Prijímanie klientov do zariadení sociálnych služieb, ako aj poskytovanie samotných služieb, podlieha prísnym pravidlám a štandardom, ktoré zohľadňujú individuálne potreby a situáciu každého žiadateľa. Tieto pravidlá zahŕňajú nielen podmienky vstupu, ale aj financovanie služieb a špecifické opatrenia v krízových situáciách.
Podmienky pre vstup do zariadenia pre seniorov
Podmienkou pre vstup do zariadenia pre seniorov je dosiahnutie dôchodkového veku a stanovený stupeň odkázanosti. V niektorých prípadoch je tiež podmienkou pre vstup V. stupeň odkázanosti a špecifické ochorenie, na ktoré sa zariadenie zameriava, napríklad Alzheimerova choroba alebo demencia.
Stupeň odkázanosti sa posudzuje na základe rozsahu potrebnej pomoci v hodinách:
- I. stupeň - 0 hodín
- II. stupeň - 2-4 hodiny
- III. stupeň - 4-6 hodín
- IV. stupeň - 6-8 hodín
- V. stupeň - 8-12 hodín
- VI. stupeň - 12-24 hodín
Úhrada za sociálnu službu
Za poskytovanie sociálnej služby sa platí úhrada. Jej výška závisí od druhu sociálnej služby, napríklad či sa zdravotne postihnutému poskytuje opatrovateľská služba uňho v domácnosti alebo je umiestnený v zariadení sociálnych služieb, ako aj od toho, kto službu poskytuje. Prijímateľ sociálnej služby je povinný platiť úhradu za sociálnu službu v sume určenej poskytovateľom.
Ak sociálnu službu poskytuje obec alebo VÚC, výška úhrady je stanovená vo všeobecne záväznom nariadení, ktoré musí byť prístupné verejnosti. V prípade, že sociálnu službu poskytuje „súkromník“, t. j. neverejný poskytovateľ, výška úhrady závisí aj od príjmu a majetku žiadateľa. Prijímateľ sociálnej služby nemôže zostať po jej zaplatení úplne bez príjmu. Vždy mu z neho musí zostať určitá časť určená podľa životného minima pre jednu dospelú osobu. Výška životného minima sa mení každý rok v júli a následne sa prehodnocujú všetky platby a príspevky, ktoré sa od životného minima odvíjajú. Prijímateľ sociálnej služby nie je povinný platiť úhradu za sociálnu službu, ak je jeho príjem nižší alebo sa rovná sume, ktorá mu má zostať.
Posudzovanie príjmu a majetku
Pri posudzovaní príjmu sa sčíta priemerný mesačný príjem žiadateľa o sociálnu službu (čistý príjem, invalidný dôchodok, starobný dôchodok) za predchádzajúci kalendárny mesiac pred začatím poskytovania služby s príjmom jeho manžela/manželky a nezaopatreného dieťaťa, ktoré s ním žije v domácnosti. Táto suma sa vydelí počtom osôb, ktorých príjmy sa sčítavali. Výsledok sa považuje za príjem žiadateľa.
Za majetok sa považujú veci a práva v hodnote vyššej ako 10 000 €. Do tejto sumy sa nezapočítava byt alebo dom slúžiaci na trvalé bývanie (okrem prípadu, keď sa žiada o poskytovanie trvalej pobytovej služby), pôda užívaná pre vlastnú potrebu, nevyhnutné vybavenie domácnosti, ošatenie a obuv, ale aj veci, na ktoré sa poskytol príspevok na kompenzáciu alebo jednorazová dávka v hmotnej núdzi. Motorové vozidlo sa do majetku nezapočítava v prípade, ak sa využíva na individuálnu prepravu z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia.
Platba úhrady v prípade uzavretia zariadenia
Prijímateľ sociálnej služby je povinný platiť úhradu za poskytovanú sociálnu službu. Verejný poskytovateľ sociálnej služby (zariadenie zriadené alebo založené obcou alebo vyšším územným celkom) stanovuje sumu úhrady za sociálnu službu, spôsob jej určenia a platenia zmluvou o poskytovaní sociálnej služby v súlade so všeobecne záväzným nariadením obce alebo vyššieho územného celku. Neverejný poskytovateľ sociálnej služby určuje sumu úhrady za poskytovanú sociálnu službu tiež na základe zmluvy o poskytovaní sociálnej služby v súlade s aktuálnym cenníkom sociálnej služby.
Zákon o sociálnych službách v § 72 ods. 9 ustanovuje, že prijímateľ sociálnej služby neplatí úhradu za odborné, obslužné a ďalšie činnosti v čase jeho neprítomnosti. Výnimkou je len úhrada za ubytovanie, a aj to len v prípade, že voľné miesto nie je v čase neprítomnosti prijímateľa sociálnej služby obsadené inou fyzickou osobou alebo ak sa poskytovateľ a prijímateľ nedohodnú inak. To znamená, že poskytovateľ sa môže s prijímateľom dohodnúť, že ani za ubytovanie nebude žiadať od neho úhradu, ak sa nebude zdržiavať v zariadení, resp. že bude žiadať uhradiť len určitú symbolickú sumu, tzv. udržiavací poplatok.
Financovanie sociálnych služieb
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR poskytuje vybraným verejným a neverejným poskytovateľom finančný príspevok na poskytovanie sociálnej služby v zariadeniach podmienených odkázanosťou, ktorý je určený na spolufinancovanie ekonomicky oprávnených nákladov prijímateľa na mzdy a odvody zamestnancov prijímateľa sociálnej služby. Nariadením vlády č. 70/2020 Z. z. boli upravené vybrané podmienky poskytovania finančného príspevku z rozpočtovej kapitoly ministerstva pre zariadenia sociálnych služieb podmienených odkázanosťou, a to termíny a spôsob vyplácania finančného príspevku, podmienky jeho čerpania a zúčtovania, dôvody jeho vrátenia a lehota jeho zúčtovania v krízovej situácií.
Poskytovateľ sociálnej služby, ktorý je prijímateľom finančného príspevku poskytnutého v zmysle § 71 ods. 6 a § 78a zákona o sociálnych službách a má uzatvorené zmluvy s prijímateľom sociálnej služby o poskytovaní sociálnej služby, nemá nárok na finančné prostriedky z projektu Prvá pomoc.
Krízové situácie a opatrenia
Uznesením vlády SR 343/2020 boli od 4.6.2020 zrušené karanténne miesta na prijímanie nových klientov do zariadení podmienených odkázanosťou. V zmysle plánu je súčasťou IV. fázy uvoľňovania otvorenie všetkých druhov a foriem sociálnych služieb, pričom do tejto oblasti uvoľňovania opatrení patria aj denné centrá. To znamená, že denné centrum pre seniorov bude možné opätovne otvoriť až od 1. júla 2020, s tým, že začiatok každej nasledujúcej fázy, resp. pokračovanie aktuálnej fázy uvoľňovania opatrení bude pravidelne prehodnocované a bude závisieť od aktuálnej epidemiologickej situácie. Začiatok uvoľnenia opatrenia v stanovenom termíne u konkrétneho poskytovateľa je dobrovoľný, t.j. je na rozhodnutí poskytovateľa kedy sa začne, na základe dopytu po službe zo strany jeho klientov, možností a schopností prijímateľov dodržiavať hygienicko-epidemiologické opatrenia a jeho priestorových, materiálno-technických a personálnych možností.
Prijímanie klientov v krízovej situácii
Vhodné je zabezpečiť vytvorenie menších skupiniek klientov, rozšírenie poskytovania sociálnych služieb a príjem klientov odporúčame vykonávať mimo samotného zariadenia vo vysunutých stanoviskách príjmu, napr. v provizórnom prístrešku, na príjazdovej ceste a v bezpečnej vzdialenosti od zariadenia. Vhodným spôsobom odporúčame vytvoriť prostredníctvom pások koridor pre vstup a zabezpečiť, aby boli medzi osobami počas čakania vytvorené dostatočné rozostupy, min. 2 metre.
Karanténne miesta môže určiť aj obec/mesto s menším počtom obyvateľov ako 20 000, za splnenia všetkých podmienok určených pre karanténne miesta. Pokiaľ ide o pôsobnosť, VÚC nemá povinnosť zriaďovať karanténne miesta pre zariadenia pre seniorov a ani túto sociálnu službu zabezpečovať pre svojich obyvateľov, táto povinnosť naďalej patrí obciam a mestám.
Uvedené karanténne miesto nemusí byť určené iba v „karanténnom centre“, ale aj u poskytovateľa (verejného ale aj neverejného), ktorý má v súlade s § 104a ods. 3 zákona o sociálnych službách vytvorené miesto/priestory, v ktorých môže klient absolvovať 14-dňové preventívne oddelenie (karanténu) od ostatných prijímateľov a testovanie na Covid-19 a následne byť presunutý k ostatným prijímateľom sociálnych služieb. To znamená, že klient absolvuje preventívnu karanténu a testovanie v tom istom zariadení, v ktorom sa mu následne bude poskytovať sociálna služba aj v „bežnom“ režime a nie je potrebný jeho prevoz z jedného zariadenia do iného.
Testovanie a izolácia klientov
Po presune FO z karanténneho miesta do pobytového ZSS po absolvovaní 14 dňovej preventívnej karantény a testovania (PCR testom-výterom) s negatívnym výsledkom na COVID-19 už nie je potrebné jeho ďalšie preventívne oddelenie od ostatných prijímateľov SS (tak ako je to v prípade klientov vracajúcich sa zo zdravotníckeho zariadenia). Prípadné „dodatočné“ preventívne oddelenie takéhoto klienta od ostatných prijímateľov SS je na rozhodnutí konkrétneho poskytovateľa, avšak po absolvovaní 14 dňovej karantény a testovania to považujeme za nadbytočné.
Realizácia testovania FO na karanténnom mieste znamená, že FO bude testovaná pri príchode do karanténneho miesta aj po príchode z domáceho prostredia po 12 dňoch preventívnej karantény? Po umiestnení klienta na karanténne miesto sa mu dá vystaviť Covid pass (na t.č. 0800 221 234) a nakoľko klient pre svoj zdravotný stav pravdepodobne nie je schopný sa dostaviť na určené odberné miesto, je potrebné v súčinnosti s RÚVZ, resp. cestou krajského operačného strediska zabezpečiť výtery na účely ich otestovania priamo na karanténnom mieste. Testovanie na karanténnom mieste výterom absolvuje klient iba 1 krát - najneskôr 12-ty deň pobytu na karanténnom mieste (nie po príchode na karanténne miesto).
Návštevy lekára a ošetrenie
Vláda SR uznesením č. 113/2020 uložila Ministerstvu zdravotníctva SR obmedziť všetky plánované zdravotné výkony, ktoré neohrozujú život a zdravie, ako jeden z dôležitých nástrojov na ochranu života a zdravia v súvislosti so šírením ochorenie COVID-19. V súlade s týmto uznesením MZ SR vydalo dňa 17. 03. 2020 opatrenie, ktorým obmedzuje poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v poskytovaní výkonov a operácií, ktoré strpia odklad. Na základe tohto uznesenia by rovnako klienti zariadení počas mimoriadnej situácie v súvislosti so šírením ochorenia COVID - 19 nemali absolvovať žiadne zdravotné výkony a ošetrenia mimo priestorov zariadenia sociálnych služieb, ktoré strpia odklad.
Pokiaľ ide o neodkladné výkony, vrátane absolvovania dialýzy, tieto je potrebné zabezpečiť v súčinnosti so zdravotníckym zariadením kde majú byť realizované, vrátane zabezpečenia prevozu/sprievodu do/zo zdravotníckeho zariadenia pri dodržaní všetkých hygienických a bezpečnostných opatrení. Pokiaľ ide o výkony, ktoré znesú odklad, alebo ktoré je možné po vyhodnotení a konzultácií s ošetrujúcim lekárom vykonať aj ošetrovateľským personálom v zariadení (napr. preväz rany), nie je potrebné navštevovať zdravotnícke zariadenie. Uvedené odporúčanie je v súlade s opatrením Úradu verejného zdravotníctva SR z 24.03.2020, ktorým sa prikazuje poskytovateľom sociálnych služieb dôsledne dodržiavať hygienicko-epidemiologický režim.
Postih za nedodržanie odporúčaných postupov MPSVR SR
Odporúčané postupy MPSVR SR majú odporúčací, resp. záväzný charakter, avšak trestanie porušenia povinností vyplývajúcich z týchto dokumentov možné nie je. Účelom prijatých postupov je odporučiť vhodný spôsob poskytovania sociálnej služby s ohľadom na zamestnancov poskytovateľa, ako aj prijímateľov v súvislosti s prevenciou a riešením nebezpečenstva šírenia infekcie spôsobenej koronavírusom (COVID-19, SARS-CoV) a nie subjekty za ich nedodržanie pokutovať.