Zatiaľ čo zamestnanci majú povinnosť zúčastňovať sa na nemocenskom poistení, ktoré za nich platí zamestnávateľ, pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) je účasť dobrovoľná. Nemocenské poistenie je súčasťou sociálneho poistenia, ktoré sa ďalej skladá z dôchodkového poistenia a príspevku na štátnu politiku zamestnanosti.
Systém nemocenského poistenia slúži zárobkovo činným osobám na preklenutie obdobia, keď z dôvodu pracovnej neschopnosti prídu o príjmy. Ak pre chorobu alebo úraz nemôžete pracovať, prichádzate o zárobok. Ak si ako SZČO dobrovoľne platíte nemocenské poistenie, budete od 15. dňa pracovnej neschopnosti poberať dávky od štátu.
Pretože nemocenské poistenie nie je povinné, mnoho podnikateľov si ho neplatí. Ak nemocenské poistenie nehradíte a ochoriete, ste bez akéhokoľvek príjmu a mali by ste mať vopred vytvorenú rezervu na niekoľko týždňov až mesiacov. Výška rezervy sa odvíja od vašich bežných výdavkov.
Podmienky nároku na nemocenskú pre SZČO v roku 2026
Nárok na nemocenskú majú v praxi iba SZČO platiace si dobrovoľné nemocenské poistenie. Samozrejme, nestačí sa prihlásiť k platbe dobrovoľného nemocenského poistenia v deň choroby. Podľa § 24, odseku 2) zákona o nemocenskom poistení totiž platí, že SZČO majú nárok na nemocenskú len za predpokladu účasti na dobrovoľnom nemocenskom poistení aspoň po dobu troch mesiacov bezprostredne predchádzajúcich dňu dočasnej pracovnej neschopnosti. U nemocenskej je nutná účasť na poistení aspoň 3 mesiace pred vznikom pracovnej neschopnosti.
Nárok na vyrovnávací príspevok nemajú SZČO, ale ostatných 5 dávok čerpať môžu:
- nemocenská (nemoc, úraz alebo karanténa - dávka sa vypláca až od 15. dňa)
- peňažná pomoc v materstve
- dávka otcovskej popôrodnej starostlivosti (tzv. otcovská)
- ošetrovné
- dlhodobé ošetrovné
Paušálna daň a nemocenská: Pozor na dobrovoľné poistné
SZČO si môžu pri splnení zákonných podmienok plniť svoje daňové povinnosti účasťou v dobrovoľnom mesačnom paušálnom režime, kedy sa jednou mesačnou platbou hradí súčasne daň z príjmu, sociálne poistenie a zdravotné poistenie. V závislosti od výšky a štruktúry príjmov sú tri pásma paušálnej dane. V žiadnom pásme však nie je zohľadnená platba nemocenského poistenia. Ak chcú mať „paušalisti“ nárok na nemocenskú, musia si nad rámec paušálnej dane platiť dobrovoľné nemocenské poistenie. K nemocenskému poisteniu sa môžete prihlásiť pri vstupe do paušálneho režimu alebo kedykoľvek v jeho priebehu.
Ako sa prihlásiť k nemocenskému poisteniu
K nemocenskému poisteniu sa môžete prihlásiť na OSSZ (okresnej správe sociálneho zabezpečenia), pod ktorú spadáte. Ak si živnosť budete len zakladať, môžete tak urobiť pri založení živnosti. Potrebujete k tomu vyplniť jednotný registračný formulár a v časti B uviesť, od kedy sa zúčastňujete dobrovoľného nemocenského poistenia. Prihláška k dobrovoľnému nemocenskému poisteniu sa podáva na Českej správe sociálneho zabezpečenia. Vyplnený jednoduchý formulár je možné odoslať online cez tzv. ePortál ČSSZ alebo dátovou schránkou. Účasť na poistení vzniká k uvedenému dňu, najskôr k dátumu podania.
SZČO sa k dobrovoľnému poisteniu môže prihlásiť kedykoľvek počas zdaňovacieho obdobia, napríklad v rámci podávania prehľadov o príjmoch a výdavkoch. Dôležitou informáciou je, že vám nárok na vyplatenie nemocenskej nevzniká už vo chvíli, keď sa dobrovoľne k poisteniu prihlásite. Nárok na niektorú z dávok nemocenského poistenia vám vzniká až po uplynutí určitej doby, nie odo dňa prihlásenia k dobrovoľnému poisteniu. Aby ste mali na nemocenské dávky nárok, musíte si nemocenské poistenie platiť aspoň 3 mesiace pred vznikom pracovnej neschopnosti.
Platba nemocenského poistenia: Termíny a čísla účtov
Dobrovoľné nemocenské poistenie platia SZČO na iný účet, než na ktorý platia povinné sociálne (dôchodkové) poistenie. Bankový účet majú jednotlivé Okresné správy sociálneho zabezpečenia odlišný. Pojistné sa každý mesiac posiela na bankový účet vašej OSSZ a hradí sa v mesiaci, na ktorý sa vzťahuje. Splatnosť dobrovoľného nemocenského poistenia je do konca príslušného mesiaca, za ktorý sa platí. Napríklad poistné za február 2026 je splatné od 1. do 28. februára 2026. V prípade, že poistenie neuhradíte v dobe splatnosti, môžete tak urobiť ešte do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Ak nezaplatíte poistné včas alebo zaplatíte nižšiu sumu, môže tým účasť na nemocenskom poistení zaniknúť (k 1. dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý nebolo v stanovenej lehote poistné zaplatené). Neplatenie dobrovoľného nemocenského poistenia včas znamená zánik poistenia. Nemožno teda neplatiť dobrovoľné nemocenské poistenie a pritom mať nárok na nemocenskú.
A ako je to s platením záloh počas choroby? Ak marodíte od 3. 12. 2025 do 21. 4. 2026, musíte zaplatiť zálohu na dôchodkové poistenie a poistné na nemocenské poistenie za december 2025 a apríl 2026, pretože výplata nemocenského netrvala celý kalendárny mesiac.
Výpočet nemocenskej SZČO: Z čoho sa počíta výška dávky?
Výška nemocenskej sa odvíja od výšky mesačných záloh, resp. denného vymeriavacieho základu, ktorý je ešte znížený redukčnými hranicami. Peniaze za chorobu u SZČO závisia od výšky dobrovoľného nemocenského poistenia. Vyššie mesačné platby znamenajú vyššiu nemocenskú. Sadzba dobrovoľného nemocenského poistenia je 2,7 percenta z vymeriavacieho základu.
Pre výpočet záloh na nemocenské poistenie sa vychádza z vami zvoleného mesačného vymeriavacieho základu - ten musí byť minimálne 9 000 Kč mesačne. Minimálna mesačná platba na dobrovoľnom nemocenskom poistení v roku 2026 činí 243 korún. Platby na dani z príjmu alebo platby na zdravotnom poistení nemajú na výšku nemocenskej žiadny vplyv. Rovnako je stanovená minimálna záloha, ktorá činí 2,7 % z minimálneho vymeriavacieho základu. Ten je v roku 2026 vo výške 9 000 Kč, tzn. minimálna záloha je 243 Kč. Pojistné si môžete dobrovoľne zvýšiť, avšak iba do výšky maximálneho vymeriavacieho základu - teda vymeriavacieho základu, z ktorého odvádzate dôchodkové poistenie. V závislosti od mesačných platieb sa najskôr vypočíta denný vymeriavací základ, ktorý sa následne redukuje.
V roku 2026 sú redukčné hranice nasledovné:
- do 1 633 korún z 90 percent,
- od 1 633 korún do 2 449 korún z 60 percent,
- od 2 449 korún do 4 897 korún z 30 percent.
Koľko dostane SZČO na nemocenskej?
Súhrnnú sumu nemocenskej u SZČO výrazne ovplyvňuje samotná dĺžka pracovnej neschopnosti. Od 15. do 30. dňa trvania pracovnej neschopnosti činí 60 % z redukovaného denného vymeriavacieho základu, od 31. do 60. dňa potom 66 % a od 61. dňa už 72 %.
Príklad výpočtu nemocenskej pre SZČO
Predstavme si modelový príklad. SZČO platí na dobrovoľnom nemocenskom poistení 600 korún mesačne, čo zodpovedá vymeriavaciemu základu 22 223 korún. Neredukovaný denný vymeriavací základ je následne 730,62 koruny. Redukovaný denný vymeriavací základ je potom 658 korún, z tejto sumy sa následne nemocenská vypočítava. Pri redukovanom osobnom vymeriavacom základe vo výške 658 korún činí denná nemocenská v prvých 16 dňoch nároku na nemocenskú (t.j. od 15. kalendárneho dňa pracovnej neschopnosti) 395 korún, v ďalších 30 dňoch potom 435 korún a v nasledujúcich dňoch 474 korún.
Tabuľka nižšie ukazuje výpočet súhrnnej nemocenskej u SZČO za 20, 60 a 100 dní v závislosti od mesačnej platby na dobrovoľnom nemocenskom poistení. Všetky výpočty sú vykonané podľa pravidiel pre rok 2026.
| Mesačná platba | Nemocenská za 20 dní | Nemocenská za 60 dní | Nemocenská za 100 dní |
|---|---|---|---|
| 243 korún | 3 284 korún | 10 588 korún | 18 308 korún |
| 300 korún | 4 040 korún | 13 026 korún | 22 506 korún |
| 400 korún | 5 384 korún | 17 362 korún | 30 042 korún |
| 500 korún | 6 712 korún | 21 654 korún | 37 454 korún |
| 600 korún | 8 060 korún | 26 006 korún | 44 966 korún |
| 700 korún | 9 404 korún | 30 328 korún | 52 448 korún |
| 800 korún | 10 748 korún | 34 650 korún | 59 930 korún |
| 1 000 korún | 13 424 korún | 43 308 korún | 74 908 korún |
| 1 300 korún | 17 444 korún | 56 274 korún | 97 314 korún |
| 1 600 korún | 20 316 korún | 65 516 korún | 113 316 korún |
| 2 000 korún | 23 908 korún | 77 106 korún | 133 346 korún |
Postup pri chorobe: Ako SZČO nahlási neschopenku?
Keď SZČO ochorie, lekár vystaví tzv. eNeschopenku a zasiela elektronicky príslušné hlásenie ČSSZ. Žiadať o výplatu nemocenského nemusíte. Ak vám ošetrujúci lekár vystaví eNeschopenku, posiela ju automaticky na príslušnú OSSZ spoločne s potvrdením o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti. Nárok na čerpanie nemocenskej vám vzniká, keď ste na neschopenke dlhšie ako 14 dní. To znamená, že nemocenskú začnete čerpať až od 15. dňa choroby či úrazu. Pretože nemocenskú dostávajú SZČO až od 15. kalendárneho dňa, musí lekár potvrdiť trvanie pracovnej neschopnosti, potom dostávajú SZČO peniaze na účet. Po ukončení pracovnej neschopnosti lekár opäť elektronicky túto skutočnosť ČSSZ oznámi. SZČO si môžu sledovať stav svojej „neschopenky“ v ePortále ČSSZ, do ktorého sa dá prihlásiť cez dátovú schránku alebo bankovou identitou.
Pravidlá neschopenky pre SZČO: Môžete počas choroby pracovať?
Pri nároku na nemocenskú musíte pochopiteľne dodržiavať liečebný režim, pričom ako SZČO nemôžete osobne vykonávať svoju samostatnú zárobkovú činnosť. Režim dočasne práceneschopného poistenca je popísaný v § 56 zákona o nemocenskom poistení č. 187/2006 Sb. Počas poberania nemocenských dávok nikdy nesmiete súčasne vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť (podnikať). U dlhodobého ošetrovného potom ani inú zárobkovú činnosť.
SZČO musia, rovnako ako zamestnanci, dodržiavať liečebný režim, t.j. zdržiavanie na uvedenej adrese, dodržiavanie vychádzok, nevykonávanie činnosti a pod. Kontrolu vykonávajú pracovníci miestne príslušnej Okresnej správy sociálneho zabezpečenia.
tags: #prehled #nemocenske #osvc