Príspevok na bývanie v Nórsku a súvisiace zákony pre občanov Slovenska

Voľný pohyb pracovníkov je jednou zo základných zásad Európskej únie (EÚ), ktorá zabezpečuje občanom EÚ právo hľadať si zamestnanie a pracovať v iných členských štátoch, bývať v nich na tento účel a mať rovnaké zaobchádzanie ako štátni príslušníci danej krajiny v oblasti prístupu k zamestnaniu, pracovných podmienok a sociálnych a daňových výhod. Táto zásada sa vzťahuje aj na Lichtenštajnsko, Nórsko a Švajčiarsko.

Mapa krajín EÚ a EHP

Koordinácia systémov sociálneho zabezpečenia v EÚ

Cieľom koordinačných nariadení EÚ je zabezpečiť, aby uplatňovanie rôznych vnútroštátnych systémov sociálneho zabezpečenia negatívne neovplyvnilo osoby, ktoré si uplatňujú svoje právo na voľný pohyb. Tieto nariadenia nenahrádzajú vnútroštátne právne predpisy, ale určujú, ktorý systém sociálneho zabezpečenia ktorého štátu je pre konkrétnu osobu v jej konkrétnej situácii príslušný.

Ak sa osoba nachádza v cezhraničnej situácii (napríklad býva v jednom členskom štáte a pracuje v druhom), koordinačné nariadenia stanovujú pravidlá a princípy, podľa ktorých sa určuje, v ktorej krajine bude daná osoba poistená na sociálne zabezpečenie, aké dávky jej budú vyplácané a za akých podmienok.

Dôležité nariadenia pre koordináciu sociálneho zabezpečenia:

  • Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia.
  • Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004.
  • Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 988/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 883/2004 a nariadenie (ES) č. 987/2009.
  • Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1231/2010, ktorým sa rozširuje pôsobnosť nariadenia (ES) č. 883/2004 a nariadenia č. 987/2009 na štátnych príslušníkov tretích krajín, na ktoré sa tieto nariadenia zatiaľ nevzťahujú iba z dôvodu ich štátnej príslušnosti (nevzťahuje sa na Dánsko, Island, Lichtenštajnsko, Nórsko, Švajčiarsko a Veľkú Britániu).
  • Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 465/2012, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 a nariadenie (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia (ES) č. 883/2004 - týka sa najmä uplatňovania článku 13 nariadenia.

Princípy koordinácie sociálneho zabezpečenia

Koordinácia je založená na niekoľkých kľúčových princípoch:

  • Rovnaké zaobchádzanie: Pokiaľ nie je v nariadení ustanovené inak, osoby, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje, poberajú tie isté dávky a majú tie isté povinnosti podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek členského štátu ako štátni príslušníci daného členského štátu. Zakazuje sa akákoľvek diskriminácia na základe štátneho občianstva, a to aj v oblasti sociálneho zabezpečenia.
  • Uplatňovanie legislatívy len jedného štátu: Všeobecným pravidlom je, že sa na osobu v konkrétnom čase uplatňuje legislatíva len jedného štátu, takže príspevky alebo dávky sa platia/poberajú len v jednom štáte.
  • Princíp lex loci laboris: Koordinačné nariadenia sú primárne založené na princípe lex loci laboris, teda príslušnou legislatívou je legislatíva štátu, v ktorom je osoba zamestnaná alebo vykonáva samostatne zárobkovú činnosť.
  • Zachovanie nadobudnutých práv a zohľadňovanie období: Cieľom je, aby sa pri nároku na dávky sociálneho zabezpečenia zohľadňovali aj obdobia poistenia, zamestnania alebo bydliska v iných členských štátoch.
  • Prenosnosť dávok: Ak má osoba nárok na peňažné dávky v jednej krajine, vo všeobecnosti jej môžu byť vyplácané aj keď žije v inej krajine.

Hlava II (články 11 až 16) nariadenia 883/04 obsahuje ustanovenia, ktoré určujú pravidlá určovania príslušnosti k právnym predpisom, keď je osoba zamestnaná alebo samostatne zárobkovo činná, prípadne neaktívna.

  • Zamestnanci a samostatne zárobkovo činné osoby podliehajú zásadne právnym predpisom toho členského štátu, v ktorom vykonávajú svoje zamestnanie alebo samostatnú zárobkovú činnosť (čl. 11 ods. 3, písm. a).
  • Neaktívne osoby, dôchodcovia podliehajú právnym predpisom členského štátu bydliska (čl. 11 ods. 3 písm. e).
  • Zamestnanci, ktorých ich zamestnávateľ vyšle do iného členského štátu, aby tam v jeho mene vykonávali prácu, naďalej podliehajú právnym predpisom vysielajúceho členského štátu po dobu najviac 24 mesiacov. V takomto prípade hovoríme o tzv. vysielaní.

Príspevok na bývanie v kontexte Nórska

Príspevok na bývanie je efektívny nástroj sociálnej politiky, ktorého včasná implementácia môže zastaviť špirálu spoločenského prepadu. Aj z tohto dôvodu je stabilnou súčasťou preventívnych mechanizmov všetkých európskych krajín.

Slovenská legislatíva pristupuje k výške príspevku na bývanie normatívne, čo znamená, že výška príspevku je konštantná a nereflektuje reálnu situáciu domácností. Paušálna výška príspevku síce predstavuje nižšiu byrokratickú záťaž, paralelne však verejnej správe uniká potenciál adresnej pomoci.

Porovnanie systémov príspevkov na bývanie Slovensko vs. Nórsko

V porovnaní so Slovenskom, krajiny ako Nórsko a Fínsko interaktívnou formou sprevádzajú žiadateľa ešte predtým, než podá samotnú žiadosť, respektíve navštívi príslušný úrad. Nórsko v tomto smere upustilo od formálneho tónu legislatívneho výkladu a orientuje sa výhradne na individuálnu situáciu potenciálneho žiadateľa. Zistiť tak konkrétny strop príjmov nevyžaduje štúdium legislatívy - stačí si zvoliť obec, v ktorej sa žiadateľ nachádza, určiť počet členov domácnosti, potvrdiť/odmietnuť možnosti, či je niekto v domácnosti zdravotne hendikepovaný alebo je poberateľ starobného dôchodku s rodinným stavom slobodný. Výsledná suma na konci dňa predstavuje individuálne stanovenú hornú hranicu hrubých príjmov, ktorej prekročením domácnosť stráca nárok na príspevok. Výpočet výšky príspevku nie je o nič zložitejší. Husbanken zohráva kľúčovú úlohu v politike sociálneho bývania na národnej úrovni v Nórsku.

Chytání PSTRUHŮ na UL Přívlač v NORSKU

Dane a benefity v Nórsku

V Nórsku je progresívny daňový systém, čo znamená, že od určitej zarobenej sumy platíte viac daní. Dane sú v Nórsku geograficky rozdielne, napríklad na severe platíte menšie dane ako v Oslo. Aj takto sa snaží Nórska vláda zatraktívniť život na severe krajiny.

Zamestnanci, dôchodcovia a firmy sú povinní platiť dane samospráve (Kommune) a štátu. Odvody do sociálneho poistenia vo výške 7,8% tvoria časť dane, ktorú vám zamestnávateľ odpočíta zo mzdy. Zamestnávateľ platí za zamestnancov príspevok na poistenie v nezamestnanosti.

V Nórsku a Škandinávii sú daňové sadzby relatívne vysoké, treba však vidieť úroveň poskytovanej sociálnej pomoci a služieb. Z daní sa financujú okrem iného škôlky, školy, bezplatné vzdelávanie, nemocnice, domovy dôchodcov, podpora sociálne slabších, výstavba ciest atď. Nóri platia dane radi, sú si vedomí servisu, ktorý dostávajú za ne od štátu. Benefity platenia daní sú rôzne. Od sociálnych dávok, sociálnych istôt, dávok v nezamestnanosti - Dagpenger (ktoré, ak to zjednodušene napíšem, sú 66% z hrubej mzdy, ktorú ste zarobili minulý rok, musí byť minimálne cca 120 000 NOK, z toho platíte 20% daň. Na dávky máte nárok 1 rok a o rok máte nárok zase na 66% z vášho minuloročného príjmu). Bezplatné zdravotníctvo (pacient sa spoluúčastní max. sumou 2 040 NOK).

Infografika: Daňový systém v Nórsku

Cudzincom žijúcim v Nórsku je poskytovaná 10% úľava na dani, o ktorú môžu požiadať prvé 2 roky pobytu v Nórsku na miestnom daňovom úrade. Mesiac pred Vianocami sa všetci veľmi tešia na platenie dani, platí sa iba 50% daň aby mali všetci pekné Vianoce.

Skattekontor - Daňový Úrad vám raz ročne, spravidla na konci roka pošle poštou vašu Skattekort - Daňový výmer. Na skattekort je napísané percento dane, ktorú budete platiť na budúci rok. Kartičku odovzdáte v práci a v prípade, že tak neurobíte, vás pre istotu zdania 50%. Ak v priebehu roka zaplatíte príliš veľa dani, bude vám preplatok refundovaný budúci rok medzi májom a novembrom. Každý rok medzi marcom a májom Daňový úrad posiela Selvangivelse - Daňové priznanie. Ktoré obsahuje podrobné informácie koľko ste zarobili v akej práci, koľko ste zaplatili dani a koľko vám v lepšom prípade bude vrátené alebo v tom druhom koľko musíte doplatiť.

Ak vlastníte nehnuteľnosť, platíte menej dane. Štát podporuje ľudí v kúpe vlastného bývania aj takouto formou. Podporuje rodiny s deťmi (formou odpočtu z dani na dieťa, čo zaplatí napr. škôlku). Kommuna - Obec, v ktorej bývate, podporuje ľudí, čo si chcú kúpiť bývanie a nemajú našetrené požadovaných 15% kapitálu, formou štartovacej pôžičky - Starlån, ktorá je výhodnejšie úročená.

Ak priemerne zarábajúci človek platí 36% daň z čoho je 12% Feriepenger. Feriepenger sú peniaze, ktoré vám raz ročne v lete vyplatia ako náhradu za dovolenku. Existujú 2 formy Feriepenger v závislosti na dĺžky dovolenky 4 alebo 5 týždňov. Ten, kto spláca hypotéku a má 2 deti, môže si uplatniť odpočet z dane a iné bonusy. Takto sa dostane na podobné percento, aké platia zamestnaní ľudia na Slovensku. Jediný rozdiel je v tom, čo za zaplatené dane dostanete.

Hľadanie práce a ubytovania v Nórsku

Pre uchádzačov o zamestnanie a zamestnávateľov bol v Nórsku vytvorený integrovaný portál pod názvom Work in Norway www.workinnorway.no. Je určený pre tých, ktorí si v Nórsku hľadajú prácu a potrebujú rady a informácie ohľadom zamestnania, presťahovania sa a aspektov pracovného života.

Zo stránky sa jednoducho preklikáte na verejné portály, ktoré vám poskytnú užitočné informácie ešte pred vaším príchodom do Nórska. Taktiež tam nájdete informácie, ktoré vám pomôžu počas počiatočnej fázy zamestnania. Portál má aj svoju osobitnú sekciu určenú pre nórskych zamestnávateľov, ktorí hľadajú zahraničných zamestnancov, ako aj pre zahraničné spoločnosti ponúkajúce svoje služby v Nórsku.

Portál Work in Norway vznikol zo spolupráce medzi Úradom práce (NAV), Daňovým úradom, Riaditeľstvom pre imigráciu (UDI), Národným inšpektorátom práce a políciou. Či už chcete v Nórsku podnikať alebo hľadáte zamestnanie, potom je portál Work in Norway tým pravým miestom, kam by ste mali ísť, nakoľko informácie tu sú vždy najaktuálnejšie a najpravdivejšie.

Webová stránka Work in Norway

Odporúča sa mať zabezpečené ubytovanie skôr ako pricestujete do Nórska. Hostely sú vo všeobecnosti považované za najlacnejšiu formu ubytovania. “Bed and Breakfast” ponúkajú taktiež výhodné ceny ubytovania. Nájomné ubytovanie je k dispozícii zariadené alebo nezariadené. Bežne sa vyžaduje tzv. deposit - záloha vo výške mesačnej splátky. Ubytovanie na prenájom je inzerované na internete.

Zdravotná starostlivosť v Nórsku pre občanov EÚ

V dnešnom čase globalizácie a migrácie pracovníkov sa často stretávame s otázkami súvisiacimi s právnymi podmienkami a nárokmi na zdravotnú starostlivosť v prípade pracovného pobytu v iných štátoch. Skutočnosť, že ste sa z titulu výkonu pracovnej činnosti stali poistencom iného ČŠ, by ste mali do 8 dní oznámiť vašej zdravotnej poisťovni a od tej doby už nemôžete EPZP používať.

Pokiaľ pracujete v Nórsku a ste tam poistený, je potrebné váš poistný vzťah v SR ukončiť. Ukončiť poistný vzťah môžete na základe akéhokoľvek dokladu o existencii zdravotného poistenia v cudzine, napríklad dokladu zahraničnej zdravotnej poisťovne (alebo obdobnej inštitúcie), kam je za vás odvádzané poistné, alebo dokladu od zamestnávateľa o zdravotnom poistení v cudzine, prípadne i na základe pracovnej zmluvy v kombinácii s čestným prehlásením o existencii zdravotného poistenia v cudzine. (Požiadajte miestnu pobočku úradu NAV, aby vám po anglicky napísali krátke potvrdenie, že pracujete v Nórsku, a že zamestnávateľ za vás platí zdravotné poistenie).

Európsky preukaz zdravotného poistenia (EHIC)

Zdravotnú starostlivosť v SR potom môžete čerpať na náklady vašej zdravotnej poisťovne v Nórsku buď na základe formulára E106 alebo EHIC - Európskeho preukazu zdravotného poistenia. Formulár E106 sa podľa čl. 19 Nariadenia 1408/71 EHS vydáva pracovníkom, ktorí pracujú v jednom členskom štáte EÚ a bydlisko majú v druhom členskom štáte, aby získali nárok na plnú zdravotnú starostlivosť v oboch týchto štátoch. Je ale plne v kompetencii vašej zdravotnej poisťovne, či vám tento formulár vydá. Príslušné inštitúcie vo väčšine členských štátov spravidla súdia, že ak niekto pracuje v jednom členskom štáte, nemôže mať bydlisko v inom štáte, pretože v čase výkonu práce má táto osoba svoje "zvyčajné" bydlisko v štáte zamestnania. Formulár E106 tejto osobe nevydajú.

Po predložení tohto platného preukazu poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti (lekárovi, v lekárni, vo výdajni zdravotných pomôcok, pri hospitalizácii atď.) máte nárok na rovnaký rozsah zdravotnej starostlivosti, ako aj bežný poistenec VšZP, teda aj na preventívne prehliadky v zmysle Zákona č. 577/2004 Z. z. Na základe EHIC - Európskeho preukazu zdravotného poistenia (v Nórsku Europeisk helsetrygdkort) máte nárok na poskytnutie potrebnej zdravotnej starostlivosti v ostatných členských štátoch EÚ, teda aj v SR.

Potrebná zdravotná starostlivosť je podľa ods. 3 Nariadenia 631/2004 taká, ktorú vyžaduje aktuálny zdravotný stav pacienta a musí mu byť poskytnutá s ohľadom na povahu dávok a očakávanú dĺžku pobytu, t.j. aby sa nemusel kvôli potrebnému ošetreniu vracať do krajiny poistenia skôr, ako pôvodne zmýšľal. Europeisk helsetrygdkort je plastová kartička veľkosti bankovej karty, má zvyčajne platnosť 3 roky a zašlú vám ju poštou na vašu adresu.

Ak máte v Nórsku len prechodné bydlisko a Vaše stále bydlisko je v inom štáte EÚ, môžete mať nárok na vydanie formulára E 106 a/alebo formulára E 109. Formulár E109 umožní čerpať plnú zdravotnú starostlivosť na Slovensku Vašim rodinným príslušníkom, ktorí sú na Slovensku. Ak máte nárok na vydanie formulára E 106 a/alebo formulára E 109 a vybavíte si ho, budete po jeho predložení (v dvoch origináloch) v zdravotnej poisťovni v SR zaevidovaný ako poistenec EÚ v SR a bude vám vydaný preukaz poistenca verejného zdravotného poistenia poisteného v zahraničí s označením EU s platnosťou na 1 rok., s ktorým budete môcť navštevovať lekárov v SR a čerpať tu plnú zdravotnú starostlivosť.

Formulár E 106 a E 109 je ľahšie získať počas 1. a 2. roku Vášho prechodného pobytu v Nórsku. Predpokladom je, že máte stále bydlisko na Slovensku napr. vo vlastnom byte/dome, máte tam rodinu ako manželku (manžela), deti a pod. Dôležitý je vzťah stále bydlisko na Slovensku a dočasné, prechodné ubytovanie v Nórsku, vyplývajúce z pracovného pomeru v Nórsku. Vašej žiadosti pomôže, ak máte stále tzv. D-nummer (nórske personnummer ale začínajúce číslom 4, 5, 6, alebo 7). Formulár E 106 a E 109 môžete získať aj keď Váš pobyt v Nórsku presiahol 2 roky, kritériá posudzovania sú o dosť prísnejšie. Formulár E 106 si žiadate na svojom regionálnom úrade HELFO, podľa adresy zamestnávateľa na formulári Søknad om blankett E 106.

Rodinné dávky v Nórsku pre občanov Slovenska

Slovenskí občania majú možnosť dostávať rodinné dávky v niektorých štátoch EÚ vo vyššej sume, ako sú slovenské dávky. Dávky vypláca príslušný štát aj v tom prípade, ak je bydlisko migrujúceho občana alebo jeho rodinných príslušníkov v inom štáte. Vyskytujú sa prípady, že slovenský rodič je zamestnaný v štáte EÚ, ktorý nemá vo svojej legislatíve uzákonenú charakterovo podobnú dávku ako slovenský rodičovský príspevok.

V Nórsku existujú dve hlavné podpory, na ktoré môžete mať nárok, ak ste zamestnaný v Nórsku a máte deti na Slovensku:

  • Detské prídavky: Vyplácané do dosiahnutia veku 18 rokov dieťaťa.
  • Hotovostná podpora: Možno ju dostať na dieťa vo veku medzi 1 a 3 roky a maximálne po dobu 23 mesiacov.

Pri posudzovaní nároku na rodičovský príspevok v rámci EÚ je potrebné brať do úvahy koordinačné predpisy a nariadenia EÚ. Práve legislatíva EÚ umožňuje rodičom priznať nárok na rodinné dávky na Slovensku aj v prípade, ak zmenili bydlisko a odsťahovali sa do iného štátu EÚ. Pri určovaní nároku na rodičovský príspevok podľa legislatívy EÚ sa posudzujú obidvaja rodičia dieťaťa, a to aj v prípade, ak nie sú manželia, spolu nežijú, prípadne.

Podľa základného princípu osoba podlieha právnym predpisom štátu, v ktorom je zamestnaná alebo vykonáva samostatne zárobkovú činnosť (princíp lex loci laboris).

Príklady určenia príslušnosti pri rodinných dávkach:

  1. Slovenská občianka zamestnaná v Českej republike: Ak slovenská občianka pracuje v ČR, porodí dieťa a manžel je tiež zamestnaný v ČR, ale žijú na Slovensku, rodičovský príspevok sa posudzuje podľa ČR, kde sa nehodnotí príjem.
  2. Slovenská občianka pracuje v Rakúsku, manžel na Slovensku: Ak slovenská občianka pracuje v Rakúsku, kde poberá materské, ale celá rodina žije v Rakúsku a manžel je zamestnaný na Slovensku s trvalým pobytom v SR, rodinné dávky bude vyplácať Slovensko, ktoré je štátom bydliska rodiny.
  3. Slobodná matka pracuje v Českej republike, žije na Slovensku: Ak slobodná matka pracuje v ČR, ale žije s dieťaťom na Slovensku, príslušným štátom na výplatu rodičovského príspevku je Česká republika, nakoľko je tam zamestnaná.
  4. Slovenská občianka poberá rodičovský príspevok na Slovensku, odsťahovala sa za manželom do Anglicka: Ak otec dieťaťa je zamestnaný v Anglicku a rodina tam žije, Anglicko je kompetentným štátom na výplatu rodinných dávok. Vzhľadom na to, že Anglicko nemá podobnú dávku ako slovenský rodičovský príspevok, takáto dávka nebude vyplácaná.

Pre podrobnejšie informácie o dávkach a príslušných formulároch žiadostí v Nórsku navštívte stránky NAV (Arbeids- og velferdsetaten).

Postupy registrácie a povolenie na pobyt v Nórsku

V Nórsku bol vytvorený oficiálny sprievodca (online sprievodca) pre uchádzačov o zamestnanie a zamestnávateľov s názvom Work in Norway. Work in Norway je online sprievodca určený pre tých, ktorí chcú pracovať v Nórsku a potrebujú rady a informácie o hľadaní práce, pracovnom živote a sťahovaní.

Z tohto sprievodcu budete presmerovaní na verejné portály, ktoré vám poskytnú užitočné informácie. Nájdete tu aj informácie, ktoré vám pomôžu v počiatočných fázach vášho zamestnania v Nórsku. Praktické informácie o sťahovaní do Nórska nájdete aj na stránke New in Norway.

tags: #prispevok #na #byvanie #v #orsku #zakony