Prechodný pobyt a právne nároky manželov v Slovenskej republike

Tento článok sa podrobne zaoberá problematikou prechodného a trvalého pobytu v Slovenskej republike, s osobitným dôrazom na právne nároky a povinnosti manželov, a to najmä v kontexte rozvodových konaní a majetkového vysporiadania. Ponúka prehľad relevantnej legislatívy a praktických aspektov, ktoré vyplývajú z existujúcich právnych predpisov.

Čo je trvalý a prechodný pobyt?

Pobyt (prechodný, trvalý) sa eviduje povinne občanom SR trvale žijúcim na Slovensku, ale tiež cudzinci môžu mať na Slovensku na konkrétnej adrese pobyt.

Trvalý pobyt

Trvalý pobyt je pobyt občana spravidla v mieste jeho stáleho bydliska na území Slovenskej republiky. Musí byť prihlásený na konkrétnej adrese - v budove alebo jej časti, ktorá je určená na bývanie, ubytovanie, alebo na individuálnu rekreáciu. Byt sa považuje, prirodzene, za časť budovy. Trvalý pobyt nie je možné zriadiť v nebytových priestoroch - kancelária, predajňa, garáž, sklad a pod.

K prihláseniu sa na trvalý pobyt je potrebné dokladmi preukázať nejaké právo k danej budove, resp. k bytu - buď vlastnícke právo, nájomné právo - zmluvu o nájme, o krátkodobom nájme bytu, o výpožičke, prípadne inú zmluvu. Sú aj osobitné prípady, napr. trvalý pobyt maloletého dieťaťa, trvalý pobyt manžela (pobyt dieťaťa a manžela sa odvodzuje z rodinného vzťahu), trvalý pobyt osoby s vecným bremenom doživotného užívania nehnuteľnosti (tu nie je potrebný súhlas vlastníka nehnuteľnosti), alebo ubytovanie v zariadení sociálnych služieb.

Trvalý pobyt má evidenčný charakter. Od trvalého pobytu odvodzuje napr. tzv. spádová škola žiaka, predškolské zariadenie dieťaťa, všeobecný lekár alebo pediater, zubár a pre ženy aj gynekológ (podľa aktuálnej právnej úpravy).

Od trvalého pobytu sa odvodzuje v mnohých prípadoch súdna príslušnosť ale aj príslušná matrika, na ktorej sa evidujú matričné udalosti (sobáš a rozvod sa ale eviduje v matrike podľa miesta sobáša). Adresa trvalého pobytu sa eviduje v registri obyvateľov a orgány verejnej správy si v ňom dohľadajú adresu danej osoby. Na túto adresu sa osobe doručujú zásielky, vrátane súdnych zásielok.

Trvalý pobyt sa eviduje aj v banke, u zamestnávateľa, u žiakov v škole, v prípade, že podnikáte aj v Sociálnej poisťovni a zmena sa hlási aj podnikateľským registrom, daňovému úradu a pod. Ak vlastníte nehnuteľnosť, novú adresu hlásite katastru nehnuteľností a ak vlastníte auto, tak aj na dopravný inšpektorát.

Prechodný pobyt

Zákon ukladá občanom povinnosť hlásiť začiatok a koniec pobytu v obci, ako aj zmeny pobytov. Kým trvalý pobyt je spravidla v mieste stáleho bydliska, prechodný pobyt je pobyt dočasný - teda pobyt občana mimo miesta trvalého pobytu, kde sa občan zdržiava dočasne ak má trvať viac ako 90 dní; prechodný pobyt je tiež pobyt občana trvalo žijúceho v zahraničí, ktorý má na území Slovenskej republiky trvať viac ako 90 dní.

Bydlisko vs. trvalý pobyt

Bydlisko a trvalý pobyt sú dva pojmy, ktoré sa v každodennom živote často používajú zameniteľne, avšak trvalý pobyt a bydlisko nie sú totožný pojem. Bydlisko je miesto, kde osoba skutočne žije. Bydlisko je často možné zmeniť bez následkov, napríklad pri zmene nájmu alebo pri sťahovaní do iného mesta, avšak zmena trvalého pobytu je formalita a s ňou sú spojené právne následky, ako je potreba aktualizovať doklady totožnosti, doklady o vlastníctve majetku alebo dokumenty o právnych vzťahoch.

Na účel právnych konaní sa podľa trvalého pobytu alebo bydliska odvodzuje súdna príslušnosť. Vo väčšine vecí (najmä v sporových konaniach) je príslušným súdom tzv. všeobecný súd - podľa miesta trvalého pobytu (závisí od konkrétnej veci). V rodinných veciach ako mimosporových konaniach ale pôjde vo väčšine prípadov o bydlisko ako rozhodujúce kritérium. Napríklad pre konanie o rozvod príslušný súd sa určuje podľa posledného spoločného bydliska manželov. Platí totiž, že o veciach maloletých sa má konať na tom súde, ktorý je dieťaťu a jeho faktickému bydlisku najbližšie.

Prihlásenie na trvalý a prechodný pobyt

Na trvalý pobyt sa možno prihlásiť osobne v ohlasovni (obec/mesto) alebo v niektorých prípadoch aj elektronicky.

Potrebné doklady

• Vyplnený prihlasovací lístok na trvalý pobyt.
• Doklady potrebné na účel overenia vlastníckeho práva alebo spoluvlastníckeho práva k budove alebo jej časti (bytu), v ktorej sa nahlasuje trvalý pobyt, alebo doklad o vlastníctve alebo spoluvlastníctve budovy alebo jej časti.
• Písomné potvrdenie o súhlase s prihlásením občana na trvalý pobyt s osvedčeným podpisom vlastníka alebo všetkých spoluvlastníkov budovy, domu či bytu.

Vlastník bytu býva bežne súčinný pri vybavovaní trvalého pobytu svojim rodinným príslušníkom alebo aj tretím osobám ako podnájomníkom, priateľom či známym. Ak je byt v podielovom spoluvlastníctve, všetci spoluvlastníci musia udeliť súhlas.

Vlastník, resp. všetci spoluvlastníci nehnuteľnosti môžu buď ísť spolu s danou osobou na ohlasovňu, kde prehlásia súhlas a podpíšu sa na prihlasovací lístok priamo na ohlasovni, alebo pripravia pre danú osobu písomný súhlas.

Zamestnanec ohlasovne pobytu overí totožnosť osoby, ktorá hlásenie vykonáva, úplnosť a správnosť ustanovených údajov a platnosť predložených dokladov potrebných na hlásenie pobytu. Ohlasovňa urobí záznam o hlásení pobytu v evidencii pobytu občanov, vybavuje odhlásenie z predchádzajúceho pobytu, zaznamená do registra údaje o hlásení pobytu, doručí údaje o hlásení pobytu príslušnému okresnému riaditeľstvu Policajného zboru, zabezpečí odovzdanie občianskeho preukazu, ktorý bol ohlasovni odovzdaný.

Hlásenie pobytu pre členov rodiny

Zákon ustanovuje, že za členov rodiny môže hlásiť trvalý pobyt jeden z členov tejto rodiny. Za maloleté deti (občana mladšieho ako 18 rokov) bežne hlási pobyt alebo jeho zmenu rodič ako jeho zákonný zástupca, prípadne opatrovník. Zákon pamätá aj na špecifické prípady, keď sú tieto osoby umiestnené v zariadeniach.

Prihlásenie na pobyt v ohlasovni obce

Ak nie je možné prihlásiť sa na trvalý pobyt na konkrétnej adrese, v konkrétnej budove, najčastejšie z dôvodu nepostačujúcej ekonomickej situácie, keď buď občan nevlastní žiaden byt, nemôže si dovoliť platiť za ubytovanie, ani žiadna osoba (vlastník nehnuteľnosti) mu nedá písomný súhlas na ubytovanie vo svojej nehnuteľnosti či jej časti, môže sa takýto občan prihlásiť na trvalý pobyt v ohlasovni v mieste, kde sa zdržiava. Ako miesto trvalého pobytu sa uvedie v tomto prípade iba obec pobytu.

V praktickom živote sa potom na adresu sídla obecného úradu tejto obce doručujú písomnosti od orgánov verejnej správy a iných štátnych orgánov. Obec oznámením na úradnej tabuli, alebo iným spôsobom v mieste obvyklým oznamuje občanom, ktorí majú takto nahlásený pobyt, že im bude doručená písomnosť.

Zmena trvalého pobytu

Ak sa sťahujete v rámci Slovenska, nie je potrebné zmenu trvalého pobytu oznamovať pôvodnej ohlasovni. Ak sa sťahujete do zahraničia, je potrebné ohlásiť skončenie trvalého pobytu prostredníctvom zastupiteľského úradu Slovenskej republiky alebo prostredníctvom splnomocneného zástupcu v Slovenskej republike.

Právne nároky manželov a ich ochrana

Užívanie nehnuteľnosti vo vlastníctve manžela

Manžel, ktorý za trvania manželstva užíva byt v dome, ktorého vlastníkom je druhý z manželov, svoje právo bývať v tomto byte odvodzuje od existujúceho rodinnoprávneho vzťahu, lebo obsah tohto vzťahu okrem iného tvorí povinnosť manželov žiť spolu a vzájomná vyživovacia povinnosť manželov. Na tomto základe má manžel - nevlastník právo bývať so svojím manželom v byte nachádzajúcom sa v dome vo vlastníctve druhého manžela a druhý manžel (vlastník) má povinnosť mu toto bývanie (užívanie bytu) umožniť.

Rovnako napr. Trvalý pobyt nie je možné stotožňovať napr. s tzv. odvodeným právom manžela na užívanie nehnuteľnosti vo vlastníctve manžela.

Ochrana proti vyhodeniu z domu

Vlastník nehnuteľnosti (napríklad manželka) nemôže len tak zrušiť manželovi trvalý pobyt, ak mu ho nahlásila. Ak by bola vlastníčkou nehnuteľnosti výlučne manželka (napríklad na základe dedenia alebo nadobudnutia pred manželstvom), nemôže manžela vyhodiť z domu, pretože manželovi vzniklo odvodené právo bývania, ktoré vyplýva z ust. zákona.

Príklad: Manželka, ktorá získala dom darom pred manželstvom, nemôže manžela s deťmi vyhodiť z domu, kým sú stále manželmi, nakoľko existuje právny dôvod užívania manželovho domu.

Zrušenie trvalého pobytu

Vlastník nehnuteľnosti môže zrušiť trvalý pobyt toho, komu predtým udelil súhlas - jednoducho navrhne ohlasovni zrušiť trvalý pobyt. Návrh na zrušenie trvalého pobytu však nemožno podať voči vlastníkovi, spoluvlastníkovi, manželovi alebo nezaopatrenému dieťaťu vlastníka, spoluvlastníka alebo nájomcu.

Ohlasovňa záznam o trvalom pobyte zruší v nasledovných prípadoch:

• Na základe oznámenia (odhlasovací lístok o skončení predchádzajúceho trvalého pobytu).
• Ak občan zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho.
• Na základe ohlásenia občana o skončení trvalého pobytu na území Slovenskej republiky.
• Ak prihlásenie bolo vykonané na základe nepravdivých alebo nesprávne uvedených skutočností alebo na základe neplatného, falšovaného, vedome pozmeneného alebo cudzieho dokladu.
• Na návrh občana oprávneného užívať budovu alebo jej časť na základe právoplatného súdneho rozhodnutia o obmedzení alebo zrušení užívacieho práva.
• Na návrh vlastníka alebo všetkých spoluvlastníkov budovy alebo jej časti alebo nájomcu, ak je budova alebo jej časť v nájme občanovi, ktorý nemá k budove alebo jej časti žiadne užívacie právo; návrh nemožno podať voči vlastníkovi, spoluvlastníkovi, manželovi alebo nezaopatrenému dieťaťu vlastníka, spoluvlastníka alebo nájomcu.
• Ak budova zanikla.

Ak dôjde k zrušeniu trvalého pobytu podľa písm. d) až g), je miestom trvalého pobytu občana obec, na ktorej území bol občanovi trvalý pobyt zrušený. Túto skutočnosť je ohlasovňa povinná oznámiť občanovi vyvesením oznámenia na úradnej tabuli v obci pobytu po dobu 15 dní.

Pobyt cudzincov na Slovensku

Pobyt cudzincov na Slovensku a podmienky jeho získania upravuje zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Rozoznávame prechodný pobyt cudzincov udelený na niekoľko rokov (tu je možné obnovovať pobyt) a trvalý pobyt cudzincov na území Slovenskej republiky.

Prechodný pobyt cudzincov

Na udelenie prechodného pobytu neexistuje žiadny právny nárok. Žiadosť o udelenie prechodného pobytu sa obvykle podáva v zahraničí na zastupiteľskom úrade SR, v ktorom má žiadateľ bydlisko, alebo akreditovanom pre štát, ktorý vydal cestovný doklad žiadateľa.

Prechodný pobyt sa vždy udeľuje len na konkrétny účel, ktorý treba dokladovať pri podaní žiadosti. Môže byť udelený na rôzne dlhý čas, v závislosti od účelu pobytu. Ak trvá účel pobytu a cudzinec naďalej spĺňa podmienky na pobyt, slovenské orgány mu môžu obnoviť prechodný pobyt podľa účelu pobytu na najviac 3 alebo 5 rokov.

Trvalý pobyt cudzincov

Trvalý pobyt bude cudzincom udelený, ak cudzinec napr. má pobyt na Slovensku viac ako päť rokov a uzavrel manželstvo s občanom Slovenskej republiky. Trvalý pobyt oprávňuje cudzinca dlhodobo sa zdržiavať na území SR a na cesty do zahraničia a naspäť. Je to stabilnejší typ pobytu, ktorý sa udeľuje cudzincom na dobu dlhšiu ako prechodný pobyt.

Štátny príslušník tretej krajiny s trvalým pobytom na päť rokov môže po uplynutí 4 rokov požiadať o trvalý pobyt na neobmedzený čas. Žiadosť o trvalý pobyt na päť rokov sa zvyčajne podáva osobne na úradnom tlačive na zastupiteľskom úrade SR v zahraničí alebo na policajnom útvare na území Slovenska.

Zamietnutie žiadosti o trvalý pobyt

Policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie trvalého pobytu, ak cudzinec uzavrel účelové manželstvo. Policajný útvar zruší trvalý pobyt na päť rokov, ak manželia nevedú spoločný rodinný život alebo ak manželstvo zanikne do 5 rokov od udelenia trvalého pobytu na päť rokov. Zánik manželstva do 5 rokov od udelenia trvalého pobytu na 5 rokov je rovnako dôvodom na zrušenie trvalého pobytu na neobmedzený čas. Žiadosť o udelenie trvalého pobytu policajný útvar zamietne aj vtedy, ak je cudzinec evidovaný v schengenskom informačnom systéme ako nežiaduca osoba.

Povinnosti cudzincov pri vstupe a zmene údajov

Dôležitou povinnosťou cudzincov pri vstupe na územie Slovenskej republiky je ohlásiť miesto ich pobytu na Slovensku na oddelení cudzineckej polície príslušnej podľa adresy ubytovania. Táto povinnosť sa vzťahuje tak na cudzincov, ktorým už bol na Slovensku udelený pobyt (len pri ich prvom vstupe), ako aj na cudzincov, ktorí prichádzajú v rámci vízového alebo bezvízového styku. Občania Únie alebo ich rodinní príslušníci sú povinní ohlásiť pobyt najneskôr do 10 pracovných dní a štátni príslušníci tretích krajín do 3 pracovných dní odo dňa vstupu na územie SR vyplnením úradného tlačiva o hlásení pobytu - Formulár na ohlasovanie pobytu.

Ak cudzinec na území SR zmení priezvisko z dôvodu sobáša alebo adresu, na ktorej bude bývať, je povinný oznámiť to cudzineckej polícii do piatich pracovných dní odo dňa, keď zmena nastala, a zároveň požiadať aj o novú pobytovú kartičku, ak sa niektoré údaje na nej zmenili. Po sobáši môže cudzinec požiadať o trvalý pobyt na území SR.

Rozvod a majetkové vysporiadanie

Pri rozvodovom konaní je dôležité rozlišovať medzi samotným rozvodom a majetkovým vysporiadaním. Rozvodové konanie sa zameriava výlučne na ukončenie manželstva, zatiaľ čo majetkové vysporiadanie sa rieši samostatne, a to buď dohodou medzi manželmi, alebo súdnym rozhodnutím po rozvode.

Majetok nadobudnutý darom

Ak jeden z manželov nadobudol majetok darom počas trvania manželstva a tento majetok je zapísaný výlučne na jeho meno, tento majetok nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM). To znamená, že druhý manžel nemá nárok na vlastníctvo tohto majetku. To isté platí aj v prípade, ak manželka nadobudla dom darovacou zmluvou od svojich rodičov počas manželstva a je zapísaný len na jej meno, dom nepatrí do BSM a manžel nemá nárok na jeho vlastníctvo.

Hnuteľné veci a investície

V prípade hnuteľných vecí, ktoré sú súčasťou spoločnej domácnosti, nie je možné svojvoľne si ich odniesť bez súhlasu druhého manžela. Je potrebné dohodnúť sa s manželkou o možnosti odvozu osobných a spoločných vecí. Ak dohoda nie je možná, je možné sa domáhať súdneho rozhodnutia o ich vydaní. Ak manželka odmieta vydať napríklad televízor, môže byť povinná vyplatiť manželovi jeho hodnotu.

Ak jeden z manželov investoval finančné prostriedky do výlučného majetku druhého manžela (napríklad do rekonštrukcie domu), pri majetkovom vysporiadaní BSM by mal dostať späť to, čo bolo investované zo spoločných peňazí do majetku manželky.

Nárok na zabezpečenie náhradného bývania po rozvode

Aj keď Občiansky zákonník výslovne neupravuje pri situáciách, ako je tá vaša, povinnosť manžela zabezpečiť druhému manželovi po rozvode náhradne bývanie, je možné vychádzať z analógie. Rozvodom manželstva zaniká právny dôvod užívania bytu, ktorý bol odvodený od rodinnoprávneho vzťahu, a manžel (vlastník) sa môže domáhať vypratania bytu. Nárok na bytovú náhradu rozvedeného manžela, ktorému rozvodom manželstva zanikol právny dôvod užívania bytu vo vlastníctve druhého manžela a ktorý je preto povinný byt vypratať, nie je v Občianskom zákonníku výslovne upravený. To však neznamená, že rozvedenému manželovi v takomto prípade bytová náhrada nepatrí. Jeho právne postavenie pri zániku jeho právneho dôvodu bývania treba posúdiť analogicky podľa § 713 Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje právne vzťahy svojím obsahom a účelom najbližšie. Teoreticky teda existuje nárok požadovať zabezpečenie náhradného bývania.

Spoluvlastníctvo a predaj nehnuteľnosti

Ak sú manželia spoluvlastníkmi nehnuteľnosti a jeden z nich chce nehnuteľnosť predať, nemôže druhého z nehnuteľnosti vyhodiť a rovnako ju nevie bez jeho súhlasu predať. Ak chce jeden z manželov v nehnuteľnosti naďalej bývať a nechať si ju vo výlučnom vlastníctve, bude potrebné druhého vyplatiť z jeho podielu.

Príklad: Ak manželia spoločne vlastnia dom a jeden z nich chce predať dom po rozvode, nemôže druhého manžela a syna násilne vysťahovať. Ak druhý manžel chce v dome zostať, bude potrebné vyplatiť bývalého manžela z jeho podielu, pričom sa zohľadnia aj vklady rodičov do výstavby domu.

tags: #prechodny #pobyt #pravni #narok #manzele