Správna Terminológia a Pedagogika Vzdelávania Žiakov s Mentálnym Postihnutím

Mentálne postihnutie je komplexná problematika, ktorá si vyžaduje citlivý a presný prístup, a to aj v oblasti terminológie. Správne používanie termínov je kľúčové pre adekvátnu komunikáciu, diagnostiku a podporu osôb s mentálnym postihnutím. Tento článok sa zameriava na terminológiu spojenú s mentálnym postihnutím, pričom sa venuje aj cudzojazyčným ekvivalentom a historickému vývoju používaných výrazov.

Definícia Mentálneho Postihnutia a Psychopédie

Psychopédia alebo pedagogika ľudí s mentálnym postihnutím je vedný odbor špeciálnej pedagogiky, ktorý sa zaoberá rozvojom, výchovou, vzdelávaním a vyučovaním ľudí s mentálnym postihnutím. Jej predmetom je skúmanie javov a spoločenských dôsledkov mentálneho postihnutia, psychopedická diagnostika a prognostika a socializácia postihnutých. Pojem pochádza z gréckych slov psyché (duša) a paideia (výchova).

Psychopédia sa študuje na pedagogických fakultách univerzít a absolventi tohto štúdia sa nazývajú psychopédi. Priekopníkmi psychopédov na Slovensku boli V. Gaňo, V. Predmerský a G. Rehuš.

Mentálne postihnutie (retardácia) je stav oneskoreného, zastaveného alebo neúplného vývinu intelektu, pre ktorý je charakteristická podpriemerná inteligencia. Postihnutie nie je ustálené, nemenné a definitívne ukončené a daný stav sa dá zlepšovať.

Vývoj Terminológie Mentálneho Postihnutia

Terminológia používaná na označenie mentálneho postihnutia prešla v priebehu času významným vývojom. Staršie výrazy, ktoré boli často stigmatizujúce a urážlivé, sú postupne nahrádzané termínmi, ktoré sú viac rešpektujúce a odrážajú súčasné chápanie tohto stavu. Tento vývoj odráža meniace sa spoločenské vnímanie mentálneho postihnutia a snahu o integráciu a inklúziu osôb s týmto postihnutím.

Problematické výrazy a ich nahradenie

Je dôležité si uvedomiť, ktoré výrazy sú považované za nevhodné alebo urážlivé a aktívne ich nahrádzať vhodnejšími alternatívami. Medzi problematické výrazy patria:

• "Retardovaný" (retarded): Tento termín má negatívne konotácie a je považovaný za urážlivý. Namiesto neho sa odporúča používať "osoba s mentálnym postihnutím" alebo "osoba s intelektuálnym postihnutím".
• "Debil", "imbecil", "idiot": Tieto výrazy sú zastarané a urážlivé. Nikdy by sa nemali používať.
• Eufemizmy: Aj keď sú eufemizmy (napr. "osobitný", "oneskorený") používané s cieľom zjemniť realitu, často sú nepresné a môžu byť vnímané ako ponižujúce. Je lepšie používať presné a neutrálne termíny.

Trendy v terminológii

Súčasné trendy v terminológii smerujú k používaniu jazyka zameraného na osobu ("person-first language"). To znamená, že sa kladie dôraz na osobu a až potom na jej postihnutie. Napríklad namiesto "retardovaný človek" sa používa "človek s mentálnym postihnutím".

Súčasná Terminológia a Klasifikácia Mentálneho Postihnutia

V súčasnosti sa v odborných kruhoch a v legislatíve používa termín "mentálne postihnutie". Tento termín je považovaný za neutrálny a deskriptívny. V minulosti používané termíny ako "oligofrenik" alebo "debil" sú v súčasnosti považované za nevhodné a urážlivé.

Mentálne postihnutie sa klasifikuje podľa stupňa závažnosti, ktorý sa určuje na základe inteligenčného kvocientu (IQ) a úrovne adaptívneho správania. Medzi hlavné stupne mentálneho postihnutia patria:

Je dôležité si uvedomiť, že vhodná terminológia sa môže líšiť v závislosti od jazyka a kultúrneho kontextu. Faktory ako kultúrny kontext, osobná preferencia, legislatíva a politika, ako aj vývoj jazyka ovplyvňujú používanie konkrétnych termínov.

Cudzojazyčné Ekvivalenty Termínu "Mentálne Postihnutie"

Terminológia mentálneho postihnutia sa líši v závislosti od jazyka a kultúry. Tu sú niektoré cudzojazyčné ekvivalenty:

• Angličtina: Intellectual disability
• Nemčina: Geistige Behinderung
• Francúzština: Déficience intellectuelle
• Španielčina: Discapacidad intelectual
• Ruština: Умственная отсталость (Umstvennaya otstalost)

Frazeológia v Kontexte Mentálneho Postihnutia

Frazeológia, ako ustálené slovné spojenia, zohráva dôležitú úlohu v jazyku. V kontexte mentálneho postihnutia je dôležité si uvedomiť, že niektoré frazémy môžu byť vnímané ako stigmatizujúce alebo diskriminačné. Preto je potrebné používať jazyk citlivo a vyberať si výrazy, ktoré sú neutrálne a rešpektujúce.

Zásady Vzdelávania Žiakov s Mentálnym Postihnutím

Aj mentálne postihnutý žiak potrebuje mať radosť z učenia, z poznávania nových javov. Učitelia zo špeciálnych škôl (a aj mnohí rodičia týchto detí či školskí špeciálni pedagógovia) by vedeli určite dlho rozprávať o tom, aká je to obvykle drina. Chce to veľa energie, tvorivosti, trpezlivosti a aj vedomostí a odborných kompetencií učiteľa. Pre efektívne vzdelávanie sú kľúčové nasledujúce zásady:

1. Rešpekt k inakosti žiaka a k jeho diagnóze: Poznanie diagnózy nám dáva rámec, pomenováva nám všeobecné osobitosti pri jednotlivých stupňoch mentálneho postihnutia (špecifiká kognitívne, osobnostné, emočné, interpersonálne...). Poznanie základných informácií, oboznámenie sa so základnými znakmi, prejavmi - všeobecnými, vyplývajúcimi z diagnózy, ale aj individuálnymi, charakteristickými pre konkrétneho žiaka - to je pre každého, kto sa zúčastňuje vzdelávacieho procesu žiaka nevyhnutnosťou. Pomáha určiť rámec výchovno-vzdelávacích postupov a nastaviť podporu tak, aby bola pre žiaka užitočná a prijateľná.
2. Prijatie a porozumenie: Prijatie dieťaťa takého aké je, so všetkými jeho osobitosťami a špecifikami. S potrebou porozumieť napr. nepružnému mysleniu, s identifikovaním jeho slabých miest ale aj silných stránok, so všímaním si toho, čo robí dobre.
3. Vytvorenie priateľského vzťahu, založeného na úcte k žiakovi: Aj on chce byť platným členom spoločenstva, v ktorom sa pohybuje a chce, aby si ho iní vážili. Tolerancia a akceptácia nie len zo strany učiteľov, ale aj prijatie spolužiakmi (najmä v prípade vzdelávania formou integrácie).
4. Primeranosť, dávanie dosiahnuteľných cieľov: Ak pôjdeme nad rámec možností dieťaťa, preťažíme ho a učenie nebude efektívne, dokonca sa môže ľahko stať aj kontraproduktívnym. Mechanické učenie dieťaťu do budúcna prináša oveľa menej, ako učenie s pochopením a s vhľadom.
5. Myslenie na úrovni konkrétno-názorných operácií: Vyžaduje najmä vizuálne pomôcky, názornosť, je viazané na realitu (nie na abstrakciu). Názor, názorné pomôcky žiakovi pomáhajú lepšie si učivo zapamätať. Čím viac zmyslov môže do učenia zapojiť, tým je to pre neho jednoduchšie.
6. Neustále presviedčanie sa, že žiak porozumel: Zadávanie krátkych a jasných, zrozumiteľných inštrukcií, zopakovanie jednej inštrukcie aj viac krát. Formulovanie inštrukcie primerane stupňu chápania dieťaťa.
7. Sústavnosť: Postupovanie krok za krokom, časté opakovanie, vracanie sa k utvrdzovaniu už prebraného, už naučeného. Často však aj učenie sa odznova, pretože „včera som vedel a dnes nič...“. Iba vytrvalosť môže viesť k trvalosti nadobudnutých vedomostí.
8. Predvídanie správania, vnímanie emócií: Odlíšenie toho, čo dieťa urobiť nemôže od toho, čo urobiť nechce. Naučenie vhodných foriem vyjadrenia hnevu, vhodných vzorcov správania. Uprednostnenie posilňovania pozitívneho, chceného správania, pred trestaním za nevhodné konanie. Povzbudzovanie, odmeňovanie a voľba pozitívneho prístupu je účinnejšia a vedie k budovaniu zdravej sebadôvery dieťaťa a k jeho integrácii do spoločnosti.
9. Chápavý ale pevný a dôsledný prístup: Zo strany dospelých (učiteľa, rodičov, asistentov, špeciálnych pedagógov). Nie neopodstatnené úľavy, ale primerané nároky a latka náročnosti nastavená tak, aby bola pre žiaka dosiahnuteľná.

Myslíme však aj na to, že vzdelávanie formou integrácie v bežnej škole, v hlavnom vzdelávacom prúde by nemalo byť „za každú cenu“, pretože nemusí vždy prinášať pre dieťa z dlhodobého hľadiska žiadané výsledky (a máme na mysli nie len tie vedomostné). Z každého dieťaťa chceme mať hlavne dobrého človeka, nie len dobrého žiaka.

Systém Výchovy a Vzdelávania Žiakov s Mentálnym Postihnutím na Slovensku

Vzdelanie získané v školách hlavného prúdu a systéme špeciálneho školstva pre deti a žiakov so zmyslovým a telesným postihnutím je rovnocenné. Pre deti a žiakov so zmyslovým a telesným postihnutím sa zriaďujú špeciálne školy až do úrovne vyššieho sekundárneho vzdelávania, t.j. materské školy, základné školy, gymnáziá, stredné odborné školy.

Proces zaradenia do špeciálneho školstva

Podnet na zaradenie žiaka do systému špeciálnej výchovy a vzdelávania môže dať buď samotný rodič dieťaťa alebo iný zákonný zástupca, lekár, riaditeľ školy, resp. rodičovi dieťaťa, ktoré má zdravotné postihnutie sa odporučí, aby navštívil centrum špeciálnopedagogického poradenstva, ktoré uskutoční alebo sprostredkuje potrebné vyšetrenia a pripraví dokumentáciu, na základe ktorej riaditeľ rozhodne o prijatí dieťaťa do systému špeciálneho školstva.

Konečnú špeciálnopedagogickú diagnózu, z ktorej sa vychádza pri odporúčaní spôsobu, foriem a metód vzdelávania žiaka so zdravotným znevýhodnením stanovuje potom špeciálny pedagóg a to až po prehodnotení všetkých vyšetrení. Súčasne sa definujú špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby s naznačením pedagogickej prognózy. Rozhodnutie o prijatí dieťaťa do systému špeciálnej výchovy a vzdelávania je v kompetencii riaditeľa školy, resp. školského zariadenia, vždy však s informovaným súhlasom zákonného zástupcu dieťaťa.

Špeciálna škola narozdiel od spádovej nemá povinnosť prijať dieťa. V prípade zamietnutia žiadosti škola uvedie dôvody neprijatia dieťaťa a navrhne spolu s CPP, kde môže byť dieťa umiestnené v rámci povinnej školskej dochádzky. Odvolanie proti rozhodnutiu sa podáva do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia.

Štruktúra a organizácia vzdelávania

Stupne vzdelávania detí a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami sú analogické stupňom vzdelávania v školách hlavného prúdu.

• Materská škola pre deti so zdravotným znevýhodnením sa vnútorne člení na triedy, do ktorých sa spravidla zaraďujú deti rovnakého veku s rovnakým zdravotným znevýhodnením. Trieda sa zriaďuje najmenej pre štyri deti, najvyšší počet detí je osem.
• Školy pre žiakov zo zdravotným znevýhodnením sa vnútorne diferencujú na triedy podľa stupňa postihnutia, v prípade viacerých postihnutí podľa dominantného postihnutia.
• Žiaci sú vzdelávaní v triedach s nižším počtom žiakov než má trieda bežnej školy. Minimálny počet žiakov v triede v špeciálnej škole je 4. Maximálne počty sú stanovené podľa jednotlivých druhov a typov škôl, pohybujú sa v rozmedzí 8 - 12.
• Pri zdravotníckych zariadeniach sa zriaďujú materské školy, základné školy a špeciálne základné školy. V týchto školách sú žiaci vzdelávaní počas liečby ochorenia, resp. zdravotného oslabenia, pre ktoré sú dočasne umiestnení v zdravotníckom zariadení.

Učebné plány a metódy

Žiaci so zdravotným znevýhodnením (okrem žiakov s mentálnym postihnutím) plnia rovnaké ciele vzdelávania ako žiaci bez zdravotného znevýhodnenia. Všeobecné ciele vzdelávania v jednotlivých vzdelávacích oblastiach a kompetencie sa prispôsobujú individuálnym osobitostiam žiaka so zdravotným znevýhodnením v takom rozsahu, aby učebné výsledky žiaka zodpovedali profilu absolventa príslušného stupňa vzdelávania s prihliadnutím na druh a stupeň postihnutia alebo narušenia žiaka.

Učebné plány škôl pre žiakov s mentálnym postihnutím obsahujú takmer všetky predmety ako bežné školy, obsahujú väčšiu časovú dotáciu v predmete pracovné vyučovanie a sú doplnené o špeciálno-pedagogické predmety v závislosti od stupňa mentálneho postihnutia (rozvíjanie komunikačných schopností, rozvíjanie grafomotorických zručností, rozvíjanie sociálnych zručností). Obsah vzdelávania sa v jednotlivých prípadoch prispôsobuje mentálnej úrovni žiaka.

Metódy a formy využívané v špeciálnom vzdelávaní sa vyznačujú individuálnym prístupom. Je v kompetencii učiteľa akú formu, metódu výučby, vzdelávacie a kompenzačné pomôcky vo vzdelávacom procese zvolí. Vzdelávanie žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami sa realizuje pomocou špeciálnych metód. Tieto metódy sa zameriavajú na prekonávanie, zmiernenie alebo prevenciu postihnutia.

Ďalej sú to metódy, ktoré pri špeciálnom vzdelávaní využívajú rôzne kompenzačné pomôcky ako napr. IKT, načúvacie aparáty, rôzne optické prístroje a podobne. Osvedčila sa i biblioterapia ako súčasť terapeuticko-výchovnej intervencie, metóda komunikatívneho charakteru. Tieto kompenzačné pomôcky sa využívajú individuálne alebo kolektívne - špeciálne učebne.

V materských školách a materských školách pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami sa poskytuje deťom s narušenou komunikačnou schopnosťou logopedická starostlivosť prostredníctvom logopédov a učiteľov, ktorí s deťmi precvičujú správnu výslovnosť. Špeciálnopedagogickú a ostatnú odbornú starostlivosť deťom s identifikovanými špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a ich rodičom poskytujú centrá špeciálno-pedagogického poradenstva. Odbornú pedagogicko-psychologickú činnosť pre deti predškolského veku a ich rodičov poskytujú centrá poradenstva a prevencie. Pri rozvíjaní niektorých oblastí osobnosti dieťaťa sa uplatňujú aj individuálne podporné programy.

Žiaci, ktorí sa nemôžu vzhľadom na svoje zdravotné znevýhodnenie vzdelávať inak (napr. žiaci hluchoslepí, žiaci s viacnásobným postihnutím), sú vzdelávaní podľa individuálneho vzdelávacieho programu. Na tvorbe štátnych vzdelávacích programov sa podieľajú odborníci v oblasti špeciálneho školstva, ako špeciálni pedagógovia, psychológovia a odborníci z praxe.

Hodnotenie a ďalšie štúdium

Žiaci so zdravotným postihnutím postupujú do vyššieho ročníka základnej školy v prípade, že ich učebné výsledky boli hodnotené ako "prospel" a to v súlade s platnými metodickými pokynmi na hodnotenie a klasifikáciu žiakov. Zásady a spôsoby hodnotenia sú súčasťou školského vzdelávacieho programu, prípadne individuálneho výchovno-vzdelávacieho programu konkrétneho žiaka.

Žiak, ktorý nemá mentálne postihnutie, sa hodnotí podľa pravidiel hodnotenia vyučovacích predmetov a správania žiakov v základných školách a stredných školách, pričom sa zohľadňuje charakter jeho zdravotného znevýhodnenia. Žiak s mentálnym postihnutím je hodnotený podľa Metodických pokynov na hodnotenie a klasifikáciu žiakov s mentálnym postihnutím. Priebežne sa hodnotia osobné výkony a pokroky žiaka.

Žiakovi s ťažkým zdravotným postihnutím môže riaditeľ školy umožniť vzdelávanie v základnej škole až do konca školského roka, v ktorom žiak dovŕši 18. rok.

Žiaci s mentálnym postihnutím môžu pokračovať v štúdiu v odborných učilištiach alebo praktických školách.

• Odborné učilištia: Určené pre absolventov základných škôl pre žiakov s mentálnym postihnutím, ktorí majú predpoklady zvládnuť prípravu na povolanie.
• Praktické školy: Určené pre žiakov, ktorí po absolvovaní povinnej školskej dochádzky nemajú predpoklady pre zvládnutie odborného učilišťa.

Prihlášku podáva zákonný zástupca žiaka, obsahuje vyjadrenie odborného dorastového lekára o zdravotnej spôsobilosti žiaka spolu s pedagogickou dokumentáciou. V špeciálnych školách možno predĺžiť dĺžku vzdelávania až o dva roky.

V prípade, ak sa zdravotne postihnutý žiak hlási na štúdium na bežnú strednú školu, prihláška musí obsahovať aj rozhodnutie príslušnej lekárskej posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia o schopnosti študovať zvolený odbor. Ak žiak absolvoval povinnú školskú dochádzku v bežnej základnej škole a hlási sa na špeciálnu strednú školu, prihláška na štúdium obsahuje lekárske vyjadrenie a potvrdenie o charaktere postihnutia.

tags: #preklad #mentalne #postihnuti #ziaci #do #anglictiny