Pracovnoprávne vzťahy často vyžadujú poznanie priemernej mesačnej mzdy zamestnanca. Táto hodnota je kľúčová pri výpočte rôznych náhrad, ako sú náhrada mzdy za dovolenku, sviatok, prácu nadčas, ale aj pri určovaní výšky odstupného či odchodného. V neposlednom rade je priemerný zárobok dôležitý aj pri výpočte dávok počas dočasnej pracovnej neschopnosti (PN).
Dočasná pracovná neschopnosť (PN) nastáva vtedy, keď zamestnanec nemôže vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby, úrazu alebo iného zdravotného stavu. Počas PN má zamestnanec nárok na finančnú kompenzáciu, ktorá má čiastočne nahradiť stratu príjmu. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o výpočte priemerného mesačného zárobku, ako aj o výpočte nemocenských dávok počas PN.
Základné informácie o PN
PN je skratka pre dočasnú pracovnú neschopnosť. Počas PN má zamestnanec nárok na nemocenské dávky alebo náhradu mzdy. Nárok na dovolenku má zamestnanec vtedy, ak má uzatvorenú platnú pracovnú zmluvu a pracuje na trvalý pracovný pomer. Ak zamestnanec pracuje nepretržite jeden celý rok, má nárok na dovolenku. Základná výmera dovolenky je najmenej štyri týždne, pričom zamestnanci nad 33 rokov majú nárok na dovolenku o týždeň dlhšiu. Za vyčerpanú dovolenku patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
Výpočet priemerného zárobku na pracovnoprávne účely
Priemerný zárobok je dôležitá mzdová veličina, ktorá sa používa na určenie výšky náhrady mzdy vo viacerých prípadoch. Pravidlá a výpočet priemerného zárobku upravuje § 134 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. Zamestnávateľ potrebuje poznať priemerný zárobok predovšetkým na určenie:
- náhrady mzdy za dovolenku,
- náhrady mzdy za sviatok,
- náhrady mzdy za prácu nadčas,
- náhrady mzdy pri prekážkach v práci na strane zamestnávateľa, či zamestnanca,
- výšky odstupného a odchodného,
- doplatku mzdy pri výkone inej práce (napr. ak je zamestnanec preradený na inú prácu z dôvodu ohrozenia chorobou z povolania, či karanténneho opatrenia a jeho mzda po preradení je nižšia ako mzda podľa pracovnej zmluvy),
- a iné.
Určenie rozhodujúceho obdobia
Rozhodujúcim obdobím pre výpočet priemerného zárobku je kalendárny štvrťrok, ktorý predchádza štvrťroku, v ktorom sa zisťuje (resp. použije) priemerný zárobok. Výška priemerného zárobku sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka. Napríklad, pre výpočet náhrady mzdy v III. štvrťroku (júl až september) sa ako rozhodujúce obdobie používa II. štvrťrok (apríl až jún).
Príklad na určenie rozhodujúceho obdobia: Zamestnanec čerpal v období od 7.7.2021 do 18.7.2021 dovolenku. Priemerný zárobok na výpočet náhrady za dovolenku sa zisťuje v tomto prípade k 1.7.2021 a rozhodujúce obdobie na výpočet priemerného zárobku je apríl až jún 2021 (II. štvrťrok 2021).
Určenie mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období
Do mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období sa započítava hrubá mzda, peňažné vyjadrenie naturálnej mzdy a alikvotná časť mzdy, ktorá sa vzťahuje na dlhšie obdobie ako kalendárny štvrťrok. Naopak, nezapočítava sa mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku, cestovné náhrady, daňový bonus na dieťa a náhrady mzdy (za dovolenku, sviatok, a pod.).
Určenie počtu odpracovaných hodín v rozhodujúcom období
Do počtu odpracovaných hodín v rozhodujúcom období sa započítava doba, počas ktorej zamestnanec vykonával prácu, či doba práce nadčas, za ktorú bola dosiahnutá mzda za prácu nadčas. Naopak, nezapočítava sa doba prekážok v práci, napr. dovolenky, PN, OČR a pod.
Výpočet priemerného hodinového a mesačného zárobku
Priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok, ktorý sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta. V prípade, že je potrebné použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. Priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.
Priemerný počet pracovných hodín v roku na jeden mesiac sa počíta na základe celkového počtu pracovných hodín v roku a počtu mesiacov. Napríklad pri 40-hodinovom týždennom pracovnom čase je to približne 173,92 hodín mesačne.
Príklad na výpočet priemerného hodinového zárobku: Zamestnanec Ernest v júli 2021 čerpal 5 dní dovolenky. V II. štvrťroku 2021 bola výška jeho priemerného hodinového zárobku 5 € (vypočítaná z údajov za I. štvrťrok).
Pravdepodobný zárobok
Ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 21 dní alebo 168 hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok. Ten sa zisťuje zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol.
Príklad na výpočet pravdepodobného zárobku: Jana bola v prvom štvrťroku 2021 práceneschopná a odpracovala len 15 dní/120 hodín v januári 2021 s hrubou mzdou 600 €. Keďže neodpracovala dostatočný počet dní/hodín, jej pravdepodobný zárobok k 1.4.2021 sa vypočíta ako 600 € / 120 hodín = 5 €/hod.
Minimálna mzda
Ak je priemerný zárobok zamestnanca nižší ako minimálna mzda, zamestnávateľ je povinný zvýšiť priemerný zárobok na sumu zodpovedajúcu tejto minimálnej mzde.
Výpočet nemocenských dávok počas PN
Počas PN má zamestnanec nárok na nemocenské dávky alebo náhradu mzdy. Prvých 10 dní PN dostáva zamestnanec náhradu príjmu od zamestnávateľa. Od 11. dňa PN vypláca dávku Sociálna poisťovňa ako tzv. nemocenské.
Výška nemocenského
- 1. až 3. deň PN: 25 % denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ)
- 4. až 10. deň PN: 55 % DVZ alebo PDVZ
- Od 11. dňa PN: 55 % DVZ alebo PDVZ (vypláca Sociálna poisťovňa)
Príklad výpočtu nemocenského: Zamestnanec s hrubou mesačnou mzdou 1 200 eur zostane PN tri týždne (21 dní). Jeho denný vymeriavací základ bude približne 39,60 eura.
- 1. - 3. deň PN: 25 % z 39,60 € = 9,90 €/deň, spolu 29,70 €
- 4. - 10. deň PN: 55 % z 39,60 € = 21,78 €/deň, spolu 152,46 €
- 11. - 21. deň PN: 55 % z 39,60 € = 21,78 €/deň, spolu 239,58 €
- Celková výška PN je približne 442 eur.
Maximálna výška nemocenského
Výška nemocenskej má aj svoju maximálnu hranicu, ktorú určuje tzv. maximálny denný vymeriavací základ, ktorý sa mení k 1. januáru každého roka. Z neho sa potom počíta maximálna denná dávka.
Výplatné termíny
Nemocenská dávka sa vypláca prednostne na účet príjemcu v banke. Dávky sa vyplácajú spravidla do konca mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa nemocenské vypláca.
Ďalšie dôležité informácie
- Zákaz pracovať počas PN: Počas PN platí zákaz pracovať.
- Kontrola dodržiavania PN: Dodržiavanie liečebného režimu kontroluje posudkový lekár Sociálnej poisťovne.
- Riziková práca: Zamestnanci vykonávajúci rizikovú prácu (3. alebo 4. kategória) majú nárok na mzdovú kompenzáciu.
Časté problémy a omyly
Mnohí ľudia zistia až počas choroby, že ich nemocenské dávky sú nižšie, než predpokladali. Dôvodom bývajú neúplné odvody, chyby v údajoch alebo krátke poistenie. Poisťovňa vychádza z dát od zamestnávateľa, preto je dôležité ich preveriť. Chýbajúci dátum alebo nesprávne vyplnená elektronická PN môže oneskoriť výplatu dávky. Odporúča sa vyžiadať si rozhodnutie o výške dávky a skontrolovať výpočet.
Iné dávky
Okrem nemocenského existujú aj ďalšie dávky, na ktoré má zamestnanec nárok, ako napríklad materské a ošetrovné.