Prípad Františka Mojžiša, šéfa nebankovej spoločnosti Drukos, je jednou z najtemnejších kapitol slovenskej finančnej histórie. Sľuby vysokých výnosov, zavádzajúca reklama a následný krach spoločnosti pripravili desaťtisíce Slovákov o ich úspory. Po rokoch strávených za mrežami sa Mojžiš dostal na slobodu, no jeho minulosť zanechala hlboké jazvy na životoch mnohých.
Z miliónára na predčasného dôchodcu
František Mojžiš (61) opustil brány väzenia v Sučanoch po odpykaní dvoch tretín osem a pol ročného trestu za podvod. Súd mu priznal predčasné prepustenie a stal sa tak predčasným starobným dôchodcom s mesačným príjmom 635 €. Z týchto prostriedkov musí žiť a zároveň splácať hypotéku na byt. Jeho klientom, ktorí prišli o celkovo 3,9 miliardy korún (129,5 milióna eur), sa však dodnes nepodarilo získať späť ani cent.
Pred šiestimi rokmi stál Mojžiš pred väznicou s 200 eurami vo vrecku, kedysi milionár, dnes človek s obmedzenými možnosťami kvôli zdravotnému stavu. Napriek tomu, že si odpykal trest, stále tvrdí, že ľudí podviesť nechcel a má dôkazy o svojej nevine. O jeho dovolaní na Najvyššom súde však stále nebolo rozhodnuté.
Ako skončili ostatní aktéri
Prípad Drukos nie je ojedinelý. Mnohé ďalšie nebankové subjekty v 90. rokoch a na začiatku milénia lámali srdcia a peňaženky občanov. Pozrime sa, ako dopadli ďalší aktéri finančných podvodov:
- Vladimír Fruni († 64) - Zakladateľ BMG a Horizontu, vymámil 63 miliárd korún. Zomrel v Anglicku ako skladník.
- Marián Šebeščák († 52) - Konateľ Horizont Slovakia a BMG Invest. Po odpykaní časti trestu bol prepustený, zomrel v Prahe.
- František Matík (53) - Tretí konateľ, skrýval sa 13 rokov, momentálne si odpykáva trest po vydaní zo Srbska.
- Jozef Majský (71) - Obžalovaný z tunelovania, dostal viacero rozsudkov, čaká na verdikt Najvyššieho súdu.
- Patrik Pachinger (51) - Spolumajiteľ, falšoval pohľadávky, čaká na verdikt Najvyššieho súdu.
- Dávid Brtva (47) - Spolumajiteľ, už sedel za spreneveru, čaká na verdikt Najvyššieho súdu.
Zavádzajúca reklama a dôvera ľudí
Špecializovaný trestný súd v Pezinku odsúdil Mojžiša za podvod, pričom poukázal na zneužívanie dôverčivosti ľudí, ich nedostatok skúseností a zavádzajúcu reklamu sľubujúcu 15 až 31-percentný výnos. Vklady klientov boli primárne použité na vyplácanie predchádzajúcich vkladateľov a na krytie prevádzkových nákladov, čo je typický znak pyramídovej hry.
Mojžiš sa pred súdom bránil, že by peniaze vkladateľom vrátil, keby nebolo zasiahnutia štátu. Počas svojho pobytu vo väzení sa venoval viere, stal sa krstným otcom šiestich odsúdených a napriek zdravotným problémom sa teší na rodinu. Jeho návrat na slobodu však neznamená zabudnutie pre tých, ktorí prišli o svoje celoživotné úspory.
V zákulisí kolapsu Lehman Brothers Europe | Tichý finančný kolaps (2008)
Pochybenia štátnych orgánov
Prípad Mojžiša a jemu podobných poukazuje aj na možné pochybenia štátnych orgánov. V diskusiách sa objavujú otázky o tom, koľko podnetov mala finančná polícia, akí boli jej ľudia odborne vyškolení a či mala dostatočné právomoci. Zabezpečenie prepravovaných vozidiel, skladovanie zaisteného majetku či komunikácia s približne 150 tisíc ľuďmi si vyžaduje značné finančné prostriedky, ktoré neboli vždy dostatočne alokované.
Generálny prokurátor v jednom z vyjadrení poukázal na "koláč viny", na ktorom má každý svoj podiel, a to v období od roku 1991 do roku 2002. Zdôraznil potrebu stanoviť diely zodpovednosti a preskúmať každý podnet. Taktiež bola spomenutá aj otázka štátneho dozoru nad peňažným trhom, fungovania daňovej a finančnej kontroly a posúdenia činnosti orgánov činných v trestnom konaní a správnych orgánov.
Je zrejmé, že procesy s nebankovými subjektmi boli zdĺhavé a komplikované. Dĺžka podobných konaní je všeobecne známa a vyžaduje si nasadenie veľkého množstva policajtov a vyšetrovateľov. Otvárajú sa ďalšie veci a trestné stíhania, čo naznačuje, že boj s finančnými podvodmi je dlhodobý proces.