Príspevok k zachovaniu právneho štátu

Právny štát je základným pilierom každej demokratickej spoločnosti. Zaručuje ochranu základných práv a slobôd jednotlivca a obmedzuje moc štátu. V súčasnej dobe, keď sa právny štát v rôznych krajinách stretáva s výzvami, je dôležité pripomínať si jeho definíciu, význam a mechanizmy na jeho ochranu.

Definícia Právneho Štátu

Právny štát je princíp, podľa ktorého sú všetci, jednotlivci aj štátne orgány, viazaní zákonom a podliehajú mu. Znamená to, že štátna moc je obmedzená právom a nemôže konať svojvoľne.

Medzi základné znaky právneho štátu patrí:

• Zákonnosť: Štátne orgány môžu konať len na základe zákona a v jeho medziach.
• Právna istota: Zákony musia byť jasné, zrozumiteľné a predvídateľné, aby si jednotlivci mohli plánovať svoje životy a činnosti.
• Rovnosť pred zákonom: Všetci sú si pred zákonom rovní a majú právo na rovnaké zaobchádzanie.
• Nezávislé súdnictvo: Súdy musia byť nezávislé od politickej moci a rozhodovať spravodlivo a nestranne.
• Ochrana základných práv a slobôd: Štát musí rešpektovať a chrániť základné práva a slobody jednotlivca, ako je právo na život, slobodu prejavu, slobodu zhromažďovania a združovania, právo na súkromie a právo na spravodlivý proces.

Význam Právneho Štátu

Právny štát má zásadný význam pre fungovanie demokratickej spoločnosti. Zabezpečuje:

• Ochranu pred svojvôľou štátu: Obmedzuje moc štátu a chráni jednotlivcov pred jeho zásahmi do ich práv a slobôd.
• Spravodlivosť a rovnosť: Zaručuje, že všetci sú si pred zákonom rovní a majú právo na spravodlivý proces.
• Hospodársky rozvoj: Právna istota a predvídateľnosť sú základom pre investície a hospodársky rast.
• Sociálny zmier: Právny štát prispieva k sociálnemu zmieru a stabilite tým, že zabezpečuje spravodlivé riešenie sporov a ochranu práv všetkých členov spoločnosti.
• Dôveru v štát: Ak ľudia veria, že štát koná spravodlivo a v súlade so zákonom, zvyšuje sa ich dôvera v štátne orgány a inštitúcie.

Mechanizmy na Ochranu Právneho Štátu

Na ochranu právneho štátu existuje celý rad mechanizmov, medzi ktoré patria:

• Ústava: Ústava je základný zákon štátu, ktorý stanovuje pravidlá fungovania štátnych orgánov a chráni základné práva a slobody jednotlivca.
• Nezávislé súdnictvo: Nezávislé súdy sú kľúčovým pilierom právneho štátu. Rozhodujú spory spravodlivo a nestranne a kontrolujú, či štátne orgány konajú v súlade so zákonom.
• Ústavný súd: Ústavný súd kontroluje, či zákony a iné právne predpisy sú v súlade s ústavou.
• Verejný ochranca práv (ombudsman): Verejný ochranca práv chráni práva jednotlivcov pred nezákonným alebo nespravodlivým konaním štátnych orgánov.
• Sloboda prejavu a médií: Sloboda prejavu a médií umožňuje verejnú kontrolu štátnej moci a odhaľovanie prípadov korupcie a zneužívania moci.
• Občianska spoločnosť: Aktívna občianska spoločnosť, ktorá sa zaujíma o verejné záležitosti a kontroluje činnosť štátnych orgánov, je dôležitým prvkom ochrany právneho štátu.
• Medzinárodné organizácie a súdy: Medzinárodné organizácie a súdy, ako je Európsky súd pre ľudské práva, kontrolujú, či štáty dodržiavajú medzinárodné štandardy ochrany ľudských práv.

Sloboda Prejavu a Právny Štát

Sloboda prejavu je jedným zo základných pilierov demokratickej spoločnosti a úzko súvisí s právnym štátom. Umožňuje jednotlivcom slobodne vyjadrovať svoje názory a kritizovať štátnu moc.

Obmedzenia Slobody Prejavu

Podľa článku 10 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, sloboda prejavu môže podliehať obmedzeniam, ktoré sú stanovené zákonom a sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme:

• Národnej bezpečnosti, územnej celistvosti alebo verejnej bezpečnosti.
• Predchádzania nepokojom alebo zločinnosti.
• Ochrany zdravia alebo morálky.
• Ochrany povesti alebo práv iných.
• Zabránenia úniku dôverných informácií.
• Zabezpečenia autority a nestrannosti súdnej moci.

Tieto obmedzenia musia byť interpretované striktne a potreba akýchkoľvek obmedzení musí byť presvedčivo zistená. Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) vo svojej judikatúre opakovane zdôrazňuje, že akýkoľvek zásah do slobody prejavu musí byť "nevyhnutný v demokratickej spoločnosti", čo znamená, že musí existovať "naliehavá spoločenská potreba" pre takýto zásah a že zásah musí byť primeraný sledovanému legitímnemu cieľu.

Sloboda Prejavu Sudcov

Sloboda prejavu sa vzťahuje aj na sudcov, avšak s určitými špecifikami. Sudcovia, ako osoby vykonávajúce verejnú funkciu, požívajú vysokú ochranu slobody prejavu, ale zároveň majú určité povinnosti a zodpovednosť, ktoré vyplývajú z ich postavenia.

ESĽP vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že je dôležité chrániť súdnu moc pred neodôvodnenými útokmi a zabezpečiť jej autoritu a nestrannosť. Sudcovia by sa mali zdržať vyjadrení, ktoré by mohli ohroziť dôveru verejnosti v súdnictvo. Na druhej strane, sudcovia majú právo vyjadrovať sa k otázkam, ktoré sa týkajú súdnictva a právneho štátu.

V prípade Wille v. Lichtenštajnsko ESĽP rozhodol, že zásah do slobody prejavu sudcu bol neopodstatnený, pretože sudca bol sankcionovaný za to, že slobodne vyjadril svoj názor na zmenený zákon o ústavnom súde. V prípade Baka v. Maďarsko ESĽP rozhodol, že odvolanie predsedu Najvyššieho súdu Maďarska bolo porušením jeho slobody prejavu. Predseda Najvyššieho súdu bol odvolaný po tom, čo verejne kritizoval parlamentné návrhy zákonov, ktoré mali vplyv na súdnictvo. ESĽP zdôraznil, že je dôležité, aby sudcovia mali možnosť kritizovať reformy súdnictva, ktoré považujú za ohrozujúce nezávislosť súdnictva.

V prípade Guz v. Poľsko ESĽP rozhodol, že uloženie disciplinárneho opatrenia sudcovi za kritiku správy o jeho činnosti nebolo porušením jeho slobody prejavu. ESĽP zdôraznil, že sudcovia by mali byť pripravení na to, že ich práca bude kritizovaná, ale zároveň by mali byť chránení pred znevažovaním ich dôstojnosti.

V prípade Todorova v. Bulharsko ESĽP rozhodol, že disciplinárne konanie voči predsedníčke Združenia bulharských sudcov bolo porušením jej slobody prejavu. Predsedníčka združenia bola disciplinárne stíhaná za kritiku predsedov súdov a ministerky spravodlivosti. ESĽP zdôraznil, že je dôležité, aby sudcovia mali možnosť slobodne sa vyjadrovať k otázkam, ktoré sa týkajú súdnictva a právneho štátu, a že disciplinárne konania by nemali byť využívané na umlčanie kritiky.

Zhrnutie Judikatúry ESĽP

Z judikatúry ESĽP vyplýva, že sloboda prejavu sudcov je chránená článkom 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Sudcovia majú právo vyjadrovať sa k otázkam, ktoré sa týkajú súdnictva a právneho štátu, a kritizovať reformy súdnictva, ktoré považujú za ohrozujúce nezávislosť súdnictva. Avšak, sloboda prejavu sudcov nie je absolútna a podlieha určitým obmedzeniam, ktoré sú stanovené zákonom a sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme ochrany autority a nestrannosti súdnej moci.

Príspevok k Zachovaniu Právneho Štátu

Každý z nás môže prispieť k zachovaniu právneho štátu. Od roku 2020 Európska komisia každoročne uverejňuje svoju správu o právnom štáte. Táto správa je stredobodom ročného cyklu, tzv. mechanizmu právneho štátu, ktorý umožňuje získať prehľad o stave právneho štátu v jednotlivých členských štátoch EÚ. Správa sa zaoberá pozitívnym aj negatívnym vývojom.

V rámci tohto hodnotenia, ktoré je výsledkom stoviek stretnutí s orgánmi a zainteresovanými stranami každý rok, Európska komisia adresuje všetkým členským štátom aj im prispôsobené odporúčania. Tento prístup priniesol výsledky, pričom 65 % odporúčaní z roku 2022 bolo v roku 2023 úplne alebo čiastočne realizovaných. Z toho vyplýva, že správa o právnom štáte sa stala kľúčovou hnacou silou zmien, ktorou sa udržiavajú vysoké štandardy právneho štátu v EÚ. Od roku 2024 sa správa vzťahuje aj na štyri krajiny zapojené do procesu rozširovania.

Správa Európskej komisie o právnom štáte za rok 2025 potvrdzuje to, pred čím Progresívne Slovensko varuje už od predstavenia vládnej novely Trestného zákona. „Premlčané prípady veľkej korupcie, nedostatky v boji proti nej, výrazný pokles stíhaných prípadov, ale aj obchádzanie verejnej kontroly a rozklad legislatívneho procesu. To sú dôsledky rozhodnutí tejto vlády. Táto vláda nie je podľa Cifrovej Ostrihoňovej schopná riešiť problémy v oblasti spravodlivosti a korupcie, a hľadá namiesto toho zástupné témy.“

Ako zástupkyňa Slovenska v Európskom parlamente budem naďalej trvať na tom, že členský štát EÚ má povinnosť chrániť základné hodnoty. Správa Komisie tiež poukazuje na tlak, ktorému čelia organizácie občianskej spoločnosti, médiá, ale aj na novelu infozákona, ktorá sťažila získavanie informácií. Novela trestného zákona a ďalšie opatrenia mali cieľ ochrániť konkrétnych ľudí pred spravodlivým trestom, oslabiť stíhanie korupcie na najvyšších miestach politiky a tiež zastrašiť kritických novinárov a aktívnu spoločnosť. Vláde však nepomohli ani výmysly o údajnom prevrate a ľudia v uliciach im opakovane dali jasne najavo, že vidia ich prešľapy.

Zákon č. 23/2003 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. upravuje podmienky poskytovania právnej pomoci.

Za podmienok ustanovených týmto zákonom sa právna pomoc vo vnútroštátnych sporoch poskytuje všetkým fyzickým osobám; v cezhraničných sporoch iba fyzickým osobám, ktoré majú bydlisko alebo obvyklý pobyt na území členského štátu. V azylových veciach sa právna pomoc podľa tohto zákona poskytuje fyzickým osobám, ktorým vzniklo právo na poskytnutie právnej pomoci v azylovej veci podľa § 24a.

Centrum sa zriaďuje ako štátna rozpočtová organizácia, ktorá poskytuje právnu pomoc podľa tohto zákona určenými advokátmi, právnikmi centra a určenými mediátormi.

Rada má šesť členov, ktorých vymenúva a odvoláva minister spravodlivosti Slovenskej republiky. Členmi rady sú zástupca Slovenskej advokátskej komory, zástupca Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, zástupca verejného ochrancu práv, zástupca Slovenského národného strediska pre ľudské práva a dvaja zástupcovia ministerstva. Rada zasadá najmenej dvakrát ročne. Rokovanie rady zvoláva a vedie riaditeľ centra.

Za bezúhonného podľa § 5aa ods. 2 písm. b) a § 5ab písm. b) sa nepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin. Bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov.

Oprávnenú osobu alebo zahraničnú oprávnenú osobu v príslušnom konaní pred súdom zastupuje advokát, ktorého určí centrum zo zoznamu podľa osobitného predpisu, ak tento zákon neustanovuje inak.

Centrum zabezpečuje poskytnutie právnej pomoci najmä formou právneho poradenstva vo veciach, v ktorých nebol podaný návrh na začatie konania pred súdom a predbežné poskytnutie právnej pomoci podľa § 11. Ak je zrejmé, že riešenie právnej otázky je neoddeliteľné od riešenia sociálneho alebo psychologického problému, centrum poskytne žiadateľovi základné informácie o inštitúciách, ktoré poskytujú potrebné poradenstvo.

Vo veciach podľa § 5b ods. 2, ak ide o vec hodnú osobitnej ochrany a potreby zabezpečenia prístupu k spravodlivosti, na základe odôvodnenej žiadosti advokáta, môže riaditeľ rozhodnúť o úhrade preddavku na odmenu za právne zastupovanie určenému advokátovi do 45 dní od doručenia žiadosti o úhradu preddavku na odmenu za právne zastupovanie a to po predchádzajúcom stanovisku rady; preddavok na odmenu za právne zastupovanie určenému advokátovi nesmie byť vyšší ako 50 % paušálnej odmeny za právne zastupovanie, na ktorú by mal určený advokát nárok podľa § 15 ods. 2.

Ak existujú dôvodné pochybnosti o kvalite právnej pomoci alebo o poskytovaní právnej pomoci v záujme ochrany práv oprávnenej osoby alebo zahraničnej oprávnenej osoby, centrum môže na žiadosť oprávnenej osoby alebo zahraničnej oprávnenej osoby rozhodnúť o zmene v osobe advokáta alebo mediátora; centrum rozhodne o zmene vždy, ak oprávnená osoba alebo zahraničná oprávnená osoba preukáže nečinnosť advokáta alebo mediátora alebo ich vzťah k protistrane.

Ak príjem fyzickej osoby presahuje 1,8-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a súčasne nepresahuje 2,1-násobok sumy životného minima, a fyzická osoba si nemôže využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, má právo na poskytnutie právnej pomoci určeným advokátom alebo centrom pri splnení podmienky finančnej účasti vo výške 25 % paušálnej odmeny podľa osobitného predpisu.

Výšku finančnej účasti oprávnenej osoby pre konanie na súde v prvom alebo vyššom stupni podľa odseku 1 a výšku finančnej účasti oprávnenej osoby podľa odseku 2 určuje centrum rozhodnutím vydaným bezodkladne po tom, čo nastane dôvod na poskytnutie právnej pomoci podľa tohto zákona; súčasťou rozhodnutia môže byť aj splátkový kalendár.

Oprávnená osoba uhrádza výšku finančnej účasti na účet advokáta, mediátora alebo centra, a to podľa formy poskytovanej právnej pomoci.

Ak je to primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci, môže centrum v prípadoch podľa § 6a ods. 1 rozhodnúť o poskytnutí právnej pomoci s finančnou účasťou oprávnenej osoby vo výške 35 % paušálnej odmeny podľa osobitného predpisu.

Pri skúmaní primeraných okolností žiadanej právnej pomoci je žiadateľ povinný centru poskytnúť nevyhnutne potrebné doklady o sociálnej situácii a ekonomickej situácii žiadateľa, prípadne poskytnúť ďalšie doklady, ktorými je možné preukázať odôvodnenosť poskytnutia právnej pomoci.

Podmienkou poskytnutia predbežnej konzultácie je zaplatenie poplatku vo výške 6 eur. Centrum poplatok podľa prvej vety odpustí, ak je účelom predbežnej konzultácie iba pomoc pri vypĺňaní žiadosti o poskytnutie právnej pomoci alebo vysvetlenie podmienok na uplatnenie nároku na poskytnutie právnej pomoci. Poplatok vyberaný centrom je príjmom štátneho rozpočtu.

Konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci sa začína podaním písomnej žiadosti doloženej dokladmi preukazujúcimi skutočnosti uvedené v žiadosti, ktorú podáva žiadateľ na tlačive. Doklady preukazujúce, že sa žiadateľ nachádza v stave materiálnej núdze, nesmú byť staršie ako tri mesiace. Žiadosť musí obsahovať meno a priezvisko žiadateľa, jeho trvalý alebo prechodný pobyt a rodné číslo.

Centrum rozhodne o žiadosti do 30 dní od doručenia žiadosti, ktorá spĺňa náležitosti podľa odseku 1; túto lehotu nemožno predĺžiť. Proti rozhodnutiu o nároku na poskytnutie právnej pomoci nie je možné podať opravný prostriedok.

Rozhodnutie, ktorým sa nepriznáva nárok na poskytnutie právnej pomoci, okrem náležitostí podľa osobitného predpisu musí obsahovať aj poučenie, že ak odpadnú dôvody nepriznania nároku na poskytnutie právnej pomoci, môže žiadateľ v tej istej veci podať žiadosť opätovne.

Nárok na poskytnutie právnej pomoci priznaný právoplatným rozhodnutím centra trvá najneskôr do právoplatného skončenia konania vo veci, v ktorej bol nárok na poskytnutie právnej pomoci priznaný, ak centrum nerozhodne inak.

Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci. Rozhodnutie o predbežnom poskytnutí právnej pomoci musí obsahovať okrem náležitostí podľa osobitného predpisu aj poučenie žiadateľa o možnosti dodatočného vyúčtovania nákladov vynaložených na odmenu za právne zastupovanie a nákladov podľa § 5c písm. b).

Ak sa rozhodnutím centra priznal nárok na poskytnutie právnej pomoci a ak sú splnené podmienky podľa § 5b ods. 2, centrum ju poučí, aby v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia o priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci uzatvorila s určeným advokátom alebo centrom dohodu o poskytovaní právnej pomoci a udelila plnomocenstvo na úkony súvisiace s poskytovaním právnej pomoci; súčasťou dohody je aj vyhlásenie oprávnenej osoby o poskytovaní informácií centru podľa odseku 3.

Advokát je povinný bez zbytočného odkladu písomne informovať centrum o výsledku konania, najmä o podaní riadneho opravného prostriedku alebo mimoriadneho opravného prostriedku; advokát je povinný centrum vždy informovať o skončení zastupovania.

Oprávnená osoba je povinná na výzvu centra preukázať skutočnosti preukazujúce trvanie nároku na poskytovanie právnej pomoci do ôsmich dní odo dňa doručenia výzvy, ak centrum neurčilo dlhšiu lehotu.

Nárok na poskytovanie právnej pomoci zaniká, ak oprávnená osoba do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia o priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci neuzavrie s centrom alebo určeným advokátom dohodu, alebo s určeným mediátorom dohodu o začatí mediácie, alebo neudelí plnomocenstvo centru alebo určenému advokátovi; to neplatí, ak ide o prípad preukázanej nečinnosti advokáta, jeho vzťahu k protistrane alebo ak bolo zmeškanie lehoty odpustené podľa § 12 ods. 2.

Proti rozhodnutiu o odňatí poskytovania právnej pomoci nie je možné podať opravný prostriedok. Proti rozhodnutiu o odňatí poskytovania právnej pomoci je možné podať správnu žalobu do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia.

Oprávnená osoba je povinná vrátiť centru v plnej výške náklady vynaložené na odmenu za právne zastupovanie a náklady podľa § 5c písm. b).

Centrum môže dodatočne vyúčtovať žiadateľovi náklady vynaložené na odmenu za právne zastupovanie vo výške určenej osobitným predpisom a náklady podľa § 5c písm. b).

Ak súd prizná oprávnenej osobe náhradu trov konania, táto pohľadávka sa považuje za postúpenú na advokáta nadobudnutím právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania; to neplatí vo výške, v ktorej advokátovi oprávnená osoba uhradila finančnú účasť podľa § 6a ods. 4 a § 6b ods. 2.

Ak po právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým bolo rozhodnuté o náhrade trov konania, advokát preukáže, že pohľadávku podľa odseku 1 preukázateľne nevymohol od osoby, ktorej bola náhrada týchto trov uložená, je oprávnený požiadať centrum o úhradu odmeny podľa osobitného predpisu zníženej o výšku finančnej účasti podľa § 6a ods. 4 a § 6b ods. 2.

Konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci sa začína podaním písomnej žiadosti doloženej dokladmi preukazujúcimi skutočnosti uvedené v žiadosti, ktorú podáva žiadateľ o poskytnutie právnej pomoci v cezhraničnom spore na tlačive. Doklady preukazujúce príjmové a majetkové pomery podľa § 17 ods. 1 písm. c) nesmú byť staršie ako tri mesiace. Žiadosť musí obsahovať meno a priezvisko žiadateľa, jeho bydlisko alebo obvyklý pobyt, dátum narodenia alebo rodné číslo, ak je pridelené.

Centrum rozhodne o žiadosti v lehote do 60 dní od doručenia žiadosti, ktorá spĺňa náležitosti podľa odseku 1, alebo od postúpenia žiadosti príslušným orgánom členského štátu; túto lehotu nemožno predĺžiť. Proti rozhodnutiu nie je možné podať opravný prostriedok.

V cezhraničných sporoch týkajúcich sa vyživovacej povinnosti fyzickej osoby mladšej ako 21 rokov, ktorá je žiadateľom o právnu pomoc podľa tohto zákona, vrátane určovania rodičovstva, s ktorým je konanie o určenie výživného spojené, sa právna pomoc podľa tohto zákona poskytuje iba vtedy, ak žiadateľovi neposkytuje právnu pomoc Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže alebo ak žiadateľ nemôže konať pred súdom bez právnej pomoci.

Proti rozhodnutiu nie je možné podať opravný prostriedok.

Centrum môže rozhodnúť, že tuzemská oprávnená osoba je povinná nahradiť centru celkom alebo sčasti náklady na preklad žiadosti o poskytnutie právnej pomoci v cezhraničnom spore alebo dokumentov, ktoré k nej musia byť priložené, podľa § 23 ods. 1.

Žiadosť o poskytnutie právnej pomoci v azylovej veci žiadateľ podáva v centre alebo na ministerstve vnútra počas pohovoru v konaní o azyle alebo v konaní o odovzdaní do iného štátu. Ak bola žiadosť podaná na ministerstve vnútra, ministerstvo vnútra žiadosť bezodkladne doručí centru spolu s rozhodnutím podľa § 24a ods. 1 písm. c). Ak nejde o rozhodnutie podľa § 24a ods. 1 písm. c), ministerstvo vnútra oznámi fyzickej osobe v jazyku, o ktorom sa predpokladá, že mu rozumie, že toto rozhodnutie nezakladá právo na poskytnutie právnej pomoci; v takom prípade ministerstvo vnútra centru žiadosť nedoručuje.

Ak je žiadateľom maloleté dieťa bez sprievodu, žiadosť o poskytnutie právnej pomoci v azylovej veci sa podáva v centre a o žiadosti rozhodne centrum bezodkladne.

Zo žiadosti o poskytnutie právnej pomoci v azylovej veci musí byť zrejmé, komu je určená, kto ju podáva, čo sa sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná. Ďalej žiadosť musí obsahovať číslo azylového spisu, adresu, kam je možné žiadateľovi doručovať písomnosti, čestné vyhlásenie o tom, že žiadateľ nemá svojho právneho zástupcu podľa § 24a ods. 1 písm. b), a plnomocenstvo pre centrum na zastupovanie v príslušnom konaní. Plnomocenstvo sa vzťahuje aj na advokáta, ak ho centrum určí na zastupovanie.

Centrum vykoná neodkladné úkony právnej pomoci, najmä podá opravný prostriedok, a to aj v prípade, ak žiadosť nie je úplná. Všetky úkony centra sa považujú za úkony žiadateľa.

S účinnosťou od 01.12.2025 bol zrušený zákon č. 526/2023 Z. z. o pomoci pri splácaní úveru na bývanie v znení neskorších predpisov, a to novelou zákona č. 90/2016 Z. z. Novela zákona o úveroch na bývanie zároveň upravila presun poskytovania pomoci pri splácaní úverov na bývanie zo štátu na bankový sektor. Klientom bánk, ktorí mali nárok na príspevok poskytovaný úradom práce, sociálnych vecí a rodiny do 30.11.2025 a naďalej spĺňajú podmienky v zmysle zákona o úveroch na bývanie, bude banka poskytovať hypotekárnu pomoc automaticky (bez podania žiadosti), a to aj spätne za obdobie od 01.12.2025.

Investujeme do budúcnosť právneho štátu. Pridajte sa!

2. december 2025 patrí Giving Tuesday, celosvetovému dňu štedrosti a solidarity. Aj my v Právnom inštitúte sa do tejto iniciatívy zapájame s prosbou o podporu Akadémie Právneho inštitútu. Aktuálny ročník je v plnom prúde. Vďaka jednému grantu a firemnému partnerstvu máme už väčšinu nákladov zabezpečenú. Chýba nám však ešte 10 000 €, aby sme mohli program dôstojne dokončiť pre všetkých 17 účastníkov. Ak nechceme korupciu, cynizmus a právnikov v službách moci, musíme začať pri vzdelávaní. To, ako bude Slovensko vyzerať o 10 rokov, závisí od ľudí, ktorí budú rozhodovať o právach, zodpovednosti a spravodlivosti.

tags: #prispevok #k #zachovaniu #pravneho #statu