Na lúčenie sa môžeme pozerať dvoma spôsobmi a podľa toho ovplyvniť aj svoje prežívanie. Buď sa lúčime neradi, pretože máme pocit, že tým niečo (alebo niekoho) strácame, alebo sa síce lúčime neradi, ale zároveň si uvedomujeme, že naša rozlúčka prináša so sebou niečo nové, pekné, dobrodružné.
Pre mnohých je odchod do dôchodku očakávanou udalosťou, spojenou s vidinou oddychu, trávenia času s rodinou a realizácie dlho odkladaných plánov. Pre iných môže byť prechodom, ktorý so sebou prináša zmiešané pocity, obavy z prázdnoty či straty sociálnych kontaktov. Dôležité je vnímať túto zmenu ako príležitosť na nový začiatok a otvoriť sa možnostiam, ktoré so sebou prináša.
Príbeh Jozefa Matlocha: Od ekonóma k generálnemu sekretárovi charity
Dnes prinášame rozhovor s generálnym sekretárom Spišskej katolíckej charity, Mgr. Jozefom Matlochom, ktorý sa delí o svoje skúsenosti s odchodom do dôchodku a o svoju cestu životom.
Nečakaná ponuka
„Na charitu som sa dostal náhodou. Mal som dobrú prácu ekonóma, ktorá bola primerane zaplatená a navyše som to mal blízko domov. Študoval som účtovníctvo, mali sme však profesora, ktorý nás to nevedel naučiť, tak som k nemu získal odpor. Tvrdil som, že v živote nebudem robiť účtovníka.“
Napriek počiatočným predsudkom voči účtovníctvu sa Jozef k tejto práci dostal náhodou, keď hľadal prácu za socializmu. „Riaditeľ spoločnosti mi na pohovore povedal: „Dobre, ale najskôr si musíš prejsť cez obchodnú učtáreň a možno sa ti potom podarí prepracovať až do obchodnej skupiny.“ Keďže to bol môj veľký sen, aj motivácia bola obrovská, tak som tú prácu prijal. Na moje prekvapenie som mal veľmi šikovného kolegu - nadriadeného, ktorý mi vysvetlil pointu účtovníctva lepšie ako pedagóg na škole. Takže som si prácu účtovníka obľúbil a ostal som tam pracovať.“
Neskôr prišla nečakaná ponuka z charity: „Až mi raz zavolal nejaký pán Vilček a ponúkol prácu riaditeľa úseku ekonómie na charite. Keďže som mal prácu, nerozumel som celkom, prečo by som mal odísť, a tak som riešil dilemu 2 mesiace. Veď robotu som nehľadal, ale táto ponuka prišla akoby sama od seba. Pýtal som sa Boha: „Pane Bože, je toto robota, ktorú mám robiť až do dôchodku?“ Plus som sa pozeral na to, či budem v takej práci užitočný.“
Pochopenie poslania charity
Pôvodne mal Jozef o charite len povrchné informácie: „Charitu som poznal asi tak, ako každý - zbierajú šaty a robia zbierku dva razy do roka.“ Po preštudovaní webovej stránky ho však prekvapil rozsah jej činnosti: „Potom som si pozrel stránku a zistil som, koľko služieb a organizačných zložiek tam je a divil som sa, že ma diecézny riaditeľ pozval pracovať na pozíciu riaditeľa úradu ekonomiky všetkým týmto zložkám.“
Rozhodnutie prijal po modlitbách a radách od duchovného: „Tak som to premodlieval, radil som sa s duchovným, dodnes si pamätám, že mi povedal: „Rozhodnúť sa musíš sám, ale pamätaj na to, že hoci je charita cirkevná organizácia, aj tam sú zamestnaní len ľudia.“ Presne na to som si spomenul vždy, keď boli ťažké chvíle. Koniec-koncov aj ja som len človek a tiež s povahou, akú mám, dosť impulzívnou, takže som si po dlhšom premýšľaní povedal: „Dobre, zoberiem to.““
Približne po roku ho bývalý otec biskup Tondra nominoval na pozíciu Generálneho sekretára, ktorú pred ním nikto nevykonával. „Na charite som 12 rokov, z toho 11 ako generálny sekretár.“
Životná lekcia a pocit zadosťučinenia
Jozef Matloch sa snažil vždy vykonávať svoju prácu najlepšie, ako vedel, a nelákali ho iné pozície. Za tie roky sa o sebe naučil cenné lekcie: „Keď sa obzriem do minulosti, veľa situácií by som dnes riešil inak. Vždy keď prišiel večer a spytoval som si svedomie, som si uvedomil, že všetko je v Božom pláne, on pozerá na naše úmysly a tie bude súdiť. Takže hoci by som spätne mnoho vecí riešil inak, vedomie, že všetko je v Božích rukách mi dovolilo zaspávať pokojne.“
Z charity odchádza s dobrým pocitom: „Možno to znie neskromne, ale odchádzam s dobrým pocitom. Vždy som sa snažil svoju prácu vykonávať poctivo a keď som hovoril o tom, že som sa pýtal Pána Boha, či toto mám robiť až do dôchodku, po skúšobnej dobe som si uvedomil, že asi toto je to, čo by som chcel robiť až do dôchodku. Chcel som prispieť k dobru, pomáhať, a hoci som nepomáhal priamo v teréne či pri lôžku klienta, snažil som sa pochopiť kolegov, ktorí s nimi robia a rozmýšľal som nad tým, čo by im pomohlo, aby svoju prácu mohli vykonávať čo najlepšie.“
Okrem dobrého pocitu má aj zmiešané pocity, pretože kolegovia si mysleli, že bude pracovať dlhšie. „Vnímam že tých 12 rokov bolo celkom dosť a teším sa na oddych. Hoci adrenalín mi bude chýbať. Na druhej strane, trochu adrenalínu mi dobijú vnúčatá, mám ich spolu 9, z toho 3 bývajú s nami, takže nevesta so synom sa tiež tešia na výpomoc. Leto si chcem užiť a tráviť čas s rodinou, do budúcna nevylučujem nejakú formu spolupráce.“
Odkaz nástupkyni a poďakovanie od kolegov
Svojej nástupkyni, Lenke Gurskej, odkazuje: „Keďže viem, kto bude mojou nástupkyňou, môžem rovno povedať, že Lenku Gurskú som navrhol ja, a navrhol som ju preto, že jednak po odbornej stránke pozná sociálne služby veľmi dobre a vie vychádzať s ľuďmi, je medzi nimi akceptovaná a robí veci so srdcom. A to je najdôležitejšie. Prajem ti, milá Lenka, aby si robila veci so srdcom, tak, ako si to robila doteraz. Rob to aj naďalej, akurát toho bude viac. Budeš mať „len“ širší záber, takže to bude vyžadovať asi „väčšie srdce“. Verím ti, že to perfektne zvládneš.“
Kolegovia z charity vyjadrili Jozefovi Matlochovi vďaku a uznanie za jeho prácu a ľudský prístup:
- Martin Janíček, personálny riaditeľ: „Tak, ako sa sv. Jozef staral o svoju rodinu, tak sa staral náš Jozef o náš tím zamestnancov na sekretariáte Spišskej katolíckej charity. Pre sekretariát SpKCH bol veľkým tím lídrom, ťahačom, vedel nás vždy správne namotivovať a dobre naladiť, veľmi objektívny, ohľaduplný a so zmyslom pre humor. Jozefova povaha a správanie bolo verné jeho patrónovi, svätému Jozefovi. Osobne mu veľmi ďakujem za možnosť pracovať v jeho tíme, a zároveň prajem veľa šťastia, silného zdravia a každodenné Božie milosti.“
- Miroslava Burčíková a kolegyne z ekonomického oddelenia: „Pán Matloch, od začiatku ste boli pre mňa veľkou autoritou a vzorom, a to nielen v pracovnej, ale aj ľudskej oblasti. S čímkoľvek som za Vami šla, stále ste vedeli ochotne vypočuť a usmerniť tým správnym smerom. Osobne si cením najmä Vašu dôveru, s ktorou som sa dennodenne stretávala. Chcem Vám povedať jedno veľké ĎAKUJEM a to nie len za seba, ale aj za celé ekonomické oddelenie, že ste nám stále boli oporou a stáli ste pri nás v dobrých časoch, ale hlavne v náročných obdobiach.“
- Lenka (nástupkyňa): „Každé ráno vidieť červený Leon, otvorenú bránku, zaliaty čaj v džbáne, usmievavú tvár Jozefa bola rutina, ktorou deň začínal, zároveň to bola istota, že sa mám na koho obrátiť, s kým sa poradiť, nielen v pracovnej oblasti. Rozhľad, pokoj, pracovné skúsenosti, zanietenie a dôvera v zamestnancoch a v poslaní Spišskej katolíckej charity boli silnými stránkami nášho generálneho sekretára. Chýba mi tvoja prítomnosť, ale uvedomujem si, že si šťastný a tam, kde zaslúžene patríš, preto ti z celého srdca prajem, nech si užívaš každý jeden deň so svojou rodinou pri pevnom zdraví a s Božím požehnaním. Jozef, ďakujem za všetko, za to, že vidíš vo mne potenciál, za dôveru, za priateľstvo.“
- Kolegovia z Projektového oddelenia: „V pracovnom kolektíve sme s Tebou neboli dlho, ale i ten krátky čas stál za to. Fráza, že „zdanie niekedy klame“ platí u teba stopercentne. Navonok prísny, ale vo vnútri láskavý človek so zmyslom pre humor. V živote si si zažil toho mnoho a za mlada by si možno nikdy nebol povedal, že sa presťahuješ na východné Slovensko a budeš pracovať pre Spišskú katolícku charitu, kde to dotiahneš až do dôchodkového veku. V mene projektového oddelenia Ti chceme popriať pevné zdravie a pokojný dôchodok strávený s manželkou, deťmi a vnúčatami. Ďakujeme za príjemné chvíle strávené s Tebou.“
Legislatívne zmeny a odchod do dôchodku na Slovensku
Od začiatku budúceho roka prichádzajú na Slovensku zmeny v legislatíve týkajúcej sa odchodu do dôchodku. Zamestnávateľ bude môcť dať svojmu zamestnancovi výpoveď, ak dovŕši 65 rokov a súčasne aj vek určený na nárok na starobný dôchodok. Ak tak zamestnávateľ urobí, zamestnanec bude mať aj nárok na odstupné.
Dôvody a diskusia o novinke
Túto zmenu navrhol poslanec SaS Marián Viskupič a podporili ju poslanci SaS, OĽaNO, Za ľudí a Sme rodina. Viskupič upozornil na to, že zvolená veková hranica 65 rokov nie je naviazaná na všeobecnú zákonnú úpravu vzniku nároku na priznanie starobnej penzie (64 rokov), ale je vyššia. Podľa Viskupiča však táto zmena nie je v rozpore s príslušnou európskou smernicou.
V súčasnosti platí, že dôvodom výpovede môže byť hromadné prepúšťanie, rušenie miesta, ukončenie spôsobilosti na prácu, zdravotný stav alebo porušenie disciplíny. Podľa schválenej novely bude dôvodom výpovede už aj dosiahnutie veku 65 rokov a zároveň aj dôchodkového veku.
Odborárom sa táto zmena nepáči a považujú ju za diskriminačnú. „Je to diskriminačné a cieľom je len zjednodušiť prepúšťanie starších,“ tvrdia.
Predčasný a neskorší odchod do dôchodku
V našom dôchodkovom systéme môže človek požiadať o dôchodok kedykoľvek po dosiahnutí dôchodkového veku. Môže požiadať aj skôr a vtedy ide o predčasný dôchodok. Ak požiada neskôr ako po dovŕšení penzijného veku, má vyšší dôchodok.
Ak vám do riadneho starobného dôchodku chýbajú maximálne dva roky, môžete požiadať o predčasný dôchodok. Za každý mesec, o ktorý odídete do penzie skôr, o pol percenta klesne penzia, ktorú by ste dostali ako riadny starobný dôchodca. Ak požiadate o predčasný starobný dôchodok presne dva roky pred dovŕšením dôchodkového veku, predčasný starobný dôchodok sa skráti o 12,5 %.
Expert Inštitútu zamestnanosti Michal Páleník upozorňuje, že Sociálna poisťovňa nepropaguje, že neskorší odchod do penzie je pre zamestnancov výhodný. Na druhej strane priznáva, že nelimitovaný súbeh plného dôchodku a plnej mzdy je pre náš štát problém a mali by sme ho riešiť. „Tento súbeh je dokonca daňovo-odvodovo zvýhodnený a dotovaný, čo je európske špecifikum. Možností, ako tento posledné roky rastúci problém riešiť, je podľa neho viacero. Mohlo by napríklad ísť o daňové znevýhodnenie súbehu práce a dôchodku či iné administratívne obmedzenie. Tieto opatrenia majú viaceré krajiny v EÚ.“
Podľa ministerstva práce 70-ročný zamestnanec, ktorý poberá dôchodok, má splnené obidve podmienky: aj vek 65 rokov, aj vek určený na nárok na starobný dôchodok. Zamestnanec, ktorý má 65 rokov, môže pracovať a zároveň poberať dôchodok rovnako ako zamestnanec, ktorý má 70 rokov, pracuje a poberá dôchodok. Rozumnejším riešením ako zmena, ktorú schválili poslanci, by podľa Páleníka bola možnosť prepustiť poberateľa dôchodku.