Slovenská sporiteľňa a podpora LGBTI komunity: Diverzita ako kľúč k rozvoju

Na Slovensku sú aktivity podporujúce LGBTI komunitu realitou už desaťročia. Podujatia ako Dúhový PRIDE či Filmový Festival Inakosti sa tešia popularite nielen v rámci samotnej komunity, ale aj u širšej verejnosti. Cieľom týchto projektov je búrať bariéry a priblížiť LGBT menšinu slovenskej spoločnosti. Doteraz čerpali tieto kultúrne akcie finančné zdroje aj z dotačného programu Ministerstva kultúry.

Kauza dotácií a reakcia Slovenskej sporiteľne

Všetko odštartovalo rozhodnutie ministerky kultúry Ľubice Laššákovej, ktorá zamietla dotácie pre projekty LGBTI organizácií. Okamžite sa spustila obrovská vlna kritiky zo strany členov menšiny aj širokej verejnosti, ktorá v petícii žiadala odstúpenie súčasnej ministerky. Neskôr Laššáková avizovala stretnutie s organizáciami, tie však odmietli prísť na ministerstvo rokovať.

Organizácie Iniciatíva Inakosť, Dúhový PRIDE Bratislava a Divadlo Nomantinels, ktoré sa neúspešne uchádzali o peniaze z ministerstva kultúry, spustili kampaň na finančnú podporu s názvom „Za farebnú kultúru“. Do tejto iniciatívy sa vložila aj Slovenská sporiteľňa, ktorá prispela sumou 3 000 eur a zaviazala sa zdvojnásobiť vyzbieranú sumu až do výšky 6 000 eur v rámci tzv. „matching“ kampane.

Prečo banka podporuje LGBTI projekty?

Banka svoju podporu organizáciám LGBTI vysvetľuje ako konzistentné správanie, keďže je členom Charty diverzity, ktorej cieľom je podporovať rovnosť, rôznorodosť a toleranciu na Slovensku. Charta zahŕňa aktivity v oblastiach ako podpora ľudí so zdravotným postihnutím, rodová rovnosť, príležitosti pre starších ľudí až po LGBT problematiku. „Podpora výzvy Za farebnú kultúru je v súlade s touto aktivitou,“ uviedla hovorkyňa Slovenskej sporiteľne Marta Cesnaková. Potvrdila tiež, že išlo o autonómne rozhodnutie slovenskej banky, pričom materská Erste Group je v oblasti diverzity aktívna dlhodobo.

Hovorkyňa Erste Group Carmen Staicu spresnila, že všetky dcérske banky vrátane Slovenskej sporiteľne samostatne rozhodujú o lokálnych projektoch, ktoré podporia. Podpisom Charty diverzity v roku 2014 Erste Group formálne vyjadrila chápanie a rešpektovanie diverzity v skupine, ako aj záväzok vykonať opatrenia na externú a internú podporu diverzity. Slovenská sporiteľňa vlani ako sponzor podporila 78 projektov z oblasti športu, vzdelávania, kultúry či inovácií a na ďalších 158 projektov prispela Nadácia Slovenskej sporiteľne. „Prostredníctvom grantu #mamnato sme tiež podporili aj projekty Združenia kresťanských spoločenstiev mládeže či Združenia saleziánskej mládeže,“ uviedla Cesnaková.

Argumentácia banky, že podporuje aj kresťanské projekty, má však jednu trhlinu. Na projekty kresťanských združení išli peniaze cez grant #mamnato, ktorý spočíva v podpore tých projektov, ktoré získajú najviac hlasov verejnosti. Naopak, v prípade výzvy Za farebnú kultúru konala banka iniciatívne, keď sama prispela LGBTI združeniam a navyše mobilizuje ľudí vyhlásením, že zdvojnásobí ich príspevky.

Dopady diskriminácie a ekonomický potenciál tolerancie

Diskriminácia skupín ľudí, založená na akýchkoľvek základoch - či už pohlaví, národnosti, rase, veku či sexualite - je nesprávna nielen z právneho a etického hľadiska, ale škodí aj ekonomikám krajín. Vedie k sociálnemu vylúčeniu, čo zas môže spôsobiť vyššiu nezamestnanosť a znížiť hospodársky rast. Nastáva mrhanie ľudským kapitálom, ktorý sa buď nerozvinie, alebo odíde za hranice, kde bude vďaka rovnejším podmienkam viac docenený.

Práve na základe týchto podmienok sa rozhodla bojovať proti diskriminácii homosexuálov v africkej Ugande napríklad aj Svetová banka, ktorá mala krajine poskytnúť pôžičku 90 miliónov dolárov smerujúcu do zdravotníctva. Ugandská vláda ju ale nakoniec nemusí dostať, pretože zaviedla jedny z najtvrdších antihomosexuálnych zákonov na kontinente.

Príklady z praxe: Rovnosť manželstiev a gay turizmus

Vývoj vo väčšine západného sveta sa našťastie vydal opačným smerom, čo pomohlo aj tamojším ekonomikám. Príkladom je priznanie väčších práv homosexuálom v štáte New York. Ten v roku 2011 ako šiesty v rámci USA legalizoval partnerské zväzky ľudí rovnakého pohlavia. Počas prvého roka, kedy bolo opatrenie v platnosti, ekonomika mesta New York (nie celého štátu) vzrástla o 259 miliónov dolárov. Vtedajší primátor Michael Bloomberg to pripísal práve priznaniu nových práv párom rovnakého pohlavia. „Manželská rovnosť urobila naše mesto viac otvoreným a liberálnejším. Zároveň to pomohlo vytvoriť pracovné miesta a prinieslo podporu našej ekonomike,“ citoval vyjadrenie M. Bloomberga portál CNN Money. Mestská pokladnica si vďaka licenčným poplatkom a daniam polepšila o 16 miliónov dolárov, ostatné výdavky smerovali do služieb súvisiacich so svadbami - od kvetinárstiev, cez reštaurácie, až po hotely, ktoré za rok ubytovali viac ako 200-tisíc hostí smerujúcich na homosexuálne svadby.

Gay turizmus ako rastúci trh

Výrazným hráčom v rámci cestovného ruchu je aj gay-turistika, ktorá nesúvisí so svadobnými obradmi. LGBT (lesbian, gay, bisexual, and transgender) turistický trh podľa odhadov tento rok dosiahne výšku 200 miliárd dolárov. Nie celosvetovo, ale len v dvadsiatich najväčších trhoch. Tvrdí tak štúdia jednej z najväčších LGBT turisticko-obchodných asociácií Out Now Business Class. Jednotkou v rebríčku sú Spojené štáty, kde dosiahne výšku 56,5 miliardy dolárov, nasledované Brazíliou s hodnotou 25,3 miliardy dolárov.

Kúsok z tohto veľkého koláča peňazí sa snaží odhryznúť aj náš najbližší sused - Česká republika. A celkom sa jej to darí. Podľa Českej televize vyrástli v roku 2012 výdavky súvisiace s turistikou homosexuálov a súvisiacimi službami na 12 miliárd korún (približne 430 miliónov eur). Ročne republiku navštívi 600-tisíc gayov a lesieb, čo znamená, že je to každý desiaty turista. Vyplýva to zo štatistík vypracovaných poradenskou spoločnosťou Mag Consulting a Asociáciou českých cestovných kancelárii a agentúr, o ktorej informovali Lidové noviny.

Väčšina z týchto turistov pritom zavíta do Prahy, kde je vysoká miera tolerancie obyvateľov, ale aj široká ponuka špecializovaných podnikov. „Počas víkendov tvoria zahraniční turisti viac ako polovicu návštevníkov pražských gay klubov,“ citujú noviny Kateřinu Petříčkovú, tajomníčku Asociácie českých cestovných kancelárii a agentúr. Špeciálne pri tom vyzdvihuje význam Prague Prideu. Tento týždeň prebiehajúci festival do hlavného mesta priláka ročne desiatky tisíc návštevníkov. Na jeho hlavnú akciu - pochod hrdosti - podľa organizátorov dorazilo minulý rok až dvadsaťtisíc ľudí. Štvrtina z nich je podľa odhadov zo zahraničia.

Význam gay-turizmu si uvedomuje aj štátna agentúra pre podporu cestovného ruchu CzechTourism, ktorá ešte v roku 2011 spustila kampaň vo Veľkej Británii, Nemecku a Holandsku. Reklama Českú republiku prezentuje ako tolerantnú, bezpečnú a otvorenú krajinu pre homosexuálov.

Tabuľka 1: Odhadovaný LGBT turistický trh v najväčších krajinách (2014)

Gayovia a rozvoj mestských štvrtí

Mestský život ľudia odlišnej orientácie výrazne neovplyvňujú len ako turisti, ale aj ako obyvatelia. V knihe „Prečo je vzduch zadarmo a panenstvo drahé“ sa tejto otázke venuje český ekonóm a žurnalista Lukáš Kovanda. V jednej z kapitol popisuje, ako gayovia (nepriamo) zvyšujú nájomné. Spomína pri tom štúdiu z roku 2008 od čínskeho ekonóma Fu, ktorý skúmal súvislosti medzi cenami realít a rozmiestnením párov rovnakého pohlavia v Spojených štátoch.

Podľa jeho záveru tam, kde sa koncentruje viac gayov a lesieb (uvádza štvrte v San Franciscu, bostonský South End či štvrť Marigny v New Orleanse), je potrebné počítať s drahším nájomným. Rast podielu párov rovnakého pohlavia na celkovej populácii v danom meste v roku 1990 o jeden percentuálny bod viedol k deväťpercentnému rastu mediánových cien bývania v roku 2000. L. Kovanda spomína niekoľko teórií, ktoré tento jav vysvetľujú. Jednou z nich je, že homosexuálne páry väčšinou nemajú deti a teda ušetrené peniaze investujú do lepšieho bývania. Alebo sú tiež ochotní zaplatiť viac za tolerantnejšie prostredie, čo sa dá považovať za „diskriminačnú prirážku“. Ďalšou je „teória glorifikácie“, ktorá hovorí o tom, že si gayovia nevolia priamo dobré adresy, ale svoje okolie postupne zušľachťujú, aj vďaka lepšiemu estetickejšiemu cíteniu. Príkladom je spomínaná štvrť Marigny, ktorá bola v šesťdesiatych rokoch ghettom združujúcim diskriminovaných homosexuálov. Tí ju časom pretvorili na lukratívnu oblasť.

Nie vždy je to ružové

Podobný príbeh zažila aj jedna z najznámejších gay ulíc vo Veľkej Británii, ktorej príbeh ešte v roku 2006 popísal britský The Economist. Canal Street nachádzajúca sa v Manchestri kedysi patrila starým a opusteným skladom na bavlnu. Počas osemdesiatych rokov sa ulice chopila homosexuálna komunita, ktorá tam našla útočisko a začala ju zveľaďovať. S postupom času a rastúcou toleranciou spoločnosti sa okolie ulice stalo aj z pohľadu mestskej radnice symbolom správneho smeru rozvoja a renovácie urbánnych objektov.

Canal Street s postupom času narazil na viacero problémov. S nástupom internetu sa homosexuáli ľahšie zoznámia online, preto nemusia tak často navštevovať gay bary. Okrem toho sa stala „problémom“ aj tolerancia ostatných obyvateľov mesta. Homosexuáli sa v súčasnosti už nemusia schovávať a natrafiť na párik rovnakého pohlavia môžete aj v ostatných baroch v centre. Naopak do gay štvrte sa nahrnuli heterosexuáli.

tags: #prispevok #homosexualom #sporitelna