Proces transformácie z centrálne riadenej ekonomiky na trhovú ekonomiku od roku 1990 bol pre Slovensko veľkou výzvou. Od 1. januára 1993 sa muselo Slovensko pasovať s touto výzvou samostatne. Po rokoch však môžeme konštatovať, že došlo k výraznému posunu v mnohých oblastiach života, aj keď priepasť voči Západu zostáva značná.
Slovenská republika má v súčasnosti necelých 5,5 milióna obyvateľov. Z hľadiska vekovej štruktúry obyvateľstva sa za posledných 30 rokov znížil podiel detí do 15 rokov a vzrástol počet ľudí nad 65 rokov. Dožívame sa o niečo dlhšie ako v roku 1993. Trend na Slovensku je pozitívny a v porovnaní s rokom 1993 žijú ženy dlhšie o 1,5 roka a muži až o takmer 3 roky.
V minulosti bola miera vysokoškolsky vzdelaných mladých ľudí výrazne nižšia, než je tomu v súčasnosti. Podiel vysokoškolsky vzdelaných sa medzi uvedenými rokmi podľa dostupných štatistík výrazne zmenil a aktuálne dosahuje výrazne vyššie percento.
Ako Slovensko rieši problém dlhodobej nezamestnanosti - reálna ekonomika
Ekonomický vývoj a životná úroveň
Štartovacia pozícia Slovenska v prvých rokoch existencie samostatného štátu nebola dobrá. V roku 1995 hrubý domáci produkt na obyvateľa v parite kúpnej sily nedosahoval ani polovicu krajín dnešnej EÚ 27. Medzi rokmi 2000 a 2010 však Slovensko zaznamenalo výrazný pokrok, keď sa dotiahlo na 76,7 % priemeru EÚ 27. Údaje po roku 2015 dokonca naznačujú vzďaľovanie sa od priemeru EÚ 27.
Rast HDP sa pretavil aj do rastu priemernej mzdy v stálych cenách, ktorá sa medzi rokmi 1993 a 2021 zhruba zdvojnásobila.
Vývoj priemerného starobného dôchodku
Podobne priemerný starobný dôchodok dosiahol zhruba 1,9-násobok úrovne z roku 1993. Poznámka: Starobné dôchodky boli z dátových dôvodov deflované indexom HICP. Priemerný starobný dôchodok medziročne vzrástol o vyše 25 eur, kým vlani v máji dosiahol 458,64 eura, tento rok 484,18 eura. Predčasné starobné dôchodky stúpli medziročne o 16,33 eura, invalidné do 70 % o 7,21 eura a invalidné nad 70% o 13,74 eura.
| Typ dôchodku | Priemerná výška (máj 2021) | Priemerná výška (máj 2022) | Medziročný nárast |
|---|---|---|---|
| Starobný dôchodok | 458,64 eura | 484,18 eura | 25,54 eura |
| Predčasný starobný dôchodok | N/A | N/A | 16,33 eura |
| Invalidný dôchodok (do 70 %) | N/A | N/A | 7,21 eura |
| Invalidný dôchodok (nad 70 %) | N/A | N/A | 13,74 eura |
Znázornenie rozdielov v rokoch 1993 a 2021 z hľadiska miezd je možné vyjadriť aj prostredníctvom počtu tovarov, ktoré by si mohol spotrebiteľ za priemernú mesačnú mzdu v danom období zakúpiť. Z tohto hľadiska je kúpyschopnosť na Slovensku výrazne vyššia než bola v roku 1993. Okrem nárastu reálnej mzdy však vzrástlo aj zadlženie domácností. Podľa dostupných údajov na Slovensku narástol dlh domácností od roku 1995 o 30 p. b. Zadlžil sa aj štát. V roku 1995 sme verejný dlh mali o niečo vyšší ako 20 % HDP. Odvtedy dlh k veľkosti ekonomiky narástol 3-násobne a za rok 2021 už presahuje maastrichtskú hranicu 60 % HDP.
Trh práce a životné prostredie
Slovensko malo horšiu východiskovú pozíciu aj v prípade trhu práce. Ekonomická transformácia zasiahla Slovensko výraznejšie a v roku 1993 dosiahla miera nezamestnanosti na Slovensku 14,4 %. Aj ďalší vývoj na Slovensku bol problematický, keď na prelome storočí sa miera nezamestnanosti približovala k 20 %. Nasledoval však postupný pokles, ktorý len dočasne prerušila finančná kríza a pandémia. Miera nezamestnanosti tak dosiahla historické minimum počas existencie samostatnej republiky v predpandemickom roku 2019 na úrovni 5,7 %.
Slovensko za dobu svojej existencie spravilo výrazný pokrok aj v oblasti životného prostredia. Podobne došlo medzi rokmi 1990 a 2020 k výraznému poklesu vystavenia prachovým časticiam PM2,5. Slováci vyprodukujú menej emisií skleníkových plynov než priemerný obyvateľ EÚ 27. K najväčšiemu pokroku v tejto oblasti však došlo medzi rokmi 1990 a 1994, čo súviselo s transformáciou ekonomiky.
Dôvera v inštitúcie a spoločenské hodnoty
Na Slovensku panuje vyššia dôvera vo väčšinu sledovaných inštitúcií. V roku 2017 tvorili výnimku len polícia, právny systém a systém zdravotnej starostlivosti. Medzi rokmi 1990 a 2017 sa rozdiel medzi dôverou v dané inštitúcie v SR a ČR ešte zväčšil v prospech Slovenska, okrem troch spomínaných oblastí. Občania SR viac dôverujú skúmaným inštitúciám ako ľuďom.
Slovensko ešte čaká dlhá cesta v priblížení sa v miere tolerancie k minoritám a migrantom ku krajinám západnej Európy. Vnímanie role žien v spoločnosti po fáze približovania sa ku západným krajinám, podľa posledných dostupných dát za rok 2017, zaradilo spiatočku. Zároveň prevláda súhlas, že pri nedostatku pracovných miest majú muži väčšie právo na prácu ako ženy.
Výrazný pozitívny posun od roku 1990 nastal vo vnímaní svojho zdravotného stavu ako dobrého a v podiele ľudí, ktorí sa cítia šťastní. Po preskúmaní viacerých oblastí môžeme skonštatovať, že Slovenská republika si od rozdelenia prešla dlhou cestou s rozličnými úspechmi v približovaní sa Západu. Je ešte množstvo oblastí, ktoré by sme radi zaradili do nášho prehľadu, ale pre nedostatok dát sme tak nemohli učiniť.
Preto môžeme už dnes konštatovať, že jeden z najväčších posunov za ostatných 30 rokov sa udial v tom, čo sa vieme o sebe dozvedieť a následne zlepšiť vďaka dobrému zberu a prístupu k údajom. Dúfajúc, že daný trend v zbere a prístupnosti dát sa uchová a ešte zlepší, sa už dnes tešíme, aké nové pohľady na vývoj Slovenska a jeho (snáď) približovanie k rozvinutejším krajinám budeme môcť priniesť o ďalších 30 rokov.