Príspevok na dopravu do zamestnania predstavuje dôležitý aspekt zamestnaneckých benefitov na Slovensku. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o príspevku na dopravu, ktorý môže zamestnávateľ poskytnúť svojim zamestnancom, so zameraním na podmienky jeho poskytovania a relevantné právne predpisy. Cieľom je poskytnúť ucelený pohľad na túto oblasť, ktorý bude zrozumiteľný pre širokú škálu čitateľov.
V kontexte značných rozdielov v ekonomickej výkonnosti jednotlivých regiónov Slovenska sa ako problematická ukazuje podpora pracovnej mobility, ktorá má potenciál prispievať k rastu zamestnanosti. Zákon o službách zamestnanosti v súčasnosti definuje príspevky, ktorých cieľom je podporovať dochádzanie či presťahovanie za prácou na území Slovenska.
Príspevok na dochádzku za prácou podľa § 53 zákona o službách zamestnanosti
Ľuďom, ktorí denne dochádzajú do práce a míňajú peniaze na cestovné, môže pomôcť príspevok na dochádzku za prácou. Príspevok slúži na úhradu niektorých nákladov na dopravu. Príspevok na dochádzku za prácou je relatívne využívaný.
Úrad poskytuje mesačne príspevok na dochádzku za prácou na úhradu časti cestovných výdavkov na dochádzku z miesta trvalého pobytu alebo z miesta prechodného pobytu do miesta výkonu zamestnania uvedeného v pracovnej zmluve zamestnancovi, ak o príspevok písomne požiada do jedného mesiaca odo dňa nástupu do zamestnania. Týka sa to aj uchádzačov o zamestnanie, ktorí sú členmi domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi, a ktorí boli vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie.
Príspevok sa poskytuje na základe písomnej dohody o poskytnutí príspevku uzatvorenej medzi úradom a zamestnancom. Poskytuje sa najviac počas šiestich kalendárnych mesiacov. V prípade znevýhodnených uchádzačov sa podpora poskytuje až dvanásť mesiacov. Ak sa poberanie príspevku raz skončí, nové poskytnutie je možné až po uplynutí jedného roka. Príspevok poskytuje úrad, v ktorého evidencii uchádzačov o zamestnanie alebo evidencii osôb v hmotnej núdzi bol zamestnanec vedený, do 30 kalendárnych dní odo dňa preukázania trvania zamestnania.
Výška príspevku závisí od vzdialenosti medzi bydliskom a miestom výkonu práce. Zároveň sa riadi aj od počtu odpracovaných dní. Získať môžete maximálne 200 eur mesačne. Minimálna vzdialenosť pre nárok je najmenej štyri kilometre. Výška príspevku na dochádzku sa zásadnejšie menila v mesiaci jún roku 2018.
Koľko daňových úľav by ste mali uviesť vo formulári W4?
Príspevok na dopravu do zamestnania podľa § 53b zákona o službách zamestnanosti
Príspevky poskytuje miestne príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý zároveň poskytuje aj bližšie a záväzné informácie. Príspevok na dopravu do zamestnania môže úrad poskytnúť zamestnávateľovi na základe uzatvorenej písomnej dohody, ak zamestnávateľ zabezpečuje každodenne dopravu zamestnancov do zamestnania a späť z dôvodu, že hromadnými dopravnými prostriedkami nie je doprava preukázateľne vykonávaná vôbec alebo v rozsahu zodpovedajúcom potrebám zamestnávateľa. Príspevok nemožno poskytnúť, ak na dopravu do zamestnania bol poskytnutý príspevok podľa § 60.
Ak sú splnené podmienky, príspevok sa poskytuje vo výške najviac 50 % nákladov vynaložených na dopravu zamestnancov do zamestnania a späť. Príspevok poskytuje úrad, v ktorého územnom obvode má zamestnávateľ sídlo alebo trvalý pobyt, ak je zamestnávateľ fyzickou osobou.
Sociálny fond a príspevky na dopravu
Zákon NR SR č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde predstavuje doplnkový nástroj, ktorý umožňuje zamestnávateľom finančne alebo vecne prispievať na rozvoj podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov. Od svojho prijatia bol novelizovaný päťkrát.
Kto je zamestnávateľ a zamestnanec pre účely sociálneho fondu?
Pre účely zákona o sociálnom fonde je zamestnávateľ definovaný ako právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky alebo fyzická osoba s trvalým pobytom alebo miestom podnikania na území Slovenskej republiky, ktorá zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Fond je povinný tvoriť každý zamestnávateľ, ktorý zamestnáva zamestnancov v pracovnom pomere uzavretom podľa ustanovení Zákonníka práce alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, t. j. v služobnom pomere. Povinnosť sa vzťahuje aj na samostatne zárobkovo činné osoby (napr. na zamestnávateľov). Za zamestnanca sa považuje len osoba vykonávajúca pre zamestnávateľa práce v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Osoby vykonávajúce práce pre zadávateľa na základe mandátnej zmluvy, príkaznej zmluvy, zmluvy o dielo, autorskej zmluvy alebo inej zmluvy uzavretej podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, autorského zákona a pod. nenapĺňajú postavenie zamestnanca. Výkon práce na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru právne nemá charakter práce v pracovnom pomere, takže ani na účely sociálneho fondu tieto osoby nenapĺňajú postavenie zamestnanca. Starosta obce alebo primátor mesta sú volení funkcionári do verejnej funkcie a nemajú postavenie zamestnanca.
Povinný prídel do sociálneho fondu
Povinný prídel do sociálneho fondu aspoň na spodnej hranici musí tvoriť každý zamestnávateľ. Horná hranica pre tvorbu povinného prídelu v podiele 1 % je maximálna. Vyšší prídel do sociálneho fondu je možné tvoriť buď ďalším prídelom, na ktorého tvorbu sa už obmedzenia v § 3 ods. 2 zákona nevzťahujú. Zamestnávateľ, ktorý nesplnil niektorú z podmienok uvedených v prvej vete, tvorí povinný prídel do fondu vo výške 0,6 %.
Ustanovenie § 3 ods. 2 zákona má zjavne sankčný charakter, t. j. má postihovať zamestnávateľov, ktorí v predchádzajúcom roku z dôvodu horšieho hospodárenia nedosiahli zisk, ako aj zamestnávateľov, ktorí nesplnili svoje zákonné odvodové a daňové povinnosti. Za pozornosť stojí zvýhodnenie subjektov, ktorých predmet činnosti nie je zameraný na dosiahnutie zisku, kam patria aj rôzne neziskové spoločnosti.
Ďalší prídel do sociálneho fondu a príspevok na dopravu
Ďalší prídel do sociálneho fondu sa tvorí dvomi spôsobmi:
- vo výške dohodnutej v kolektívnej zmluve, najviac však vo výške 0,5 % zo základu.
- vo výške sumy potrebnej na poskytnutie príspevkov na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí spĺňajú podmienky uvedené v § 7 ods. 6 zákona.
Zákon výnimočne umožňuje ustanoviť tvorbu ďalšieho prídelu do sociálneho fondu aj vo vnútornom predpise, avšak len u vymedzenej skupiny zamestnancov tých orgánov, u ktorých je zo zákona zakázaná činnosť odborového orgánu.
Tvorba ďalšieho prídelu podľa § 3 ods. 1 písm. b) bod 2 zákona sa zásadne líši od tvorby podľa 1. bodu; zamestnávateľ je povinný tvoriť ďalší prídel výlučne na zákonom určený účel, ktorým je úhrada výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí spĺňajú podmienky uvedené v § 7 ods. 6 zákona.
Dôvodom tejto úpravy bolo zvýšenie cien dopravy. S cieľom zabrániť pozitívnej diskriminácii zamestnancov pracujúcich na tzv. nerovnakom trhu práce, boli zavedené dve hlavné podmienky:
- Zamestnanec dochádza do práce verejnou dopravou (železničná, autobusová, mestská hromadná doprava).
- Výška príjmu zamestnanca sa musí pohybovať vo vymedzenom pásme. Spodnou hranicou je suma minimálnej mzdy (napr. 352 eur mesačne v roku 2014) a hornou hranicou je 50 % z priemernej mzdy (napr. 402,50 eur mesačne v roku 2014).
Priemerný mesačný zárobok zamestnanca zisťuje zamestnávateľ. Celková možná suma vyplatených príspevkov je obmedzená tvorbou sociálneho fondu na tento účel, t. j. podielom 0,5 % zo základu, ktorým je súhrn hrubých miezd zúčtovaných zamestnancom na výplatu. Spôsob rozdelenia maximálneho vytvoreného objemu ďalšieho prídelu musí v takomto prípade upraviť zamestnávateľ.
Príspevok na dopravu z povinného prídelu
Zákon dáva možnosť poskytnúť zamestnancom príspevok na dopravu aj z povinného prídelu do sociálneho fondu, ak sa dohodne jeho použitie aj na tento účel. Tento záver je zrejmý z poslednej vety § 7 ods. 6 zákona. Príspevok na dopravu z povinného prídelu nie je viazaný na splnenie podmienky dochádzania za prácou verejnými dopravnými prostriedkami ani výškou priemerného mesačného zárobku zamestnanca.
Zdroje sociálneho fondu
Medzi zdroje sociálneho fondu patria: zdroje podľa tohto zákona, zdroje podľa iných všeobecne záväzných právnych predpisov, dary, dotácie a iné príspevky poskytnuté zamestnávateľovi do fondu. Slovné spojenie „zdroje podľa tohto zákona“ sa viaže k ustanoveniu, v zmysle ktorého sa dňom nadobudnutia účinnosti zákona stal súčasťou sociálneho fondu zamestnávateľa zostatok prostriedkov Fondu kultúrnych a sociálnych potrieb.
Ďalšími zdrojmi môžu byť rôzne dary alebo dotácie, prípadne iné príspevky do sociálneho fondu, ako aj prídely z použiteľného zisku, ak oprávnený orgán (napr. valné zhromaždenie akciovej spoločnosti) rozhodne o ich použití na účely zvýšenia objemu sociálneho fondu. Pre tvorbu z ďalších zdrojov zákon neustanovuje žiadne bližšie podmienky ani maximálne, resp. minimálne limity. Na použitie celého vytvoreného sociálneho fondu, teda aj časti vytvorenej z ďalších zdrojov, sa vzťahujú ustanovenia § 7 zákona.
Základ pre určenie ročného prídelu do sociálneho fondu
Základom na určenie ročného prídelu do sociálneho fondu podľa § 3 je súhrn hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za bežný rok; základom na určenie mesačného prídelu do fondu je súhrn hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za príslušný kalendárny mesiac. V zmysle § 118 Zákonníka práce sa mzdou rozumie peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Bez ohľadu na skupinu zamestnancov sa do základu na určenie tvorby sociálneho fondu v žiadnom prípade nemôžu zahrnovať plnenia, ktoré sa nepovažujú za mzdu alebo plat.
V prípade zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme je základom pre tvorbu sociálneho fondu úhrn hrubých platov zúčtovaných zamestnancom tejto skupiny. To znamená, že do základu vstupujú všetky plnenia, ktoré sú ako zložky platu vymedzené v § 4 ods. 1 zákona č. 553/2003 Z. z. Aj v prípade tvorby sociálneho fondu z platov štátnych zamestnancov je pre základ rozhodujúca definícia platu upravená v § 81 zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vo všetkých prípadoch, kedy sa zamestnancom v pracovnom pomere, v tom napr. aj zamestnancom pri výkone práce vo verejnom záujme, poskytuje náhrada platu, do základu na tvorbu sociálneho fondu vstupuje len suma náhrady mzdy alebo platu.
Príspevok na dopravu a zákon o dani z príjmov
Pri získavaní a udržaní zamestnancov zamestnávateľ poskytuje zamestnancom zamestnanecké benefity. Jedným z nich je aj príspevok na dopravu do a zo zamestnania.
Podľa § 5 ods. 7 písm. m) zákona o dani z príjmov je oslobodené aj nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi zamestnávateľom za účelom zabezpečenia dopravy zamestnanca na miesto výkonu práce a späť podľa § 19 ods. 2 písm. s) prvého bodu v úhrnnej sume najviac 60 eur mesačne. Ak nepeňažné plnenie vypočítané z prostriedkov preukázateľne vynaložených zamestnávateľom prepočítaných na jedno miesto v motorovom vozidle presiahne sumu 60 eur, do základu dane sa zahrnie len plnenie nad takto ustanovenú sumu. Uvedené platí za podmienky, že ide o dopravu vymedzenú v § 19 ods. 2 písm. s) prvého bodu.
Od 1.1.2021 platí nová úprava, kde sa definuje maximálna výška nepeňažného plnenia oslobodená pre zamestnanca od dane z príjmu pre zamestnanca za dopravu do a z práce, ktorú mu zabezpečuje zamestnávateľ, na 60 € mesačne.
Z uvedeného vyplýva, že ak ide o zabezpečenie dopravy do zamestnania pre zamestnancov, pričom nie sú splnené vyššie uvedené predpoklady, nie je možné uplatniť oslobodenie príjmu od dane podľa § 5 ods. 7 písm. m) zákona o dani z príjmov. Podľa ustanovenia § 5 ods. 7 písm. m) ZDP je prvým predpokladom pre oslobodenie predmetných príjmov, že ide o plnenie v nepeňažnej forme.
Výpočet nepeňažného plnenia
Zamestnávateľ, ktorý zabezpečuje dopravu do zamestnania a späť pre svojich zamestnancov pracujúcich na dvoch zmenách, zabezpečuje prevoz zamestnancov autobusmi, pričom v jednom autobuse je 42 miest na sedenie. Výpočet hodnoty nepeňažného plnenia za január 2021 možno vypočítať ako podiel mesačne vynaložených prostriedkov zamestnávateľa na dopravu 20 000 € a počet miest v autobusoch 420 (420 = počet autobusov 5 x 42 miest na sedenie v autobuse x 2 zmeny).
Zákon definuje, že zamestnávateľ môže použiť na prepravu zamestnancov motorové vozidlá rôznych veľkostí, a preto by mal zamestnávateľ s dopravcom dohodnúť odhadovaný počet cestujúcich a kapacitu miest na prepravu osôb v motorovom vozidle. Kapacita motorového vozidla závisí od toho, či dopravca bude poskytovať motorové vozidlo určené len pre sediacich cestujúcich alebo aj stojacich cestujúcich. Obsaditeľnosť sediacich a stojacich cestujúcich v motorovom vozidle možno preveriť, napr. v osvedčení o evidencii vozidla. Podľa stanoviska daňového úradu, do počtu miest motorového vozidla, ktoré prepravuje aj stojacich zamestnancov, možno zahrnúť aj miesta na státie, t. j. prepravnú kapacitu motorového vozidla.
Výpočet nepeňažného plnenia je správny, ak počet miest v motorových vozidlách je vynásobený aj počtom dvoch zmien, a to z dôvodu, že preprava zamestnancov je zabezpečená v obidvoch zmenách.
Ak zamestnávateľ zvolí inú formu spôsobu podpory dopravy zamestnancov do a zo zamestnania, alebo nedodrží podmienky §19 ods. 2 písm. s), môže zvoliť iný spôsob financovania, napr. prostredníctvom sociálneho fondu. Cesta do práce a späť nie je pracovnou cestou v zmysle zákona č.283/2002 Z. z.
tags: #prispevok #na #dochadzku #rovnaky #zamestnavatela