Sociálna ekonomika je dôležitou súčasťou hospodárstva, ktorá kombinuje podnikanie s riešením spoločenských problémov a ponúka nové možnosti pre znevýhodnené skupiny. Na Slovensku sa čoraz viac hovorí o sociálne zodpovednom podnikaní a o potrebe inklúzie znevýhodnených skupín na pracovnom trhu. Sociálna ekonomika zahŕňa podniky a organizácie, ktoré spájajú ekonomické aktivity s pozitívnym sociálnym dopadom. Nezameriava sa primárne na zisk, ale na zlepšenie kvality života, zamestnanosť znevýhodnených osôb a podporu komunitného rozvoja.
Medzi najefektívnejšie súčasti sociálnej ekonomiky na Slovensku patria sociálne podniky, chránené dielne a chránené pracoviská. Tieto pracoviská či formy podnikania vytvárajú pracovné príležitosti pre ľudí so zdravotným postihnutím a iné znevýhodnené skupiny, ale zároveň prinášajú pridanú hodnotu celej spoločnosti.
Legislatívny rámec a typy sociálnych podnikov
Sociálne podniky sú regulované Zákonom č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch. Hlavným cieľom sociálneho podnikania je dosahovanie pozitívneho sociálneho vplyvu, nie maximalizácia zisku ako v tradičnom podnikaní.
Chránené dielne a chránené pracoviská
- Chránená dielňa (CHD) je pracovisko, kde právnická alebo fyzická osoba vytvára viac ako jedno pracovné miesto pre občanov so zdravotným postihnutím (ZP), ktorí majú sťažený prístup na trh práce. Najmenej 50 % zamestnancov tvoria osoby so zdravotným postihnutím. Pracovné podmienky vrátane rozvrhnutia pracovného času sú prispôsobené zdravotnému stavu týchto zamestnancov.
- Chránené pracovisko (CHP) predstavuje pracovisko, kde je zriadené pracovné miesto pre občana so zdravotným postihnutím, pričom toto miesto nie je súčasťou chránenej dielne. Môže byť zriadené aj v domácnosti občana so ZP alebo na pracovisku organizácie, ako je napríklad občianske združenie.
Sociálne podniky
Na rozdiel od chránených dielní, sociálny podnik nemusí zamestnávať výlučne osoby so zdravotným postihnutím. Stačí, ak zamestnáva minimálne 30 % znevýhodnených alebo zraniteľných osôb, ktoré zahŕňajú širší okruh ľudí (napríklad dlhodobo nezamestnaných, osoby nad 50 rokov, absolventov do 26 rokov, ľudí po výkone trestu, osoby bez domova a iné). Sociálne podniky majú tiež povinnosť reinvestovať minimálne 50 % zisku späť do dosahovania svojho hlavného sociálneho cieľa, čo ich odlišuje od bežných firiem.
Typy sociálnych podnikov:
- Integračné sociálne podniky - zamestnávajú osoby so zdravotným postihnutím, dlhodobo nezamestnaných či iné znevýhodnené skupiny.
- Podniky vo verejnom záujme - poskytujú služby pre komunitu, ako socio-ekonomické centrá, sociálne služby či vzdelávanie.
- Ekologické a udržateľné podniky - zamerané na životné prostredie a obehové hospodárstvo.
Rozdiely a spoločné znaky
- Legislatívny rámec: CHD/CHP sa riadia Zákonom o službách zamestnanosti, zatiaľ čo sociálne podniky spadajú pod Zákon o sociálnej ekonomike.
- Cieľová skupina zamestnancov: CHD/CHP zamestnávajú najmä osoby so zdravotným postihnutím (minimálne 50 %), zatiaľ čo sociálne podniky môžu zamestnávať širšie spektrum znevýhodnených a zraniteľných osôb (minimálne 30 %).
- Charakter zamestnávania: CHD/CHP majú dlhodobý charakter a nesmerujú primárne k integrácii zamestnancov na otvorený trh práce. Naopak, sociálne podniky, najmä integračné, majú tranzitívny charakter s cieľom pripraviť zamestnancov na prechod na otvorený trh práce.
- Finančné výhody: Všetky tri formy podnikania sú finančne zvýhodnené stimulmi, príspevkami alebo iným spôsobom. Sociálne podniky majú nárok na odpočet dane zo zisku, zatiaľ čo CHD/CHP takúto možnosť nemajú.
Finančná podpora a príspevky pre sociálne podniky na Slovensku
Pre fungovanie týchto subjektov je kľúčová finančná podpora, ktorá zahŕňa rôzne priame a nepriame formy.
Priama forma podpory
Zákon o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch poskytuje odstupňovanú priamu formu podpory. Registrované sociálne podniky, ktoré na dosahovanie pozitívneho sociálneho vplyvu vynaložia 100 % zo svojho zisku po zdanení alebo sú priamo demokraticky spravované svojimi zamestnancami, majú možnosť získať pomoc vo všetkých stanovených formách. Z tohto hľadiska je registrácia sociálneho podniku rozhodujúca v zmysle možnosti úplného získania vytvorených podporných finančných a nefinančných nástrojov.
1. Investičná pomoc
Investičná pomoc je upravená v § 17 Zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a je poskytovaná v širšom priestore sociálnej ekonomiky, čo znamená, že môže byť poskytnutá aj pre sociálne podniky, ktoré nie sú registrované. Investičná pomoc sa poskytuje za účelom podpory investície alebo prípravy projektu investície a poradenských služieb spojených s touto prípravou. Medzi investičné náklady patria tie, ktoré slúžia na obstaranie dlhodobého hmotného a nehmotného majetku, ale aj odhadované mzdové náklady na pracovné miesta vytvorené v priamej súvislosti s investičným projektom, ako aj iné prevádzkové náklady súvisiace priamo s investičným projektom.
Investičná pomoc môže byť poskytnutá vo viacerých formách:
- finančný nástroj, v rámci ktorého sú finančné prostriedky poskytované návratnou formou (napr. úver, pôžička),
- finančný nástroj, v rámci ktorého sú finančné prostriedky poskytované kombináciou návratnej a nenávratnej formy pomoci (napr. odpustenie záručných poplatkov),
- podmienečne vratný finančný príspevok (napr. podmienečný grant),
- nenávratný finančný príspevok (napr. príspevok z európskych fondov),
- dotácie pre registrovaný sociálny podnik.
Poskytovanie každej nenávratnej finančnej podpory je podmienené získaním, resp. schválením časti návratnej formy, čo znamená, že musí obsahovať aj prvok návratnej pomoci. V praxi to znamená, že ak chce sociálny podnik získať dotáciu, musí mať najprv schválený úver. Uvedeným spôsobom by sa mala zvýšiť miera efektívnosti poskytovania nenávratného finančného nástroja a zároveň by mali byť týmto spôsobom podporené len tie podnikateľské zámery, ktoré budú udržateľné. Okrem toho by malo ísť o nezávislé posúdenie kritérií finančnej udržateľnosti jednotlivých žiadateľov o nenávratný finančný nástroj. Napríklad výška schválenej investičnej pomoci (vo forme návratnej zložky) od finančného sprostredkovateľa, ktorým je napr. komerčná banka, musí byť pre neregistrované sociálne podniky najmenej na úrovni 20 %.
Integračný sociálny podnik má na rozdiel od registrovaného sociálneho podniku bývania a všeobecného sociálneho podniku vyčíslenú výšku nenávratnej zložky investičnej pomoci v absolútnom objeme. Najviac finančných nástrojov môže využiť registrovaný sociálny podnik, ktorý vynakladá 100 % svojho zisku po zdanení alebo je priamo demokraticky spravovaný svojimi zamestnancami.
2. Kompenzačná pomoc
Kompenzačná pomoc, ktorá je upravená v § 19, umožňuje poskytnúť podporu aj v širšom priestore sociálnej ekonomiky za podmienky, že je subjekt sociálnej ekonomiky v dôsledku dosahovania pozitívneho sociálneho vplyvu znevýhodnený oproti bežným podnikateľom, ktorí obdobnú činnosť vykonávajú za účelom dosahovania zisku. Potreba kompenzácie môže súvisieť napríklad so zníženou produktivitou v sociálnych podnikoch. Na rozdiel od investičnej pomoci v prípade kompenzačnej pomoci vo forme nenávratného finančného príspevku alebo dotácie, nie je potrebné schválenie návratnej zložky.
3. Umiestňovací a vyrovnávací príspevok
Prijatím Zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch bol novelizovaný aj Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti. Registrované integračné sociálne podniky, ktorých pozitívnym sociálnym vplyvom je podpora zamestnanosti prostredníctvom zamestnávania znevýhodnených alebo zraniteľných osôb, môžu byť podporené aj prostredníctvom nových aktívnych opatrení trhu práce. Konkrétne ide o tzv. umiestňovací a vyrovnávací príspevok, ktoré sú upravené v § 53f a §53g Zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti. O príspevky môžu integračné podniky požiadať Úrad práce sociálnych vecí a rodiny. Tieto nové podporné nástroje vznikli v rámci národného projektu „Podpora integračných sociálnych podnikov“, ktorého zámerom je zlepšenie pracovnej integrácie znevýhodnených a zraniteľných osôb.
Umiestňovací príspevok
Umiestňovací príspevok je poskytovaný integračnému podniku za to, že umiestnil znevýhodnenú osobu na otvorený trh práce. Podľa § 53 f Zákona o službách zamestnanosti je poskytovaný integračnému podniku, ktorý oň požiadal a ktorý dohodou ukončí pracovný pomer so zamestnancom, ktorý bol znevýhodnenou osobou, najneskôr do dvoch rokov od vzniku tohto pracovného pomeru. Podmienkou je, aby odo dňa skončenia pracovného pomeru v integračnom podniku vznikol cieľovej skupine (znevýhodnenej osobe) pracovný pomer u zamestnávateľa, ktorý nie je iným integračným sociálnym podnikom ani chránenou dielňou. Podstatné je, aby u tohto zamestnávateľa bol pracovný pomer dohodnutý najmenej v rozsahu polovice ustanoveného týždenného pracovného času a ten je integračný podnik povinný preukázať, aby splnil podmienky pre poskytnutie príspevku. Dôležitou podmienkou je aj to, aby zamestnávateľ, ktorý prijme do zamestnania cieľovú osobu, nepoberal na toto pracovné miesto iný príspevok poskytovaný na mzdové náklady, ktorý upravuje Zákon č. 5/2004 Z. z. Príspevok sa poskytuje na základe písomnej dohody, ktorá je uzatvorená medzi úradom práce, sociálnych vecí a rodiny (v ktorého územnom obvode má integračný podnik sídlo) a integračným podnikom počas trvania pracovného pomeru, najdlhšie 12 kalendárnych mesiacov odo dňa ukončenia pracovného pomeru. Umiestňovací príspevok na jedného zamestnanca je poskytovaný mesačne, pričom jeho výška sa v závislosti od mesiaca poskytovania líši.
Vyrovnávací príspevok
Vyrovnávací príspevok prispieva k podpore zamestnávania znevýhodnených osôb, ako aj značne znevýhodnených osôb a zraniteľných osôb v registrovaných integračných sociálnych podnikoch. Príspevok je poskytovaný tým podnikom, ktoré o ne písomne požiadajú a prideľuje sa podľa § 53g na mzdové náklady spojené so zamestnávaním znevýhodnených alebo zraniteľných osôb.
Vyrovnávací príspevok sa ďalej poskytuje aj na dodatočné náklady spojené so zamestnávaním znevýhodnených osôb z dôvodu ich zdravotného stavu. Podľa Zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch ide o osoby so zdravotným postihnutím, ktoré sú uznané za invalidné, alebo osoby s dlhodobým zdravotným postihnutím znižujúcim ich schopnosti a brániacim plnohodnotnému zapojeniu sa do pracovného prostredia v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Vyrovnávací príspevok je taktiež poskytovaný na náklady vynaložené na pomoc zamestnaným znevýhodneným osobám. Príspevok však nie je poskytovaný na pomoc zamestnaným zdravotne znevýhodneným osobám. Za oprávnené náklady sa považujú náklady, ktoré sú nevyhnutné, riadne odôvodnené, preukázané účtovnými dokladmi, vynaložené v súlade s platnými právnymi predpismi a výlučne súvisia so zamestnávaním občanov so zdravotným postihnutím, sú primerané, t. j. zodpovedajú obvyklým cenám v danom mieste a čase, spĺňajú podmienky hospodárnosti, efektívnosti, účelnosti a účinnosti použitia a navzájom sa neprekrývajú. Príspevky poskytuje miestne príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.
Nepriama forma podpory
Zákon o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch upravuje aj nepriame formy podpory:
- daňové opatrenia (úľava na dani z príjmov, znížená sadzba DPH),
- prevod nehnuteľností (zo strany štátu, obcí a VÚC),
- verejné obstarávanie (uplatňovanie sociálneho hľadiska, vyhradené zákazky),
- podpora dopytu (servisné poukážky).
Daňové úľavy a DPH
Zákon o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch umožňuje registrovaným sociálnym podnikom uplatniť zníženú sadzbu dane z pridanej hodnoty, a to vo výške 10 % zo základu dane, pokiaľ sú dodávané tovary a služby v rámci aktivít sociálnej ekonomiky. Podmienkou je, že registrovaný sociálny podnik musí 100 % zo zisku po zdanení použiť na dosiahnutie svojho hlavného cieľa, tzv. socializácia zisku. Registrované sociálne podniky môžu využiť aj úľavu na dani z príjmu v zmysle Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Nárok na tento nepriamy nástroj má ten registrovaný sociálny podnik, ktorý si neuplatňuje úľavu na dani pre príjemcov investičnej pomoci, úľavu na dani pre prijímateľa stimulov, ani odpočet výdavkov na výskum a vývoj.
Podpora od obcí a VÚC
Zákon ďalej umožňuje registrovaným sociálnym podnikom využiť podporu zo strany štátu, ako aj obcí a VÚC. Konkrétne formou predaja nehnuteľnosti za nižšiu cenu ako je všeobecná hodnota majetku, alebo nájmu nehnuteľnosti za nižšiu cenu ako je hodnota nájmu nehnuteľnosti stanovená znaleckým posudkom, ktorých bližšie podmienky sú určené v § 18 ods. 3.
Vyhradené zákazky vo verejnom obstarávaní
Medzi ďalší nepriamy nástroj podpory určený registrovaným sociálnym podnikom patria aj vyhradené zákazky vo verejnom obstarávaní. Účelom je podpora integračných sociálnych podnikov. Registrované sociálne podniky by mali byť podporované prostredníctvom uplatňovania sociálneho hľadiska, ako aj cez zadávanie vyhradených zákaziek vo verejnom obstarávaní. V tomto zmysle môže verejný obstarávateľ a obstarávateľ vyhradiť právo vo verejnom obstarávaní pre registrované integračné podniky, chránené dielne, fyzické osoby so zdravotným postihnutím, ktoré prevádzkujú alebo vykonávajú samostatnú zárobkovú činnosť. Môže sa vyhradiť realizácia zákazky aj v rámci programov chránených pracovných miest. Podmienkou je, že aspoň 30 % zamestnancov tvoria osoby so zdravotným postihnutím alebo osoby inak znevýhodnené. Táto podmienka platí aj pre registrované integračné sociálne podniky. V prípade, že verejný obstarávateľ a obstarávateľ má záujem o realizáciu vyhradenej zákazky, je potrebné túto skutočnosť uviesť v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, v oznámení použitom ako výzva na súťaž, v oznámení o koncesii, v oznámení o vyhlásení súťaže návrhov alebo vo výzve na predkladanie ponúk.
Vo vzťahu k verejnému obstarávaniu je ako nepriama forma pomoci registrovaným sociálnym podnikom aj zavedenie povinnosti pre verejných obstarávateľov a obstarávateľov, ktorí realizovali alebo začali realizovať v kalendárnom roku najmenej desať verejných obstarávaní (okrem zákaziek s nízkou hodnotou), aby najmenej 6 % z týchto verejných obstarávaní použili sociálne hľadisko. Sociálnym hľadiskom sa rozumie účel predmetu zákaziek, ktorý má viesť k dosahovaniu pozitívneho sociálneho vplyvu, najmä k vytvoreniu alebo podpore tvorby pracovných príležitostí, ako aj k začleneniu znevýhodnených, ohrozených alebo vylúčených osôb do spoločenských vzťahov. Spôsobom realizácie vyhradenej zákazky je zároveň možné nahrádzať plnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím. Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva najmenej 20 zamestnancov, ale nemôže alebo nechce zamestnať osoby so zdravotným postihnutím, si môže túto povinnosť plniť práve cez vyhradené zákazky. Tie zadáva chráneným dielňam alebo chráneným pracoviskám. Prijatím Zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch bola táto možnosť zadávania zákaziek rozšírená aj pre integračné sociálne podniky. V praxi to znamená, že bežná firma môže zadať zákazku integračnému podniku, a tým si splní povinnosť zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím.
Podpora dopytu - servisná poukážka
V širšom priestore sociálnej ekonomiky ide o možnosť na podporu dopytu formou servisnej poukážky. Uvedený druh podpory dopytu by mal priniesť výhodu prijímateľovi podpory z dôvodu, že servisnú poukážku môže získať za zvýhodnenú sumu, ako aj pre registrované sociálne podniky, od ktorých štát, obec, mesto alebo VÚC (ako predajcu) servisnú poukážku odkúpi. Samotná servisná poukážka má charakter ceniny a vydáva ju Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Vydáva sa v hodnote 10 eur, pričom prijímateľovi je poskytnutá služba od registrovaného sociálneho podniku. Táto poukážka je určená na platbu za službu starostlivosti o domácnosť a záhradu, ktorú poskytuje prijímateľovi registrovaný sociálny podnik. V praxi to vyzerá tak, že MPSVaR poskytne servisné poukážky oprávneným subjektom, ktorými sú ÚPSVaR, obec alebo VÚC. Od uvedených oprávnených subjektov si kúpi občan, resp. spotrebiteľ servisnú poukážku, ktorú použije na platbu za službu od registrovaného sociálneho podniku. Môže ísť napríklad aj o pranie, žehlenie alebo kosenie.
Servisná poukážka je vydávaná v dvoch farbách. V obidvoch prípadoch je nominálna hodnota servisnej poukážky 10 Eur. Prvú z nich, modrú, môže kúpiť bežný občan. V tomto prípade ju aj kúpi za 10 Eur. Druhú, ružovú, môže kúpiť odkázaná osoba (t. j. osoba, ktorá má právoplatné rozhodnutie o odkázanosti na sociálnu službu) za hodnotu 5 Eur, čím dochádza k zvýhodneniu odkázanej osoby. Po zaplatení servisnej poukážky, či už modrej alebo ružovej, ju spotrebiteľ uplatní v registrovanom sociálnom podniku, ktorý splnil všetky zákonom stanovené podmienky pre uplatnenie servisnej poukážky. Následne registrovaný sociálny podnik požiada o odkúpenie servisnej poukážky oprávnený subjekt.
Národné projekty a iniciatívy
Nový národný projekt "Investičná pomoc pre sociálne podniky - nenávratná zložka"
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR spustilo nový národný projekt na podporu registrovaných sociálnych podnikov. Tých je na Slovensku aktuálne 204. Registrovaným sociálnym podnikom poputuje na pomoc viac ako 43 mil. eur. Hlavným cieľom je poskytnúť registrovaným sociálnym podnikom finančnú pomoc vo forme nenávratného finančného príspevku v kombinácii s návratnou pomocou formou návratného financovania. O nenávratný finančný príspevok v rámci národného projektu môže požiadať iba registrovaný sociálny podnik. Ten musí mať uzavretú úverovú zmluvu s bankou alebo iným investičným subjektom, ktorý bude vyžadovať splatnosť investície, čím sa zabezpečí, aby sa nenávratný finančný príspevok poskytoval iba tým registrovaným sociálnym podnikom, pri ktorých je predpoklad, že investičná pomoc povedie ku skutočnej životaschopnosti a udržateľnosti podniku.
Ako požiadať o podporu?
Žiadosť podáva registrovaný sociálny podnik na príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, v ktorého územnom obvode sa nachádza prevádzka, ktorej sa investičný zámer týka. Žiadosť o poskytnutie investičnej pomoci môže registrovaný sociálny podnik poslať prostredníctvom svojej e-schránky alebo poštou. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny posúdi, či podnik spĺňa požadované kritériá a v prípade ich splnenia uzavrie so žiadateľom dohodu o poskytnutí investičnej pomoci. Maximálna výška pomoci, o ktorú môže registrovaný sociálny podnik žiadať, je 720 000 eur.
K koncu mesiaca august úrady práce, sociálnych vecí a rodiny zaevidovali 16 žiadostí o poskytnutie finančnej pomoci. S ôsmymi registrovanými sociálnymi podnikmi už podpísali dohody spolu za približne 1,2 milióna €. V prípade piatich žiadateľov prebieha fáza posudzovania splnenia podmienok pre poskytnutie investičnej pomoci. Dvom žiadateľom úrady nemohli vyhovieť, keďže nemali schválené financovanie investičného zámeru formou návratných zdrojov, a teda nesplnili jednu z podmienok projektu.
Pripravované zmeny a novely
Ministerstvo práce pripravuje novelu zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch. Zmena má reagovať na doterajšie skúsenosti s uplatňovaním zákona v praxi a priniesť systémové zmeny. Hlavným cieľom je zefektívniť zamestnávanie znevýhodnených a zraniteľných osôb a zvýšiť účinnosť sociálnych podnikov. Rezort práce chce prostredníctvom novely upraviť definície pojmov znevýhodnená osoba a zraniteľná osoba, aby lepšie zohľadňovali reálne potreby ľudí, ktorí majú s uplatnením sa na trhu práce dlhodobé problémy. Podľa ministerstva ide o kľúčový krok k lepšiemu pochopeniu pracovnej integrácie ako komplexného procesu.
Jednotné pravidlá pre príspevky
Nové pravidlá sa dotknú aj samotných sociálnych podnikov. Návrh má upraviť podmienky poskytovania vyrovnávacích príspevkov, ktoré majú byť viazané na skutočné výsledky pracovnej integrácie. Ak podnik nesplní podmienku integrácie, bude musieť vrátiť časť príspevkov, ktoré získal. Týmto spôsobom chce ministerstvo zabezpečiť, aby finančná podpora viedla k reálnemu začleneniu ľudí do pracovného života. Podľa návrhu bude možné poskytovať vyrovnávací príspevok na tú istú znevýhodnenú osobu v tom istom sociálnom podniku len raz. Započítanie tejto osoby do povinného podielu zamestnávania znevýhodnených a zraniteľných osôb bude takisto možné len v jednom podniku. Tým sa má zabrániť duplicitnému čerpaniu podpory a zvýšiť transparentnosť systému.
Zmeny sa dotknú aj posudzovania znevýhodnených osôb z pohľadu potreby ich pracovnej integrácie. Osoby, ktoré popri práci v integračnom podniku vykonávajú inú pracovnú činnosť - napríklad podnikajú, majú ďalší pracovný pomer alebo poberajú starobný dôchodok - už nebudú považované za znevýhodnené. Sociálne podniky ich preto nebudú môcť započítavať do povinného podielu ani na nich poberať príspevky. V prípade zdravotne znevýhodnených osôb bude navyše povinné posúdenie ich spôsobilosti na konkrétne pracovné miesto posudkovým lekárom úradu práce. Posudok bude musieť obsahovať aj zhodnotenie, či osoba potrebuje pracovného asistenta. Cieľom je lepšie prispôsobenie pracovných podmienok konkrétnym potrebám zamestnancov.
Prísnejšie podmienky pre nové podniky
Novela prináša aj zmenu pre nové sociálne podniky. Lehota, počas ktorej musia dosiahnuť minimálne 30-percentný podiel znevýhodnených a zraniteľných zamestnancov, sa skracuje z jedného roka na tri mesiace. Ministerstvo chce týmto krokom zabezpečiť, aby podniky od začiatku plnili svoj účel.
Ďalšou zmenou je lepšie vysvetlenie podmienok socializácie zisku. Ak sociálny podnik vytvára osobitný fond určený na dosiahnutie merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, bude môcť tieto prostriedky držať maximálne dva roky. Ak podnik túto podmienku nesplní alebo ukončí svoju činnosť, zisk prepadne v prospech štátu. Cieľom je predchádzať zneužívaniu ziskov, ktoré by mali byť použité na spoločenské účely.
Ministerstvo práce zároveň plánuje zjednodušiť administratívne procesy spojené s poskytovaním príspevkov sociálnym podnikom. Žiadosti o príspevky bude možné podávať elektronicky, čo má znížiť byrokraciu a urýchliť vybavovanie. Upravovať sa majú aj pravidlá fungovania poradného výboru, ktorý má byť menej administratívne náročný. Rezort priznáva, že aktuálne právne úpravy si po niekoľkých rokoch praxe vyžadujú revíziu. Sociálne podniky sa totiž stali nástrojom regionálneho rozvoja a sociálnej politiky, keďže vytvárajú pracovné miesta pre ľudí, ktorí by inak mali len ťažko prístup na trh práce.