeho zamestnanec a v prípade smrti zamestnanca jeho manžel/-ka, nezaopatrené deti a osoby, voči ktorým mal zamestnanec v čase úmrtia vyživovaciu povinnosť. Povinnosti súvisiace s nárokmi zamestnancov alebo pozostalých na úrazové dávky z titulu pracovného úrazu je voči Sociálnej poisťovni povinný plniť vždy zamestnávateľ.
Povinnosti zamestnávateľa súvisiace so vznikom pracovného úrazu pre účely bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci ustanovuje zákon č. 124/2006 Z. z.
3. Vysporiadanie peňažných nárokov zamestnanca
Smrť zamestnanca a vysporiadanie peňažných nárokov zamestnanca z pracovného pomeru upravuje § 35 ods. 1 Zákonníka práce, v zmysle ktorého peňažné nároky zamestnanca nezanikajú. Peňažnými nárokmi sú mzdové nároky, t. j. mzda poskytovaná ako peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej povahy za vykonanú prácu, plnenie poskytované za prácu pri príležitosti pracovného alebo životného výročia, ak sa neposkytuje zo zisku po zdanení alebo zo sociálneho fondu. Mzdovým nárokom je aj nárok na náhradu mzdy za dovolenku, ktorá nemohla byť vyčerpaná z dôvodu smrti zamestnanca.
Do peňažných nárokov nepatria peňažné nároky zosnulého zamestnanca, ktoré nemajú povahu mzdových nárokov voči zamestnávateľovi, ako napr. nárok na cestovné náhrady, nárok na náhradu škody a pod.
Mzdové nároky zamestnanca z pracovného pomeru vo výške štvornásobku jeho priemerného zárobku prechádzajú postupne na jeho manžela/-ku, deti a rodičov, ak s ním žili v čase smrti v domácnosti. Ak zamestnanec nemal manžela/-ku, mzdové nároky sa stávajú nárokom jeho detí, ak nemal ani deti, mzdové nároky získavajú jeho rodičia.
Podmienkou prechodu týchto nárokov na uvedené osoby je skutočnosť, aby uvedené osoby žili v čase smrti zamestnanca v spoločnej domácnosti. Čo sa rozumie pod spoločným žitím v domácnosti, upravuje Občiansky zákonník ako trvalé spolužitie fyzických osôb, ktoré spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby. Základnou charakteristikou je spravidla spoločná adresa trvalého bydliska týchto osôb.
Ak je takýchto osôb viac, postupnosť pri vyplácaní peňažných nárokov ustanovuje Zákonník práce. Na prvom mieste je manžel/-ka. Rozsah peňažných nárokov, ktoré prechádzajú na manžela/-ku, deti a rodičov, je limitovaný štvornásobkom priemernej mesačnej mzdy zamestnanca.
Príklad č. Zamestnanec zomrel 29. 10. 2009. Súčasťou mzdy za mesiac október boli aj odmeny za tretí štvrťrok. Zamestnancovi ostala nevyčerpaná dovolenka. O vyplatenie mzdových nárokov požiadala manželka, ktorá s ním žila v spoločnej domácnosti. Výška mzdových nárokov presahuje výšku štvornásobku priemernej mesačnej mzdy. Zamestnávateľ je oprávnený vyplatiť manželke len mzdové nároky vo výške štvornásobku priemernej mesačnej mzdy.
Príklad č. Zamestnanec bol ženatý, manželka však s ním nežila v spoločnej domácnosti. V čase smrti žil zamestnanec v domácnosti s rodičmi. O vyplatenie peňažných nárokov požiadala manželka. Z pohľadu zákona o dani z príjmov pri výplate peňažných nárokov zosnulého zamestnanca jeho pozostalým je daňovníkom dane z príjmov zo závislej činnosti konkrétny pozostalý. Zamestnávateľ ako platiteľ mzdy a dane vyplatí príjem napr. pozostalej manželke, pričom pri výplate, pripísaní alebo poukázaní príjmu k dobru zrazí preddavok na daň. Manželka, ktorá príjem dostala, tento príjem uplatní ako príjem zo závislej činnosti (§ 5 ods. 1 písm. a) Zákona o dani z príjmov).
Pokiaľ nie je manžel/-ka, deti ani rodičia zosnulého zamestnanca, ktorí so zamestnancom v čase jeho smrti žili v spoločnej domácnosti, jeho mzdové nároky sa stávajú predmetom dedičstva.
Do peňažných nárokov zamestnanca nepatria odmeny za výkon práce na základe dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru, t. j. dohody o vykonaní práce, dohody o pracovnej činnosti a dohody o brigádnickej práci študentov. Tieto peňažné nároky majú charakter odmeny za vykonávanú prácu a nie charakter mzdy, preto ich nemožno zahrnúť do mzdových nárokov a zamestnávateľ ich pozostalým vyplatiť nemôže.
4. Vysporiadanie peňažných nárokov zamestnávateľa
Smrť zamestnanca a vysporiadanie peňažných nárokov zamestnávateľa upravuje § 35 ods. 2 ZP. Na rozdiel od peňažných nárokov zomretého zamestnanca voči zamestnávateľovi, smrťou zamestnanca zásadne zanikajú peňažné nároky zamestnávateľa, ktoré mal v čase trvania pracovného pomeru voči zamestnancovi. Nároky zamestnávateľa, ktoré smrťou zamestnanca nezanikajú, má si zamestnávateľ uplatniť v rámci dedičského konania.
Príklad č. Zamestnanec spôsobil zamestnávateľovi škodu. O zodpovednosti zamestnanca a povinnosti nahradiť zamestnávateľovi škodu rozhodol súd. Rozsudok nadobudol právoplatnosť. Zamestnanec zomrel a škodu do svojej smrti neuhradil.
Príklad č. Zamestnanec spôsobil zamestnávateľovi škodu, ktorú písomne uznal čo do výšky i dôvodu škody a zaviazal sa škodu splatiť. Do svojej smrti splatil len časť škody.
Ak zamestnávateľ zveril zamestnancovi na písomné potvrdenie predmety alebo pracovné prostriedky nevyhnutné na výkon práce, zamestnanec za ne zodpovedá a na požiadanie zamestnávateľa je povinný ich vrátiť.
Príklad č. Zamestnávateľ zveril zamestnancovi na písomné potvrdenie mobilný telefón a notebook. Zamestnanec zomrel. Zamestnávateľ môže vrátenie zverených predmetov uplatniť voči oprávnenému dedičovi, hlavne ak sa uvedené predmety nachádzajú v jeho domácnosti.
Všetky tieto nároky si zamestnávateľ musí uplatniť ako pohľadávku v dedičskom konaní.
5. Príspevok zamestnávateľa na pohreb zosnulého zamestnanca
Zamestnávateľ môže z prostriedkov sociálneho fondu poskytnúť príspevok na pohreb zosnulého zamestnanca v peňažnej i nepeňažnej forme. Takto poskytnutý príspevok je zdaniteľným príjmom a zamestnávateľ ho môže zdaniť spolu s vyúčtovaním poslednej mzdy zosnulého zamestnanca. Poskytnutý príspevok sa nezahrnie do hrubého mesačného príjmu zamestnanca, ale pripočíta sa k čiastkovému základu dane.
Príspevok zo sociálneho fondu sa nezahŕňa do vymeriavacieho základu na sociálne poistenie v zmysle § 138 ods. 2 zákona o sociálnom poistení ani do vymeriavacieho základu na zdravotné poistenie v zmysle § 13 ods. 4 písm. c) zákona o zdravotnom poistení.
Poskytnutý príspevok na pohreb sa nezapočítava do peňažných nárokov zamestnanca, ktoré v zmysle § 35 ods. 1 Zákonníka práce prechádzajú na jeho manžela/-ku, deti a rodičov, ak s ním žili v čase smrti v domácnosti. Príspevok sa poskytuje nad rámec peňažných mzdových nárokov a môže sa vyplatiť spolu s peňažným nárokom. Príspevok je však potrebné zahrnúť do potvrdenia o zdaniteľnej mzde.
Zamestnávateľ môže príspevok na pohreb poskytnúť aj priamo rodinnému príslušníkovi. Aj v tomto prípade sa príspevok považuje za príjem zo závislej činnosti, ktorý sa zdaňuje rovnako ako ostatné zložky príjmu zo závislej činnosti preddavkovo v zmysle § 35 a § 36 alebo zrážkovou daňou v zmysle § 43 zákona o dani z príjmov.
V prípade, že rodinný príslušník, ktorému bol príspevok poskytnutý v nepeňažnej forme, nemá iný zdaniteľný príjem, zamestnávateľ daň nemôže vysporiadať, ale musí postupovať podľa § 35 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov.
Zamestnávateľ môže poskytnúť príspevok na pohreb aj z prevádzkových prostriedkov zamestnávateľa. Takto poskytnutý príspevok však nie je možné zahrnúť do daňových výdavkov zamestnávateľa. Pre zamestnanca alebo rodinného príslušníka, ktorému je príspevok poskytnutý, predstavuje zdaniteľný príjem.
6. Vysporiadanie daňovej povinnosti z príjmov zo závislej činnosti
Vo všeobecnosti platí, že daňovník, ktorý má príjmy zo závislej činnosti, má dve možnosti vysporiadania daňovej povinnosti za príslušné zdaňovacie obdobie, a to požiadaním zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania alebo podaním daňového priznania. Daňová povinnosť za zosnulého zamestnanca sa musí vysporiadať podaním daňového priznania.
Povinnosť podania daňového priznania a lehotu na jeho podanie ustanovuje § 49 ods. 4 a 5 zákona o dani z príjmov. Ak daňovník zomrie, daňové priznanie za príslušnú časť roka je povinný podať dedič. Ak je dedičov viac, daňové priznanie podáva ten, ktorému to vyplýva z dohody dedičov. Ak sa nedohodnú, určí ho správca dane. Ak je dedičom Slovenská republika, daňové priznanie sa nepodáva.
Príklad č. Zamestnanec mal iba príjmy zo závislej činnosti. Dňa 19.12. 2009 zomrel. Dedičom je manželka. Zamestnanec už o vykonanie ročného zúčtovania príjmov zo závislej činnosti požiadať nemôže, lebo zomrel, manželka ako dedič o vykonanie ročného zúčtovania požiadať nemôže, lebo jej to zákon neumožňuje, je preto povinná do 19.3. 2010 podať daňového priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za príslušnú časť roka 2009.
Príklad č. Zamestnanec dňa 30. 10. 2009 zomrel. Bol slobodný, nemal manželku ani deti. Aj v tomto prípade vzniká povinnosť podať daňové priznanie. Správca dane bude preverovať, či zosnulý daňovník má dediča. Ak sa v konaní o dedičstve dedič zistí, správca dane ho vyzve na podanie daňového priznania. V prípade, že sa dedič nezistí, správca dane z úradnej moci ustanoví zástupcu, ktorý bude podávať daňové priznanie. Správca dane dňa 15. 12. 2009 rozhodnutím určil dediča. Rozhodnutie bolo dedičovi doručené dňa 21.12. 2009 a od tohto dátumu dedičovi plynie trojmesačná lehota na podanie daňového priznania. Dedič je povinný podať daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za príslušnú časť roka 2009 do 21.3. 2010.
V súlade s § 32 ods. 1 zákona o dani z príjmov bude dedič alebo zástupca podávať za zomretého daňové priznanie, ak ročné zdaniteľné príjmy do dňa úmrtia daňovníka presiahli 50 % sumy podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov, t. j. 50 % z nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka pre príslušné zdaňovacie obdobie. Za zdaňovacie obdobie roka 2009 aj 2010 je to 2 012,85 eura.
Ak zamestnanec zomrie v r. 2023, manželka podala daňové priznanie za rok 2023. V roku 2024 boli manželke (dedičovi) vyplatené odmeny za rok 2022 prislúchajúce zomrelému zamestnancovi. Dedič uvedený v § 49 ods. 4 zákona o dani z príjmov alebo osoba, na ktorú prešlo právo na príjmy zo závislej činnosti po zomrelom podľa § 35 Zákonníka práce, má povinnosť podať daňové priznanie alebo dodatočné daňové priznanie za zomrelého za to zdaňovacie obdobie, v ktorom zamestnanec zomrel, bez ohľadu na to, v ktorom zdaňovacom období boli zamestnávateľom tieto príjmy zo závislej činnosti po zomrelom reálne vyplatené. Ak manželka dostala vyplatené príjmy zo závislej činnosti po zomrelom manželovi od jeho bývalého zamestnávateľa v roku 2024, má podať dodatočné daňové priznanie za zomrelého manžela za rok 2023, t. j. za rok, v ktorom zomrel.
V januári 2025 nám zomrel zamestnanec, nakoľko dedič musí podať daňové priznanie do 3 mesiacov, potrebujem zistiť na akom tlačive mám vystaviť Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch za rok 2025. Vzhľadom na to, že dedič má ustanovenú povinnosť podať daňové priznanie, pričom má aj možnosť požiadať správcu dane o predĺženie lehoty na podanie daňového priznania, zamestnávateľ v tomto prípade môže vystaviť za časť zdaňovacieho obdobia 2025 „Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch“, na tlačive naposledy platnom (POT39v23_1).
Daňové priznanie zosnulej osoby
tags: #prispevok #na #pohreb #od #zamestnavatela