Nárok na príplatky k mzde v školstve počas dočasnej pracovnej neschopnosti

V školstve, ako aj v iných odvetviach, je problematika príplatkov k mzde počas dočasnej pracovnej neschopnosti (PN) dôležitou súčasťou pracovnoprávnych vzťahov. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o rôznych aspektoch tejto problematiky, vychádzajúc z platnej legislatívy a usmernení.

Elektronická PN a oznamovacia povinnosť zamestnávateľa

Dňa 18.12.2025 bolo zverejnené metodické usmernenie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. 12/14/2014 s platnosťou od 1.1.2026 (ďalej len "MU"). Z čl. 2 ods. 2 MU vyplýva, že zamestnávateľ je povinný elektronicky oznámiť začiatok a koniec poberania náhrady príjmu vyplácaného zamestnávateľom svojim zamestnancom [pod kódom 1O], ale novinkou je, že len v prípade "papierových" potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti. Túto zmenu priniesla novela č. 362/2024 Z. z.

Podľa nového ustanovenia § 29b ods. 20 ZZP: "Národné centrum zdravotníckych informácií poskytuje najmenej raz za sedem dní príslušnej zdravotnej poisťovni elektronicky na účely vykonávania verejného zdravotného poistenia údaje o fyzickej osobe v rozsahu meno a priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, ak je pridelené, bezvýznamové identifikačné číslo, dátum začiatku a dátum ukončenia dočasnej pracovnej neschopnosti.“ To znamená, že Národné centrum zdravotníckych informácií, ktoré po zavedení elektronickej PN, má informácie o dátume začiatku a skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, je povinné poskytovať tieto informácie zdravotnej poisťovni. V nadväznosti na § 24 ods. 2 ZZP sa tak ruší oznamovacia povinnosť zamestnávateľa voči ZP - oznamovať začiatok a koniec ePN zamestnanca. Pozor tento postup neplatí, ak je zamestnanec uznaný PN na základe "papierovej" PN.

Podľa prechodného ustanovenia § 38ezi Národné centrum zdravotníckych informácií poskytne príslušnej zdravotnej poisťovne údaje podľa §29b ods. 20 ZZP v znení účinnom od 1.1.2026 prvýkrát do 10.

Prechodné ustanovenia a nároky pri dočasnej pracovnej neschopnosti

• Nároky vyplývajúce z dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004, sa posudzujú podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003.
• Ak dočasná pracovná neschopnosť vznikla pred 1. januárom 2013, suma náhrady príjmu sa určí aj po 31. decembri 2012 podľa zákona účinného do 31. decembra 2012.
• Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2022 uvádza, že ak fyzickej osobe uvedenej v § 2 ods. 1 písm. b) v znení účinnom do 31. decembra 2021 vznikol nárok na náhradu príjmu do 31. decembra 2021 a obdobie prvých desiatich dní dočasnej pracovnej neschopnosti trvá aj po tomto dni, nárok na náhradu príjmu zostáva zachovaný a denný vymeriavací základ na určenie sumy tejto náhrady príjmu sa aj po 31. decembri 2021 určuje podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2021.
• Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. januára 2026 hovorí, že ak zamestnancovi vznikol nárok na náhradu príjmu pred 1. januárom 2026 a trvá aj po 31. decembri 2025, náhrada príjmu sa poskytuje podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2025.

Príplatky pre pedagogických zamestnancov

V určitých prípadoch máte za svoju prácu okrem mzdy aj nárok na príplatky. Príplatky majú za cieľ zohľadniť fakt, že ste museli pracovať niekoľko hodín navyše, ísť do práce cez víkend alebo počas sviatku.

Adaptačné vzdelávanie a príplatok začínajúceho pedagóga

Učiteľ náboženskej výchovy na skrátený úväzok 2h/týždenne, pracujúci na dvoch školách, môže byť v prvom zamestnaní v školstve. V takomto prípade je dôležité určiť, kto je povinný zaradiť ho do adaptačného vzdelávania a či mu patrí príplatok začínajúceho pedagogického zamestnanca, aj keď nebude zaradený do adaptačného vzdelávania.

Začínajúci učiteľ, ktorý je prijatý na pracovný pomer na zástup počas PN (napríklad na 1 mesiac) a je prijatý ako nekvalifikovaný, pretože nespĺňa kvalifikačnú požiadavku vyučovať aprobačné predmety jeho študijného odboru ani v rozsahu 1/3, taktiež rieši otázku príplatkov. V zákone v § 28 ods. 3 sa uvádzajú relevantné podmienky.

Mzdové zvýhodnenia a príplatky podľa Zákonníka práce

Zákonník práce obsahuje ustanovenia týkajúce sa mzdových zvýhodnení za prácu v neštandardných pracovných časoch. Zamestnanec má nárok na príplatky za prácu nadčas, za prácu vo sviatok, cez víkend alebo za nočnú prácu. Príplatky za prácu v neštandardnom čase sú naviazané na výšku minimálnej mzdy.

Práca nadčas

O nadčas ide vtedy, ak prácu vykonávate na príkaz svojho zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom a nad svoj bežný pracovný čas. Podľa zákona sa môžete so svojím zamestnávateľom dohodnúť na práci nadčas, ak si situácia žiada zvýšenú potrebu práce. Ak sa dohodnete so svojím zamestnávateľom, tak za prácu nadčas si môžete čerpať náhradné voľno. Vtedy strácate nárok na príplatok. Existuje však rozdiel medzi nariadením a dohodnutím nadčasov.

Práca vo sviatok

Na príplatok za sviatok si siahnu najčastejšie zamestnanci nepretržitých prevádzok. Ak sa dohodnete so svojím zamestnávateľom, tak si namiesto príplatku za sviatok môžete vybrať náhradné voľno. Od mája 2018 platí, že nárok na príplatok za sviatok majú aj dohodári.

Stanovisko MPSVR SR k sviatkom 8.5.2026 a 15.9.2026

MPSVR SR vydalo 5-stranové stanovisko k výkonu práce počas dní 8.5.2026 a 15.9.2026. Tí zamestnanci, ktorí nechcú v tento deň pracovať, môžu čerpať dovolenku. Tí zamestnanci, ktorí budú v tento deň ale pracovať, podľa názoru MPSVR budú mať nárok na príplatok za sviatok, aj keď vyššie ministerstvo práce uvádza, že ide o bežný pracovný deň. "Deň 8.5.2026 môže byť podľa nového pohľadu zákonodarcu na niektoré sviatky od 1.1.2021 aj sviatkom aj pracovným dňom". Pre zamestnanca sú 8.5.2026 a 15.9.2026 bežné pracovné dni. Ak nechce vykonávať prácu v tieto dni, musí žiadať o dovolenku.

Podľa § 112 ods. 3 ZP: "Ak pripadne počas dovolenky zamestnanca sviatok na deň, ktorý je inak jeho obvyklým pracovným dňom, nezapočítava sa mu do dovolenky." Ministerstvo práce v stanovisku uvádza, že pre uplatnenie § 112 ods. 3 ZP deň 8.5.2026 ale nie je sviatok, že vraj to je bežný pracovný deň. Zákon dni 8.5.2026 a 15.9.2026 neoznačuje za dni pracovného pokoja, a teda z tzv. argumenta opaku (argument a contrario) vyplýva, že ide o pracovné dni. V pracovný deň zamestnancom neodpadá práca vo sviatok, a teda § 112 ods. 3 Zákonníka práce je v tomto kontexte bezpredmetný. Zamestnancovi neodpadne práca z dôvodu sviatku (musel by prísť pracovať) ale z dôvodu že nechce pracovať - chce mať voľno, t. j. musí si čerpať dovolenku.

Príklad:

Zamestnanec pracuje v pondelok až v piatok a chce čerpať dovolenku od 4.5.2026 do 10.5.2026 (týždeň dovolenky). Tento zamestnanec si musí zobrať dovolenku na všetkých 5 pracovných dní dovolenky, pretože piatok 8.5.2026 je jeho bežný pracovný deň, kedy jeho kolegovia musia ísť do práce, a teda ak nemá dovolenku, musí tiež prísť vykonávať prácu.

Kedy má sviatok prednosť pred dovolenkou?

Sviatok má prednosť pred dovolenkou, t.j. ak pripadne počas dovolenky - ide o čerpanie 2 a viac dní dovolenky sviatok na deň, ktorý je inak obvyklým pracovným dňom zamestnanca, nezapočítava sa mu do dovolenky. Uvedené vyplýva z § 112 ods. 3 Zákonníka práce. Za obvyklý pracovný deň považujeme ten deň, v ktorý by zamestnanec podľa rozvrhu práce pracoval, ak by naň nepripadol deň pracovného pokoja, napr. aj sviatok. Ak zamestnanec čerpá viac dní dovolenky a na jeden z týchto dní pripadne sviatok, za deň sviatku mu patrí náhrada mzdy za sviatok (príp. nekrátená mzda), nie náhrada mzdy za dovolenku. Uvedené platí tak pre zamestnancov s rovnomerne, ako aj s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom.

Ak zamestnanec čerpá súčasne niekoľko dní dovolenky a deň sviatku pripadol na deň, v ktorom by zamestnanec podľa rozvrhu práce nemal pracovať (napr. ide o deň jeho nepretržitého odpočinku), v takomto prípade mu náhrada mzdy za sviatok nepatrí.

Ak zamestnanec mal podľa rozvrhu práce v deň sviatku pracovať, ale požiadal v tento „konkrétny deň“ o schválenie dovolenky - ide o čerpanie len jedného dňa dovolenky, nie o viac dní dovolenky, v tomto prípade nepôjde o sviatok počas dovolenky. Ak zamestnávateľ schváli zamestnancovi žiadosť na čerpanie jedného dňa dovolenky, a to práve v deň, na ktorý pripadol sviatok, a súčasne ide o pracovný deň, kedy by mal zamestnanec podľa rozpisu pracovných zmien pracovať, ustanovenie § 112 ods. 3 Zákonníka práce sa v tomto prípade nepoužije.

Príklad:

Zamestnanci Peter a Pavol pracujú v nepretržitej zmenovej prevádzke. Zamestnanec Peter požiadal o schválenie dovolenky na jeden deň 1.5.2026 (sviatok). Peter požiadal o čerpanie len jedného dňa dovolenky, konkrétne na deň sviatku, ktorý by mala odpracovať. Nakoľko nečerpal dovolenku viac po sebe idúcich pracovných dní, pričom jedným z týchto dní by bol deň sviatku, „nepôjde o sviatok počas dovolenky“, ale o čerpanie dovolenky počas sviatku.

Zamestnanec Pavol požiadal o schválenie dovolenky na viac dní od 27.4.2026 do 1.5.2026. Deň 1.5.2026 je sviatok, ktorý pripadol u oboch zamestnancov na ich obvyklý pracovný deň (v tento deň majú naplánovanú pracovnú zmenu). Pavol čerpal nie jeden deň, ale viac dní dovolenky, pričom sviatkok (na ktorý mal naplánovanú pracovnú zmenu) pripadol do doby čerpania dovolenky. Nakoľko čerpal viac ako jeden deň dovolenky po sebe, pričom jedným z týchto dní by bol deň sviatku (na ktorý mal naplánovanú pracovnú zmenu), „pôjde o sviatok počas dovolenky“.

Práca cez sobotu a nedeľu

Príplatky za prácu cez sobotu a nedeľu opäť najviac tešia zamestnancov nepretržitých prevádzok.

Nočná práca

Nočná práca je práca vykonávaná medzi 22:00 - 6:00 podľa rozvrhu práce zamestnávateľa. Ako určitú kompenzáciu za to, že makáte, keď všetci ostatní spia, máte nárok na zvýhodnenie. Znížená sadzba sa uplatní v prípade, ak ide o zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa práca pravidelne vykonávala cez víkend alebo v noci. Znížená sadzba príplatku nie je možná v prípade príplatku za nočnú prácu pri rizikovom povolaní. Zároveň zníženú sadzbu je možné dohodnúť len v kolektívnej zmluve alebo pracovnej zmluve, ak ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka zamestnával menej ako 20 zamestnancov.

Príklad:

Zamestnanec pracuje na pracovisku s nočnými zmenami a na svoju zmenu nastupuje 5.4.2026 (Veľkonočná nedeľa) o 20:00 h., ktorá končí v deň sviatku 6.4.2026 (Veľkonočný pondelok) ráno o 8:00 h. Aby bolo možné určiť komu bude patriť príplatok za prácu vo sviatok, je rozhodujúce, ktorá ranná pracovná zmena je v príslušnom pracovnom týždni (30.3 do 5.4.) považovaná za prvú rannú zmenu. Nakoľko pracovný deň sviatku sa na tomto pracovisku začína v kalendárny deň sviatku, t.j. dňa 6.4.2026 o 8:00 hodine, zamestnancovi, ktorý nastúpil na prácu dňa 5.4.2026 o 20:00 h (Veľkonočná nedeľa), t.j. v deň predchádzajúci dňu sviatku, nárok na príplatok za prácu vo sviatok nevznikne. Uvedené platí napriek tomu, že časť pracovnej zmeny pripadla na čas medzi nultou a 8. hodinou v kalendárny deň sviatku.

Mzdové zvýhodnenia od 1.1.2023

Zákonník práce definuje povinné minimálne príplatky. Od 1. 1. 2021 do 30. 5. 2023 boli tieto príplatky fixné, nenaviazané na infláciu či minimálnu mzdu. Novela Zákonníka práce č. 1/2023 Z. z. priniesla zmeny v § 122a, § 122b, § 121, § 96, § 124 ods. a mzdové zvýhodnenia sa zmenili.

Pre dohodárov sa príplatok od 1. 6. 2023 opäť naviazal na minimálnu mzdu. Pre zamestnancov v nepretržitej prevádzke platí rovnaký nárok na príplatok.

Nasledujúca tabuľka sumarizuje mzdové zvýhodnenia k 1.1.2025 a k 1.1.2026 podľa oznámení MPSVaR SR a novely Zákonníka práce:

tags: #priplatky #k #mzde #v #skolstve #pocas