Predčasný dôchodca ako spoločník spoločnosti bez nároku na odmenu: Legislatívny pohľad

Postavenie predčasného starobného dôchodcu v role spoločníka alebo konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným (s.r.o.) prináša so sebou špecifické legislatívne aspekty, najmä pokiaľ ide o nárok na odmenu a s tým súvisiace povinnosti v oblasti sociálneho a zdravotného poistenia. Tento článok sa zameriava na komplexný pohľad na túto problematiku, vysvetľuje základné pojmy a dopady legislatívnych zmien na postavenie spoločníkov a konateľov.

Základné pojmy a právne vzťahy

Spoločnosť s ručením obmedzeným je kapitálová spoločnosť, ktorú môže založiť minimálne jedna, maximálne však 50 spoločníkov. Spoločnosť s r. o. vzniká dňom zápisu do obchodného registra. Orgánmi spoločnosti s r. o. sú valné zhromaždenie, konatelia a dozorná rada (ak je zriadená).

Spoločník s.r.o.

Spoločníkom sa stáva osoba, ktorá je určená v spoločenskej zmluve, a to dňom zápisu obchodnej spoločnosti do obchodného registra. Spoločníci vykonávajú práva týkajúce sa riadenia spoločnosti a kontroly jej činnosti na valnom zhromaždení v rozsahu a spôsobom uvedeným v spoločenskej zmluve, prípadne v stanovách. Valné zhromaždenie je uznášaniaschopné, ak sú prítomní spoločníci, ktorí majú aspoň polovicu všetkých hlasov.

Z § 66 ods. 3 Obchodného zákonníka (OZ) vyplýva, že vzťah medzi spoločnosťou a spoločníkom sa pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti spravuje primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve. Vykonávaním činnosti tohto druhu vzniká medzi spoločníkom a spoločnosťou právny vzťah, ktorý je obchodnoprávnym vzťahom a riadi sa ustanoveniami Obchodného zákonníka. Typ zmluvy, na základe ktorej je upravený vzťah s právnickou osobou, a teda aj vyplácanie príslušnej odmeny, nemá vplyv na zaradenie odmeny medzi iné druhy príjmov, vždy pôjde o príjem podľa § 5 ods. 1 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ZDP).

Základnou povinnosťou spoločníka je splnenie vkladovej povinnosti, t. j. splatenie vkladu, na ktorého vloženie sa zaviazal v spoločenskej zmluve. Spoločníci majú nárok na podiel zo zisku v pomere zodpovedajúcom ich splateným vkladom, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. Podiel na zisku vyplatený spoločníkovi s.r.o. sa považuje za príjem, ktorý v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) ZDP nie je predmetom dane. Pri dosiahnutí zákonom stanovenej výšky je povinnosťou z podielov na zisku zaplatiť poistné na zdravotné poistenie.

V prípade uzatvorenia mandátnej zmluvy, resp. obdobnej zmluvy na zariaďovanie záležitostí spoločnosti môže byť spoločníkovi vyplatená odmena, ktorá sa považuje za príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. b) ZDP. Zákon nevylučuje, že spoločník môže mať v spoločnosti na výkon pracovných činností uzavretý pracovný pomer. Tento právny vzťah sa bude riadiť Zákonníkom práce a príjem vyplatený z titulu tohto právneho vzťahu sa bude považovať za príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) ZDP.

Konateľ s.r.o.

Konateľov vymenúva valné zhromaždenie z radov spoločníkov alebo iných fyzických osôb. Fyzická osoba, ktorá sa stane štatutárnym orgánom spoločnosti, sa zapisuje do obchodného registra. Konateľom sa nemôže stať člen dozornej rady spoločnosti. Konateľom s.r.o. môže byť len fyzická osoba, ale nemusí ísť o spoločníka. Vymenovanie, odvolanie a odmeňovanie konateľov patrí do pôsobnosti valného zhromaždenia spoločníkov, najvyššieho orgánu spoločnosti s r. o. Funkciu konateľa spoločnosti s r. o. môže vykonávať aj spoločník.

Vzťah medzi spoločnosťou a konateľom (štatutárnym orgánom) sa riadi príslušnými ustanoveniami OZ o štatutárnych orgánoch a považuje sa vždy za obchodnoprávny vzťah. Ak medzi spoločnosťou a konateľom nie je uzavretá zmluva o výkone funkcie, práva konateľa sa posudzujú podľa ustanovení OZ, ktoré upravujú mandátnu zmluvu. Ak je konateľ zároveň spoločníkom, vzniká mu nárok na podiel zo zisku v pomere zodpovedajúcom jeho splateného vkladu, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. Podiel na zisku vyplatený spoločníkovi s.r.o. sa považuje za príjem, ktorý v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) ZDP nie je predmetom dane. Pri dosiahnutí zákonom stanovenej výšky je povinnosťou z podielov na zisku zaplatiť poistné na zdravotné poistenie. Ak konateľ nie je súčasne spoločníkom, tiež mu môže vzniknúť nárok na podiel zo zisku, ale v tomto prípade ide o príjem podľa § 5 ods. 7 písm. i) ZDP, ktorý je od dane oslobodený. Pri dosiahnutí zákonom stanovenej výšky je povinnosťou z podielov na zisku zaplatiť poistné na zdravotné poistenie.

V prípade uzatvorenia mandátnej zmluvy, resp. obdobnej zmluvy na zariaďovanie záležitostí spoločnosti môže byť konateľovi vyplatená odmena, ktorá sa považuje za príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. b) ZDP. Zákon nevylučuje, aby konateľ popri výkone funkcie konateľa vykonával v spoločnosti, ktorej je štatutárnym orgánom, pracovnú pozíciu, na ktorú má uzavretý pracovný pomer. Tento právny vzťah sa bude riadiť Zákonníkom práce a príjem vyplatený z titulu tohto právneho vzťahu sa bude považovať za príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) ZDP.

Podiel na zisku

Podiel na zisku je finančným plnením, o ktorom pojednáva OZ vo viacerých ustanoveniach. Podiely na zisku sú vyplácané v obchodných spoločnostiach osobám nielen s majetkovou účasťou, ale aj bez majetkovej účasti. Závisí to od toho, ako sú dohodnuté podmienky v spoločenskej zmluve, resp. v stanovách. Podiel na zisku je základným majetkovým právom každého spoločníka obchodnej spoločnosti. Podmienkou vyplatenia podielu na zisku je rozhodnutie valného zhromaždenia spoločnosti s r. o., že dosiahnutý zisk, resp. jeho časť sa použije na rozdelenie. Valné zhromaždenie sa môže rozhodnúť, že dosiahnutý zisk nepoužije na rozdelenie, ale na iný účel, napr. na zvýšenie základného imania spoločnosti, resp. zisk použije na financovanie ďalšieho rozvoja spoločnosti.

Spoločnosť nemôže vyplácať podiely na zisku alebo iné vlastné zdroje spoločnosti, ak vlastné imanie zistené podľa schválenej riadnej účtovnej uzávierky je alebo by bolo v dôsledku rozdelenia zisku nižšie ako hodnota základného imania spolu s rezervným fondom, príp. ďalšími obligatórne tvorenými fondmi. Podiel na zisku vyplácaný spoločníkom a členom štatutárneho a dozorného orgánu obchodnej spoločnosti nie je v zmysle § 3 ods. 2 písm. a) ZDP predmetom dane. Podiel na zisku môže byť vyplácaný aj členom štatutárneho orgánu alebo členom dozornej rady obchodnej spoločnosti. Ak je takýto druh plnenia vyplácaný členom predstavenstva a dozornej rady akciovej spoločnosti, v ustanovení OZ sa hovorí o tantiémach, nie o podieloch na zisku. Tantiéma je finančná odmena členov predstavenstva a dozornej rady, ktorú môže určiť valné zhromaždenie akciovej spoločnosti zo zisku určeného na rozdelenie. Tantiémy sa v bežnej praxi označujú aj ako odmeny zo zisku.

Nárok na tantiému by mal byť vymedzený v stanovách spoločnosti. Nárok členov predstavenstva a dozornej rady na tantiému je samostatným nárokom, popri nároku za výkon funkcie, prípadne nároku na mzdu vyplývajúceho z pracovnoprávneho vzťahu, ktorý má člen orgánu spoločnosti uzavretý so spoločnosťou v zmysle Zákonníka práce.

Podiely na zisku, ktoré sú vyplácané štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti (konateľovi), sa považujú za príjem podľa § 5 ods. 7 písm. i) ZDP.

Dopady legislatívnych zmien na postavenie spoločníkov a konateľov

S účinnosťou od 1. januára 2011 nadobudli postavenie zamestnanca na účely zdravotného a sociálneho poistenia niektoré nové kategórie fyzických osôb, vrátane konateľov a spoločníkov, ktoré sa za túto kategóriu do konca roka 2010 nepovažovali. Táto zmena je dôsledkom novej koncepcie definície zamestnanca na účely zdravotného a sociálneho poistenia, ktorá bola ustanovená v novele č. 499/2010 Z. z. zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení (ZZP), ako aj v novele č. 543/2010 Z. z. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ZSP).

Postavenie zamestnanca na účely sociálneho poistenia

Podľa § 4 ods. 1 ZSP sa za zamestnanca na účely sociálneho poistenia považuje fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) až h), ods. 2 alebo ods. 3 ZDP.

V prípade konateľov a spoločníkov spoločností s r. o. sú podmienky splnené vtedy, keď majú so spoločnosťou uzatvorený obchodno-záväzkový vzťah, na základe ktorého im vzniká nárok na príjem podľa § 5 ods. 1 písm. b) ZDP, alebo pracovnoprávny vzťah, na základe ktorého im vzniká nárok na príjem podľa § 5 ods. 1 písm. a) ZDP.

Z uvedenej definície vyplýva, že postavenie zamestnanca na účely sociálneho poistenia od 1. 1. 2011 nadobudli aj osoby, ktoré toto postavenie do 31. decembra 2010 nemali, pretože neboli výslovne uvedené v ustanovení § 4 ods. 1 ZSP v znení účinnom do 31. decembra 2010. Takýmito osobami sú napríklad aj konatelia a spoločníci spoločností s r. o.

Ak spoločník a konateľ spoločnosti poberá za výkon svojej funkcie odmenu, ide o príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. b) ZDP. Tento druh príjmu sa na účely povinného sociálneho poistenia považuje za príjem zo zárobkovej činnosti, a preto osoby poberajúce tento príjem nadobúdajú postavenie zamestnanca na účely povinného sociálneho poistenia. Druhú podmienku spĺňa iba ten konateľ a spoločník, ktorému právny dokument zakladá právo na príjem zo závislej činnosti za prácu konateľa, resp. spoločníka (napr. mandátna zmluva, zmluva o výkone funkcie, spoločenská zmluva, zakladateľská listina).

Konateľ alebo spoločník bez nároku na odmenu

Konatelia, ktorí majú na výkon funkcie uzatvorenú zmluvu o výkone funkcie, resp. mandátnu zmluvu a činnosti spojené s výkonom funkcie vykonávajú bezodplatne (uvedené je zmluvne upravené), sa nepovažujú za zamestnancov na účely sociálneho poistenia, a vtedy zamestnávateľovi registračná povinnosť zamestnancov do registra poistencov SP nevzniká.

Napríklad, ak konateľ má so spoločnosťou s.r.o. uzatvorenú zmluvu o výkone funkcie konateľa, z ktorej vyplýva, že za výkon funkcie konateľa nebude poberať žiadnu odmenu, nenadobúda postavenie zamestnanca na účely povinného sociálneho poistenia. Je to z toho dôvodu, že spĺňa len jednu zákonnú podmienku (existencia právneho vzťahu), ktorou je právny vzťah konateľa k spoločnosti s.r.o. založený zápisom do obchodného registra. Nakoľko tento právny vzťah konateľovi nezakladá nárok na odmenu/príjem zo závislej činnosti (funkciu konateľa vykonáva bezodplatne), postavenie zamestnanca mu na účely sociálneho poistenia nevzniká.

Vyplatený podiel na zisku a status zamestnanca

Právo na vyplatenie len podielu na zisku nezakladá fyzickej osobe automaticky postavenie zamestnanca na účely sociálneho poistenia. Pri posudzovaní skutočnosti, či podiel na zisku (dividenda) je príjem zo závislej činnosti, ktorý zakladá fyzickej osobe status zamestnanca na účely sociálneho poistenia a či podlieha odvodu na poistné na sociálne poistenie, je potrebné rozlíšiť, či je poskytnutý osobe s účasťou alebo bez účasti na základnom imaní spoločnosti. A ak je podiel poskytnutý osobe bez účasti na základnom imaní spoločnosti je potrebné naviac rozlíšiť, či už táto osoba má alebo nemá postavenie zamestnanca na účely sociálneho poistenia z iného právneho vzťahu, ktorý je zakladá právo na príjem zo závislej činnosti.

Vyplatený podiel na zisku nezakladá spoločníkovi postavenie zamestnanca na účely sociálneho poistenia, nakoľko ide o príjem podľa § 3 ods. 1 písm. e) ZDP, ktorý nie je predmetom dane. Vyplatený podiel na zisku nevstupuje ani do vymeriavacieho základu na platenie poistného na sociálne poistenie.

Konateľ spoločnosti s ručením obmedzením, ktorý nemá účasť na základnom imaní tejto spoločnosti, je povinný z vyplateného podielu na zisku platiť poistné na sociálne poistenie, pretože tento príjem sa považuje za príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) ZDP. Podmienkou je, že ide o podiely na zisku vyplatené po 31. 12. 2016 zo zisku vykázaného za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1. 1. 2017 a zo zisku vykázaného za zdaňovacie obdobia do 31. 12. 2003. Vyplatený podiel na zisku zakladá konateľovi postavenie zamestnanca na účely sociálneho poistenia, pretože vyplatený podiel na zisku je klasifikovaný ako príjem podľa § 5 ods. 1 písm. a) ZDP, t. j. je príjmom zo závislej činnosti. Vyplatený podiel na zisku vstupuje aj do vymeriavacieho základu na platenie poistného na sociálne poistenie, pretože ide o príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) ZDP. To znamená, že aj konateľ bez účasti na základnom imaní spoločnosti, ktorý vykonáva svoju funkciu bezodplatne (bez práva na príjem zo závislej činnosti z činnosti konateľa), v momente vzniku práva na podiel na zisku nadobúda status zamestnanca na účely sociálneho poistenia. Zamestnávateľ je povinný prihlásiť konateľa ako zamestnanca do registra poistencov SP dňom vzniku nároku na podiel na zisku (napríklad na základe schváleného uznesenia príslušným orgánom spoločnosti).

Dopady na predčasných starobných dôchodcov

Jednou z podmienok na priznanie predčasného starobného dôchodku (PSD) je podľa § 67 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., že poistenec nesmie byť povinne dôchodkovo poistený. Ak konateľ, resp. spoločník spoločnosti poberá odmenu za výkon funkcie, stáva sa povinne dôchodkovo poisteným a stráca nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku.

Existuje však výnimka z tohto pravidla, uvedená v § 67 ods. 7 ZSP. Nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku má povinne dôchodkovo poistená SZČO, ak sa za SZČO považuje z dôvodu, že je držiteľom oprávnenia na podnikanie podľa osobitných predpisov (§ 3 ods. 1 písm. d) živnostenského zákona).

Uzatvorenie dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, pri ktorej si občan uplatní odvodovú odpočítateľnú položku (OOP) podľa § 227a ZSP, je možné až po vydaní rozhodnutia o priznaní predčasného starobného dôchodku. Poberateľ predčasného starobného dôchodku môže zarobiť v úhrne najviac 2400 € ročne za kalendárny rok. Tento limit sa sleduje vždy nanovo od začiatku kalendárneho roka a pokiaľ sa v nejakom kalendárnom mesiaci prekročí, Sociálna poisťovňa od nasledujúceho kalendárneho mesiaca zastaví výplatu predčasného starobného dôchodku.

Po priznaní predčasného starobného dôchodku je možné pracovať formou výpomoci rodinnému príslušníkovi bez pracovnej zmluvy. Súčasne musí platiť, že vypomáhajúci rodinný príslušník musí byť k podnikateľovi, resp. spoločníkovi s.r.o. v priamom príbuzenskom vzťahu (starý rodič, rodič, dieťa, vnuk/vnučka) alebo súrodenec. Poberateľ predčasného starobného dôchodku tak môže pracovať v pozícii vypomáhajúceho rodinného príslušníka bez pracovnej zmluvy pri splnení vyššie uvedených podmienok - napríklad výpomoc manželke, ktorá je SZČO, výpomoc bratovi v jeho jednoosobovej s.r.o.

Predčasný dôchodca, ktorý je spoločníkom s.r.o. bez nároku na odmenu, nie je povinne dôchodkovo poistený a môže naďalej poberať predčasný starobný dôchodok. Ak by mu však vznikol nárok na akúkoľvek odmenu za výkon funkcie, ktorá by bola klasifikovaná ako príjem zo závislej činnosti, stratil by nárok na výplatu predčasného dôchodku.

tags: #predcasny #dochodca #spolocnik #bez #naroku #na