Ošetrovateľská starostlivosť prešla na Slovensku zložitým a dynamickým vývojom, ktorý bol ovplyvnený politickými, ekonomickými a spoločenskými zmenami. Od prvopočiatkov v období Rakúsko-Uhorska, cez medzivojnové Československo, socialistické obdobie až po súčasnosť, prešla táto oblasť zdravotníctva výraznými transformáciami. Tento článok sa zameriava na sledovanie hlavných etáp a míľnikov vo vývoji ošetrovateľskej starostlivosti na Slovensku, s dôrazom na legislatívne zmeny, organizačné štruktúry a vzdelávanie ošetrovateľského personálu.
Ošetrovateľstvo je mladý vedný odbor, ktorého dejiny a základné kroky ošetrovateľského procesu sú úzko späté s celkovým spoločenským vývojom. Jeho postavenie bolo ovplyvňované náboženskými, kultúrnymi, sociálnymi, ekonomickými a politickými faktormi. Pôvodne sa ošetrovateľská starostlivosť poskytovala charitatívne, ale postupne sa vyvinula na humánne a odborné povolanie.
Počiatky ošetrovateľstva a jeho charitatívny rozmer
História ošetrovateľskej starostlivosti siaha do dávnej minulosti, kedy sa o chorých, deti a jedincov odkázaných na pomoc iných starali predovšetkým ľudoví liečitelia, pôrodné báby a ženy v rámci rodiny. Tento typ starostlivosti bol charitatívny a profesionálny zároveň. Kláštory, útulky, hospici a nemocnice, ktoré vznikali väčšinou pri kláštoroch, zohrávali kľúčovú úlohu v poskytovaní liečiteľskej a opatrovateľskej starostlivosti (Farkašová, 2005, s. 9). Medzi príslušníčky vysoko postavených spoločenských vrstiev, ktoré sa venovali ošetrovateľstvu, patrili napríklad Anežka Přemyslovna a Alžbeta Durínska (Kafková, 1992).
Významným medzníkom bol vznik kláštora sv. Hypolita na vrchu Zobor nad Nitrou a pôsobenie Antonitov, ktorých si povolal kráľ Ladislav. Tieto inštitúcie poskytovali liečiteľskú starostlivosť a vďaka nim sa ošetrovateľstvo stalo humánnym a odborným povolaním.
Florence Nightingale a vznik moderného ošetrovateľstva
Florence Nightingale je považovaná za zakladateľku moderného ošetrovateľstva a zároveň za prvú teoretičku v ošetrovateľstve. Vďaka nej vznikla prvá ošetrovateľská škola na svete pri nemocnici sv. Tomáša v Londýne v roku 1860. Jej činnosť mala pozitívny vplyv na zdravie pacientov a prispela k rozvoju ošetrovateľstva ako uznávaného povolania. Verejnosť ju dodnes vníma ako symbol ošetrovateľstva a Deň jej narodenia - 12. máj - sa stal Medzinárodným dňom sestier.
V 19. storočí došlo k významným zmenám v ošetrovateľstve, ktoré viedli k jeho profesionalizácii. Na Slovensku bola jednou z prvých žien, ktorá si osvojila základné liečiteľské poznatky, Janka Hrebendová. Už v polovici 19. storočia boli zriaďované kurzy pre ošetrovanie rán a obväzovanie, čo svedčí o rastúcej potrebe systematického vzdelávania.
Ošetrovateľstvo v Československu (1918-1948)
Po prvej svetovej vojne a vzniku Československej republiky v roku 1918 prebrala nová republika poistný systém z čias monarchie. Zákon o poistení zamestnancov pre prípad choroby, invalidity a staroby, doplnený o rok neskôr zákonom o nemocenskom poistení verejných zamestnancov, predstavoval základný pilier československého sociálneho poistenia. Zdravotné poisťovne boli samosprávne inštitúcie, v ktorých orgánoch boli zástupcovia poistencov a ich zamestnávateľov. Poistné sa pohybovalo medzi 5 a 6 % priemernej mzdy. Poistenec a jeho rodinní príslušníci mali nárok na bezplatné ambulantné a nemocničné ošetrenie a lieky.
Vzdelávanie a špecializácia
Vzdelávanie v ošetrovateľstve na Slovensku sa vyvíjalo postupne. Koncom 19. storočia sa v nemocniciach a na primárnu zdravotnú starostlivosť zameriavali rádové a civilné ošetrovateľky, spravidla zaškolené podľa potreby. Starší sa učili od mladších a skúsenejších. V roku 1910 vznikla prvá ošetrovateľská škola v Rakúsko-Uhorsku. Skutočný systém vzdelávania sa však vytvoril až po roku 1948, kedy vznikli zdravotné školy s maturitou.
Ošetrovateľstvo v období socializmu (1948-1989)
Po druhej svetovej vojne sa Československo dostalo pod vplyv Sovietskeho zväzu, čo ovplyvnilo aj organizáciu zdravotníctva. V roku 1948 boli všetky typy poistenia zjednotené do jedného, vykonávaného Ústrednou národnou poisťovňou. Zdravotná starostlivosť prestala mať charakter plnenia vecných dávok nemocenského poistenia a stala sa plne integrovanou a financovanou zo štátneho rozpočtu. V roku 1966 sa proces socialistickej premeny zdravotného systému zavŕšil zákonom o starostlivosti o zdravie ľudu. Štát prebral plnú zodpovednosť za financovanie, riadenie a poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Prioritou bolo zlepšenie zdravotného stavu populácie, k čomu prispela intenzívna osveta a podpora vzdelávania.
Pokrok v ošetrovateľstve
Napriek zotrvačnosti plánovanej ekonomiky došlo aj v oblasti ošetrovateľstva k určitému pokroku. Od druhej polovice 20. storočia nastali významné zmeny, ošetrovateľstvo sa začalo vnímať ako proces s jasnými krokmi rozhodovania a určovania ošetrovateľskej starostlivosti. V konečnom dôsledku to viedlo k spokojnosti pacienta.
Ošetrovateľstvo na Slovensku po roku 1989
Po páde komunistického režimu v roku 1989 a následnom rozdelení Československa v roku 1993, prešla Slovenská republika rozsiahlymi reformami v zdravotníctve. Tieto reformy sa dotkli aj ošetrovateľstva, ktoré sa začalo transformovať s cieľom priblížiť sa štandardom Európskej únie. Kľúčové zmeny nastali v legislatíve a vzdelávaní.
Legislatívne zmeny a profesia sestry
Nové smerovanie ošetrovateľstva bolo podporené prijatím zákona NR SR č. 277/1994 o zdravotnej starostlivosti a prijatím zákona NR SR č. 311/2002 o povolaní sestry. Tieto zákony definovali postavenie a kompetencie sestier v slovenskom zdravotníckom systéme. V januári 1997 Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky vydalo dokument „Koncepcia ošetrovateľstva“, ktorý potvrdil nezastupiteľné postavenie ošetrovateľskej starostlivosti v spoločnosti a riešil biopsychosociálne problémy pacientov.
Vzdelávanie v ošetrovateľstve po roku 1989
Študijný odbor Ošetrovateľstvo sa po roku 1989 začal rozvíjať na vysokých školách a univerzitách. Súčasná sieť univerzít a vysokých škôl pripravuje kvalifikované sestry, ktoré poskytujú vysoko kvalitnú ošetrovateľskú starostlivosť. Absolventi študijného odboru Ošetrovateľstvo sú schopní samostatne poskytovať individuálnu ošetrovateľskú starostlivosť metódou ošetrovateľského procesu, udržiavať a podporovať optimálny zdravotný stav jednotlivcov, rodín, skupín a komunít. Sleduje potrebu ošetrovateľskej starostlivosti, vrátane edukácie u jednotlivcov, rodín, skupín a vo vzájomnej spolupráci zabezpečuje jej maximálnu kvalitu v súlade s etickými princípmi, právami pacientov s dôrazom na maximálnu kvalitu a výkonnosť. Profesionálna príprava je založená na výsledkoch vedy a výskumu.
Študijný program Ošetrovateľstvo je rozdelený na tri stupne:
- Sestra - bakalár (I. stupeň vzdelania):
- Samostatne poskytuje individuálnu ošetrovateľskú starostlivosť (preventívnu, podpornú, liečebnú, rehabilitačnú či pomocnú) jednotlivcom, rodinám a skupinám metódou ošetrovateľského procesu.
- Udržiava a podporuje optimálny zdravotný stav jednotlivcov, rodín, skupín a komunít v rôznych situáciách vyžadujúcich ošetrovateľskú starostlivosť.
- Získava aktívnu účasť jednotlivcov, rodín, skupín a komunít v procese udržiavania a podpory zdravia, liečby a starostlivosti.
- Sleduje potrebu ošetrovateľskej starostlivosti, vrátane edukácie u jednotlivcov, rodín, skupín a vo vzájomnej spolupráci zabezpečuje jej maximálnu kvalitu v súlade s etickými princípmi, právami pacientov s dôrazom na maximálnu kvalitu a výkonnosť.
- Sestra - magister (II. stupeň vzdelania):
- Prehĺbené vedomosti z ošetrovateľských teórií a modelov.
- Vedomosti o metodológii výskumu v ošetrovateľstve.
- Schopnosť kritického myslenia a analýzy.
- Schopnosť aplikovať vedecké poznatky do ošetrovateľskej praxe.
- Zručnosť v realizácii výskumných projektov.
- Schopnosť viesť a koordinovať ošetrovateľský tím.
- Absolvent študijného odboru Ošetrovateľstvo - PhD. (III. stupeň vzdelania):
- Dokáže samostatne vedecky pracovať v odbore.
- Ovláda technológiu vedeckej práce, pozná a vie používať vedecké metódy pri riešení vedeckých problémov v odbore.
- Dokáže identifikovať a definovať vedecký problém a je schopný spracovať výskumný projekt na jeho riešenie.
- Pozná a ovláda dielčie časti technológie vedeckej práce: spracovanie rešeršnej štúdie, definovanie cieľov výskumného projektu, návrh a použitie systému metodík na riešenie vedeckého problému, praktické uskutočňovanie výskumných postupov, výber a použitie adekvátnych štatistických metód.
- Dokáže kriticky zhodnotiť výsledky vedeckej práce a porovnať ich s relevantnými údajmi z domácej a svetovej literatúry.
- Dokáže spracovať a racionálne zdokumentovať výsledky svojej výskumnej aktivity, teoreticky aj prakticky ovláda metodiky publikovania výsledkov svojho výskumu formou prednášky, posteru, krátkej informácie, abstraktu a publikácií in extenso v slovenskom a anglickom jazyku.
- Ovláda moderné metodiky získavania vedeckých informácií, vie pracovať s vedeckou a odbornou literatúrou, dokáže literárne zdroje adekvátne citovať.
Tieto zmeny viedli k tomu, že ošetrovateľstvo sa na Slovensku stalo uznávaným a dynamicky sa rozvíjajúcim odborom, ktorý je schopný reagovať na nové požiadavky spoločnosti a trhu práce. Dnešné ošetrovateľstvo je komplexným procesom, ktorý zahŕňa posúdenie, stanovenie ošetrovateľských diagnóz a plánovanie ošetrovateľskej starostlivosti (stanovenie cieľov, výsledných kritérií a plán možných intervencií).
tags: #osetrovatelska #starostlivost #dejiny