Prečo organizácie neposkytujú učiteľom doplnkové dôchodkové poistenie: Komplexný pohľad na III. pilier

Doplnkové dôchodkové sporenie (DDS), známe aj ako III. pilier slovenského dôchodkového systému, je dobrovoľné sporenie, ktoré má za cieľ zvýšiť príjmy v starobe. Hoci je atraktívnym zamestnaneckým benefitom, mnohé organizácie, vrátane škôl, ho svojim zamestnancom - učiteľom - neposkytujú. Táto skutočnosť vyvoláva otázky, prečo je tomu tak a aké sú dôsledky pre samotných učiteľov.

DDS spravujú súkromné doplnkové dôchodkové spoločnosti (DDS) na základe zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení. Účastníkom môže byť zamestnanec, ktorý uzatvoril zmluvu o doplnkovom dôchodkovom sporení s DDS, alebo aj iná fyzická osoba staršia ako 18 rokov. Osobitnou kategóriou sú zamestnanci vykonávajúci práce zaradené do kategórie 3 alebo 4 orgánom na ochranu zdravia, ako aj taneční umelci alebo hráči na dychový nástroj. Pre nich je povinné zo zákona.

Čo je doplnkové dôchodkové sporenie?

Doplnkové dôchodkové sporenie je systém dobrovoľného sporenia, ktorý funguje na Slovensku od 1. januára 2005. Predtým, v rokoch 1996 až 2004, existoval podobný, ale v detailoch odlišný systém nazývaný doplnkové dôchodkové poistenie, ktoré namiesto DDS spravovali doplnkové dôchodkové poisťovne (DDP).

Účastníkom vzniká doplnkové dôchodkové sporenie dňom dohodnutým v účastníckej zmluve. Sporenie sa spravidla preruší odo dňa nasledujúceho po skončení vykonávania činnosti zamestnanca alebo po skončení vykonávania prác, ktoré sú zaradené do kategórie 3 alebo 4.

Podmienky vyplácania doplnkového starobného dôchodku

Doplnkový starobný dôchodok sa vyplatí účastníkovi, ktorý oň požiada DDS, ak doplnkové dôchodkové sporenie trvalo aspoň minimálne obdobie určené dávkovým plánom a zároveň účastník dovŕši potrebný vek určený dávkovým plánom. Minimálne obdobie doplnkového dôchodkového sporenia nesmie byť kratšie ako 10 rokov a potrebný vek nesmie byť nižší ako 55 rokov.

Daňové výhody DDS

Príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie sú nezdaniteľnou časťou základu dane, pokiaľ boli zaplatené daňovníkom na základe účastníckej zmluvy uzatvorenej po 31. decembri 2013, alebo dodatku k účastníckej zmluve, ktorým bol zrušený dávkový plán. Od základu dane je možné odpočítať príspevky do výšky 180 eur za rok. S účinnosťou od 1. januára 2023 sa tieto príspevky rozširujú aj o príspevky na celoeurópsky osobný dôchodkový produkt.

Preukazovanie nároku na nezdaniteľnú časť základu dane

Ak za zamestnanca príspevok na DDS odvádza zamestnávateľ a zamestnanec mu preukáže splnenie podmienok uvedených v § 11 ods. 8 ZDP (účastnícku zmluvu uzatvorenú po 31. decembri 2013, alebo dodatok k zmluve, ktorým bol zrušený dávkový plán), zamestnanec nemá povinnosť zamestnávateľovi každoročne preukazovať výšku zaplatených príspevkov. V prípade, že príspevky platí zamestnanec osobne, dokladom je napríklad výpis z osobného účtu sporiteľa vystavený doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou. V takom prípade sa uplatnia príspevky zaplatené v zdaňovacom období, t. j. od 1. januára do 31. decembra kalendárneho roka. Zamestnávateľ v potvrdení o zdaniteľných príjmoch uvedie sumu príspevkov, ktoré zamestnancovi skutočne zrazil.

Možnosti príspevkovej politiky zamestnávateľa

Zamestnávatelia, ktorí sa rozhodnú prispievať svojim zamestnancom na DDS, môžu využiť rôzne modely príspevkovej politiky:

• Jednotná suma príspevku: Zamestnávateľ stanoví jednotnú sumu príspevku pre všetkých zamestnancov, ktorí vstúpia do systému. Tento model je administratívne najmenej náročný.
• Jednotná suma percentom zo mzdy: Príspevok je stanovený percentom z vyplatenej mzdy. Výhodou je priama previazanosť úspor a budúcich dávok na reálny príjem zamestnanca a prirodzená valorizácia.
• Príspevok rastúci s vekom: Výška príspevku zamestnávateľa sa zvyšuje s vekom zamestnanca. Tento model využívajú najmä zamestnávatelia, ktorí chcú umožniť starším zamestnancom dynamickejšiu tvorbu dôchodkových úspor.
• Individuálne určené príspevky: Zamestnávateľ určí výšku príspevkov individuálne pre každého zamestnanca. Tento komplikovaný model je vhodný pre menšie kolektívy.
• Príspevok ako pohyblivá zložka mzdy: Výška príspevku sa môže zvýšiť na obdobie nárazového zaťaženia zamestnancov alebo ako špeciálny bonus pri náročných úlohách.
• Osobitný prístup pre rizikové profesie: Zamestnávateľ je povinný prispievať, ak zamestnáva zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do kategórie III. a IV. Zamestnanec má právo túto povinnosť využiť.

Prečo organizácie neposkytujú učiteľom DDS?

Hoci DDS predstavuje pre zamestnancov atraktívny benefit s daňovými výhodami, mnohé organizácie, najmä v štátnom sektore ako sú školy, ho svojim zamestnancom neposkytujú. Dôvodov môže byť viacero:

1. Finančné obmedzenia: Predovšetkým vo verejnom sektore, kam patria aj školy, sú rozpočty často obmedzené. Poskytovanie príspevkov na DDS pre všetkých zamestnancov by predstavovalo dodatočné finančné zaťaženie, ktoré si organizácie nemôžu dovoliť.
2. Prioritizácia iných benefitov: Zamestnávatelia môžu uprednostňovať iné formy benefitov, ktoré považujú za dôležitejšie pre svojich zamestnancov alebo pre plnenie svojich zákonných povinností (napr. stravné lístky, sociálna výpomoc, rekreačné poukazy).
3. Administratívna náročnosť: Aj keď existujú rôzne modely príspevkovej politiky, pre niektoré organizácie môže byť administrácia DDS príspevkov vnímaná ako dodatočná administratívna záťaž.
4. Nedostatočná informovanosť: Niektoré organizácie nemusia byť plne informované o výhodách a možnostiach, ktoré DDS ponúka pre ich zamestnancov, alebo o flexibilite nastavenia príspevkovej politiky.
5. Historické dôvody: V minulosti nebolo DDS tak rozšírené a vnímané ako kľúčový zamestnanecký benefit. Zmena zavedených zvyklostí a systémov je často pomalý proces.

Konateľ a DDS

U konateľa sa v prípade poskytnutia nepeňažného plnenia vo forme príspevkov na DDS postupuje rovnako ako pri bežnom zamestnancovi. Znamená to, že aj konateľ môže využívať daňové výhody spojené s príspevkami na DDS, ak sú splnené príslušné podmienky.

Dopad na učiteľov

Neposkytovanie príspevkov na DDS organizáciami má priamy dopad na učiteľov. Bez príspevku zamestnávateľa si musia učitelia sporiť na doplnkové dôchodkové sporenie výlučne z vlastných prostriedkov, ak chcú využiť výhody III. piliera. To môže znížiť ich motiváciu k účasti v tomto systéme, čo následne ovplyvní výšku ich dôchodkových úspor a celkovú finančnú situáciu v starobe.

Z prieskumu benefitov v slovenských firmách vyplýva, že mnohé spoločnosti si svojich zamestnancov vážia a ponúkajú im širokú škálu výhod nefinančného charakteru. Medzi časté benefity patria stravné lístky, príspevky z fondu sociálnych a kultúrnych potrieb, zamestnanecké zľavy, možnosti vzdelávania, mobilné telefóny, príspevky na životné poistenie, vyššie náhrady príjmu pri PN, pracovné voľno nad rámec Zákonníka práce, 13. plat, firemné vozidlá, flexibilný pracovný čas a príspevky na DDS.

tags: #preco #ucitelia #nedostavaju #doplnkove #dochodkove #poistenie