Príhovor na stretnutí seniorov: Tipy a vzory pre dôstojnú oslavu života

Stretnutia seniorov sú významnou udalosťou, ktorá pripomína, že starnúť neznamená prestať žiť. Tieto posedenia, často spojené s kultúrnym programom, sú prejavom úcty a obdivu k zrelému veku, bohatým životným skúsenostiam a múdrosti, ktorú starší ľudia prinášajú. Príhovor na takomto podujatí by mal byť úprimný, povzbudivý a plný rešpektu.

Význam úcty k seniorom

Október je mesiacom, ktorý nám pripomína jednu z najvzácnejších cností - úctu k starším. Úcta k tým, ktorí tvrdo pracovali, aby sa nám žilo lepšie. K tým, ktorí sa každý deň vzdávali radostí, aby urobili šťastnými svoje deti. Sú to naši otcovia, matky, prarodičia, naše chodiace kroniky a pamätníci, ktorým vďačíme za to, kde dnes žijeme. Je dôležité mať pochopenie aj pre tých, ktorým zdravie už nedovoľuje žiť plnohodnotný život, pretože všetci raz budeme starí. Starší ľudia sú krásni a majú nám ešte stále čo dať. Človek sa učí celý život a najlepšími učiteľmi sú naši najbližší - rodičia či starí rodičia.

V dnešnej uponáhľanej dobe máme pre seniorov akosi málo času, pozornosti, či možností pomôcť. Často sa vytráca úcta k šedinám. Ak nám bude dopriate, raz aj my možno budeme v ich koži. Bude nám po vôli, ak pocítime, že sme niekomu na smiech alebo sme mu ľahostajní? Paradoxne už staroveké civilizácie vedeli, že uznanie a rešpekt patrí práve ľuďom so šedinami. Za týmito vonkajšími znakmi staroby sa skrýva nekonečné množstvo skúseností a poznatkov. Za ich láskavým pohľadom a vejárikom vrások okolo očí sa zračí rozvaha, nadhľad, ľahkosť a schopnosť pripisovať veciam ten ozajstný význam.

Motto „Starnúť neznamená prestať žiť“ dokonale vystihuje podstatu týchto stretnutí. Mnoho seniorov pochopilo, že všetko, čo sa v živote udeje - dobré aj zlé, veselé aj smutné - má v živote svoje miesto a význam. Obdivuhodné je, že s pokorou a častokrát v samote prijímajú všetko, čo im život prináša, s trpezlivosťou očakávajú, čo má život pre nich ešte pripravené. Aj napriek tomu, že ich vlasy sú sivé a pokožka vráskavá, stále im v očiach horia nezbedné ohníčky, sú plní života, snov a ich srdce je plné túžob, ktoré chcú, aby sa naplnili. Pre nás mladších by mali byť inšpiráciou a vzorom, a my by sme pre nich mali byť oporou. Uvedomujú si viac než ktokoľvek iný, že ich čas je drahý, a aj preto nám mladším chcú odovzdať všetky svoje zručnosti, poznatky a znalosti. Ctia si tradície, ktoré je dôležité zachovávať pre nasledujúce generácie.

Príhovor k seniorom - Vzory a tipy

Pri príležitosti mesiaca úcty k starším je dôležité venovať seniorom špeciálnu pozornosť. Niekedy, ako v prípade, keď sa nemôžu stretnúť osobne, je potrebné nájsť alternatívne spôsoby, ako prejaviť úctu. Napríklad prostredníctvom obecného rozhlasu, kde je možné zaželať veľa zdravia, pokoja, trpezlivosti a životného optimizmu. Nech Boh požehná roky, ktoré majú pred sebou, prežili ich obklopení láskou, úctou a pozornosťou svojich najbližších. Každý z nás má vo svojom blízkom okolí seniorov - rodičov, známych či susedov.

Príklad príhovoru starostky obce

Starostka obce Ing. arch. Zita Pleštinská sa prihovorila seniorom slovami: "Október, ktorý sme nedávno začali, nám pripomína jednu z najvzácnejších cností, ktorá môže byť zrodená v duši človeka. Úcta k Vám, ktorí ste tvrdo pracovali, aby sa nám žilo lepšie. Úcta k Vám, ktorí ste sa každý deň vzdávali radostí, ktoré Vám život ponúkal, aby ste urobili šťastnými nás, Vaše deti. Úcta k Vám, naším otcom a k naším mamám. K naším prarodičom. Vy ste našimi chodiacimi kronikami, pamätníkmi, ktorým vďačíme, že dnes môžeme žiť v Chmeľnici, ktorú ste budovali a zachránili pre súčasnú generáciu. Máme pochopenie aj s Vami, ktorým zdravie už nedovoľuje žiť plnohodnotný život. Všetci raz budeme starí. Starší ľudia sú krásni. Chceme Vám prejaviť úctu, pretože nám ešte vždy máte čo dať. Človek sa učí celý život. A najlepším učiteľom ste vy, naši najbližší, rodina, rodičia či starí rodičia. Verím, že sa zabavíte, porozprávate."

Starostka tiež zdôraznila významné výročie obce: "Tento rok je pre našu obec významný. Pripomíname si 700. výročie prvej písomnej zmienky o obci. Našej obci, ktorá nemala síce veľký hospodársky či politický význam, no predsa bola a zostala špecifická. Špecifická v tom, že obyvatelia od založenia obce sa hlásili k nemeckej národnosti. Aj osudy našich predkov a osudy Vás, ktorí si pamätáte hlavne na obdobie II. svetovej vojny boli iné ako osudy v okolitých obciach."

Vyjadrila vďaku za zachovanie histórie a kultúry: "Som veľmi vďačná pani Marte Krafčíkovej autorke knihy „Utekali, aby zostali“ a všetkým Vám, našim rodákom, ktorí sa podelili o svoje spomienky. Moja vďaka patrí Rímskokatolíckej cirkvi - farnosti Chmeľnica a vdp. Jozefovi Palenčárovi za sprístupnenie archívov i za podporu pri písaní tejto knihy, ako aj za pomoc pri jej vydaní. Vydanie knihy bolo realizované s finančnou podporou Úradu vlády SR - program Kultúra národnostných menšín 2014. Kniha sa v prvom vydaní vypredala takmer do poslednej. V súčasnosti sa pripravuje dotlač už z finančných prostriedkov obce. Obec bude mať k dispozícii túto knihu, ktorú si budete môcť zakúpiť už koncom tohto roku."

Na záver zdôraznila dôležitosť uchovania nemeckého nárečia: "Chmeľnica je jedným z mála sídiel na Slovensku, ktoré si zachovalo nemecký ráz. Od ostatných sa líšime nemeckým dialektom, nárečím, ktoré je našou najväčšou historickou hodnotou. Prežilo 700 rokov. Prosím Vás vštepujte do mysle našich mladých, vašich vnúčat, že nesmieme zabudnúť na našu najväčšiu historickú pamiatku - na naše vzácne nárečie!"

Prejav predsedu klubu seniorov

Vážení členovia klubu seniorov, milí hostia, priatelia. Dnes sa stretávame pri príležitosti významného jubilea - výročia založenia nášho klubu. Je to deň, kedy si pripomíname nielen minulosť, ale najmä oslavujeme prítomnosť a s optimizmom hľadíme do budúcnosti. Klub seniorov nie je len miesto, ale predovšetkým spoločenstvo ľudí, ktorí sa navzájom podporujú, inšpirujú a zdieľajú radosti i starosti života. Je to priestor, kde sa stretávajú priatelia, kde vznikajú nové priateľstvá a kde sa prehlbujú tie existujúce.

Spomínam si na vystúpenie detí z MŠ Gagarinova a ZŠ Tribečská v zariadení pre seniorov Komfort pri príležitosti Dňa matiek. Takéto chvíle, plné básní, piesní, tancov a scénok, sú dôkazom toho, ako sa generácie môžu navzájom obohacovať a inšpirovať. Počas uplynulých rokov klub seniorov zorganizoval množstvo aktivít, ktoré priniesli radosť, zábavu a obohatenie do životov jeho členov. Spomeňme si na výlety, besedy, prednášky, kultúrne podujatia, tvorivé dielne a športové aktivity. Každá z týchto aktivít prispela k posilneniu spoločenstva, rozvoju záujmov a udržaniu aktívneho životného štýlu.

Seniori sú pokladnicou skúseností a múdrosti. Ich životné príbehy, vedomosti a zručnosti sú neoceniteľným bohatstvom, ktoré by sme mali s úctou počúvať a nasledovať. Je dôležité, aby sme vytvárali priestor pre medzigeneračné dialógy, kde sa mladšia generácia môže učiť od staršej a čerpať z jej skúseností. Život v seniorskom veku neznamená koniec aktívneho života. Práve naopak, je to obdobie, kedy sa môžeme venovať svojim záľubám, rozvíjať svoje záujmy a zapojiť sa do spoločenského života. Klub seniorov ponúka širokú škálu aktivít, ktoré umožňujú seniorom udržiavať si fyzickú a psychickú kondíciu, rozvíjať svoje tvorivé schopnosti a stretávať sa s priateľmi.

Vážení členovia klubu seniorov, milí hostia, priatelia. Dovoľte mi, aby som vám na záver poprial veľa zdravia, šťastia, radosti a spokojnosti. Nech je náš klub aj naďalej miestom, kde sa stretávame s radosťou, kde sa navzájom podporujeme a inšpirujeme a kde spoločne prežívame krásne chvíle. Oslávme tento deň s úsmevom na tvári a s optimizmom v srdci. Nech sa nám darí prežívať každý deň naplno, s radosťou a v kruhu priateľov.

Príhovor na stretnutí po 50 rokoch

Vážený pán riaditeľ, drahí naši páni profesori, milí spolužiaci! Taký obyčajný deň - 14. jún! A my tu stojíme vedľa seba prekvapení a zaskočení nemilosrdnosťou maliara času, ako nás vidí svojim kritickým pohľadom. Sme tu, ohúrení a dojatí zo stretnutia a nedarí sa nám pochopiť, že to naozaj prešlo 50 rokov od vtedy, čo sme túto školu opúšťali. Naše srdcia a rozum sa bránia prijať skutočnosť a na rad prichádza naša bezhraničná fantázia a veľkorysosť, ktorá spravodlivo všetkým vyrovnáva vrásky, prefarbuje šediny, dokonca výrazne uberá na váhe a zrazu vidíme, čo si želáme: svoju mladosť - ten čas, keď sme boli krásni a bezstarostní a svet bol pre nás gombička. Ale život je už taký. Vždy nám najprv dopraje ten šťastný pocit víťazstva len preto, že už má pre nás prichystané niečo iné, čím túto bezstarostnú etapu definitívne ukončí.

Nuž, bolo nás 32. 12 dievčat a 20 chlapcov. Z nich 21 ukončilo vysokú školu a dnes máme 5 lekárov, 5 pedagógov na rôznych stupňoch škôl, 1 absolventku prírodných vied a 10 inžinierov. Naši dvaja spolužiaci žijú v zahraničí. Naše potomstvo predstavuje 49 detí a skoro toľko vnúčat a jedno pravnúča. Bolo nás 32, už je nás len 28.

Aktivity a podujatia pre seniorov

Život seniorov je možné obohatiť rôznymi aktivitami. Napríklad nedeľné posedenia spojené s krásnym programom detí, kde Klub šikovných rúk potešil seniorov medovými srdiečkami. Chutný guláš pripravili bratia Kaletovci zo SLK - Catering z Novej Ľubovne a chutný jablčník upiekli dobrovoľníčky a pracovníčky z Obecného úradu. Aj vystúpenia detí z materskej školy a základnej školy v zariadeniach pre seniorov sú dôkazom medzigeneračnej spolupráce a obohatenia.

Klub seniorov by mal ponúkať širokú škálu aktivít, ktoré umožňujú seniorom udržiavať si fyzickú a psychickú kondíciu, rozvíjať svoje tvorivé schopnosti a stretávať sa s priateľmi. Tieto aktivity môžu zahŕňať:

• Výlety a exkurzie.
• Besedy a prednášky.
• Kultúrne podujatia (koncerty, divadlá).
• Tvorivé dielne (pečenie medovníčkov s deťmi, remeslá).
• Športové aktivity (Vitamínkové športové hry pre deti sú inšpiráciou).
• Návštevy soľnej jaskyne pre podporu zdravia.
• Oslavy sviatkov a tradícií (Deň detí, Vianoce, Vynášanie Moreny).

Udržiavanie a prenášanie tradičných hodnôt a zvykov na mladšiu generáciu je nesmierne dôležité. Seniori sú tí, ktorí nám môžu odovzdať svoje skúsenosti s tradičnými remeslami, zvykmi a hodnotami, ktoré formovali našu spoločnosť.

Zariadenia pre seniorov a ich význam

Rok 2021 bol pre Zariadenie pre seniorov ZOBOR dôležitým míľnikom, kedy oslavovalo 10. výročie spustenia prevádzky zrekonštruovaného, moderného zariadenia. Útulné izby zariadenia poskytujú nádherný výhľad na mesto Nitra a Nitriansky hrad. Priestranná a veľkorysá plocha záhrady zariadenia prináša seniorom mnoho možností na rôzne aktivity ako prechádzky, starostlivosť o kvetinové záhony a prípadne športové aktivity.

Mnoho ľudí si v zariadení našlo nové zamestnanie, ktoré je zároveň poslaním. Svojou prácou, trpezlivosťou a láskavým prístupom nechávajú zakaždým kúsok zo seba. Zámerom mesta Nitry bolo vybudovať v priestoroch bývalej detskej nemocnice zariadenie, ktoré by poskytovalo starostlivosť pre seniorov. Mesto využilo možnosť čerpať európske dotácie na časť zariadenia opatrovateľskej služby, ktoré je v budove na 2NP. Ostatnú časť rekonštrukcie budovy financovalo mesto Nitra z vlastných zdrojov. Rekonštrukcia budovy sa začala 13.01.2010 a bola realizovaná firmou Dynamik. Dokončenie stavby bolo plánované na 15. novembra 2010. Mesto prevzalo stavbu po ukončení prác od zhotoviteľa 08.04.2011.

Prehľad kapacity a zamestnancov Zariadenia pre seniorov ZOBOR

Zariadenie disponovalo 159 lôžkami pre prijímateľov sociálnej služby. Dňa 02. a 03.05.2011 sa začal presun prvých prijímateľov zo Zariadenia opatrovateľskej služby na ul. J. Kráľa 2 v Nitre, kde bolo dovtedy celkovo 32 prijímateľov. Organizačnú štruktúru zariadenia tvorilo v roku 2011 - 85 zamestnancov. Dnes, v roku 2021 má Zariadenie pre seniorov ZOBOR 87 zamestnancov. Aktuálne v zariadení stále pracuje 25 pôvodných zamestnancov. Za obdobie 10 rokov sme do pracovného pomeru prijali 227 zamestnancov. Zariadenie pre seniorov ZOBOR za obdobie 10 rokov prijalo celkovo 981 prijímateľov sociálnej služby.

Oslava výročia Zariadenia pre seniorov ZOBOR

Priaznivá epidemiologická situácia umožnila zrealizovať oslavu 10. výročia. Na oslave sa zúčastnili aj predstavitelia vedenia Mesta Nitry, poslanci mestského zastupiteľstva za VMČ ZOBOR, predsedkyňa komisie MZ pre sociálne veci, bývanie a podporu verejného zdravia, vedúca odboru sociálnych služieb, ako aj prvá riaditeľka Zariadenia pre seniorov ZOBOR a prví vedúci zamestnanci zariadenia. Pozvanie prijal aj pán farár z farnosti sv. Urbana Nitra - Zobor. Zamestnanci zariadenia pripravili krásne a príjemné posedenie s bohatým programom pre hostí, zamestnancov a predovšetkým pre prijímateľov sociálnej služby v zariadení. Úsek sociálnych služieb ZOBOR zabezpečoval výzdobu, program, prípravné práce a sponzorov. Sponzori svojou štedrosťou vo veľkej miere prispeli k bohatej ponuke nielen občerstvenia, ale aj cien do tomboly pre prijímateľov sociálnej služby a zamestnancov. Najväčšiu zásluhu pri hľadaní sponzorov mala sociálna pracovníčka Mgr. Veronika Palatická, za čo jej patrí vďaka. Slávnostný program otvoril tanečný pár Dominika Lenghartová a Christian Bori z Akadémie tanca. Nasledovali príhovory hostí PhDr. Anny Laurinec Šmehilovej, PhD., PhDr. Libuše Mušákovej. Poslanec Národnej rady SR a primátor mesta Nitry pán Marek Hattas sa prihovoril k prijímateľom sociálnej služby, prítomným hosťom a zamestnancom. Po prípitku a slávnostnom obede nasledovalo krájanie slávnostnej torty. V poobedňajších hodinách sa začalo s losovaním tomboly pre prijímateľov sociálnej služby, kde bolo 66 výherných balíčkov, a neskôr tombola pre zamestnancov zariadenia s 32 výhernými balíčkami.

Mesto Nitra je zriaďovateľom zariadenia a rovnako prispieva do rozpočtu na činnosť organizácie. Existuje dobrá spolupráca a podpora pri realizácii zámerov zo strany vedenia mesta Nitry, konkrétne pána primátora Mareka Hattasa, viceprimátorov Mgr. Miloslava Špotáka a Mgr. Daniela Balka, prednostu mestského úradu v Nitre Mgr. Martina Horáka, ako aj poslancov MZ, ale predovšetkým aj PhDr. Anny Laurinec Šmehilovej, ktorá v mestskom zastupiteľstve aktívne presadzuje a podporuje návrhy a projekty na zvyšovanie kvality poskytovaných služieb v zariadení pre seniorov. Poďakovanie patrí aj vedúcej odboru sociálnych služieb PhDr. Nadi Šimovej, ktorá takmer rok viedla organizáciu ako zastupujúca riaditeľka a dokonale pozná nielen problematiku ale aj slabé stránky organizácie. Všetkým zamestnancom, ktorí pracujú v zariadení, patrí obdiv a poďakovanie za ich obetavú a nie ľahkú prácu. Denne sa snažia, aj keď nie vždy sa to dá, s ľahkosťou, s úsmevom na tvári a s trpezlivosťou, zvládať každodenné problémy a mnohokrát neľahké situácie. Všetkým prijímateľom sociálnej služby sa želá veľa príjemných chvíľ strávených v zariadení.

Smútočný prejav a jeho príprava

Osobitá a nevšedná môže byť rozlúčka so zosnulým, ale i smútočný prejav na pohrebe. Smútočná reč je prejav, ktorý sa obvykle prednáša počas pohrebu alebo iného smútočného obradu. Slúži ako úprimná pocta a spôsob, ako poskytnúť útechu smútiacej rodine aj priateľom. Spravidla sa to nezaobíde bez dobre napísaného nekrológu, ktorý by mal byť osobný, vyjadrujúci úctu a odzrkadľujúci individuálny príbeh človeka.

Príprava smútočného prejavu

Napísanie pohrebnej reči vopred má niekoľko výhod. V prvom rade vám umožňuje spracovať svoje pocity v čase, keď smútok prehlušuje okolitý svet. Je to nástroj na ponorenie sa do svojho vnútra a utriedenie si myšlienok, ktoré sa spájajú s odchodom blízkej osoby. Predbežnou prípravou si môžete starostlivo zvoliť slová a štruktúrovať svoj prejav tak, aby odrážal život a osobnosť zosnulého tak, aby reč pôsobila úctivo. Navyše, napísanie pohrebnej reči vopred vám poskytuje príležitosť precvičiť si a zdokonaliť svoj prejav, čo pomáha zmierniť úzkosť v deň pohrebu.

Kto by mal predniesť prejav?

Dôležitý je výber správnej osoby, ktorá prednesie smútočnú reč. Zvyčajne ju podáva blízky rodinný príslušník alebo blízky priateľ, ktorý zosnulého dobre poznal. Vybraný rečník by mal mať silné emocionálne prepojenie a mal by vedieť efektívne sprostredkovať podstatu života danej osoby. Ak vás vyberú, aby ste predniesli prejav, považujte to za česť a zodpovednosť zabezpečiť, aby bola pocta vyjadrená opatrne, s rešpektom, úctou k zosnulému aj súcitom k pozostalým.

Zbor pre občianske záležitosti (ZPOZ) v Žiari nad Hronom

V Žiari nad Hronom príkladne funguje Zbor pre občianske záležitosti (ZPOZ) s dovetkom „Človek človeku“ a vedie ho Silvia Hlôšková. Spoluprácu so ZPOZ-om začala pred takmer tridsiatimi rokmi, má bohaté skúsenosti s prípravou a realizáciou pohrebov a jej prístup k pozostalým je vždy jedinečný. Silvia Hlôšková má na starosti nielen občianske smútočné obrady, ale napríklad aj prípravu občianskych sobášov, uvítania detí do života, oceňovanie najúspešnejších športovcov mesta, programy v domove dôchodcov, rôzne slávnostné obrady podľa záujmu organizácií a občanov mesta. Každému podujatiu a obradu predchádza príprava, ktorá zahŕňa tvorbu príhovoru, scenára, sprievodného slova, dramaturgiu, réžiu.

Pred prácou zpozárky pracovala 17 rokov ako učiteľka v materskej škole. Od roku 1987 recitovala na obradoch i slávnostiach. V roku 2000 dostala ponuku od vedenia mesta na uvoľnenú pozíciu odbornej pracovníčky pre ZPOZ v Mestskom kultúrnom centre v Žiari nad Hronom. Za obdobie uplynulých rokov sa jej podarilo žiarsky ZPOZ zviditeľniť v rámci Slovenska tým, že do programov vkladá nové nápady, podnety, neustále rozširuje databázu autorských príhovorov a poézie na obrady. Dôkazom toho sú aj dva zborníky, ktoré vydala Ústredná rada Združenia ZPOZ Človek-človeku v SR pre svojich členov. Kolobeh 1 obsahuje autorské príhovory a poéziu nielen na smútočné obrady, ale aj na sobáše a uvítania.

Pri pohreboch Silvia Hlôšková hľadá spôsob, ako čo najlepšie spracovať do písomnej podoby informácie, ktoré získala od pozostalých. "Zo začiatku som bola pri tvorbe nekrológov obklopená množstvom kníh, časopisov, z ktorých som čerpala myšlienky. Postupne som začala viac hľadať v sebe, zamýšľať sa, vžívať sa do pocitov ľudí, ktorí smútia. Istým spôsobom som bola k tomu aj nútená, pretože na slovenskom trhu je kvalitných nekrológov ako šafranu. Všetky smútočné príhovory sa mi zdali „na jedno kopyto.“ Tie isté frázy, tie isté myšlienky, slovné spojenia,“ objasňuje Silvia Hlôšková. „Nechcem dehonestovať ľudí, ktorí to takto robia, možno nemajú inú možnosť z dôvodu ďalšieho pracovného zaťaženia. Ale stále hovorím, že treba chcieť. Treba hľadať a skúšať. Dať do toho nadšenie, originalitu, chuť vyjsť z komfortnej zóny a pracovať na sebe, aby ste sa stále posúvali ďalej,“ tvrdí zpozárka.

Niekto v práci očami posúva ručičky hodín dopredu, aby mu „padla“, u nej je to naopak. Hoci má rodinu, pri nástupe do zpozárskeho kolotoča mala školopovinnú dcéru, ale napriek tomu robila všetko pre zosúladenie rodinného a pracovného života. Jej srdcovkou je písanie nekrológov - nesmierne citlivá oblasť. „Svojím spôsobom musím byť psychológom pri stretnutí s pozostalými. Sú takí, ktorí sa zamknú do svojho smútku a vtedy treba opatrne skúšať, ako si získať ich dôveru, aby vystúpili z mlčania. Mnohí sa práveže potrebujú zo straty blízkeho vyrozprávať. Vo mne nájdu pozorného poslucháča, ochotného zobrať časť ich žiaľu na seba. A sú tiež takí (chvalabohu, je ich veľmi málo), ktorí mi direktívne prídu „nadiktovať“ svoje požiadavky ohľadom smútočnej rozlúčky,“ objasňuje Silvia Hlôšková. „Nechcú partnera na rozhovor. Už pri vstupe do kancelárie sú negatívne naladení. Najväčšieho zadosťučinenia sa mi dostáva, keď na začiatku stretnutia smútiaca rodina s veľkým sebazaprením a úsilím odpovedá na moje otázky. Postupne sa mi podarí vytvoriť atmosféru, v ktorej sa pozostalí zasmejú vďaka milej, žartovnej spomienke na zosnulého. Na stretnutie prichádzali zronení ľudia a keď odchádzajú, sú odrazu aspoň na pár okamihov uvoľnení, usmiati.

Stretnutie s pozostalými je len začiatok prípravy občianskej rozlúčky. Keď Silvia Hlôšková získa potrebné informácie, začína sa pre ňu najdôležitejšia časť - písanie. „Neviem si predstaviť zostaviť nekrológ iba na základe toho, že by som dala smútiacej rodine vypísať pripravený formulár. V ňom zvyčajne uvedú dátum a miesto narodenia a úmrtia, príčinu úmrtia, rodinný stav, názvy miest kde žil a pôsobil, dátum a miesto uzavretia manželstva, meno manžela/manželky, mená detí, vnukov, pravnukov, súrodencov, povahové črty zosnulého, jeho záľuby, vzdelanie, zamestnanie, dátum odchodu do dôchodku, spôsob trávenia voľného času na dôchodku... Tieto údaje vypisujem sama počas rozhovoru s pozostalými,“ objasňuje nám. Snaží sa nechať ich čo najviac rozprávať, zapisuje si ich spomienky, vyjadrenia o zosnulom, ktoré potom v príhovore cituje.

Iné je podľa slov zpozárky pochovávať dieťa, mladého človeka, iné je lúčiť sa s človekom, ktorý sa dožil vysokého veku. Alebo napríklad pripravovať pohreb zosnulého, ktorý zomrel po chorobe, skonal v dôsledku tragickej nehody, či si dokonca sám siahol na život. „Často príhovor začínam úvahou známych spisovateľov, básnikov, alebo nadviažem na slová predchádzajúcej piesne, ktorá znela. Napríklad, ak ide o pohreb človeka, ktorý mal rád turistiku, prechádzky prírodou, mal záhradku, využijem nádherné úvahy neprekonateľného Milana Rúfusa o hore, stromoch, krajine... Alebo citujem vyjadrenia slovenských horolezcov, dokumentaristov, ktorí úprimne a z vlastnej skúsenosti opisujú svoj vzťah k prírode. V prípade, že odprevádzam poslednou cestou človeka, čo bol celý život prepojený s ľudovou piesňou, hľadám na internete výroky folkloristov, spevákov ľudoviek. Možností, ako vyjadriť úctu k zosnulému v nekrológu je veľa, dôležité však je, aby mal už úvod príhovoru nejakú spojitosť so zosnulým. Ak pozostalí vyjadria želanie, že si chcú nekrológ po napísaní prečítať, je to bez problémov možné. Reakcie bývajú pozitívne, zatiaľ sa mi ešte nestalo, že by bol niekto nespokojný a žiadal príhovor zmeniť. Akoby pocitovo vnímali, že to už nie sú lacné frázy, tak často používané v minulosti, typu: ...Odchádza od nás statočný občan. Stojíme nad jeho rakvou a hľadáme slová útechy... Doba sa zmenila, ľudia chcú, aby smútočné rozlúčky mali v sebe viac úprimnosti, ako okázalosti.

V Žiari nad Hronom ľudia väčšinou preferujú kremáciu pred pochovaním do zeme. Veľmi sa ujalo premietanie fotografií zosnulého. „Nie je nič neobvyklé, ak na smútočnom obrade zaznie aj rezká, veselá pieseň, ak to bola obľúbená pieseň zosnulého. Slováci sú v tomto ešte dosť konzervatívni, stále je v nás zakorenené vedomie, že súčasťou pohrebu môžu byť iba smutné melódie. Ale ja osobne som zástankyňou názoru, že posledná rozlúčka je predsa spomínaním na blízkeho. A my chceme spomínať na to príjemné, úsmevné, prečo teda nedať priestor rytmickej piesni, ktorú si zosnulý tak rád spieval, alebo počúval? Pochopiteľne, predtým je dôležité vysvetliť smútočnému zhromaždeniu dôvod.“

Pomerne často sa zpozárka stretáva s vyjadrením ľudí okolo seba, že by nikdy nemohli robiť to, čo ona. Dennodenne prichádzať do kontaktu so smrťou a zármutkom. Dostáva aj otázku, či nie je možnosť zakúpiť si knižne vydané zborníky jej príhovorov a poézie. „To bol dôvod, prečo som sa rozhodla ponúknuť mestám a obciam na Slovensku niektoré autorské smútočné príhovory, ale aj príhovory na občianske sobáše, uvítania detí, prijatie darcov krvi, maturantov, scenáre mestských a obecných podujatí prostredníctvom vydavateľstva Emócia, s ktorým som nadviazala spoluprácu. Nájdete ich na webe originalneprihovory.sk. Verím, že to ľuďom, ktorí sa profesionálne zaoberajú touto prácou, pomôže. A s radosťou konštatujem, že moju ponuku už mnoho obcí a miest na Slovensku využilo,“ uzatvára Silvia Hlôšková. V budúcnosti plánuje ponúkať aj smútočnú poéziu či rozhlasovú reláciu k Pamiatke zosnulých.

Ako prejaviť rešpekt pri smútočnom prejave

Pri smútočnom prejave je dôležité preukázať rešpekt a súcit. Tu je niekoľko tipov, ktoré treba mať na pamäti:

• Zvážte publikum: Prispôsobte svoj prejav účastníkom, berúc do úvahy ich vzťah so zosnulým. Dávajte pozor na citlivé témy a vyhýbajte sa akýmkoľvek potenciálne kontroverzným alebo nevhodným poznámkam.
• Zachovajte to osobné: Zdieľajte osobné anekdoty a príbehy, ktoré zdôrazňujú pozitívne aspekty života danej osoby. Zdôraznite ich úspechy, charakterové vlastnosti a vplyv na ostatných. Pomôže to vytvoriť srdečnejšiu a nezabudnuteľnú poctu.
• Použite vhodný tón a jazyk: Smútočné prejavy by mali nájsť rovnováhu medzi vážnosťou a oslavou. Aj keď je nevyhnutné vyjadriť vážnosť udalosti, je to tiež príležitosť na oslavu prežitého života. Zvoľte slová a tón, ktoré odrážajú stratu aj radosť zo vzácnych spomienok.

Ako napísať pohrebnú reč: kľúčové prvky

Pri písaní pohrebnej reči môže byť užitočné dodržať štruktúrovaný prístup. Tu je niekoľko kľúčových prvkov, ktoré treba zahrnúť:

• Úvod: Začnite vyjadrením vďaky za príležitosť hovoriť a uznaním kolektívneho smútku účastníkov. Uveďte stručný prehľad o vzťahu, ktorý ste mali so zosnulým, a o vašom zámere pri prednesení prejavu.
• Osobné anekdoty: Zdieľajte konkrétne spomienky, príbehy alebo skúsenosti, ktoré zdôrazňujú jedinečné vlastnosti a úspechy danej osoby. Tieto anekdoty by mali zachytávať ich ducha, charakter a vplyv, ktorý mali na ostatných.
• Kľúčové vlastnosti a úspechy: Diskutujte o pozitívnych vlastnostiach osoby, ako je láskavosť, štedrosť, odolnosť alebo humor. Zdôraznite ich úspechy a to, ako zmenili životy iných.
• Vplyv na ostatných: Uznajte, aký vplyv mala osoba na ich rodinu, priateľov a komunitu. Podeľte sa o príklady toho, ako sa dotkli a inšpirovali ľudí okolo seba a zanechali po sebe trvalé dedičstvo.
• Záverečné poznámky: Ukončite prejav posolstvom nádeje, útechy alebo reflexie. Vyjadrite sústrasť rodine a pripomeňte, že je dôležité vážiť si spomienky a ponaučenia zo života danej osoby. Môžete to uzavrieť citátom, básňou alebo modlitbou, ktorá zhŕňa podstatu osoby alebo poskytuje útechu v časoch smútku.

Praktické tipy pre smútočný prejav

• Nacvičte si svoj prejav: Skúste tento prejav vysloviť nahlas niekoľkokrát, aby ste zaistili hladký priebeh. Venujte pozornosť načasovaniu, zamerajte sa na trvanie približne 5 minút (maximálne však 10 minút) v závislosti od prideleného času a kontextu pohrebu.
• Emocionálna podpora: Pamätajte, že v tejto smutnej situácii nie ste sami. Hľadajte emocionálnu podporu od iných priateľov alebo rodinných príslušníkov, ktorí tiež smútia. Podeľte sa navzájom o svoje spomienky a úvahy, pretože to môže pomôcť pri zhromažďovaní ďalších poznatkov a vytváraní komplexnejšej pocty zosnulému.
• Upravujte a revidujte koľko treba: Po napísaní pôvodného návrhu si nájdite čas na kontrolu a revíziu prejavu. Zabezpečte, aby plynula logicky, zachytila správny emocionálny tón a efektívne vyjadrila podstatu života danej osoby. Zvážte spätnú väzbu od dôveryhodného priateľa alebo člena rodiny, aby ste získali novú perspektívu.
• Berte do úvahy rozmanitosť: Pohrebné prejavy by mali byť inkluzívne a mali by zohľadňovať rôzne zázemie a presvedčenia. Ak pohreb zahŕňa ľudí z rôznych kultúr alebo vierovyznaní, buďte citliví na ich zvyky a praktiky a zabezpečte, aby vaša reč vyhovovala a rešpektovala tieto rozdiely.
• Keď príde váš čas: V deň pohrebu pristupujte k pódiu s vyrovnanosťou a rešpektom. Udržujte stabilné tempo a hovorte jasne a dávajte prestávky na utvrdenie emócie, ktorú chcete sprostredkovať. Nadviažte očný kontakt s publikom a spojte sa s ním na osobnej úrovni. Nezabudnite dýchať a v prípade potreby zachovajte chvíľky pokoja. Na konci môžete uviesť minútu ticha, ak sa to v danej časti pohrebu hodí.

Príhovor na kare

Pohrebná hostina, známa aj ako kar, je príležitosťou, kedy sa po pohrebe stretne rodina a blízki zosnulého, aby spoločne strávili čas, zaspomínali si a zdieľali smútok. Na rozdiel od formálneho a často emotívneho smútočného príhovoru na pohrebe, príhovor na kare má uvoľnenejší charakter. Môže to byť pár slov, ktorými vyjadríte poctu zosnulému, ale aj spôsob, ako nastaviť tón celého stretnutia.

Tipy pre príhovor na kare:

• V prípade prípitku nezabúdajte - na kare sa s pohármi neštrngá.
• Ak ste ten, kto má slovo, nezabudnite sledovať atmosféru. Pomôžte udržať rovnováhu - nech je priestor na úsmev i smútok, no vždy s ohľadom na najbližšiu rodinu, ktorá môže byť v tejto chvíli ešte hlboko zasiahnutá.
• Príhovor na kare nemusí byť formálny ani dlhý. Stačí pár úprimných viet, ktoré prítomným pripomenú, prečo bol zosnulý výnimočný a čo v nás zanechal.

V ťažkých chvíľach po strate blízkej osoby sa môže zdať objem povinností súvisiacich s pohrebom zdrvujúci a ťaživý. Aby sme vám čo najviac pomohli, vytvorili sme prehľadný systém, ktorého sa môžete držať. Všetko nájdete po prihlásení na stránke potom.sk. Pamätajte... Napísanie pohrebnej reči je spôsob, ako si uctiť život a pamiatku milovanej osoby, ktorá od daného momentu bude prebývať len v srdciach a spomienkach tých, ktorí tu ostali. Predbežnou prípravou, prejavením rešpektu, výberom správneho rečníka a štruktúrovaným prístupom môžete prejaviť úprimnú poctu, ktorá poskytuje súcit a útechu smútiacej rodine a priateľom.

tags: #prihovor #stretnutie #dochodcov