Priamy nárok poškodeného v povinnom zmluvnom poistení (PZP)

Povinné zmluvné poistenie (PZP) je na Slovensku neodmysliteľnou súčasťou prevádzky motorových vozidiel. Zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (zákon o PZP) upravuje práva a povinnosti všetkých zúčastnených strán. V posledných rokoch prešiel zákon o PZP viacerými novelizáciami, ktoré priniesli významné zmeny pre poistníkov, poškodených aj poisťovateľov.

Táto podstránka nie je zameraná na odbornú definíciu jednotlivých pojmov, ale na stručné a laicky zrozumiteľné vysvetlenie poisťovacích pojmov používaných v oblasti odškodnenia vlastníkov motorových vozidiel.

Tento článok poskytuje komplexný prehľad o priamom nároku poškodeného v PZP s dôrazom na zmeny, ktoré priniesla novela zákona účinná od augusta 2021.

Novela zákona o PZP a jej ciele

Od 1. augusta nadobudla účinnosť novela zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (zákon o PZP). Hlavným cieľom tejto novely je transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2118 z 24. novembra 2021. Táto smernica mení predchádzajúcu smernicu 2009/103/ES o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia takejto zodpovednosti.

Rozšírenie okruhu povinne poistených vozidiel

Novela zákona o PZP rozšírila okruh vozidiel, ktoré musia byť povinne poistené. Po novom sa PZP vzťahuje aj na vozidlá s deklarovanou maximálnou konštrukčnou rýchlosťou vyššou ako 25 km/h a na vozidlá s maximálnou konštrukčnou rýchlosťou vyššou ako 14 km/h, ak je ich konštrukčná hmotnosť vyššia ako 25 kg. To znamená, že niektoré typy elektrických kolobežiek, elektrické skútre a autonómne vozidlá musia mať uzatvorené PZP.

Zmeny v mechanizme výpočtu výšky škody

Výška škody sa odteraz určuje jednotne na základe vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Táto zmena má zabezpečiť spravodlivejší a transparentnejší proces určovania výšky škody.

Zvýšenie minimálnych limitov poistného plnenia

Minimálne limity poistného plnenia z jednej škodovej udalosti sa zvýšili. Pre škodu na zdraví je tento limit určený na 6,45 mil. EUR na škodu bez ohľadu na počet zranených alebo usmrtených. Pri škode na majetku je minimálny limit 1,3 mil. EUR.

Zánik PZP a povinnosť informovať poisťovateľa

Zákon o PZP upresňuje moment zániku PZP motorového vozidla, ktoré nepodlieha evidencii vozidiel. PZP zanikne momentom zániku samotného vozidla. Poistník je povinný informovať poisťovateľa o zániku PZP z dôvodu zániku vozidla, ktoré nepodlieha evidencii, alebo z dôvodu vyradenia vozidla z evidencie.

Priamy nárok poisteného a refundácia škody

Novela zákona o PZP doplnila § 15 aj o priamy nárok poisteného uplatniť si voči poisťovateľovi z vlastného PZP náhradu škody v prípade, že ju on sám vyplatil poškodenému. V praxi totiž nastávali situácie, kedy si poškodený uplatnil nárok na náhradu škody v civilnom či trestnom konaní, poistený mu ju nahradil, avšak zákon ďalej nestanovoval poisťovateľovi povinnosť túto škodu poistenému refundovať.

Situácie, kedy vzniká priamy nárok poisteného

Priamy nárok poisteného vzniká v situáciách, kedy poškodený uplatní nárok na náhradu škody voči poistenému (škodcovi) a ten mu škodu dobrovoľne uhradí. Dôvodom môže byť napríklad snaha o zmierlivé vyriešenie sporu alebo rozhodnutie súdu v civilnom či trestnom konaní.

Refundácia škody poistenému poisťovateľom

Poistený má právo žiadať od poisťovateľa refundáciu škody, ktorú vyplatil poškodenému. Toto právo je zakotvené v § 15 zákona o PZP. Poisťovateľ je povinný preplatiť poistenému sumu, ktorú preukázateľne vyplatil poškodenému, a to až do výšky limitu poistného plnenia.

Náhradné poistné plnenie voči SKP v prípade konkurzu alebo likvidácie poisťovateľa

Ďalšou zmenou je aj nový nárok poškodeného uplatniť si právo na náhradné poistné plnenie voči Slovenskej kancelárii poisťovateľov (SKP) v prípade, že vozidlo, ktorým bola spôsobená škoda, je poistené u poisťovateľa, ktorý je v konkurznom konaní alebo v likvidácii.

Ďalšie zmeny v zákone o PZP

Upustenie od povinnosti písomného oznámenia škodovej udalosti

Jednou zo zmien je aj upustenie od povinnosti poisteného oznámiť škodovú udalosť poisťovateľovi písomnou formou, keďže aktuálne sú dostupné u poisťovateľov aj iné formy nahlasovania, ako napr. online formuláre alebo telefonické nahlásenie.

Povinnosť poisťovateľa overiť údaje o škodovom priebehu

Poisťovateľovi taktiež pribudla povinnosť overenia údajov o celkovom škodovom priebehu poistenia zodpovednosti v registri, ktorý vedie SKP.

Limity výšky náhrady poistného plnenia poisťovateľa voči poistenému

Nakoniec boli novelou zákona o PZP zavedené určité limity výšky náhrady poistného plnenia poisťovateľa voči poistenému v prípade porušenia niektorých zákonných povinností, pričom limity sú bližšie stanovené pre jednotlivé porušenia v § 12 ods.

Praktické aspekty a úskalia priameho nároku

Uplatňovanie priameho nároku poisteného môže v praxi prinášať určité komplikácie. Súd v rámci konania o dohode o vine a treste popri podmienečnom treste odňatia slobody uloží obvinenému (ďalej aj ako „vodič“) uhradiť manželke nebohého spôsobenú škodu - pohrebné náklady vo výške 1.500,- EUR. Odsúdený sumu uhradí v dvoch splátkach. Prvú (750,- EUR) tesne po právoplatnosti rozsudku, druhú (750,- EUR) po uplynutí skúšobnej doby na výzvu súdu. Medzi prvou a druhou splátkou však poisťovňa titulom PZP uhradila poškodenej manželke vydokladované pohrebné náklady vo výške 2.000,- EUR. Poškodená tak z rovnakého titulu obdržala dve plnenia: jedno od odsúdeného, ktorému bola rozsudkom uložená bližšie nešpecifikovaná povinnosť uhradiť pohrebné náklady; druhé od poisťovne, ktorá plnila na základe riadne vydokladovaných pohrebných nákladov. Je zrejmé, že určitá peňažná suma „skončila“ u subjektu, ktorý naň nemá právo, resp. toto právo stratil. Potenciálne riešenia:

Vodič by mohol zvážiť nasledujúce riešenia:

1. Žaloba na plnenie voči poisťovateľovi a žaloba na vydanie bezdôvodného obohatenia voči poškodenej: Vodič by sa sumy 1.500,- EUR dožadoval uplatnením dvoch samostatných nárokov voči dvom zodpovedným subjektom:
   • Nárok vo výške 750,- EUR (prvá splátka) voči poisťovateľovi ako majetkové právo, ktoré poistenému vyplýva z § 4 zákona o PZP.
   • Druhú časť uhradených pohrebných nákladov uplatní odsúdený voči poškodenej, ktorá sa v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka bezdôvodne obohatila tým, že prijala plnenie bez právneho dôvodu.
2. Žaloba na vydanie bezdôvodného obohatenia výlučne voči poškodenej: V tomto prípade by vodič uplatnil svoj nárok výlučne voči poškodenej, avšak na základe dvoch rozličných skutkových podstát bezdôvodného obohatenia:
   • Prvú časť uhradenej sumy ako plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol (§ 451 Občianskeho zákonníka).
   • Druhú časť odôvodní vodič tým, že plnil bez právneho dôvodu (§ 451 Občianskeho zákonníka).

Za do právnej argumentácie saturovanejšie riešenie považujeme možnosť číslo 1. Uvedené platí samozrejme len za predpokladu, že (i) náklady poškodenej boli skutočne v plnej miere pokryté plnením poisťovateľa (v modelovom prípade vyčíslené na 2.000,- EUR) a (ii) poisťovateľ v čase plnenia mal vedomosť o tom, že vodič už poškodenej plnenie poskytol. Pokiaľ nie je splnený predpoklad označeným číslo (ii), do úvahy bude prichádzať zrejme iba postup voči poškodenej podľa bodu 2.

Premlčanie práva poisteného

V kontexte uvedenej modelovej situácie sa záverom ostáva zamyslieť nad otázkou, akým spôsobom sa bude premlčiavať právo poisteného na náhradu nárokov v zmysle § 4 ods. 2 zákona o PZP. Samotný zákon o PZP v súvislosti s premlčaním rieši výlučne problematiku priameho nároku poškodeného na náhradu škody voči poisťovateľovi. Z tohto dôvodu by sa na pertraktovanú problematiku mal v zmysle § 1 ods. 2 zákona o PZP aplikovať Občiansky zákonník a ním stanovená všeobecná trojročná premlčacia doba (§ 101 Občianskeho zákonníka).

Ochrana spotrebiteľa a postavenie poškodeného

Pri uplatňovaní nároku na náhradu škody z PZP je dôležité brať do úvahy aj ochranu spotrebiteľa. Poškodený (fyzická osoba), ktorý pri uplatňovaní nároku na náhradu škody voči poisťovateľovi, koná mimo rámca podnikateľskej činnosti (zamestnania alebo povolania) je v slabšom postavení voči poisťovateľovi. Poškodený nemá uzatvorený zmluvný vzťah s poisťovateľom. Avšak v zmysle ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. má priamy nárok voči poisťovateľovi na náhradu škody, ktorý poškodenému vzniká na základe poistnej zmluvy uzatvorenej medzi poisťovateľom a poistníkom. Obchodné praktiky, ktoré uplatňuje poisťovateľ pri likvidácii poistnej udalosti a plnení poistnej zmluvy, sú zamerané na poškodeného. V prípade likvidácie poistnej udalosti pri povinnom zmluvnom poistení nekalá obchodná praktika primárne nesmeruje voči zmluvnej strane poistnej zmluvy. Nekalá obchodná praktika smeruje zásadne voči poškodenému. Poškodený je ten, ktorému má poisťovňa plniť a vo vzťahu ku ktorému má poisťovňa obdobné povinnosti, ako voči zmluvnej strane pri inom type poistenia. Z uvedeného dôvodu je potrebné poškodeného považovať za spotrebiteľa podľa zákona o ochrane spotrebiteľa. Opačný výklad považuje Národná banka Slovenska za neprípustne formalistický.

Uplatnenie nároku poškodeného

Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi. Aké nároky a v akej výške si môže poškodený uplatniť sa dozviete v článku Poistné plnenie z povinného zmluvného poistenia. Poškodený uplatňuje svoje nároky spravidla zaslaním písomného oznámenia o škodovej udalosti poisťovni. Každá poisťovňa má na svojej webstránke k dispozícii tlačivo, ktoré má pomôcť poškodenému uplatniť jeho nárok. V tlačive poškodený spravidla vyslovuje súhlas so spracovaním osobných údajov pri vybavení škodovej udalosti. Zákon nepredpisuje žiadnu formu, v akej poškodený môže uplatniť svoj nárok. Poškodený môže zvoliť inú formu uplatnenia svojho nároku. Poškodený je povinný uplatniť svoje nároky najneskôr do uplynutia premlčacej lehoty.

Premlčacia doba

Premlčacia doba je obdobie, počas ktorej je možné uplatniť nárok na náhradu škody. Kedy sa premlčia nároky zo škody na zdraví sa dozviete v článku Premlčanie škody na zdraví. Podľa § 106 Občianskeho zákonníka sa právo na náhradu škody premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. Po uplynutí jedného roka od poistenej udalosti začína plynúť všeobecná premlčacia doba v trvaní 3 rokov.

Šetrenie poisťovne a poistné plnenie

Po uplatnení nároku poškodeným poisťovňa musí začať šetrenie potrebné na zistenie rozsahu jej povinnosti poskytnúť poistné plnenie. Šetrenie sa musí začať bez zbytočného odkladu. Poisťovni začne od oznámenia poškodeného plynúť zo zákona 3 mesačná lehota. Poisťovňa preveruje oprávnenosť a výšku uplatneného nároku poškodeného. Poisťovňa preveruje, či sú splnené podmienky na poskytnutie poistného plnenia. Poisťovňa skúma, či nie je daná výluka z poistného plnenia v zmysle všeobecných poistných podmienok. Poisťovňa je povinná do 3 mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu je povinnosti plniť, ak bol nárok na náhradu škody a rozsah náhrady škody preukázaný. Ak prebieha ešte šetrenie poistnej udalosti zo strany poisťovne je povinná informovať poškodeného k uplatneným nárokom, pri ktorom nebola preukázaná výška poistného plnenia. Poisťovňa po skončení šetrenia spravidla pristúpi k odškodneniu poškodeného a zašle mu oznámenie o poistnom plnení. Poisťovňa je povinná poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti plniť.

Zamietnutie alebo zníženie poistného plnenia

Poisťovňa môže rovnako zamietnuť poistné plnenie alebo čiastočne znížiť poistné plnenie. Poisťovňa je povinná písomne vysvetliť poškodenému dôvody, pre ktoré odmietla poskytnúť alebo pre ktoré znížila poistné plnenie. Dôvody by nemali byť formulované všeobecne. Dôvody nesmú vzbudzovať dojem že sa dajú použiť na zamietnutie akýchkoľvek podobne uplatnených nárokov. Poisťovňa musí skutkovo a individuálne zdôvodniť zamietnutie (krátenie) každého nároku. Dôvody zamietnutia musia byť konkrétne vo vzťahu ku každému uplatnenému nároku a presvedčivé, aby poškodený vedel vyhodnotiť oprávnenosť postupu poisťovne. Podľa § 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka poisťovňa nemôže dodatočne meniť dôvod neplnenia alebo zníženia poistného plnenia. Zamietnutie nároku poškodeného bez riadneho zdôvodnenia považuje Národná banka Slovenska za nekalú obchodnú praktiku. K danej problematike sa dozviete v článku Zamietnutie poistného plnenia (bez odôvodnenia). Písomné vysvetlenie s dôvodmi zamietnutia nároku musí doručiť poisťovňa poškodenému.

Možnosti riešenia sporu

Odvolanie

Poškodený sa nemusí stotožniť so závermi poisťovne. Poškodený sa môže proti oznámeniu o zamietnutí (krátení) poistného plnenia odvolať v poisťovni. V zásade nie je žiadna lehota na podanie odvolania. Odvolanie by malo byť podané tak aby neuplynula lehota na uplatnenie zamietnutého nároku na súde. V odvolaní je poškodený povinný uviesť relevantné skutočnosti pre ktoré sa domnieva, že nárok poškodeného bol zamietnutý (krátený) neoprávnene. Poškodený by mal k odvolaniu priložiť dôkazy na preukázanie rozhodujúcich skutočností (znalecký posudok, odborné vyjadrenie). O odvolaní bude rozhodovať spravidla nadriadený likvidátora, ktorý zamietol nárok poškodeného. Nie je žiadna zákonná lehota, v ktorej by poisťovňa musela odpovedať na odvolanie. Spravidla sa snažia poisťovne reagovať na podané odvolanie do 30 dní. Ak poisťovňa uzná oprávnenosť argumentov poškodeného, tak môže pristúpiť k výplate poistného plnenia.

Sťažnosť

Ak poškodený neuspel v poisťovni s podaným odvolaním môže sa pokúsiť adresovať poisťovni sťažnosť. V prvom rade je potrebné obrátiť sa so sťažnosťou priamo na poskytovateľa finančnej služby. V každej poisťovni je spravidla v rámci organizačnej štruktúry zriadený úsek, ktorý sa zaoberá sťažnosťami poistených (poškodený) a preveruje správnosť postupu pri likvidácii škodovej udalosti. Pri podaní sťažnosti je možné postupovať podľa zákona č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach. Sťažnosťou sa poškodený môže domáhať ochrany svojich práv alebo právom chránených záujmov, o ktorých sa domnieva, že boli porušené činnosťou alebo nečinnosťou poisťovne. Sťažnosť musí byť čitateľná a zrozumiteľná. Musí z nej byť jednoznačné proti komu smeruje, na aké nedostatky poukazuje a čoho sa sťažovateľ domáha. Prešetrovanie sťažnosti je jednou z foriem internej kontrolnej činnosti v rámci poisťovne. Sťažnosť je vybavená odoslaním písomného oznámenia výsledku jej prešetrenia sťažujúcemu sa poškodenému. Oznámenie musí obsahovať odôvodnenie výsledku prešetrenia sťažnosti.

Poisťovací ombudsman

Slovenská asociácia poisťovní je zapísaná v zozname Ministerstva hospodárstva SR ako subjekt alternatívneho riešenia sporov. Za týmto účelom v súlade so zákonom č. 391/2015 Z. z. o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov zriadil osobitný Útvar ombudsmana. Na poisťovacieho ombudsmana sa môže obrátiť spotrebiteľ (fyzická osoba nepodnikateľ) s návrhom na začatie alternatívneho riešenia sporu v prípade, ak členská poisťovňa Slovenskej asociácie poisťovní odpovedala na sťažnosť zamietavo alebo neodpovedala vôbec. Cieľom tohto konania pred ombudsmanom je dosiahnutie zmierlivého vyriešenia sporu medzi stranami sporu. Konanie pred poisťovacím ombudsmanom sa riadi Pravidlami alternatívneho riešenia a zákonom č. 391/2015 Z. z. o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov. Začatím alternatívneho riešenia sporu nie je dotknuté právo sťažovateľa domáhať sa ochrany svojich práv na súde. Návrh na začatie konania pred poisťovacím ombudsmanom je možné podať elektronicky, písomne, alebo ústne do zápisnice. Z návrhu musí byť zrejmé akej veci sa týka, poisťovňu, proti ktorej návrh smeruje a čoho sa spotrebiteľ domáha. K návrhu je potrebné priložiť vyjadrenie členskej poisťovne SLASPO na sťažnosť alebo dôkaz, že sťažovateľ poisťovňu kontaktoval bezvýsledne. To znamená, že poisťovňa neodpovedala v lehote 30 dní od odoslania sťažnosti. Ďalej je potrebné priložiť kópie všetkých dokladov, ktoré sa veci týkajú, najmä poistnú zmluvu a všetky jej prílohy. Teda poistné podmienky, záverečnú likvidačnú správu a komunikáciu s poisťovňou. Anonymný návrh na alternatívne riešenie sporu poisťovací ombudsman zamietne. Strany sporu nemusia byť zastúpené právnym zástupcom. Sťažovateľ má možnosť ukončiť účasť na alternatívnom riešení sporu v ktoromkoľvek štádiu. Útvar Ombudsmana vykonáva svoju činnosť prostredníctvom poverených osôb. Sú nimi zamestnancami SLASPO. Poverená osoba je povinná návrh preskúmať a ukončiť konanie, najneskôr do 90 dní odo dňa začatia konania. Poisťovňa je povinná na základe výzvy poisťovacieho ombudsmana v ním určenej lehote poskytnúť vyjadrenie ku skutočnostiam uvedeným v návrhu a vysvetlenie týkajúce sa predmetu sporu. Lehota nesmie byť kratšia ako 15 dní od dňa doručenia výzvy poisťovni. Poisťovňa, ktorá neposkytne súčinnosť sa dopustí správneho deliktu podľa zákona o ARSS a jej obchodné meno a sídlo alebo miesto podnikania môže byť zverejnené na webovom sídle Slovenskej asociácii poisťovní. Ak je po zhodnotení všetkých skutočností a vyjadrení strán sporu zrejmé, že strany majú záujem o zmierlivé vyriešenie sporu, poisťovací ombudsman vypracuje návrh dohody o vyriešení sporu. Doručením súhlasu oboch strán sporu s návrhom dohody útvaru ombudsmana dôjde k uzavretiu dohody. Dohoda, ktorá vznikne ako výsledok alternatívneho riešenia sporu je pre strany sporu záväzná. Možnosť strán sporu obrátiť sa v tej istej veci na súd tým nie je dotknutá. Ak medzi stranami sporu nedôjde k uzavretiu dohody a poisťovací ombudsman dospeje k záveru, že poisťovňa porušila práva spotrebiteľa, ukončí riešenie sporu vydaním nezáväzného stanoviska. Odôvodnené stanovisko poisťovacieho ombudsmana nie je právne záväzné.

Národná banka Slovenska (NBS)

Ak poškodený nie je spokojný s vybavením svojej sťažnosti môže sa obrátiť na Národnú banku Slovenska. Od januára 2015 Národná banka Slovenska pôsobí ako orgán ochrany spotrebiteľa na slovenskom finančnom trhu. To znamená, že dohliada na ochranu práv finančných spotrebiteľov s cieľom prispieť k bezpečnému fungovaniu finančného trhu. Postavenie finančného spotrebiteľa má aj poškodený pri povinnom zmluvnom poistení. O danej problematike sme písali viacej v článku Poškodený ako finančný spotrebiteľ. V rámci NBS je zriadený odbor ochrany finančných spotrebiteľov. NBS pri vybavovaní podnetu postupuje podľa zákona č 747/2004 Z. z. Podnet na NBS je možno podať písomne alebo elektronicky. Národná banka Slovenska neprijíma podnet ústnou formou. V prípade záujmu pomôže NBS spísať poškodenému podnet každú stredu v čase od 8.30 h do 11.30 h a od 12.30 h do 16.30 h na pracovisku na Vazovovej ulici č. 2 v Bratislave. V podnete je potrebné identifikovať podávateľa podnetu, poisťovňu a vec, ktorej sa podnet týka. Podávateľ podnetu musí pradivo opísať rozhodujúce skutočnosti a podpísať podnet. Podnet je žiadúce podať spolu s dokumentmi preukazujúcimi tvrdené skutočnosti (poistnú zmluvu, všeobecné poistné podmienky, komunikáciu s poisťovňou). Národná banka Slovenska neposkytuje právne poradenstvo pri sporoch s dohliadanými subjektmi. Národná banka Slovenska nemá kompetenciu rozhodovať spory medzi dohliadanými subjektmi a ich klientmi. To znamená, že NBS neskúma zmluvné vzťahy medzi klientom a finančnou inštitúciou, ale skúma, či došlo/nedošlo k porušeniu niektorého zo zákonov, ktorých uplatňovanie NBS dohliada. Len súd môže rozhodnúť v prípade sporu o plnenie zo zmluvy medzi klientom a dohliadaným subjektom.

Súdna cesta

V prípade, že sa poškodenému nepodarí zvrátiť zamietnutie nároku poisťovňou niektorou formou mimosúdneho urovnania sporu (odvolanie, sťažnosť, poisťovací ombudsman, podnet NBS) poškodený sa môže domáhať svojho nároku súdnou cestou. Poškodený má priamy nárok voči poisťovni. Vznik škody zavinením inej osoby je pomerne bežná situácia. Môže ísť o vytopenie susedov, poškodenie tovaru v obchode a podobne. Hoci by mal škodu uhradiť poisťovateľ, nie vždy sa tak stane rýchlo a bez problémov. Poškodený v takom prípade nemá priamy nárok na vymáhanie škody od poisťovne, ale môže ju vymáhať od samotného škodcu.

Právo na náhradu škody a vymáhanie od škodcu

Rozhodovacia prax súdov potvrdzuje, že ak osobitné predpisy nestanovujú inak, poškodený má právo na plnenie od poisťovne. Aj v takom prípade sa však nestáva účastníkom právneho vzťahu z poistenia a nemá priamy nárok na náhradu škody voči poisťovni. Medzi poškodeným a poisťovňou vzniká osobitný právny vzťah, v rámci ktorého má poškodený voči poisťovni špecifický právny nárok na osobitné plnenie. Je dôležité odlišovať tieto dva vzťahy, a to aj z hľadiska subjektu, ktorý je nositeľom povinnosti.

Ak poisťovňa neposkytne náhradu škody v primeranom čase, poškodený by mal zvážiť vymáhanie náhrady škody od škodcu. Treba mať na pamäti, že nárok na náhradu škody podlieha premlčaniu.

Zákon o povinnom zmluvnom poistení (PZP)

Zákon o PZP definuje rozsah poistenia zodpovednosti, teda kedy, komu, kým a v akom rozsahu bude škoda uhradená. Poisťovňa je povinná uhradiť vzniknuté škody, ak ste nehodu zapríčinili, pričom vy nemáte nárok na náhradu vlastných škôd z PZP.

Limity poistného plnenia

Zákon v § 7 definuje minimálnu hranicu limitu poistného plnenia na jednu škodovú udalosť, a to:

• 5 mil. EUR pre škody na zdraví, resp. pri usmrtení
• 1 mil. EUR pre škody vzniknuté odcudzením, stratou, poškodením alebo zničením, z ušlého zisku, resp. vyradenie vozidla z evidencie vozidiel alebo z premávky na pozemných komunikáciách.

Ukončenie PZP

Existujú rôzne príčiny ukončenia zákonného poistenia s okamžitou platnosťou. Povinnosťou poisteného je poisťovňu bezodkladne o týchto nových faktoch informovať. Zmluvu môžete zrušiť vy alebo poisťovňa po nehodovej udalosti a to do 30 dní odo dňa ohlásenia danej udalosti poisťovni. Dôvodom pre ukončenie poistnej zmluvy je aj nezaplatenie poistného do 30 dní (alebo do inej doby uvedenej v poistnej zmluve) od jeho splatnosti.

Práva a povinnosti

Práva a povinnosti poisteného sú vymedzené v § 10 Zákona o PZP. Zákon jasne špecifikuje nielen vaše práva a povinnosti, ale aj práva a povinnosti poisťovne v § 11.

Povinnosťou poisťovne je čo najskôr po uzavretí poistnej zmluvy ju evidovať a vydať potvrdenie o jej uzavretí. Poisťovňa je taktiež povinná vydať Zelenú kartu (od 1.7.2020 v bielej farbe) a tlačivo pre prípad dopravnej nehody. V prípade, že bolo poistné plnenie uznané, poisťovňa musí uhradiť škodu do 15 dní odo dňa ukončenia prešetrenia alebo doručenia právoplatného rozhodnutia súdu. Ak sa PZP ukončí ešte pred uplynutím poistného obdobia, počas ktorého malo byť alebo bolo poistné zaplatené, poisťovňa má nárok na časť poistného ku dňu, ku ktorému toto poistenie zaniklo. V prípade, že zvyšná suma presiahne 1,66 EUR, poisťovňa vám ju musí vrátiť. To však neplatí v prípade, ak došlo k výpovedi poistnej zmluvy do jedného mesiaca od nahlásenia poistnej udalosti. V takom prípade má poisťovňa právo ponechať si celé poistné.

Existujú však aj prípady, keď si poisťovňa môže od poisteného vyžiadať späť časť alebo celú náhradu škody, a to do 3 rokov od jej vyplatenia.

Kto je kto v PZP

Za poistníka sa považuje osoba, ktorá s poisťovňou uzavrela zmluvu, zatiaľ čo poistený je osoba, na ktorú sa poistenie zodpovednosti vzťahuje. Škodu, ktorá bola poškodenému spôsobená, vypláca poisťovňa tak, ako je to uvedené v § 15.

Povinnosti vodičov zo zahraničia

Vodiči zahraničných motorových vozidiel musia podľa § 16 hneď po vstupe na územie SR uzavrieť zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú cudzozemským vozidlom, tzv. hraničné poistenie. Takéto poistenie sa uzatvára na celú dobu prevádzky na Slovensku, minimálne však na 15 dní.

Preukazovanie poistenia

Povinnosťou každého majiteľa vozidla a vodiča je na vyžiadanie preukázať existenciu platného poistenia PZP, tak ako je uvedené v § 17 a 18. (Medzinárodná poisťovacia karta, tzv. Zelená karta).

Sankcie za neuzavretie PZP

Pokuta vo výške 17 EUR až 3320 EUR bude podľa § 19 uložená každému, kto neuzavrel PZP. Na výzvu príslušného obvodného úradu sú všetci povinní preukázať doklad o poistení zodpovednosti a to najneskôr do 7 pracovných dní odo dňa doručenia.

Príklad z praxe

Okresný súd rozhodoval v prípade, kde bol žalobca účastníkom dopravnej nehody, pri ktorej bolo jeho motorové vozidlo zn. Opel Calibra poškodené zavinením MUDr. V. Z., vodičky motorového vozidla zn. Opel Vectra. Žalobca oznámil dopravnú nehodu polícii 12. augusta 2002, MUDr. V. Z. podala žalovanej 16. augusta 2002 oznámenie o poistnej udalosti. Žalovaná listom z 2. októbra 2002 žalobcovi oznámila, že opísaný priebeh nehodového deja nezodpovedá rozsahu poškodenia motorového vozidla žalobcu, preto spis odložila ako bezpredmetný, na základe námietok žalobcu mu ale 21. októbra 2002 oznámila, že pristúpila k prehodnoteniu poistnej udalosti. Žalovaná 23. februára 2006 zaplatila žalobcovi 79 294 Sk (2 632,08 €) a 24. januára 2011 sumu 318,92 eur. Žalobca vzhľadom na tieto plnenia žalovanej ako aj so zreteľom na výsledky dokazovania znaleckým posudkom vzal žalobu späť vo výške 1 524,52 eur. V priebehu konania okresný súd uznesením z 12. decembra 2006 konanie zastavil v časti týkajúcej sa úroku z omeškania vo výške 13% ročne a so zreteľom na účinné späťvzatie žaloby v časti istiny 125 221,60 Sk zastavil konanie podľa § 96 ods. Žalobca 27. januára 2011 so súhlasom súdu zmenil petit žaloby s tým, že žiadal, aby mu súd priznal úrok z omeškania vo výške 16% ročne zo sumy 2 951 eur od 1. novembra 2002 do 22. februára 2006, úrok z omeškania vo výške 16% ročne zo sumy 318,92 eur od 23. februára 2006 do 23. januára 2001 a v rovnakej lehote mu nahradiť trovy konania 207,79 eur a trovy právneho zastúpenia 2 036,19 eur.

tags: #priamy #narok #poskodeneho