Cirkvi na Slovensku sú dlhodobo podporované štátom. Ministerstvo kultúry predložilo návrh zákona, ktorým by sa malo zmeniť ich financovanie. Po novom by si mali prilepšiť o milióny eur. Ministerstvo kultúry SR predložilo do medzirezortného pripomienkového konania novelu zákona o finančnej podpore činnosti cirkví a náboženských spoločností.
Novela zákona a jej ciele
Novela zákona si kladie za cieľ zjednodušiť výpočet príspevku štátu pre cirkvi a zabezpečiť lepšiu predvídateľnosť a transparentnosť. Výpočet výšky príspevku štátu sa navrhuje naviazať na mieru rastu minimálnej mzdy. Predkladaný návrh počíta aj s jednorazovým navýšením príspevku v roku 2025, ktorý odráža prudký nárast minimálnej mzdy v porovnaní s rastom príspevku štátu od roku 2019.
Súčasný zákon o finančnej podpore činnosti cirkví a náboženských spoločností je výsledkom dlhoročnej diskusie medzi štátom a cirkvami. Jednotlivé cirkvi dostávajú od štátu finančné príspevky, ktoré až z 97 percent používajú na mzdové záležitosti. Z tejto výšky však dokážu zabezpečiť len minimálnu mzdu svojich zamestnancov, predovšetkým duchovných. Výšku príspevku štátu ovplyvňuje aj počet veriacich zistený podľa oficiálneho sčítania. Návrh zákona precizuje vzťah výšky príspevku štátu a prípadnej zmeny počtu veriacich konkrétnej cirkvi. V prípade schválenia novela nadobudne účinnosť od 1. januára.
Historický kontext a vývoj financovania
Dňa 16. októbra 2019 bol poslancami Národnej rady Slovenskej republiky prijatý zákon č. 370/2019 Z. z. o finančnej podpore činnosti cirkví a náboženských spoločností. Týmto zákonom sa zrušil doterajší zákon č. 218/1949 Zb. o hospodárskom zabezpečení cirkví a náboženských spoločností štátom a tiež Nariadenie vlády č. 299/2007 Z. z. o úprave osobných požitkov poskytovaných duchovným cirkví a náboženských spoločností.
Systematicky zákon o finančnej podpore pozostáva z deviatich paragrafových ustanovení a dvoch príloh. Zákon o finančnej podpore upravuje finančnú podporu, ktorú poskytuje štát na podporu činnosti registrovaných cirkví a náboženských spoločností. Štát na účely zákona uznáva len tie cirkvi a náboženské spoločnosti, ktoré sú registrované, ktorých je v súčasnosti v Slovenskej republike osemnásť. Zároveň sa pre ne ustanovuje legislatívna skratka „cirkvi“.
Z pohľadu základnej terminológie upravuje zákon o finančnej podpore pojem príspevok štátu, ktorým sa rozumie suma finančných prostriedkov každoročne poskytovaná cirkvi z rozpočtovej kapitoly Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, a pojem počet veriacich, ktorým zas rozumieme údaje o náboženskom vyznaní získané z posledného sčítania obyvateľov, domov a bytov zistené Štatistickým úradom Slovenskej republiky.
Štát podľa zákona o finančnej podpore cirkvi podporuje poskytovaním (1) príspevku štátu, (2) účelovej dotácie podľa osobitných predpisov, ale aj (3) poskytovaním oslobodení a úľav na daniach a poplatkoch podľa osobitných predpisov. Navrhovaná právna úprava berie do úvahy odporúčania, na ktorých sa dohodli najvyšší predstavitelia kresťanských cirkví v Slovenskej republike a Ústredného zväzu židovských náboženských obcí v Slovenskej republike, a závery Expertnej komisie Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Predložený návrh zákona vychádza zo zásad solidarity, spravodlivosti a transparentnosti.
Prijatie tohto zákona je zároveň predpokladom na splnenie záväzkov vyplývajúcich z čl. 20 ods. 1 Základnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou zverejnenej v Zbierke zákonov pod číslom 326/2001 Z. z. a čl. 20 ods. 1 zmluvy medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami zverejnenej v Zbierke zákonov pod číslom 250/2002 Z. z.
Predošlá právna úprava
Podľa doterajšej právnej úpravy štát poskytoval cirkvám, ak o to požiadali, príspevok na úhradu osobných požitkov duchovných pôsobiacich ako zamestnancov cirkví a náboženských spoločností v duchovnej správe, zamestnancov v cirkevnej administratíve alebo v ústavoch na výchovu duchovných. Duchovní, ktorí mali nárok na osobné požitky, mali tiež nárok na náhradu cestovných, sťahovacích a iných výdavkov podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách. Zároveň štát čiastočne prispieval cirkvám na riadne vecné náklady spojené s administratívou.
Konkrétna úprava osobných požitkov (základný plat, hodnostný prídavok a zvýšenie základného platu za ocenenie vysokej kvality výkonu duchovenskej činnosti) bola obsiahnutá v nariadení. Zmena predmetného systému financovania cirkví, ktorého ideové východiská pochádzajú ešte z roku 1949, je však dlhodobo predmetom diskusií na úrovniach občianskej spoločnosti, politických strán, angažovanej verejnosti i samotných cirkví.
Nový systém financovania
V zmysle dôvodovej správy vychádza navrhovaný systém financovania cirkví z doteraz uplatňovaného modelu, avšak predpokladá postupné zohľadňovanie modifikácií počtu veriacich jednotlivých cirkví podľa sčítaní obyvateľov a kladie dôraz na samostatné a nezávislé hospodárenie cirkví podľa vlastných rozpočtov. Samotný systém financovania cirkví je upravený v ustanovení § 4 a nasledujúcich zákona o finančnej podpore.
V zmysle § 4 ods. 1 a 2: „Príspevok štátu na každý rok sa určuje zo sumy príspevku štátu na predchádzajúci rok zvýšenej o sumu, ktorá zohľadní jednou pätinou priemernú mieru medziročného rastu inflácie v hospodárstve Slovenskej republiky zistenú štatistickým úradom za rok, ktorý dva roky predchádza roku, na ktorý sa príspevok štátu určuje, a štyrmi pätinami mieru zvýšenia základnej stupnice platových taríf zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme podľa osobitného predpisu schválenej na rok, na ktorý sa príspevok štátu určuje.“
Vzorec na výpočet príspevku štátu je uvedený v prílohe č. 1 (§ 4 ods. 1). Ak počet veriacich cirkví, ktorým sa poskytuje príspevok štátu, klesne alebo vzrastie o viac ako 10 % v porovnaní s posledným zisťovaním, príspevok štátu na nasledujúci rok podľa podmienok uvedených v odseku 1 ministerstvo kultúry zníži alebo zvýši o jednu tretinu percentuálneho poklesu počtu veriacich alebo nárastu počtu veriacich (§ 4 ods. 2).
Dôvodová správa vo svojej osobitnej časti uvádza, že v ods. 1 sa ustanovuje výška príspevku štátu tak, že sa každý rok poskytne vo výške príspevku na predchádzajúci rok navýšeného o ustanovený index navýšenia. Index navýšenia predstavuje mieru, ktorá zohľadní jednou pätinou mieru medziročného rastu inflácie zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky a štyrmi pätinami mieru zvýšenia základnej stupnice platových taríf zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme podľa osobitného predpisu. Zvolený pomer zohľadňuje použitie doteraz poskytovaného príspevku na prevádzkové výdavky (cca 20 %) a mzdové výdavky (cca 80 %).
V ods. 2 je zasa upravený spôsob jednorazového zníženia alebo zvýšenia príspevku štátu ak dôjde k výraznej zmene počtu veriacich. Zmena výšky príspevku štátu je obmedzená na najviac 1/3 percentuálneho poklesu alebo nárastu počtu veriacich, čím sa zabezpečuje možnosť zachovania rovnováhy medzi výškou príspevku a zmenou počtu veriacich cirkví v ich percentuálnom vyjadrení podľa sčítaní obyvateľov.
Mechanizmus poskytovania finančnej podpory
Zákon o finančnej podpore približuje v ustanovení § 5 mechanizmus poskytovania finančnej podpory cirkvám nasledovne: „Príspevok štátu sa poskytuje cirkvi na základe žiadosti predloženej ministerstvu kultúry najneskôr šesť mesiacov pred začiatkom kalendárneho roka, na ktorý má byť príspevok štátu poskytnutý (§ 5 ods. 1).“
Príspevok štátu sa poskytne takto:
- suma vo výške súčtu príspevkov štátu poskytnutých v roku 2019 podľa prílohy č. 2 sa rozdelí medzi jednotlivé cirkvi, ktorým bol poskytnutý príspevok štátu v roku 2019, na základe pomeru poskytnutého príspevku štátu v roku 2019 podľa prílohy č. 2,
- suma príspevku štátu podľa § 4 po odpočítaní sumy príspevku štátu podľa písmena a) sa rozdelí medzi jednotlivé cirkvi, ktoré požiadali o príspevok štátu, pomerne podľa počtu ich veriacich (§ 5 ods. 2).
Účel a obmedzenia použitia príspevku
Dôvodová správa vo svojej všeobecnej časti ďalej uvádza, že príspevok je v zmysle zákona o finančnej podpore koncipovaný ako jeden z prostriedkov, ktorými štát napomáha činnosti cirkví a s ktorým cirkvi samostatne hospodária. Doterajšia koncepcia, ktorá určovala výšku mzdy duchovného z prostriedkov štátneho rozpočtu formou mzdovej tabuľky určenej nariadením vlády, sa ruší. Výšku mzdy duchovných budú určovať cirkvi v súlade s príslušnými ustanoveniami Zákonníka práce.
Navrhuje sa, aby mal štát, obdobne ako podľa doterajšej zákonnej úpravy, právo vykonávať kontrolu hospodárenia s príspevkom podľa osobitných predpisov. Návrh zákona o finančnej podpore tiež predpokladá, že príspevok štátu a prípadná iná podpora zo strany štátu (napr. vo forme účelových dotácií alebo daňových úľav) bude iba jedným zo zdrojov podpory a financovania činností cirkví, pričom zdrojmi finančného zabezpečenia budú predovšetkým vlastné zdroje financovania ako príspevky členov cirkví, dary od domácich a zahraničných fyzických a právnických osôb, výnosy z vlastného majetku, výnosy z vlastnej činnosti, výnosy z verejných zbierok a pod., čím sa docieli vyššia miera nezávislého postavenia a pôsobenia cirkví v Slovenskej republike.
Zákonodarca v zákone o finančnej podpore upravuje aj účel, na ktorý je možné využiť poskytnutú podporu. Podľa ustanovenia § 6 ods. 1 zákona o finančnej podpore „príspevok štátu je určený na podporu financovania činnosti cirkvi, na bohoslužobné aktivity, výchovné aktivity, kultúrne aktivity a charitatívne aktivity cirkvi, na náklady cirkvi súvisiace s výkonom jej činnosti v postavení zamestnávateľa a na prevádzkové náklady cirkvi.“
Zákon o finančnej podpore prináša aj taxatívne vymedzený zoznam položiek, na ktoré nemôže byť poskytnutá podpora od štátu použitá. Konkrétne príspevok nemožno použiť na:
- poskytnutie pôžičiek a úverov fyzickým osobám alebo právnickým osobám,
- vklad na základe zmluvy o tichom spoločenstve,
- podnikanie obchodnej spoločnosti, ktorú cirkev alebo jej organizačná zložka založila alebo sa stala jej spoločníkom,
- založenie inej právnickej osoby,
- podporu činnosti politických strán,
- ručenie za záväzky fyzických osôb alebo právnických osôb,
- darovanie fyzickým osobám alebo právnickým osobám,
- úhradu pokút a iných peňažných sankcií.
Podľa čl. 24 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky i podľa § 5 ods. 2 zákona o slobode náboženskej viery si cirkvi spravujú svoje záležitosti nezávisle od štátnych orgánov. Cirkvi a náboženské spoločnosti spravujú svoje záležitosti, najmä ustanovujú svoje orgány, ustanovujú svojich duchovných a zriaďujú rehoľné a iné inštitúcie nezávisle od štátnych orgánov. K nezávislému postaveniu cirkví patrí aj ich právo hospodáriť samostatne podľa vlastných rozpočtov, ktoré si samostatne schvaľujú spravidla na obdobie kalendárneho roka.
Cirkvi sa skladajú z organizačných zložiek, ako sú napr. diecézy, eparchie, dištrikty, farnosti, cirkevné zbory, náboženské obce, a iné subjekty odvodzujúce svoju právnu subjektivitu od príslušnej cirkvi. Príspevok štátu je preto určený v konečnom dôsledku na podporu činnosti všetkých týchto zložiek cirkvi a ich prevádzkových nákladov.
Zákon o finančnej podpore upravuje aj povinnosti cirkví a kontrolné oprávnenia štátu. V zmysle ustanovenia § 7 zákona o finančnej podpore je cirkev povinná predložiť ministerstvu kultúry špecifikované informácie o použití príspevku.
Štatistiky a rozdelenie príspevkov
Podľa zákona dostávajú cirkvi a náboženské spoločnosti príspevok, ktorý je vypočítaný na základe počtu veriacich danej cirkvi. Tieto údaje sú dostupné vždy z posledného sčítania obyvateľstva. Ministerstvo kultúry každoročne alokuje niekoľko desiatok miliónov eur, ktoré predovšetkým spotrebuje cirkev na výdavky súvisiace s výkonom jej činnosti v postavení zamestnávateľa, tzn. mzdy, sociálne poistenie a sociálne dávky duchovným a ostatným zamestnancom. Výdavky na mzdy tvoria každoročne okolo 97% celej sumy, ktorá je alokovaná z Ministerstva kultúry.
Napríklad, v roku 2020 z celkovej sumy 51,7 mil. eur tvorili tieto náklady sumu vo výške takmer 50 mil. eur. V posledných rokoch sa tieto výdavky každoročne zvyšujú. Kým v roku 2015 boli na úrovni skoro 39 mil. eur, v roku 2021 by mali dosiahnuť sumu vo výške takmer 52 mil. eur. Najväčším poberateľom príspevkov je Rímskokatolícka cirkev, ktorá v roku 2021 dostala zo štátneho rozpočtu sumu vo výške 34,8 mil. eur. Evanjelická a Gréckokatolícka cirkev dostávajú podobnú sumu 5,1 mil. eur. Zvyšné cirkvi a náboženské skupiny majú k dispozícii zvyšok a teda približne sumu vo výške 7 mil. eur.
| Rok | Celková suma príspevku (mil. €) | Rímskokatolícka cirkev (mil. €) | Evanjelická cirkev (mil. €) | Gréckokatolícka cirkev (mil. €) | Ostatné cirkvi (mil. €) |
|---|---|---|---|---|---|
| 2015 | ~39 | - | - | - | - |
| 2020 | 51,7 | - | - | - | - |
| 2021 | ~52 | 34,8 | 5,1 | 5,1 | ~7 |
| 2025 (predpoklad) | 69,6 | - | - | - | - |
| 2026 (predpoklad) | 76,4 | - | - | - | - |
Počas 5 rokov aplikácie zákona príspevok štátu cirkvám vzrástol o 24 percent, pričom minimálna mzda v tomto období vzrástla o 44 percent. Prijatie navrhovaného zákona by znamenalo navýšenie výdavkov štátu na financovanie cirkví o milióny eur. Pre rok 2025 totiž predpokladá výšku príspevku na úrovni 69,6 milióna eur, čo by znamenalo jeho navýšenie o 15 percent. Ešte výraznejší rast príspevkov cirkvám však návrh predpokladá v ďalších dvoch rokoch. V roku 2026 by mal oproti aktuálnemu nastaveniu stúpnuť až o 26 percent, teda o 15,7 milióna eur na 76,4 milióna eur. V roku 2025 predkladatelia navrhujú jednorazové navýšenie štátneho príspevku o 5,9 milióna eur.
„Príspevok štátu na rok 2025 určený v znení účinnom od 1. januára 2025 sa zvyšuje o sumu zodpovedajúcu desiatim percentám sumy príspevku štátu poskytnutého cirkvám v roku 2024. Okrem jednorazového navýšenia by sa mal príspevok zvyšovať každý rok. Konkrétne o 1,1-násobok sumy medziročného navýšenia príspevku štátu na rozpočtovaný rok podľa miery medziročného rastu sumy minimálnej mzdy. Zmena nastane, ak počet veriacich cirkvi klesne alebo vzrastie o viac ako 10 percent v porovnaní s predchádzajúcim zisťovaním.“
Kontrola a transparentnosť
Na Slovensku by sa mala riešiť otázka nového systému zberu a evidencie dát požadovaných od cirkví. Podľa údajov zo sčítania obyvateľov počet veriacich na Slovensku klesá, výška príspevku štátu na fungovanie cirkví a náboženských spoločností má, naopak, stále stúpajúci trend. V rokoch 2019 až 2023 dostalo príspevok na fungovanie 14 cirkví registrovaných na Slovensku, štyri cirkvi oň nepožiadali. Rezort kultúry im v piatich kontrolovaných rokoch vyplatil cez 261 miliónov eur. Vyplýva to z kontroly Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR o financovaní cirkví a náboženských spoločností z kapitoly Ministerstva kultúry (MK) SR. Národní kontrolóri pripomínajú dôležitosť vykonávania kontroly použitia finančného príspevku.
Až do roku 2020 boli cirkvi a náboženské spoločnosti na Slovensku financované na základe úpravy platnej od roku 1949. Na základe novelizácie zákona sa v roku 2020 zmenila výška príspevku, ako aj jeho použitie. Vypočítaval sa zo sumy z predchádzajúceho roka zvýšenej o valorizáciu. Rezort kultúry postupoval podľa zistení z kontroly pri výpočte a poskytovaní príspevku štátu v súlade so zákonom. Vyše 97 percent z príspevkov bolo použitých na platy. Platy duchovných sú hradené nielen z príspevku štátu, ale aj vlastných zdrojov.
Zákon upravuje zmenu výšky príspevku pri zvýšení alebo poklese počtu veriacich o viac ako 10 percent zistených pri sčítaní obyvateľov. Počet ľudí, ktorí sa prihlásili k nejakej cirkvi či náboženskej spoločnosti poberajúcej príspevok, poklesol pri poslednom sčítaní v roku 2021 v porovnaní s predchádzajúcim sčítaním v roku 2011 o 8,48 percenta, k žiadnej úprave príspevku preto neprišlo. Pri porovnaní údajov zo sčítania obyvateľov v roku 2021 a 2001, teda v priebehu 20 rokov, bol zaznamenaný pokles počtu veriacich o 17,4 percenta.
Zastaraný spôsob vedenia informácií
Evidencia cirkevných právnických osôb sa na rezorte kultúry vedie v excelových a wordových súboroch. Podľa NKÚ ide o zastaraný spôsob vedenia informácií o troch tisíckach subjektoch. Odporúča preto ministerstvu kultúry vytvoriť pre cirkevný odbor užívateľsky prívetivé softvérové prostredie.
Ďalšie formy štátnej podpory a vlastné zdroje cirkví
Štát podporuje cirkvi a náboženské spoločnosti aj poskytovaním dotácií. Rezort kultúry napríklad poskytuje dotácie v rámci programu Obnovme si svoj dom určeného na rekonštrukciu pamiatok. Pamiatkový úrad SR eviduje približne 10-tisíc nehnuteľných a 16-tisíc hnuteľných národných kultúrnych pamiatok. V majetku cirkví je okolo 26 percent z nich. V rokoch 2019 až 2023 boli cirkvám a náboženským spoločnostiam poskytnuté z MK účelové dotácie na obnovu pamiatok vo výške vyše 26 miliónov eur.
Ďalšou formou podpory cirkví a náboženských spoločností sú oslobodenia a úľavy na daniach a poplatkoch. Od dane sú oslobodené výnosy z kostolných zbierok, cirkevných úkonov a príspevky plynúce registrovaným cirkvám a náboženským spoločnostiam. Od dane z nehnuteľností sú oslobodené pozemky a stavby alebo ich časti vo vlastníctve cirkví, ktoré slúžia na vzdelávanie, vedeckovýskumné účely alebo na vykonávanie náboženských obradov.
Vlastnými zdrojmi financovania cirkví a náboženských spoločností sú členské cirkevné príspevky, dary, kostolné zbierky, výnosy z verejných zbierok, výnosy z vlastného majetku či z vlastnej činnosti. Návrh zákona o finančnej podpore tiež predpokladá, že príspevok štátu a prípadná iná podpora zo strany štátu bude iba jedným zo zdrojov podpory a financovania činností cirkví, pričom zdrojmi finančného zabezpečenia budú predovšetkým vlastné zdroje financovania.
Duchovná podstata a poslanie cirkvi
Každý človek podvedome hľadá Boha a snaží sa Ho spoznať, pretože má v sebe prirodzenú túžbu po Bohu. Náboženstvo potom predstavuje vzťah človeka k Bohu. Človek je schopný poznať Boha aj prostredníctvom rozumu, vnímajúc stvorenstvo okolo seba. Božie zjavenie je spôsob, akým Boh hovorí o Sebe ľuďom, predstavuje sa im a darúva svetu. Vrcholom tohto zjavenia je Ježiš Kristus, stelesnené Božie slovo. Cirkev má za úlohu ohlasovať Božie zjavenie, pretože to prikázal sám Ježiš. Kristovo učenie je známe ako Evanjelium.
Viera je odpoveď človeka Bohu. Veriť znamená povedať Bohu áno, súhlasiť s Jeho slovom a žiť podľa neho. Uveriť srdcom znamená nielen poznať Božie pravdy, ale mať v nich aj zaľúbenie. Boh je tajomstvo, no zároveň je len jeden. Je duchovnou bytosťou s hlavnými vlastnosťami ako samobytnosť, transcendentnosť, večnosť, svätosť, všemohúcnosť, vševedúcnosť a všadeprítomnosť. Boh je náš Otec, Dobrý, Milosrdný, Spravodlivý a Starostlivý. Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému; ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky, i na veky vekov. Boh je všemohúci Otec, Pán a Stvoriteľ sveta viditeľného i neviditeľného, neba i zeme.
Človek a Ježiš Kristus
Človek je dielo Božej lásky, stvorený na Boží obraz, s telom a dušou, je osobou. Ježiš Kristus je druhá božská osoba, jednorodený Boží Syn, ktorý sa stal človekom, aby nás vykúpil. Stal sa človekom pri zvestovaní Panne Márii, ktorá ho počala z Ducha Svätého. Vtelenie je tajomstvo spojenia božskej a ľudskej prirodzenosti v jednej osobe Slova.
Tajomstvá Kristovho života
Medzi tajomstvá Kristovho života patrí vtelenie, narodenie, umučenie, zmŕtvychvstanie a nanebovstúpenie. Najvýznamnejšia udalosť je zmŕtvychvstanie. Historickosť Krista dosvedčujú evanjelia a súveké dejepisné pramene. Ježišov život možno rozdeliť na skrytý v Nazarete, posvätený poslušnosťou Márii a Jozefovi, modlitbou a prácou, a verejný, kedy chodil po krajine, učil o Božom kráľovstve a robil zázraky. Na smrť ukrižovaním ho odsúdil Pilát na naliehanie predstavených Izraela. Bol pochovaný, ale jeho telo neuzrelo porušenie. Svojou dušou spojenou s jeho božskou osobou zostúpil na miesto pobytu zosnulých.
Je Veľkňazom novej a večnej zmluvy, lebo raz navždy obetoval seba samého na kríži, a tak uzavrel zmluvu medzi nami a Bohom, ktorej obsahom sú neodvolateľné prisľúbenia. Jeho smrť je obetou za naše hriechy, víťazstvom dobra nad zlom, života nad smrťou, lásky nad hriechom. Nanebovstúpenie je návrat Pána Ježiša s osláveným telom k Otcovi. Sedí po pravici Otca - má plnú účasť na Otcovej sláve. Na záver dejín spásy v čase uskutoční svoj slávny druhý príchod, keď príde ako sudca živých i mŕtvych. Veríme, že Kristus je stále s nami, lebo nám to prisľúbil. Duch Svätý je tretia božská osoba, pravý Boh, rovný Otcovi a Synovi. Zostúpil na Turíce, aby ustavične rozsieval Božiu lásku v srdciach ľudí a uskutočňoval dielo posvätenia.
Cirkev a jej poslanie
Cirkev založil Ježiš tak, že ju najskôr pripravoval, ustanovil sv. Petra za jej hlavu, na kríži sa zrodila z jeho otvoreného boku a na Turíce sa zjavila. Je zároveň viditeľná i duchovná, pretože je vytvorená z dvoch prvkov: božského a ľudského. Je na tomto svete sviatosťou spásy, znakom a nástrojom spoločenstva s Bohom a spoločenstva medzi ľuďmi. Poslaním Cirkvi je sprostredkovať ľuďom spásu a privádzať ich do neba. Cirkev nikdy nezanikne, lebo ju vedie Duch Boží. Je jedna, lebo ju založil iba jedinú, v ktorej Duch Svätý zjednocuje. Veriaci sa delia na hierarchiu, laikov a zasvätený život.
Cirkev pozostáva z pokrstených ľudí, ktorí v nej majú rôznu úlohu a službu. Biskupstvo je partikulárna miestna cirkev s biskupom na čele. Farnosť je časť biskupstva, ktorú spravuje farár. Farnosť vytvárajú kresťanské rodiny a iné malé spoločenstvá, ako aj jednotlivý veriaci. Farnosť má kresťan považovať za svoju duchovnú rodinu. Hlavné životné prejavy farnosti sú najmä: liturgický život, sviatostný život veriacich, modlitba, apoštolát-evanjelizácia, katechéza, charita.
Kresťanstvo priniesli našim predkom solúnski bratia, svätí Cyril a Metod. Prvými misionármi boli franskí kňazi. Prvý kostol na Slovensku bol Pribinov kostol v Nitre 833. Vieru našim predkom na Veľkej Morave priniesli Cyril a Metod. Našim predkom priniesli nielen Evanjelium, ale aj písmo zvané Hlaholika. Do staroslovienčiny preložili Sväté Písmo a bohoslužobné knihy. Svätý Metod zostavil aj prvý cirkevnoprávny kódex. Považujeme ich za zakladateľov našej kultúry. Slávnosť Sedembolestnej Panny Márie, patrónky Slovenska, slávime 15. septembra. Slávnosť sv. Cyrila a Metoda 5. júla.
Spoločenstvo svätých a večný život
Spoločenstvo svätých je spolužitie všetkých bratov a sestier veľkej Božej rodiny - svätých v nebi, duší v očistci a nás, čo ešte putujeme na zemi. Spočíva v láske a výmene duchovných dobier. Svätých v nebi uctievame, nasledujeme ich príklad a utiekame sa k ním s prosbami o orodovanie. Dušiam v očistci pomáhame modlitbami, dobrými skutkami a najmä sv. omšami. Smrť je oddelenie duše od tela ako trest za dedičný hriech. Naša pripravenosť na smrť spočíva v čistom svedomí a spojení s Kristom. Vzkriesenie je opätovné spojenie tela a duše k novému životu Božou mocou. Duša človeka sa po smrti dostaví pred Ježiša - Sudcu na osobitný súd, kde sa rozhoduje o jej večnom živote. Veríme v svätú Cirkev katolícku.
Proroctvo Daniela a večné kráľovstvo
Medzi kráľmi na Východe najmohutnejším bol Nabuchodonozor, ktorého ríša sa rozprestierala po celom vtedy známom svete, jemu boli podrobené všetky národy zeme, poddaných mal nespočetne. Tento mocný, veľký pán v jednu noc rozmýšľal o budúcom osude svojej ohromnej ríše, premýšľal až napokon zaspal. Zrazu sa strhol zo spánku, nahnevane vyskočil s lôžka, rýchlym krokom sem a tam pobehuje, rozmýšľa, úzkostlivo dumá, lež nijako sa nevie rozpamätať na svoj sen, no a veď sa mu predsa niečo snilo, naisto vie, že sa mu čosi mimoriadne strašné snilo, ale čo to bolo, nijako mu to na um prísť.
Hneď dal zavolať svojich učencov, celkom bez seba im predniesol svoju vôľu, aby mu povedali, čo sa mu snívalo. Kým sa mudrci medzi sebou radili, náhodou sa tam zjavil prorok Daniel, ktorý po krátkej úvahe vyriekol, že on vyloží kráľov sen. „Ty, kráľu, si rozmýšľal o budúcom osude tvojej krajiny, čo sa s ňou stane, keď zomrieš. V tom si zaspal. Vo sne pred tebou stála obrovská socha, bola taká vysoká ako vrch. Socha mala hlavu zo samého zlata, prsia a ramená zo striebra, brucho, kríže a okolo obličiek z medi, listvy zo železa, nohy však z hliny. Tak dlho si si obzeral tú sochu, až sa jeden kameň z vrchu odvalil, skotúľal sa k hlineným nohám sochy, tie sa polámali, celá socha sa zvalila, na drobné kúsky sa rozbila, na prach sa rozmrvila a vietor ju hneď rozniesol, aby ani stopy po nej neostalo.“
„To je ono, toto sa mi snívalo, - zvolal vystrašený kráľ, zaiste si ty človek od Boha poslaný, ty mi budeš vedieť i vyložiť, čo ten sen znamená?“ „I to ti poviem s pomocou Božou, kráľu: Zlatá hlava sochy predstavuje tvoju ríšu. Keď ty zomrieš, tvoja krajina sa zmenší, to znamenajú strieborné prsia a ramená na soche. A opäť menšia krajina bude, krajina z medi, i túto spustoší štvrtá, totiž železná krajina, kým na ňu jeden kameň nespadne a hlinené nohy železnej krajiny nerozmrví na prach a vtedy Boh z Nebies vzbudí jedno kráľovstvo, ktoré sa viac nerozpadne, lež potrvá naveky.“
V deň turíčny sa splnila táto predpoveď proroka Daniela. Na Turíce založil Boh Duch Svätý toto kráľovstvo, totižto Cirkev svätú všeobecnú; apoštol Peter bol tou skalou, ktorá sa privodila pád železnej Rímskej ríše a rozdrvila hlinené nohy pohanstva. Cisár Nero dal síce sv. Petra na kríž pribiť, pohania sa domnievali, že kresťanskej Cirkvi je už koniec, ale vtedy sa Linus stal správcom Cirkvi; zabili i tohoto. Nasledoval Klement. Jedného za druhým zavraždili 29 pápežov, lež všetko márne. Cisársky trón padol, ríša Rímska zahynula, lež rímsko-katolícka Cirkev stojí po dnes a stáť bude naveky. O tomto večnom kráľovstve Boha Ducha Svätého, o našej slávnej matke Cirkvi vám chcem teraz podať spasiteľné poučenie.
Apoštolská exhortácia a poslanie cirkvi
Kristus žije. On je naša nádej a najkrajšia mladosť tohto sveta. Všetko, čoho sa dotkne, sa stáva mladým; stáva sa novým, napĺňa sa životom. Je v tebe, je s tebou a nikdy neodchádza. Ty sa síce môžeš vzdialiť, no vedľa teba je Vzkriesený, ktorý ťa volá a čaká na teba, aby si začal odznova. Všetkým mladým kresťanom s láskou píšem túto apoštolskú exhortáciu, teda list. Chcem sa v ňom odvolať na niektoré body, o ktorých nás presviedča naša viera a zároveň nás povzbudzuje rásť vo svätosti a v angažovanosti za svoje povolanie.
No keďže ide o míľnik na cesty synody, obraciam sa zároveň na celý Boží ľud, na pastierov a veriacich, aby tak uvažovanie o mladých a v prospech mladých bolo výzvou a povzbudením pre nás všetkých. Inšpiroval som sa bohatstvom úvah a dialógov vlaňajšej synody. Nebudem môcť zhrnúť všetky príspevky, ktoré si môžete prečítať v záverečnom dokumente, ale pri písaní tohto listu som sa usiloval zachytiť návrhy, ktoré sa mi zdali významnejšie. Takto bude moje slovo obohatené o tisícky hlasov.
Ľudské pokolenie štyritisíc rokov túžilo po Vykupiteľovi sveta. Konečne, po štyritisícročnom čakaní, narodil sa Ježiš, prisľúbený Mesiáš. Svätý Ján, evanjelista, s radosťou o Ňom píše, že sme Ho videli, sme Ho počuli, rukami sme sa Ho dotýkali a slasťou oplývajúc spočívali sme na Jeho srdci. A vskutku, človekom učinený Boh tak vďačný, tak milý, tak láskavý bol k ľuďom, že na svoje lono posadil a objímal malé deti; spolu jedával a priatelil sa s kajúcimi hriešnikmi; k Nemu sa utiekali chudobní a ubiedení, zároveň i zámožní a zdraví.
Nuž a či táto blaženosť len tridsaťtri rokov, ba vlastne len tri roky mala trvať? Po Nanebovstúpení Pána sa malo už pominúť toto sväté spojenie medzi človekom a Bohom? Nie! Hlbokou božskou láskou Ježiša okúzlení takto zvoláme s učeníkmi idúcimi do mestečka Emauzy: „Zostaň s nami, Pane, naveky, neodlúčme sa nikdy!“ Hľa, sotvaže vyslovili moje ústa horiacu túžbu nášho srdca, ešte som neotvoril evanjelium, aby som kolenačky prečítal poslednú večeru, už viete, že myslím na Najsvätejšiu Sviatosť oltárnu. Vstúp do ktoréhokoľvek katolíckeho kostola, pred oltárom ti horiace večné svetlo šepce: „Tu je pod spôsobom chleba prítomný tvoj Spasiteľ, tvoj Boh: Ježiš Kristus.“
Pravda, mohli by ste, kresťanskí veriaci, povedať: „Prítomný je náš dobrotivý Boh v Najsvätejšej Sviatosti oltárnej, lenže nehovorí, nepočujete Jeho slová plné útechy ako naimská vdova, ktorej syna z mŕtvych vzkriesil; nepočujete Jeho odpúšťajúce slová ako Maria Magdaléna, Jeho sladkú reč ako zhromaždený zástup na vrchu ôsmich blahoslavenstiev, dobre, nepočujete; nuž teda odkiaľ viete pravdu ako apoštoli, ktorých po tri roky učil. Či vás, ako blúdiace ovce bez pastiera nechá? Ó, nie, drahí moji, Spasiteľ Ježiš nezabudol na vás, svojich neskorších učeníkov. Preto založil svoje pozemské kráľovstvo, totižto Cirkev svätú, aby všetkých ľudí žijúcich až do skončenia sveta k večnému spaseniu priviedol.“
Čo je Cirkev? Všetci na zemi žijúci katolíci pospolu. Teda Cirkev je nie z kameňov postavený dom, lež spoločnosť ľudí, takých ľudí, ktorí tú istú vieru vyznávajú, tie isté Sviatosti užívajú a pod jednu hlavu, pod rímskeho pápeža patria. V evanjeliu sv. Lukáša čítame, že Ježiš zhromažďoval veriacich, spomedzi veriacich vyvolil dvanástich, ktorých menoval apoštolmi: Petra a jeho brata Ondreja, Jakuba a jeho brata Jána, Filipa a Bartolomeja, Matúša a Tomáša, Jakuba a Šimona, Júdu Tadeáša a Judáša, ktorý ho zradil (porov. Lk 6,13). Týmto rozkázal, aby šli do celého sveta a kázali, ohlasovali to, čo počuli od neho. Ktorí uveria, aby tých pokrstili, Sviatosti im udelili a spravovali ich. Apoštoli sa podľa tohoto rozkazu rozišli po celom svete a rozširovali pravú vieru. V deň Turíc sa chytili svojej práce, hneď ako prijali Ducha Svätého, v spoločnosti sv. Petra apoštola vyšli na námestie Jeruzalema, Peter začal kázať, na jeho prvú kázeň tritisíc, na druhú kázeň päťtisíc sa dalo pokrstiť a hneď v tú samú turíčnu nedeľu vznikla prvá kresťanská náboženská obec. Apoštoli všade zakladali takéto náboženské obce. Spomedzi obrátencov lepších, nábožnejších a starších mužov vysvätili za biskupov. Tieto jednotlivé menšie náboženské obce, ako dietky jednej matky, spolu tvorili veľkú rodinu, svetovú obec náboženskú pod vedením sv. Petra, ktorú my voláme Cirkvou.
Ako v Noemovom korábe boli zastúpené všetky druhy zvierat, tak v Cirkvi sú spojení synovia rozličných národov, Kristus utvoril loď Cirkvi, sv. Peter je jej kormidelníkom, ostatní apoštoli sú jeho druhmi, ľudia sú cestovateľmi, jej kríž je stožiarom, a vetrom, ktorý ju do kráľovstva nebeského vedie, je Duch Svätý. Takúto všeobecnú, na celom svete sa rozprestierajúcu Cirkev Ježiš Kristus len jedinkú jednu založil, toto je naša Cirkev katolícka. „Verím v svätú Cirkev katolícku.“
Istý mladík predal všetok svoj majetok, vystúpil na loď, aby sa preplavil do Ameriky šťastie hľadať. Počas plavby sa strhla búrka, loď sa potopila, celý mladíkov majetok zahynul v mori, on sám ledva zachránil svoj život. Dostal sa do Ameriky, lež bez peňazí sa túlal po tom novom svete. Ako sa tak potĺka, zrazu počuje hlas zvona, ide za tým hlasom, príde do kostola, práve na sv. omšu zvonili. Vošiel i on, utiahol sa do jedného kúta. Onedlho pristúpil k oltáru kňaz, ozýva sa Glória in excelsis Deo, Dominus vobiscum a mladík sa tak cítil, akoby sa v kostolíku svojho rodiska modlil, začali mu padať slzy od radosti i povzdychol si: „Majetok svoj som stratil, poklady som nenašiel, ale našiel som moju Cirkev svätú.“ Ako ten mladík, ja nehodný v prach zeme padám a vďaky vzdávam Bohu, že som sa v tej Cirkvi zrodil, ktorej údov božská viera, nádej a láska spája v jednu velebnú veľkú rodinu v náručí Cirkvi svätej katolíckej.
tags: #prispevok #na #duchovnych #apostolska