Článok sa zaoberá problematikou prerušenia povinného poistenia v Slovenskej republike, najmä v kontexte práceneschopnosti (PN) a iných situácií, ktoré majú vplyv na povinnosti zamestnávateľa a zamestnanca voči Sociálnej poisťovni. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o aktuálnych pravidlách a zmenách, ktoré nastali v tejto oblasti, s dôrazom na praktické aspekty a povinnosti zamestnávateľov.
Vznik a zánik prerušenia poistenia
Podľa § 26 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení (ZSP), vznik prerušenia povinného poistenia sa posudzuje rovnako ako zánik povinného poistenia. To znamená, že prerušenie má rovnaké dôsledky ako ukončenie poistného vzťahu, avšak s tým rozdielom, že po skončení dôvodu prerušenia sa poistenie automaticky obnovuje.
Dôvody prerušenia povinného poistenia
Prerušenie povinného poistenia môže nastať z rôznych dôvodov, medzi ktoré patria:
- Práceneschopnosť (PN): Ak práceneschopnosť zamestnanca trvá dlhšie ako 52 týždňov, povinné sociálne poistenie sa preruší. Toto prerušenie je potrebné oznámiť Sociálnej poisťovni do ôsmich dní od jeho vzniku. Ak PN trvá 52 týždňov alebo menej, poistenie sa neprerušuje, ale poistné sa odvádza aj za dni PN, ak má zamestnanec zúčtovaný príjem, ktorý je vymeriavacím základom (napr. odmena).
- Ošetrovanie člena rodiny (OČR): Pri krátkodobej OČR, ktorá trvá viac ako 14 dní, sa poistenie prerušuje od 15. dňa. Pri dlhodobej OČR, ktorá trvá viac ako 90 dní, sa poistenie prerušuje od 91. dňa.
- Rodičovská dovolenka: O prerušenie pôjde vtedy, ak zamestnanec/zamestnankyňa čerpá rodičovskú dovolenku a počas nej mu neplynie obdobie vylúčenia uvedené v § 140 ods. 1 písm.
Zmeny od 1. januára 2024
Od 1. januára 2024 nastali zmeny v podmienkach vylúčenia povinnosti platiť poistné na sociálne poistenie pri starostlivosti o dieťa. V ostatných prípadoch (práceneschopnosť, OČR, rehabilitačné, rekvalifikačné, štrajk) sa podmienky vylúčenia povinnosti platiť poistné nemenia. Tieto zmeny ovplyvňujú aj pravidlá pre prerušenie poistenia v súvislosti so starostlivosťou o dieťa.
Sociálna poisťovňa je od 1. januára 2024 povinná sprístupňovať zamestnávateľovi informácie o vylúčení povinnosti platiť poistné okrem prípadu, že k vylúčeniu došlo z dôvodu ospravedlnenej neprítomnosti z dôvodu štrajku. Pred rokom 2024 túto informáciu SP sprístupňovala, ak došlo k vylúčeniu z dôvodu vystavenej e-PN. Zamestnávatelia ale musia počítať s tým, že v prípade materského väčšinou zamestnávateľ nebude mať túto informáciu dostatočne včas, aby ju mohol spracovať a reflektovať v mesačnom výkaze poistného a príspevkov (ďalej len "MVP").
Vylúčenie povinnosti platiť poistné
Vylúčenie povinnosti platiť poistné zamestnávateľ neoznamuje do SP, prejaví sa znížením počtu dní vo výkaze poistného pre SP. Vylúčenie povinnosti platiť poistné na sociálne poistenie v praxi znamená, že o tieto dni sa znižuje počet dní vykazovaných vo výkazoch poistného pre Sociálnu poisťovňu.
Dôležité je rozlišovať, kedy má zamestnanec vylúčenú povinnosť platiť poistné a kedy nie. Obdobia, kedy má zamestnanec vylúčenú povinnosť platiť poistné, sa počítajú do obdobia poistenia pre dôchodok, do 270 dní poistenia pre získanie materského v budúcnosti a do 730 dní poistenia pre získanie nároku na dávku v nezamestnanosti. Obdobia, kedy zamestnanec nemá vylúčenú povinnosť platiť poistné a poistenie nebolo prerušené, sa nezapočítavajú do obdobia poistenia pre dôchodok, do 270 dní poistenia pre získanie materského ani do 730 dní poistenia pre získanie nároku na dávku v nezamestnanosti.
Povinnosti zamestnávateľa
Zamestnávateľ má podľa § 231 ods. 1 písm. c) ZSP povinnosť oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne prerušenie nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti zamestnanca do ôsmich dní od tohto prerušenia. Oznámenie sa týka vzniku aj skončenia prerušenia. Táto povinnosť sa nevzťahuje na prerušenie z dôvodu podľa § 26 ods. 3 písm. b) ZSP, t. j. prerušenie z dôvodu výkonu vojenskej služby alebo civilnej služby.
Praktické aspekty a príklady
Práceneschopnosť a maximálny vymeriavací základ
Ak je zamestnanec práceneschopný v priebehu mesiaca, maximálny vymeriavací základ zamestnanca sa znižuje. Napríklad, ak je zamestnanec práceneschopný od 3.3.2023 do 31.3.2023, maximálny VZ zamestnanca za mesiac marec 2023 sa vypočíta podľa § 138 ods. 8477 € deleno 31 dní = 273,45 €.
Príjem vyplatený počas prerušenia poistenia
Ak zamestnávateľ vyplatí zamestnancovi príjem v období celomesačného prerušenia sociálneho poistenia (napr. počas rodičovskej dovolenky, neplateného voľna alebo PN po 52. týždni), dochádza k tzv. „rozpočítavaniu“. To znamená, že vymeriavací základ, z ktorého sa platí sociálne poistenie, sa určí tak, že vyplatený príjem sa rozpočíta na každý kalendárny mesiac trvania poistenia v poslednom roku. Príjmy a odvody sa vykazujú do Sociálnej poisťovne (SP) vo Výkaze poistného a príspevkov, pričom každý mesiac, na ktorý sa príjem rozpočítava, je uvedený samostatne.
Príklad rozpočítavania príjmu
Zamestnanec pracoval na hlavný pracovný pomer od 01. 02. 2022 do 30. 4. 2025. Od 19. 03. 2025 do 30. 04. 2025 čerpal neplatené voľno. Vo výplate za mesiac apríl mu zamestnávateľ vyplatil štvrťročnú odmenu vo výške 600 eur. V tomto prípade sa odmena rozpočíta na mesiace január až marec 2025.
Postup pri prerušení poistenia
- Zistenie dôvodu neprítomnosti: V prvom rade je potrebné zistiť dôvod neprítomnosti zamestnanca.
- Registračný list FO: Prerušenie poistenia sa oznamuje Sociálnej poisťovni prostredníctvom Registračného listu FO. V závislosti od dôvodu prerušenia sa použije príslušný kód prerušenia.
- Výkaz poistného a príspevkov: Vylúčenie povinnosti platiť poistné sa prejaví znížením počtu dní vo výkaze poistného pre SP.
Špecifické situácie
- Materská a rodičovská dovolenka: Ak zamestnankyňa prechádza z materskej dovolenky na rodičovskú dovolenku, je potrebné prerušiť poistenie. Ak sa počas rodičovskej dovolenky vypláca náhrada mzdy za nevyčerpanú dovolenku, zamestnávateľ ju prihlási do ZP na jeden deň a vymeriavací základ do ZP bude vo výške vyplatenej náhrady mzdy.
- SZČO a práceneschopnosť: Ak je SZČO práceneschopná, má vylúčenú povinnosť platiť poistné počas trvania PN.
Dočasná pracovná neschopnosť (PN)
Dočasná pracovná neschopnosť (PN) je situácia, kedy zamestnanec nemôže vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby alebo úrazu. V slovenskej legislatíve sú podmienky vyplácania PN upravené zákonom č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej PN zamestnanca v znení neskorších predpisov a zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. V takomto prípade má zamestnanec, za predpokladu splnenia určitých podmienok, nárok na finančnú kompenzáciu, ktorá mu pomáha preklenúť obdobie straty príjmu. Táto kompenzácia prichádza vo forme náhrady príjmu od zamestnávateľa a nemocenskej dávky od Sociálnej poisťovne.
Elektronická Práceneschopnosť (ePN)
Zamestnanca uznáva za práceneschopného ošetrujúci lekár, ktorý PN potvrdí vytvorením elektronického záznamu o dočasnej pracovnej neschopnosti v elektronickej zdravotnej knižke v systéme ezdravie. Elektronická práceneschopnosť (ePN) v plnom rozsahu nahrádza predchádzajúce 5-dielne papierové potvrdenie, ktoré sa od 1. januára 2024 už nepoužíva. Zaevidovaná ePN sa automatizovane prenesie do systému elektronických služieb Sociálnej poisťovne, kde si ju môže zamestnávateľ pozrieť. Samotné vystavenie ePN lekárom je automaticky považované za žiadosť o dávku, ktorú posúdi a vybaví Sociálna poisťovňa.
Vystavovanie ePN je pre oprávnených lekárov povinné od 1. januára 2024. Medzi týchto lekárov patria:
- Všeobecní lekári
- Dorastoví lekári
- Ambulantní lekári - špecialisti
- Nemocniční lekári - špecialisti
Ak je PN vystavená na papierovom tlačive, zamestnanec bezodkladne odovzdáva zamestnávateľovi diel II (červený) a diel IIa (čierny). Obe tlačivá musia byť zo zadnej strany podpísané, na červené tlačivo je potrebné uviesť spôsob výplaty náhrady príjmu - na účet, alebo na adresu. Zelený diel si zamestnanec ponecháva u seba pre prípad kontroly dodržiavania liečebného režimu a po ukončení PN ho odovzdá svojmu lekárovi, ktorý mu odovzdá diel IV. Ten následne zamestnanec odovzdá svojmu zamestnávateľovi po ukončení PN. Ak je vystavená elektronická PN (ePN), zamestnanec nemusí predložiť žiadne tlačivo zamestnávateľovi ani Sociálnej poisťovni. Inštitúcie si medzi sebou vymenia všetky potrebné informácie.
Náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti je vyplácaná zamestnávateľom od 1. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti najviac do 10. dňa.
Nemocenská dávka je vyplácaná Sociálnou poisťovňou od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti najviac do 52. týždňa. Uplynutím podpornej doby zaniká nárok na ďalšiu výplatu nemocenského. To však neznamená, že príslušný ošetrujúci lekár je povinný aj ukončiť práceneschopnosť zamestnanca. Zamestnanec môže byť i naďalej práceneschopný aj po vyčerpaní podpornej doby, ak jeho zdravotný stav nedovoľuje zapojenie sa do pracovného procesu, avšak v danom prípade v zmysle § 26 ods. prerušuje.
Výška náhrady príjmu a nemocenskej dávky
Výška náhrady príjmu počas dočasnej PN je nasledovná:
- 1. - 3. deň (vrátane): 25 % denného vymeriavacieho základu (DVZ)
- 4. - 10. deň: 55 % denného vymeriavacieho základu (DVZ)
Je však možné, že kolektívnou zmluvou je dohodnuté inak (napr. nárok na 75 % náhrady príjmu už od prvého dňa trvania PN). Celková suma náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor.
Od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti má zamestnanec nárok na nemocenskú dávku, ktorej výška je 55 % denného vymeriavacieho základu. Celková suma nemocenskej dávky sa zaokrúhľuje na 10 eurocentov nahor. Nemocenská dávka sa primárne vypláca na bankový účet alebo v hotovosti na adresu, ktoré zamestnanec pri vzniku prvej ePN oznámil Sociálnej poisťovni.
Denný Vymeriavací Základ (DVZ)
Denný vymeriavací základ (DVZ) sa používa na výpočet výšky náhrady príjmu a nemocenskej dávky. Počíta sa ako:
Súčet vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnutých v rozhodujúcom období / počet dní rozhodujúceho obdobia
Rozhodujúce Obdobie
Rozhodujúce obdobie je obdobie, z ktorého sa zisťujú príjmy pre výpočet denného vymeriavacieho základu.
- Ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára predchádzajúceho kalendárneho roka: Rozhodujúce obdobie je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná PN (1. január až 31. december).
- Ak nemocenské poistenie trvalo kratšie ako od 1. januára predchádzajúceho kalendárneho roka: Vypočíta sa z 24-násobku priemernej mesačnej mzdy za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie náhrady príjmu alebo nemocenského.
- Pre určenie výšky náhrady príjmu, resp. nemocenského, v prípade, že počas rozhodujúceho obdobia mal zamestnanec prerušené povinné nemocenské poistenie (napr. z dôvodu PN), tieto dni sa odpočítajú z 365. Vymeriavací základ sa počíta z rozhodujúceho obdobia predchádzajúceho roka.
- Ak nemocenské poistenie pred vznikom dočasnej PN trvalo menej ako 90 dní (zamestnanec nemal v rozhodujúcom období príjem počas celého roka), tak rozhodujúce obdobie sa počíta od vzniku nemocenského poistenia.
- Ak nemocenské poistenie trvalo menej ako 90 dní a pred vznikom dočasnej PN zaniklo (z dôvodu ukončenia pracovného pomeru) a zamestnanec je v ochrannej lehote, tak rozhodujúcim obdobím je obdobie od vzniku nemocenského poistenia.
Podmienky pre vznik nároku na náhradu príjmu a nemocenské
Zamestnanec
- Aktívne nemocenské poistenie: Zamestnanec musí mať počas PN aktívne nemocenské poistenie.
- Dĺžka trvania poistenia: U všetkých poistencov je závislé od dĺžky trvania nemocenského poistenia (či trvalo celý predchádzajúci kalendárny rok alebo či vzniklo v priebehu predchádzajúceho kalendárneho roka) a u zamestnanca aj od dĺžky obdobia platenia poistného od vzniku nemocenské poistenia do dňa vzniku dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky.
- Nemocenské poistenie zamestnanca trvá nepretržite najmenej od 1. januára predchádzajúceho kalendárneho roka (1. január až 31. december).
- Nepretržité trvanie nemocenského poistenia od 1. januára predchádzajúceho kalendárneho roka.
- Rozhodujúce obdobie sa posúdi podľa bodov 2., 3. a 4.
- Predchádzajúci kalendárny rok (1. január až 31. december).
Samostatne Zárobkovo Činná Osoba (SZČO)
- Povinne nemocensky poistená SZČO: Nárok na nemocenské vzniká od 1. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.
- Podmienka zaplatenia poistného: Podmienkou nároku je zaplatenie poistného na nemocenské poistenie riadne a včas.
- Dĺžka trvania poistenia: Nemocenské poistenie PNP SZČO trvá nepretržite najmenej od 1. januára predchádzajúceho kalendárneho roka (1. január až 31. december).
- Nepretržité trvanie nemocenského poistenia od 1. januára predchádzajúceho kalendárneho roka.
- Rozhodujúce obdobie sa posúdi podľa bodov 2., 3. a 4.
Dobrovoľne Nemocensky Poistená Osoba
- Nárok na nemocenské: Vzniká od 1. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.
- Podmienka zaplatenia poistného: Podmienkou nároku je zaplatenie poistného na nemocenské poistenie riadne a včas.
- Dĺžka trvania poistenia: Nemocenské poistenie DNPO trvá nepretržite najmenej od 1. januára predchádzajúceho kalendárneho roka (1.január až 31. december).
- Nepretržité trvanie nemocenského poistenia od 1. januára predchádzajúceho kalendárneho roka.
- Rozhodujúce obdobie sa posúdi podľa bodov 2., 3. a 4.
Osoby bez nároku na náhradu príjmu a nemocenské
Podľa prvej podmienky nevznikne nikdy nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti a na nemocenské študentovi pracujúcemu na základe dohody o brigádnickej práci študentov a dôchodcovi (starobný, predčasný starobný, invalidný dôchodca, výsluhový dôchodca po dovŕšení dôchodkového veku a invalidný výsluhový dôchodca) pracujúcemu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti.
Ochranná Lehota
V prípade, ak zamestnanec ukončí pracovný pomer so zamestnávateľom a stane sa dočasne práceneschopným v období do 7 dní po ukončení pracovného pomeru, dostáva sa do tzv. ochrannej lehoty. Ochranná lehota je doba, kedy sa zamestnanec po skončení pracovného pomeru stane dočasne práceneschopným a má nárok na nemocenské dávky. Dĺžka ochrannej lehoty trvá sedem dní po skončení nemocenského poistenia (t.j. 7 dní po ukončení prac. pomeru), alebo osem mesiacov, ak je zamestnankyňa tehotná a nemocenské poistenie jej zaniklo v období tehotenstva (napr. ukončenie pracovného pomeru uzavretého na dobu určitú). Zároveň platí, že ochranná lehota trvá toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie.
Práva a povinnosti počas PN
Ako poistenec máte práva, ale aj povinnosti počas svojej práceneschopnosti.
Povinnosti Počas PN
- Dodržiavanie liečebného režimu: Je dôležité dodržiavať liečebný režim určený lekárom. Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár môže dočasne práceneschopnej osobe povoliť vychádzky, ktoré súčasne časovo vymedzí s prihliadnutím na charakter choroby.
- Oznamovacia povinnosť:
- Kontaktovať telefonicky zamestnávateľa, že mu bola vystavená ePN.
- Oznámiť príslušnej pobočke ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti do troch dní odo dňa skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, ak dočasná pracovná neschopnosť trvala viac ako desať dní (telefonicky, faxom, elektronickou poštou, písomne, zaslaním IV. dielu Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti).
- Ak sa rozhodnete zmeniť miesto svojho pobytu, túto zmenu odporúčame konzultovať s ošetrujúcim lekárom, aby posúdil, či vzhľadom na zdravotný stav môžete cestovať. Následne je potrebné novú adresu bezodkladne písomne oznámiť Sociálnej poisťovni.
Kontrola Počas PN
Sociálna poisťovňa má právo vykonávať kontroly dodržiavania liečebného režimu. Kontrola môže byť vykonaná aj počas dní pracovného pokoja a to v akomkoľvek čase, aj vo večerných hodinách, okrem času, ktorý máte určený na vychádzky. Zamestnanec, ktorý vykonáva kontrolu, je povinný sa preukázať oprávnením na vykonanie kontroly.
V prípade, ak vás počas kontroly dodržiavania liečebného režimu nezastihne na adrese, ktorú ste uviedli, zanechá vám v schránke písomné oznámenie o vykonaní kontroly. Je potrebné, aby ste najneskôr do troch pracovných dní kontaktovali príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne v mieste bydliska a podali vysvetlenie.
Pacient, ktorý nepodá vysvetlenie, kde sa nachádzal v čase kontroly, nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom.
Zároveň vám Sociálna poisťovňa za porušenie povinností dočasne práceneschopného poistenca (napr. nezdržiavanie sa na určenej adrese) môže v zmysle § 239 zákona o sociálnom poistení uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura.
Ako požiadať o náhradu príjmu a nemocenské
Váš lekár vám vystaví PN elektronicky (ePN), v Sociálnej poisťovni nemusíte podávať osobitnú žiadosť o nemocenskú dávku. Samotné vystavenie ePN lekárom je automaticky považované za žiadosť o dávku, ktorú posúdi a vybaví Sociálna poisťovňa. Zamestnávateľovi oznamuje údaje o vašej ePN Sociálna poisťovňa cez eSlužby, ku ktorým má každý zamestnávateľ prístup. V časti ePN si váš zamestnávateľ nájde všetky potrebné údaje o vás, aby vám mohol vyplatiť náhradu príjmu počas vašej dočasnej PN.
Čo robiť v prípade ePN?
- Skontrolovať si údaje v eSlužbách Sociálnej poisťovne: Prihlásiť sa do svojho konta na stránke Sociálnej poisťovne, v záložke „ePN“.
- Oznámiť potrebné údaje Sociálnej poisťovni:
- Číslo účtu zamestnanca, na ktorý mu vypláca mzdu, resp. oznámiť, že je mzda vyplácaná v hotovosti.
- Poskytnúť údaj o poslednom dni výkonu práce zamestnanca pred vznikom dočasnej PN.
- Obdobie, za ktoré má zamestnanec nárok na náhradu príjmu a či táto náhrada bola alebo nebola vyplatená (oznamuje sa, ak ide o pracovný úraz alebo chorobu z povolania).
- Zamestnávateľ: Uvedené údaje nahlasuje zamestnávateľ čo najskôr, ak predpokladá, že dočasná PN zamestnanca môže trvať viac ako 10 dní.
- Sledovanie ePN: Sledovať ePN svojich zamestnancov aj prostredníctvom mzdového softvéru.
Ak lekár nevystavuje ePN
Môže sa však stať, že váš lekár neponúka možnosť ePN a v tom prípade vám potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti vydá na päťdielnom papierovom tlačive. Ak je PN vystavená na papierovom tlačive, zamestnanec bezodkladne odovzdáva zamestnávateľovi diel II (červený) a diel IIa (čierny). Obe tlačivá musia byť zo zadnej strany podpísané, na červené tlačivo je potrebné uviesť spôsob výplaty náhrady príjmu - na účet, alebo na adresu. Zelený diel si zamestnanec ponecháva u seba pre prípad kontroly dodržiavania liečebného režimu a po ukončení PN ho odovzdá svojmu lekárovi, ktorý mu odovzdá diel IV. Ten následne zamestnanec odovzdá svojmu zamestnávateľovi po ukončení PN.
Nemocenské počas PN v zahraničí
Ak poistencovi vznikla dočasná pracovná neschopnosť na území iného členského štátu EÚ, Švajčiarska, Nórskeho kráľovstva, Islandskej republiky, Lichtenštajnského kniežatstva, Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska (ďalej „štát EÚ“) alebo na území štátu, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení (ďalej „zmluvný štát“ - Zmluvy o sociálnom zabezpečení uzatvorené Slovenskou republikou), pričom predmetom tejto zmluvy sú i nemocenské dávky (napr. Ukrajina), nárok na nemocenské si poistenec uplatňuje priamo v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne prostredníctvom potvrdenia ošetrujúceho lekára vystaveného v štáte EÚ alebo v zmluvnom štáte, v ktorom bola uznaná dočasná pracovná neschopnosť.
Musí ísť o potvrdenie, ktoré i v štáte jeho vystavenia slúži na účely uplatnenia nároku na peňažnú dávku v chorobe. Ak ošetrujúci lekár v štáte EÚ, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť, nevydáva potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, je potrebné o vystavenie potvrdenia požiadať príslušnú inštitúciu štátu, na ktorého území vznikla dočasná pracovná neschopnosť; táto inštitúcia bezodkladne zabezpečí lekárske posúdenie práceneschopnosti a vystavenie potvrdenia, spravidla na dokumente SED S055.
K žiadosti o nemocenské je potrebné priložiť:
- žiadosťou o nemocenské (ak dočasná pracovná neschopnosť vznikne v dôsledku úrazu, povinnosť predložiť k potvrdeniu tlačivo Hlásenie úrazu vyplnené poistencom);. Hlásenie úrazu je potrebné vyplniť aj v prípade, ak je vystavená ePN.
- predložením Preukazu o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorý vystaví ku koncu kalendárneho mesiaca lekár - je potrebné doručiť ho do pobočky Sociálnej poisťovne včas, najlepšie do 5.
Predĺženie poberania nemocenského od mája
Od mája je možné žiadať o predĺženie poberania nemocenského. poistencom, ktorí mali počas krízovej situácie od 12. epidemickej situácie u nich došlo napr. poisťovňa od 1. dávky nemocenské môžu dostávať dlhšie, najviac o ďalší rok. požiadať. aj dĺžku predĺženej výplaty dávky. poberania nemocenského môže poistenec požiadať pobočku Sociálnej poisťovne najskôr od 1. zverejnený na webovej stránke Sociálnej poisťovne. poštou alebo ju môže priniesť osobne. o kontrolu opodstatnenosti trvania PN). dĺžku predĺženia. v úhrne najdlhšie o jeden rok. podporné obdobie. pri vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti. dočasnej pracovnej neschopnosti (tzv. prerušuje.
tags: #prerusenie #poistneho #pri #pn