V Nemecku žije približne 21 miliónov dôchodcov. Krajina disponuje jedným z najprísnejších dôchodkových systémov v Európe, pokiaľ ide o priznanie dôchodku. Toto je spôsobené najmä dvoma faktormi: dôchodkovým vekom a povinnou dĺžkou poistenia.
Dôchodkový vek je v súčasnosti stanovený na 65 rokov, ale do roku 2031 sa má postupne zvýšiť na 67 rokov. Druhým kľúčovým prvkom je povinná dĺžka poistenia, ktorá je stanovená na 45 rokov. To v praxi znamená, že systém počíta s priemerne dvoma rokmi nezamestnanosti počas celého produktívneho života jednotlivca.
Nemecký dôchodkový systém je založený na princípe zásluhovosti. To znamená, že vyšší plat počas pracovného života sa priamo premieta do vyššieho dôchodku v budúcnosti. Systém pozostáva z viacerých pilierov.
Prvý pilier predstavuje povinný štátny dôchodkový systém, ktorý pokrýva takmer všetkých zamestnancov. Tento systém je financovaný z príspevkov zamestnancov a zamestnávateľov, ktorí tak zabezpečujú financovanie súčasných dôchodcov. Výška štátnych výdavkov na dôchodkový systém predstavuje až 11,3 percenta hrubého domáceho produktu. Nemecká vláda otvorene pripúšťa, že tento systém nie je dlhodobo udržateľný.
Druhý pilier je dobrovoľný a ponúka Nemcom možnosť vybrať si z piatich rôznych foriem sporenia na dôchodok. Tieto doplnkové formy sporenia umožňujú jednotlivcom zvýšiť si svoje budúce príjmy.
Existujú viditeľné rozdiely v penziách medzi západným a východným Nemeckom. V roku 2021 bol hrubý priemerný dôchodok v západnej časti krajiny 1 538 eur, zatiaľ čo vo východnej časti to bolo 1 506 eur.

V posledných dvoch rokoch boli do systému implementované viaceré novinky s cieľom zmierniť sociálne nerovnosti. V roku 2020 nemecký Spolkový snem schválil takzvanú základnú penziu, ktorá je určená pre približne 1,3 milióna najchudobnejších dôchodcov. Štát začal túto dávku vyplácať od roku 2021, čo predstavuje ročné náklady vo výške 1,3 miliardy eur. Maximálna suma, ktorú mohli dôchodcovia získať v rámci tejto dávky, bola 404,86 eura, za predpokladu, že boli sociálne poistení minimálne 35 rokov.
Pod vplyvom vysokej inflácie došlo k zvýšeniu penzií nemeckých seniorov od júla 2022. V bývalom západnom Nemecku sa dôchodky k prvému júlu zvýšili o 5,35 percenta, zatiaľ čo na niekdajšom socialistickom východe to bolo 6,12 percenta.
Strany nemeckej vlády sa dohodli, že nebudú zasahovať do už schváleného dôchodkového balíka, hoci spor o jeho podobu viedol ku koaličnej kríze. Cieľom je, aby sa priemerný dôchodok zvyšoval spolu s rastom priemernej mzdy. Skupina mladých poslancov CDU/CSU vyjadrila nesúhlas s balíkom, argumentujúc nadmernou záťažou pre mladú generáciu. Vládne strany sa však napokon dohodli na zachovaní pôvodného návrhu a plánujú predložiť návrhy na hlbšiu reformu dôchodkového systému do polovice budúceho roka. Nemecké médiá upozorňujú, že predchádzajúce pokusy o rozsiahle reformy neboli úspešné.
Priemerné dôchodky žien v západných spolkových krajinách Nemecka zostávajú nižšie ako 1000 eur mesačne. Naopak, vo východnej časti krajiny v roku 2023 už nebola spolková krajina s priemerným dôchodkom žien nižším ako 1100 eur. Najlepšie na tom boli ženy v Postupime, kde priemerný mesačný dôchodok dosahoval 1314 eur. Tento rozdiel je výrazný v porovnaní s okresom Eifelkreis Bitburg-Prüm v spolkovej krajine Porýnie-Falcko, kde ženy v priemere poberali 668 eur mesačne. Moritz Schumann, zástupca generálneho riaditeľa GDV, vysvetlil, že tento jav je spôsobený tým, že mnohé ženy v západných spolkových krajinách zostávali v mladšom veku doma kvôli rodinným povinnostiam a po dosiahnutí dospelosti detí často pracovali na skrátený úväzok. To viedlo k nižším odvodom do dôchodkových fondov a zabezpečenia, čo sa prejavuje v horšom finančnom postavení v starobe v porovnaní s mužmi.
Naopak, rozdiel v priemerných dôchodkoch medzi mužmi na západe a východe Nemecka je minimálny. V roku 2023 muži v západných spolkových krajinách poberali v priemere 1430 eur mesačne, zatiaľ čo na východe to bolo 1416 eur.

Starobný dôchodok je poskytovaný ako odmena za prácu vykonanú počas aktívneho života. Všetky kalendárne mesiace, za ktoré boli zaplatené príspevky, ako aj obdobia výchovy dieťaťa mladšieho ako tri roky, sa započítavajú do potrebnej dĺžky obdobia poistenia (5, 15 a 25 rokov). Pre dosiahnutie 35-ročného obdobia poistenia sa započítavajú všetky obdobia zakladajúce nárok na dôchodok.
Ak jednotlivec dosiahne dôchodkový vek a chce iba skrátiť svoj pracovný úväzok, môže požiadať aj o čiastočný dôchodok (tretina, polovica alebo dve tretiny plného dôchodku). Je tiež možné zrieknuť sa poberania dôchodku.
Poistenci budú môcť odísť do dôchodku už vo veku 65 rokov bez zníženia penzie, ak 45 rokov odvádzali povinné príspevky zo zárobkovej činnosti, opatery a starali sa o výchovu detí do 10 rokov. Vek odchodu do dôchodku v prípade predčasného odchodu sa upraví podľa nového štandardného veku odchodu do dôchodku.
O starobný dôchodok pre ťažko zdravotne postihnuté osoby môžu požiadať poistenci, ktorí dosiahli vek 65 rokov, boli uznaní za osoby s ťažkým zdravotným postihnutím pri začiatku vyplácania dôchodku a dosiahli potrebnú dĺžku obdobia poistenia 35 rokov. Pre poistencov narodených pred 1. januárom 1952 platia špecifické pravidlá. Osobitné ustanovenia platia aj pre baníkov.
Ženy môžu poberať znížený starobný dôchodok po dosiahnutí veku 60 rokov, ak po dovŕšení 40 rokov povinne platili príspevky viac ako desať rokov.
Je dôležité poznamenať, že pravidlá pre priznanie a výpočet dôchodkov sa môžu líšiť v závislosti od krajiny, v ktorej ste pracovali. Ak ste pracovali v rôznych krajinách EÚ, vaše dôchodkové práva sa koordinujú. Pri žiadosti o dôchodok je potrebné poznať príslušné pravidlá vo všetkých krajinách, v ktorých ste pracovali. Vek odchodu do dôchodku sa v jednotlivých krajinách líši. Napríklad, ak Caroline pracovala 4 roky v Nemecku a 32 rokov v Portugalsku, po dovŕšení 62 rokov má nárok iba na portugalskú časť svojho dôchodku, ktorý bol však veľmi nízky. Tom pracoval 4 roky v Nemecku a 32 rokov v Portugalsku, pričom má nárok na dôchodkové zabezpečenie v Nemecku, keďže tam pracoval len 4 roky. Jeho nárok na portugalský dôchodok sa vypočíta na základe odpracovaných rokov v Portugalsku. Rosa pracovala 20 rokov vo Francúzsku a 10 rokov v Španielsku. Jej nárok na španielsky dôchodok sa vypočíta na základe odpracovaných rokov v Španielsku, pričom sa zohľadní dĺžka potrebná na plný dôchodok v Španielsku. Ak by bol maximálny dôchodok 1 500 Eur, jej španielsky dôchodok by bol 1 200 Eur. V prípade, že by sa jej španielsky dôchodok vypočítal ako 1 200 Eur x 10 rokov v Španielsku / plných 30 rokov (požadovaných v Španielsku), získala by 400 Eur mesačne.
Uvedené pravidlá sa takisto uplatňujú na výpočet invalidných a pozostalostných dôchodkov. Pri žiadosti o invalidný dôchodok alebo dávku v práceneschopnosti môže každá krajina, v ktorej ste pracovali, vyžadovať samostatné preskúmanie, ktoré môže viesť k odlišnému rozhodnutiu ako v iných krajinách, pokiaľ ide o váš zdravotný stav. V niektorých krajinách EÚ sa pozostalostné dôchodky dokonca nevyplácajú.
