Ako napísať prejav pri odchode do dôchodku a profesionálne sa rozlúčiť so zamestnaním

Odchod zo zamestnania je dôležitým míľnikom v živote každého zamestnanca. Bez ohľadu na to, či ide o ďalší krok vo vašej kariére, zmenu oblasti práce, alebo len novú životnú etapu, je dôležité sa rozlúčiť s kolegami a nadriadenými dôstojne a profesionálne. Ideálne je urobiť tak deň alebo dva pred posledným dňom v práci. Kolegovia majú ešte priestor osobne sa rozlúčiť, prípadne sa dohodnúť na odovzdaní agendy.

Na rozlúčku sa môžeme pozerať dvoma spôsobmi a podľa toho ovplyvniť aj svoje prežívanie. Buď sa lúčime neradi, pretože máme pocit, že tým niečo (alebo niekoho) strácame, alebo sa síce lúčime neradi, ale zároveň si uvedomujeme, že naša rozlúčka prináša so sebou niečo nové, pekné, dobrodružné.

Stalo sa už milou tradíciou, že so zamestnancami odchádzajúcimi do dôchodku sa dostojím spôsobom rozlúči, ale predovšetkým poďakuje za ich dlhoročnú svedomitú prácu aj rektor Prešovskej univerzity v Prešove prof. Nebolo tomu inak ani v mesiaci jún, keď sa priateľského stretnutia zúčastnili štyria končiaci zamestnanci našej univerzity, doc. PaedDr. Viera Bebčaková, PhD., PhDr. Marta Jakubíková, PhD., PhDr. Alena Longauerová, PhD. a RNDr.

„Dovoľte mi, aby som sa Vám poďakoval za roky, desaťročia strávené na našej univerzite, za Vašu prácu, aj vďaka ktorej mohla univerzita prosperovať a posúvať sa vpred,“ zneli slová rektora, ktorý pri odovzdaní ďakovného listu zaželal všetkým predovšetkým pevné zdravie a zaslúžený oddych.

„Veľmi si vážim pozvanie pána rektora, beriem to ako zadosťučinenie za našu prácu. Morálne ocenenie je pre mňa omnoho viac ako nejaká iná odmena,“ uviedla dr. Jakubíková z Fakulty zdravotníckych odborov (FZO). Ako dodala, na FZO pracuje od jej založenia a nikdy to neoľutovala. „Bolo to moje vysnívané povolanie a považujem to za najlepšiu skúsenosť v mojom živote, preto sa mi ťažko odchádza,“ poznamenala Jakubíková. Ako prezradila, po odchode do dôchodku sa plánuje venovať predovšetkým svojej rodine, ktorej je podľa jej slov dlžná za pomoc a podporu počas celého obdobia.

Slová Jakubíkovej následne doplnil aj jej kolega z FZO, dr. Sýkora. „Pôsobenie na FZO naplnilo moje očakávanie v zmysle môjho kariérneho rastu, nakoľko som predtým pôsobil ako učiteľ na gymnáziu. Na FZO od jej založenia pôsobila aj dr. Longauerová.

„Keď v akademickom roku 2002/2003 prišla na Prešovskú univerzitu malá nadšená skupina kolegov, aby tu začali písať históriu novej fakulty, bola som jednou z nich. Mali sme guráž. Prijali sme náročnú výzvu dokázať, že vzdelávanie sestier a pôrodných asistentiek na akademickej pôde má svoje opodstatnenie i perspektívu,“ zaspomínala si Longauerová, ktorá dodala, že to nebola jednoduchá úloha. „V tomto duchu sa niesli aj moje osobné kroky. Pracovala som, študovala, publikovala, „vyhodila“ som zo skúšky prvého študenta (a Boh mi je svedkom, že to bolo pre mňa naozaj ťažké), zapojila som sa do prvého projektu, prihlásila som sa na angličtinu, absolvovala som prvú konferenciu, zahraničný študijný pobyt, zvládla som IKT, napísala prvú učebnicu... V rámci klinických cvičení som so študentmi prešla takmer všetky oddelenia prešovskej nemocnice a naučila som sa pokore voči životu ale aj voči prírode v nás. Viedla som katedru aplikovaných humanitných vied, pomáhala som rozbehnúť katedru dentálnej hygieny, bola som členkou akademického senátu. Pribúdali študijné odbory, predmety, kolegovia, študenti, denní aj externí... Pätnásť rokov. Veľa? Málo? Straty? Nálezy? Bol to predovšetkým čas, v ktorom sa pôvodná neistota menila na skúsenosti, sebavedomie ale aj na radosť a spokojnosť, že sme obstáli, že sme nesklamali. A na vďaku. Vďaku za všetkých, ktorí sa dotkli môjho srdca, za študentov a kolegov. A za moje skvelé kolegyne z katedry ošetrovateľstva, ktoré ma podržali v časoch najťažších,“ vyjadrila svoje pocity Longauerová a zároveň prezradila, svoje ďalšie plány. „Chcem sa slobodne venovať sebe a svojej rodine, chcem konečne dočítať Perzský oheň... Nechcem sa nudiť. Preto sa učím po francúzsky, absolvujem kondičné jazdy v autoškole, snažím sa minimalizovať prípadné zdravotné obmedzenia.

Na svoje pôsobenie na Prešovskej univerzite si zaspomínala aj doc. Babčaková, ktorá na univerzitu, vtedy ešte na Pedagogickú fakultu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika nastúpila 1. decembra 1970. „Do Prešova som prišla ako hráčka basketbalu do družstva TJ Slávia UPJŠ Prešov, ktoré v roku 1970 postúpilo do 1. československej basketbalovej ligy a nepretržite v nej hralo do roku 1979. Okrem toho, že som sa dostala medzi vynikajúce basketbalistky, aj na katedre som spoznala vynikajúcich kolegov - učiteľov, ktorí ako učitelia a zároveň vrcholoví športovci, do značnej miery ovplyvnili môj športový i profesijný život. Práca so študentmi na katedre telesnej výchovy splnila moje očakávania. Boli to naozaj krásne a nezabudnuteľné zážitky,“ zaspomínala si Babčáková. Po odchode do dôchodku plánuje aj ďalej spolupracovať s teraz už bývalými kolegami, najmä na poli olympijskej výchovy, „na ktorom som určite ako členka Slovenskej olympijskej akadémie a čestná členka Slovenského olympijského výboru vyorala aspoň malú brázdu medzi učiteľmi - kolegami i medzi študentmi, z ktorých už mnohí mali možnosť prežiť nezabudnuteľné chvíle priamo v kolíske olympijských hier v gréckej Olympii,“ doplnila úspešná športovkyňa.

Odchod zo zamestnania je dôležitým míľnikom v živote každého zamestnanca. Bez ohľadu na to, či ide o ďalší krok vo vašej kariére, zmenu oblasti práce, alebo len novú životnú etapu, je dôležité sa rozlúčiť s kolegami a nadriadenými dôstojne a profesionálne. Ideálne je urobiť tak deň alebo dva pred posledným dňom v práci. Kolegovia majú ešte priestor osobne sa rozlúčiť, prípadne sa dohodnúť na odovzdaní agendy.

Klienti alebo partneri - komunikácia musí byť striktne formálna. Nevhodné je písať negatívne spomienky, sťažnosti na kolegov alebo porovnávanie s novým zamestnávateľom. Vyhnite sa aj interným informáciám, ktoré nemajú odchádzajúci zamestnanci zdieľať.

Myslite na to, že radosť z úspechov zdieľate spolu s kolegami a vedením vašej firmy.

Ak máte v záujme udržiavať kontakt s vašimi kolegami a kolegyňami, nezabudnite na priloženie kontaktu, kde vás zastihnú.

„Ešte raz vám všetkým ďakujem za vašu podporu a priateľstvo. Prvý dojem je dôležitý, no rovnako aj posledný. Niektorí ľudia sa lúčia osobne počas mítingu, iní si pripravia individuálne správy pre najbližších kolegov. Po dlhšom zvažovaní som sa rozhodol/a pre tento krok, ktorý pre mňa znamená novú životnú etapu. Bola to pre mňa nesmierne príjemná skúsenosť spolupracovať s takým talentovaným tímom ako ste Vy. Spoločne sme dosiahli veľké úspechy a prežili mnoho nezabudnuteľných chvíľ. Aj keď odchádzam, mám srdce plné pekných spomienok a som presvedčený/á, že naše cesty sa opäť stretnú aj v budúcnosti. Ešte raz Vám všetkým ďakujem za všetko a želám Vám do budúcnosti len to najlepšie.

Rada by som vám oznámila, že moja cesta v spoločnosti sa blíži ku koncu. Ďakujem vám všetkým za spoluprácu a prajem veľa úspechov do budúcnosti. Ďakujem za všetky spoločné obedy, brainstormingy aj kávové prestávky. Bolo mi cťou pracovať s vami a verím, že naše cesty sa ešte stretnú.

Rada by som vás informovala, že od [dátum] už nebudem súčasťou spoločnosti [Názov]. Po tomto dátume vás bude zastupovať moja kolegyňa [meno, kontakt].

Na Váš odchod do dôchodku sa chceme pozerať takto - vieme, že máte veľkú rodinu, ktorá sa nemôže dočkať, kedy budete častejšie doma a zahráte sa s vnúčatami. A možno je vaša radosť väčšia ako tá ich, lebo okrem stráženia detí máte hlavu plnú nápadov, ktoré čakajú na svoju realizáciu.

Dnes prinášame rozhovor s generálnym sekretárom Spišskej katolíckej charity, Mgr. Jozefom Matlochom. Aký je váš príbeh - ako ste sa dostali ku práci na SpKCh? Na charitu som sa dostal náhodou. Mal som dobrú prácu ekonóma, ktorá bola primerane zaplatená a navyše som to mal blízko domov. Študoval som účtovníctvo, mali sme však profesora, ktorý nás to nevedel naučiť, tak som k nemu získal odpor. Tvrdil som, že v živote nebudem robiť účtovníka. Potom som hľadal prácu, bolo to za socializmu, cestovať sa veľmi nedalo, tak mi kamarátka poradila, aby som vyskúšal požiadať o prácu v obchodnej skupine jednej firmy. Tam by som mal možnosti ísť do zahraničia. Riaditeľ spoločnosti mi na pohovore povedal: „Dobre, ale najskôr si musíš prejsť cez obchodnú učtáreň a možno sa ti potom podarí prepracovať až do obchodnej skupiny.“ Keďže to bol môj veľký sen, aj motivácia bola obrovská, tak som tú prácu prijal. Na moje prekvapenie som mal veľmi šikovného kolegu - nadriadeného, ktorý mi vysvetlil pointu účtovníctva lepšie ako pedagóg na škole. Takže som si prácu účtovníka obľúbil a ostal som tam pracovať.

Až mi raz zavolal nejaký pán Vilček a ponúkol prácu riaditeľa úseku ekonómie na charite. Keďže som mal prácu, nerozumel som celkom, prečo by som mal odísť, a tak som riešil dilemu 2 mesiace. Veď robotu som nehľadal, ale táto ponuka prišla akoby sama od seba. Pýtal som sa Boha: „Pane Bože, je toto robota, ktorú mám robiť až do dôchodku?“ Plus som sa pozeral na to, či budem v takej práci užitočný. Charitu som poznal asi tak, ako každý - zbierajú šaty a robia zbierku dva razy do roka. Potom som si pozrel stránku a zistil som, koľko služieb a organizačných zložiek tam je a divil som sa, že ma diecézny riaditeľ pozval pracovať na pozíciu riaditeľa úrady ekonomiky všetkým týmto zložkám. Tak som to premodlieval, radil som sa s duchovným, dodnes si pamätám, že mi povedal: „Rozhodnúť sa musíš sám, ale pamätaj na to, že hoci je charita cirkevná organizácia, aj tam sú zamestnaní len ľudia.“ Presne na to som si spomenul vždy, keď boli ťažké chvíle. Koniec-koncov aj ja som len človek a tiež s povahou, akú mám, dosť impulzívnou, takže som si po dlhšom premýšľaní povedal: „Dobre, zoberiem to.“

No a zhruba po roku ma bývalý otec biskup Tondra nominoval na pozíciu Generálneho sekretára. Pretože chcel, aby mal diecézny riaditeľ nejakého zástupcu. V stanovách táto pozícia bola, ale predo mnou ju nikto nevykonával.

Koľko rokov ste na charite strávili? Na charite som 12 rokov, z toho 11 ako generálny sekretár. Chvíľu som robil obe pozície, ale bolo toho na mňa príliš, tak som diecéznemu riaditeľovi navrhol, aby prijal na pozíciu riaditeľa úradu ekonómie niekoho iného. Mojou náplňou na novej pozícii bola zodpovednosť za chod sekretariátu a organizačných zložiek, tj. riadiť sekretariát a komunikovať s riaditeľmi organizačných zložiek.

Za tie roky ste nechceli vyskúšať aj nejakú inú pozíciu? Ani nie. V živote som sa vždy snažil vykonávať prácu najlepšie ako som vedel. Nepoškuľoval som po inej robote.

Čo ste sa za tie roky o sebe naučili? Keď sa obzriem do minulosti, veľa situácií by som dnes riešil inak. Vždy keď prišiel večer a spytoval som si svedomie, som si uvedomil, že všetko je v Božom pláne, on pozerá na naše úmysly a tie bude súdiť. Takže hoci by som spätne mnoho vecí riešil inak, vedomie, že všetko je v Božích rukách mi dovolilo zaspávať pokojne.

Čo si odtiaľ so sebou odnášate, s akým pocitom odchádzate? Možno to znie neskromne, ale odchádzam s dobrým pocitom. Vždy som sa snažil svoju prácu vykonávať poctivo a keď som hovoril o tom, že som sa pýtal Pána Boha, či toto mám robiť až do dôchodku, po skúšobnej dobe som si uvedomil, že asi toto je to, čo by som chcel robiť až do dôchodku. Chcel som prispieť k dobru, pomáhať, a hoci som nepomáhal priamo v teréne či pri lôžku klienta, snažil som sa pochopiť kolegov, ktorí s nimi robia a rozmýšľal som nad tým, čo by im pomohlo, aby svoju prácu mohli vykonávať čo najlepšie.

Okrem dobrého pocitu mám trochu aj zmiešané pocity, lebo kolegovia mi dávajú najavo, že si mysleli, že potiahnem dlhšie, že budem pracovať aj na dôchodku. Vnímám že tých 12 rokov bolo celkom dosť a teším sa na oddych. Hoci adrenalín mi bude chýbať. Na druhej strane, trochu adrenalínu mi dobijú vnúčatá, mám ich spolu 9, z toho 3 bývajú s nami, takže nevesta so synom sa tiež tešia na výpomoc. Leto si chcem užiť a tráviť čas s rodinou, do budúcna nevylučujem nejakú formu spolupráce.

Čo by ste odkázali vášmu nástupcovi, resp. nástupkyni? Keďže viem, kto bude mojou nástupkyňou, môžem rovno povedať, že Lenku Gurskú som navrhol ja, a navrhol som ju preto, že jednak po odbornej stránke pozná sociálne služby veľmi dobre a vie vychádzať s ľuďmi, je medzi nimi akceptovaná a robí veci so srdcom. A to je najdôležitejšie. Prajem ti, milá Lenka, aby si robila veci so srdcom, tak, ako si to robila doteraz. Rob to aj naďalej, akurát toho bude viac. Budeš mať „len“ širší záber, takže to bude vyžadovať asi „väčšie srdce“. Verím ti, že to perfektne zvládneš.

Neodchádzam z charity tak, že by som zabuchol dvere a viac nikoho nepoznám. Som otvorený kedykoľvek komukoľvek, keby potreboval pomôcť či poradiť. Ako som už spomínal, do budúcna nevylučujem nejakú formu spolupráce. Teraz si chcem oddýchnuť, ale uvidíme, čo prinesie čas. V charite som sa vždy cítil dobre. Hoci boli chvíle aj neľahké, ale týchto ľudí som mal tak naozaj rád. Necítil som, že by som mal s niekým zlý vzťah, aspoň spätne sa mi nevracalo nič negatívne.

Ukážka prejavu pri odchode do dôchodku:

„Vážený pán riaditeľ, milí kolegovia a kolegyne,

dnes sa lúčim s vami a s týmto pracoviskom, kde som strávil/a [počet] rokov svojho života. Súčasne sa teším na novú etapu - zaslúžený dôchodok. Chcem sa vám poďakovať za roky spolupráce, za priateľstvo, podporu a za všetky spoločné chvíle, ktoré sme prežili. Naučil/a som sa tu veľa, nielen po profesionálnej stránke, ale aj ľudskej. Získal/a som tu skvelých priateľov a kolegov, na ktorých budem vždy rád/a spomínať.

Chcem vám popriať veľa úspechov vo vašej práci, veľa zdravia, šťastia a spokojnosti v osobnom živote. Verím, že sa ešte často stretneme.

Ďakujem vám za všetko.“

Príklady rozlúčkových správ:

• „Ešte raz vám všetkým ďakujem za vašu podporu a priateľstvo. Prvý dojem je dôležitý, no rovnako aj posledný.“
• „Po dlhšom zvažovaní som sa rozhodol/a pre tento krok, ktorý pre mňa znamená novú životnú etapu. Bola to pre mňa nesmierne príjemná skúsenosť spolupracovať s takým talentovaným tímom ako ste Vy.“
• „Aj keď odchádzam, mám srdce plné pekných spomienok a som presvedčený/á, že naše cesty sa opäť stretnú aj v budúcnosti.“
• „Rada by som vám oznámila, že moja cesta v spoločnosti sa blíži ku koncu. Ďakujem vám všetkým za spoluprácu a prajem veľa úspechov do budúcnosti.“
• „Ďakujem za všetky spoločné obedy, brainstormingy aj kávové prestávky. Bolo mi cťou pracovať s vami a verím, že naše cesty sa ešte stretnú.“

Dôležité rady pri odchode:

• Profesionalita: Rozlúčte sa profesionálne, bez negatívnych komentárov a sťažností.
• Včasnosť: Oznámte svoj odchod včas, ideálne deň alebo dva pred posledným dňom.
• Ďakovanie: Poďakujte sa kolegom a vedeniu za spoluprácu a podporu.
• Kontakt: Ak si želáte udržať kontakt, nezabudnite uviesť svoje kontaktné údaje.
• Pozitivita: Zamerajte sa na pozitívne spomienky a skúsenosti.

Príbeh Jozefa Matlocha:

„Na charite som 12 rokov, z toho 11 ako generálny sekretár. Chvíľu som robil obe pozície, ale bolo toho na mňa príliš, tak som diecéznemu riaditeľovi navrhol, aby prijal na pozíciu riaditeľa úradu ekonómie niekoho iného. Mojou náplňou na novej pozícii bola zodpovednosť za chod sekretariátu a organizačných zložiek, tj. riadiť sekretariát a komunikovať s riaditeľmi organizačných zložiek. V živote som sa vždy snažil vykonávať prácu najlepšie ako som vedel. Nepoškuľoval som po inej robote. Keď sa obzriem do minulosti, veľa situácií by som dnes riešil inak. Vždy keď prišiel večer a spytoval som si svedomie, som si uvedomil, že všetko je v Božom pláne, on pozerá na naše úmysly a tie bude súdiť. Takže hoci by som spätne mnoho vecí riešil inak, vedomie, že všetko je v Božích rukách mi dovolilo zaspávať pokojne. Možno to znie neskromne, ale odchádzam s dobrým pocitom. Vždy som sa snažil svoju prácu vykonávať poctivo a keď som hovoril o tom, že som sa pýtal Pána Boha, či toto mám robiť až do dôchodku, po skúšobnej dobe som si uvedomil, že asi toto je to, čo by som chcel robiť až do dôchodku. Chcel som prispieť k dobru, pomáhať, a hoci som nepomáhal priamo v teréne či pri lôžku klienta, snažil som sa pochopiť kolegov, ktorí s nimi robia a rozmýšľal som nad tým, čo by im pomohlo, aby svoju prácu mohli vykonávať čo najlepšie. Okrem dobrého pocitu mám trochu aj zmiešané pocity, lebo kolegovia mi dávajú najavo, že si mysleli, že potiahnem dlhšie, že budem pracovať aj na dôchodku. Vnímám že tých 12 rokov bolo celkom dosť a teším sa na oddych. Hoci adrenalín mi bude chýbať. Na druhej strane, trochu adrenalínu mi dobijú vnúčatá, mám ich spolu 9, z toho 3 bývajú s nami, takže nevesta so synom sa tiež tešia na výpomoc. Leto si chcem užiť a tráviť čas s rodinou, do budúcna nevylučujem nejakú formu spolupráce.“

Odkazy od kolegov

„Tak, ako sa sv. Jozef staral o svoju rodinu, tak sa staral náš Jozef o náš tím zamestnancov na sekretariáte Spišskej katolíckej charity. Pre sekretariát SpKCH bol veľkým tím lídrom, ťahačom, vedel nás vždy správne namotivovať a dobre naladiť, veľmi objektívny, ohľaduplný a so zmyslom pre humor. Jozefova povaha a správanie bolo verné jeho patrónovi, svätému Jozefovi. Osobne mu veľmi ďakujem za možnosť pracovať v jeho tíme, a zároveň prajem veľa šťastia, silného zdravia a každodenné Božie milosti.“ (Martin Janíček, personálny riaditeľ)

„Pán Matloch, od začiatku ste boli pre mňa veľkou autoritou a vzorom, a to nielen v pracovnej, ale aj ľudskej oblasti. S čímkoľvek som za Vami šla, stále ste vedeli ochotne vypočuť a usmerniť tým správnym smerom. Osobne si cením najmä Vašu dôveru, s ktorou som sa dennodenne stretávala. Chcem Vám povedať jedno veľké ĎAKUJEM a to nie len za seba, ale aj za celé ekonomické oddelenie, že ste nám stále boli oporou a stáli ste pri nás v dobrých časoch, ale hlavne v náročných obdobiach. …ĎAKUJEME…“ (Miroslava Burčíková a kolegyne z ekonomického oddelenia)

„Každé ráno vidieť červený Leon, otvorenú bránku, zaliaty čaj v džbáne, usmievavú tvár Jozefa bola rutina, ktorou deň začínal, zároveň to bola istota, že sa mám na koho obrátiť, s kým sa poradiť, nielen v pracovnej oblasti. Rozhľad, pokoj, pracovné skúsenosti, zanietenie a dôvera v zamestnancoch a v poslaní Spišskej katolíckej charity boli silnými stránkami nášho generálneho sekretára. Chýba mi tvoja prítomnosť, ale uvedomujem si, že si šťastný a tam, kde zaslúžene patríš, preto ti z celého srdca prajem, nech si užívaš každý jeden deň so svojou rodinou pri pevnom zdraví a s Božím požehnaním. Jozef, ďakujem za všetko, za to, že vidíš vo mne potenciál, za dôveru, za priateľstvo.“ (Lenka)

„V pracovnom kolektíve sme s Tebou neboli dlho, ale i ten krátky čas stál za to. Fráza, že „zdanie niekedy klame“ platí u teba stopercentne. Navonok prísny, ale vo vnútri láskavý človek so zmyslom pre humor. V živote si si zažil toho mnoho a za mlada by si možno nikdy nebol povedal, že sa presťahuješ na východné Slovensko a budeš pracovať pre Spišskú katolícku charitu, kde to dotiahneš až do dôchodkového veku. V mene projektového oddelenia Ti chceme popriať pevné zdravie a pokojný dôchodok strávený s manželkou, deťmi a vnúčatami. Ďakujeme za príjemné chvíle strávené s Tebou. P.S.: Stále budeme myslieť na to, že si niekedy pôjdeme dať demižón vína „pri ríku“(Kolegovia z Projektového oddelenia)

tags: #prihovor #pri #odchode #do #dochodku