Učená spoločnosť malohontská, známa aj ako Erudita Societas Kis-Hontensis, vznikla v roku 1808 v Nižnom Skálniku v Malohonte. Bola jednou z učených spoločností, ktoré sa formovali na Slovensku v období osvietenstva (koniec 18. storočia až začiatok 19. storočia). Jej založenie iniciovali evanjelický kňaz Matej Holko mladší (1757-1832) a právnik, zeman Ján Feješ (1764-1823). Členmi spoločnosti sa stali malohontskí vzdelanci.
Učená spoločnosť malohontská predstavovala jedno z centier vedeckej činnosti v čase, keď na Slovensku nebola žiadna univerzita. Bola založená z iniciatívy evanjelického kňaza Mateja Holku mladšieho a právnika, zemana Jána Feješa.
Založenie a činnosť spoločnosti
Predchodcom Učenej spoločnosti malohontskej bola Čitateľská spoločnosť Malohontská, založená v roku 1791. V Nižnom Skálniku členovia spoločnosti založili aj verejnú knižnicu Malohontského seniorátu, ktorá bola v tej dobe najväčšia na Slovensku. Slúžila na ďalšie vzdelávanie kňazov, profesorov, študentov, ale aj širokej verejnosti. Priestory pre knižnicu a spoločnosť poskytol Ján Feješ vo svojej zemianskej kúrii.
Významnými členmi spoločnosti boli Michal Sabó (1761-1811), Samuel Kollár (1769-1830), Ján Laurenci (1775-1819) a Samuel Reuss (1783-1852).
Stretnutia a publikácie
Členovia spoločnosti sa schádzali raz ročne, skoro vždy 13. septembra, na slávnostných literárnych besedách. Na týchto besedách prednášali svoje príspevky a následne ich vydávali v zborníku Solennia.
Solennia - zborník výročných správ verejnej knižnice Malohontského seniorátu evanjelickej cirkvi a.v., ktoré boli slávnostne prednesené 13. septembra 1815 v Nižnom Skálniku. Tieto slávnostné správy boli vydané v roku 1816 v Banskej Bystrici a sú vlastne 7. zborníkom Učenej spoločnosti malohontskej.
Zborník obsahuje literárne, filozofické, regionálne i vlastivedné diela malohontských vzdelancov písané po slovensky, česky, maďarsky, nemecky či latinsky. Žiaden príspevok v zborníku nie je preložený do ostatných jazykov, keďže vzdelanci ovládali všetkých päť jazykov. Zborník spočiatku vychádzal každoročne, neskôr zriedkavejšie. Spolu vyšlo v rokoch 1809-1842 25 ročníkov zborníka Učenej spoločnosti malohontskej.
Numerológia 2026. Dráma začne už na jar 2026. A čo dôsledky do roku 2029? Numerologička Suchardová
Vo svojich filozofických prácach rozvíjali racionalizmus, gnozeologický kriticizmus a osvietenský humanizmus. Publikovali ich v zborníku Soleninia bibliothecae Kishontense (Ročenka knižnice Malohontskej), v latinskom, českom, neskôr nemeckom a maďarskom jazyku, v rokoch 1809 - 1842 (spolu 45 čísel) a prispeli tak výrazne do dejín slovenskej filozofie.
Pamätná izba Učenej spoločnosti malohontskej
V obci Nižný Skálnik, kde v rokoch 1808 až 1832 pôsobila Učená spoločnosť malohontská, bola otvorená Pamätná izba Učenej spoločnosti malohontskej. Je umiestnená v budove Obecného úradu v Nižnom Skálniku. Zariadenie pamätnej izby zrealizovali v roku 2014 členovia OZ SOLENIA s finančnou podporou MAS MALOHONT v rámci grantového programu Región občanom - občania regiónu.
Učené spoločnosti na Slovensku: Historický kontext
Prvým vážnym pokusom o založenie učenej spoločnosti bol návrh Mateja Bela (1684-1749), ktorý predložil rakúskej cisárskej správe. Zámerom bolo vytvorenie celouhorskej učenej spoločnosti s názvom Societas litteraria. Belova iniciatíva nebola úspešná, návrh bol zabudnutý.
Úsilie o založenie učenej spoločnosti pokračovalo aj po iniciatíve Mateja Bela. Gottlieb Windisch založil v roku 1761 v Bratislave učenú spoločnosť s dôrazom na literárnu problematiku. Spoločnosť existovala dvanásť rokov a vydávala odborné časopisy v nemčine. V roku 1787 vznikla evanjelická Erudita societas slavica a v roku 1792 katolícke Slovenské učené tovarišstvo. Trvanie obidvoch spoločností bolo krátke.
Vznikli aj dve regionálne učené spoločnosti: Učená spoločnosť malohontská (1808) z iniciatívy Jána Feješa a Učená spoločnosť banského okolia (1810) z iniciatívy Bohuslava Tablica.
Po otvorení Národného domu v Martine v roku 1890 vyvinul významné úsilie o založenie Slovenskej učenej spoločnosti Andrej Kmeť. V roku 1926 vznikla na pôde Univerzity Komenského v Bratislave Učená spoločnosť Šafárikova (USŠ). Jej zámerom bol vedecký výskum Slovenska, Podkarpatskej Rusi a celej ČSR a Slovanstva vôbec. USŠ garantovala vedeckú prácu, publikačnú a prednáškovú činnosť. USŠ vydávala vedecký časopis s názvom Bratislava, ako aj Práce USŠ, Prednášky USŠ, Pramene USŠ, Slovenský archív a Básnické spisy P. J. Šafárika. Význam a prínos USŠ bol veľký. Aj vďaka súčinnosti s vysokoškolským akademickým prostredím mala USŠ podiel na organizovaní vedeckého života na Slovensku a rozvoji prírodných, lekárskych, technických a spoločenských vied. USŠ bola zrušená 24.3.1939 po vzniku Slovenskej republiky.
Slovenská učená spoločnosť (SUS) vydala niekoľko zväzkov encyklopédie Slovenská vlastiveda, ktorá mapovala najmä prírodu, dejiny, spoločnosť, jazyk a literatúru Slovenska. SUS bola gestorom nových vedeckých časopisov ako Linguistica Slovaca, Historica Slovaca a Physiographica Slovaca. SUS do určitej miery pripravila podmienky na založenie Slovenskej akadémie vied a umení (SAVU) v roku 1942, aj keď formálne existovala až do konca 2. svetovej vojny. SAVU nebola len učenou spoločnosťou, ale aj inštitúciou s vedeckými pracoviskami. Bola priamym predchodcom Slovenskej akadémie vied (SAV) založenej v roku 1953.
SAV mala okrem vedeckých pracovísk aj zbor akademikov SAV a členov korešpondentov SAV, ktorý plnil funkciu učenej spoločnosti. Akademici a členovia korešpondenti mali byť volení z najvýznamnejších vedcov zo všetkých inštitúcií, ktoré realizovali výskum. 12.1.1990 schválila Slovenská národná rada novelu zákona, ktorou sa zásadne zmenilo postavenie SAV. Valné zhromaždenie SAV (akademici a členovia korešpondenti SAV) prestalo byť reprezentatívnym orgánom celej slovenskej vedeckej komunity a slovenskou učenou spoločnosťou.
Prvým pokusom o nápravu bolo založenie Slovenskej akademickej spoločnosti (SAS) 13.6.1998. SAS bola zaregistrovaná ako občianske združenie významných osobností slovenskej vedy.
Zásadným pre vývoj učených spoločností na Slovensku bolo prijatie zákona 133 z 19.2.2002 o SAV. Snem SAV schválil 30.10.2002 Štatút Učenej spoločnosti SAV (UčS SAV). Ustanovujúce zhromaždenie UčS SAV bolo 19.3.2003. Dvadsať zakladajúcich členov bolo zvolených Snemom SAV 11.2 a 18.3.2003. 20.4.2004 sa počet členov rozšíril na 45. Prvým predsedom (2003-2005) bol lekár prof. MUDr. Branislav Lichardus, DrSc. Ďalšími predsedami boli virológ prof. MUDr. Fedor Čiampor, DrSc. (2005-2009), fyzik prof. RNDr. Vladimír Bužek (2009-2013) a chemik prof. RNDr. Jozef Noga, DrSc.
1.7.2018 nadobudol účinnosť nový Štatút SAV, ktorý definuje Učenú spoločnosť Slovenska (UčSS) ako čestný orgán akadémie. Členstvo v UčSS už nie je viazané na činnosť v SAV. Učená spoločnosť podporuje rozvoj vedy a rozširovanie vedeckých poznatkov, zúčastňuje sa na reprezentácii slovenskej vedy doma a v zahraničí, vyjadruje sa k etickým otázkam výskumu, sleduje aplikácie výsledkov výskumu v praxi, spolupracuje s učenými spoločnosťami doma a v zahraničí, vyjadruje sa k základným problémom a právnym normám výskumu, vývoja, inovácií a vzdelávania, iniciatívne sa vyjadruje k smerovaniu výskumu v Slovenskej republike. Štatút UčSS bol schválený Vedeckou radou SAV a nadobudol účinnosť 19.9.2018.
tags: #prispevok #clenov #ucenej #spolocnosti #malohontskej #k