Profesionálna starostlivosť je komplexný koncept, ktorý sa dotýka rôznych oblastí, od zdravotníctva a sociálnych služieb až po starostlivosť o deti. Tento článok sa zameriava na definovanie profesionálnej starostlivosti, jej kontext v Slovenskej republike a jej význam v rôznych aspektoch života, so zvláštnym dôrazom na oblasť starostlivosti o deti v inštitucionálnom prostredí. Cieľom je poskytnúť ucelený pohľad na túto problematiku, ktorý bude zrozumiteľný pre širokú verejnosť, od študentov až po odborníkov.
Definícia zdravotnej starostlivosti
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, je zdravotná starostlivosť definovaná ako:
"Súbor pracovných činností, ktoré vykonávajú zdravotnícki pracovníci, vrátane poskytovania liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín s cieľom predĺženia života fyzickej osoby, zvýšenia kvality jej života a zdravého vývoja budúcich generácií; zdravotná starostlivosť zahŕňa prevenciu, dispenzarizáciu, diagnostiku, liečbu, biomedicínsky výskum, ošetrovateľskú starostlivosť a pôrodnú asistenciu."
Táto definícia zdôrazňuje, že zdravotná starostlivosť je rozsiahly systém činností zameraných na zlepšenie a udržanie zdravia jednotlivca a populácie. Zahrnuje širokú škálu služieb, od prevencie a diagnostiky až po liečbu a rehabilitáciu. Kvalita zdravotnej starostlivosti sa hodnotí prostredníctvom zdravotného výkonu, ktorý predstavuje ucelenú činnosť zdravotníckeho pracovníka a základnú jednotku poskytovania zdravotnej starostlivosti. Nezanedbateľnú úlohu zohrávajú aj podporné služby, ktoré sprevádzajú pacienta, ako napríklad ošetrovateľská, opatrovateľská a fyzioterapeutická zložka.
Kvalita zdravotnej starostlivosti
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) definovala kvalitu zdravotnej starostlivosti v roku 1966 ako "súhrn výsledkov dosiahnutých v prevencii, diagnostike a liečbe, určený potrebami obyvateľstva na základe lekárskych vied a praxe". Hodnotenie kvality zdravotnej starostlivosti vyžaduje pozornosť postupov i výsledkov starostlivosti. Vysoká kvalita zdravotných služieb znamená, že sa čo najlepšie využívajú súčasné poznatky, lekári sú aktuálni a vedomosti skutočne používajú. Dôležité je vyhnúť sa zraneniu alebo poškodzovaniu pacientov a poskytovať starostlivosť, ktorá rešpektuje preferencie, potreby a hodnoty jednotlivých pacientov.
Kvalita v sociálnych službách s ohľadom na zdravotnú starostlivosť
Poskytovanie sociálnych a zdravotných služieb nemožno od seba úplne oddeliť. V praxi sa vzájomne prelínajú a dopĺňajú. Zákon o sociálnych službách umožňuje zariadeniam pre seniorov, zariadeniam opatrovateľskej služby, domovom sociálnych služieb a špecializovaným zariadeniam poskytovať zdravotné služby v rozsahu ošetrovateľskej starostlivosti. Niektorí prevádzkovatelia týchto druhov služieb aj využívajú túto možnosť, iní spolupracujú s agentúrami domácej ošetrovateľskej starostlivosti (ADOS). Ošetrovateľskú starostlivosť v tomto prípade poskytujú zamestnanci zariadenia, ktorí spĺňajú podmienky na výkon zdravotníckeho povolania.
Systém kvality v zdravotníctve
Systém kvality v zdravotníctve je definovaný ako súhrn štruktúry organizácie, jednotlivých zodpovedností, procedúr, procesov a zdrojov, ktoré sú potrebné k sústavnému zlepšovaniu kvality zdravotníckych služieb. Cieľom je zlepšovanie zdravotného stavu, zvyšovanie kvality života a spokojnosť obyvateľov, ktorým je starostlivosť poskytovaná.
Manažérstvo kvality a štandardy
Pre manažérstvo kvality je dôležité stanoviť limity a štandardy. V praxi sa používajú rôzne druhy štandardov, vrátane programových štandardov, kvantifikovateľných štandardov (napr. počty výkonov, spotreba liekov) a nekvantifikovateľných štandardov (napr. zlepšenie úrovne ošetrovateľskej starostlivosti, zvýšenie spokojnosti klientov so službami).
Národný program kvality a medzinárodné štandardy
Slovenská republika mala schválený Národný program kvality na roky 2008 - 2012, v ktorom sa problematika kvality v zdravotníctve dostala do bodu „Starostlivosť o zdravie“. Slovenská republika môže využívať aj medzinárodné štandardy, ako napríklad Joint Commission International vydala Medzinárodné akreditačné štandardy pre nemocnice (2008), ktoré sa zameriavajú na rôzne aspekty, ako sú dostupnosť a kontinuita starostlivosti, práva pacientov a ich blízkych, diagnostická a terapeutická starostlivosť, anesteziologická a chirurgická starostlivosť, skladovanie, predpisovanie a podávanie liečiv, edukácia pacientov a ich blízkych, kvalita starostlivosti a bezpečnosť pacienta, prevencia a kontrola nozokomiálnych a profesionálnych nákaz, riadenie a vedenie, zaistenie bezpečnosti nemocničného prostredia, kvalifikácia a vzdelávanie personálu, riadenie informácií a komunikácie.
Profesionálna starostlivosť o deti: Detské domovy a profesionálne rodiny
Náhradná starostlivosť je kľúčová pre deti, ktoré nemôžu vyrastať vo vlastných rodinách. Rozhodnutie súdu, ktorým sa dieťa odníma zo starostlivosti rodičov, sa vykonáva aj v školských zariadeniach, ako sú detské domovy. Na Slovensku je 85 detských domovov, z ktorých je 65 štátnych a 20 neštátnych. Detský domov je zariadením na vykonávanie rozhodnutia súdu o nariadení ústavnej starostlivosti, predbežného opatrenia a o uložení výchovného opatrenia.
Detské domovy prechádzajú transformačnými zmenami, ktoré zahŕňajú vytváranie samostatných skupín a zmenu veľkých detských domovov na detské domovy s profesionálnymi rodinami alebo so samostatnými skupinami v samostatných rodinných domoch alebo bytoch. V samostatných skupinách pre určený počet detí, so samostatným stravovaním, hospodárením a vyčleneným rozpočtom, zriadených v samostatnom rodinnom dome, byte alebo vo vymedzenej časti detského domova, kde starostlivosť o deti zabezpečujú vychovávatelia a ďalší zamestnanci detského domova. Sú tu aj špecializované samostatné skupiny pre deti s poruchami správania alebo závislosťami.
Profesionálna rodina: Nový model starostlivosti
Profesionálna rodina je organizačná súčasť detského domova. Starostlivosť o dieťa v profesionálnej rodine nie je ďalšou formou náhradnej rodinnej starostlivosti, ako je napríklad pestúnska starostlivosť. Profesionálna náhradná rodina je forma ústavnej starostlivosti. Profesionálny náhradný rodič poskytuje starostlivosť deťom s nariadenou ústavnou výchovou vo svojom vlastnom rodinnom prostredí, a to 24 hodín denne. V tomto je výkon profesionálneho rodičovstva svojou formou podobný náhradnej rodinnej starostlivosti. Profesionálna náhradná rodina je však organizačnou súčasťou detského domova.
Profesionálne náhradné rodičovstvo nie je rodinnoprávnym, ale pracovnoprávnym vzťahom. Profesionálny rodič podpíše pracovnú zmluvu s detským domovom a stáva sa jeho zamestnancom, pričom jeho pracovnou náplňou je výchova dieťaťa (súčasťou pracovnej zmluvy je i dohoda o vykonávaní starostlivosti v profesionálnej rodine). Jeden profesionálny rodič môže mať v osobnej starostlivosti najviac tri deti. V prípade viacerých detí (napr. širšej súrodeneckej skupine) sa môžu stať zamestnancami detského domova obaja manželia.
Pre dieťa je dôležité, že sa o neho stará jedna stabilná osoba a užíva si pozornosť aj ostatných členov rodiny, do ktorej je umiestnené. Dieťa si v rodine vytvára vzťahovú väzbu, ktorá je pre jeho budúcnosť veľmi dôležitá, predovšetkým z hľadiska budovania si zdravých vzťahov. Do profesionálnych náhradných rodín sa deti do 6 rokov umiestňujú na základe rozhodnutia súdu.
Rozdiely medzi profesionálnou a bežnou pestúnskou starostlivosťou
Hlavný rozdiel spočíva v právnom vzťahu. Pri bežnej pestúnskej starostlivosti nevzniká pracovnoprávny vzťah, zatiaľ čo pri profesionálnej áno. Profesionálni rodičia sú zamestnancami detského domova alebo centra pre deti a rodiny. Je tu teda potrebné zdôrazniť, že starostlivosť o dieťa v profesionálnej rodine nie je ďalšou formou náhradnej rodinnej starostlivosti ako je napr. pestúnska starostlivosť.
Podmienky pre profesionálne rodičovstvo
Pre vykonávanie profesionálneho rodičovstva je potrebné spĺňať kvalifikačný predpoklad najmenej úplného stredného vzdelania s maturitou a absolvovať prípravu na profesionálne vykonávanie náhradnej starostlivosti. Rozsah prípravy je 60 hodín resp. 40 hodín, pokiaľ záujemca o profesionálne rodičovstvo spĺňa osobitný kvalifikačný predpoklad. Ak ide o dieťa, u ktorého sa prejavujú poruchy správania a o dieťa, ktoré je drogovo alebo inak závislé, môže vykonávať starostlivosť v profesionálnej rodine len fyzická osoba, ktorá získala VŠ vzdelanie druhého stupňa a spĺňa osobitné kvalifikačné predpoklady a absolvovala prípravu na profesionálne vykonávanie náhradnej starostlivosti v rozsahu najmenej 40 hodín.
Príprava na profesionálne vykonávanie náhradnej starostlivosti spočíva v poskytnutí základných informácií o náhradnej rodinnej starostlivosti, o psychickom, fyzickom a sociálnom vývine dieťaťa a jeho potrebách, o právach dieťaťa v ústavnej starostlivosti a v nácviku praktických zručností vo výchovnej práci s deťmi a mladými dospelými. Zoznam akreditovaných subjektov na vykonávanie tejto prípravy je zverejnený na www.employment.gov.sk. Informácie o možnostiach absolvovať prípravu poskytuje každý úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.
Finančné aspekty profesionálnej starostlivosti
Centrum pre deti a rodiny (CDR) poskytuje profesionálnemu rodičovi, ktorý zabezpečuje starostlivosť dieťaťu v profesionálnej rodine, mesačne finančné prostriedky určené na úhradu výdavkov na stravovanie, ošatenie a zabezpečenie vecí a služieb osobnej potreby dieťaťa a poskytuje mu základné vybavenie. Suma poskytnutá Centrom na úhradu výdavkov na dieťa alebo mladého dospelého v profesionálnej rodine je podľa veku dieťaťa vo výške niekoľkonásobku sumy životného minima.
Ako sa stať profesionálnym rodičom?
Záujemca, ktorý absolvuje prípravu, sa môže uchádzať o zamestnanie v CDR (štátnom, neštátnom) alebo v krízovom stredisku. Najvhodnejšie je, aby bolo Centrum či krízové stredisko čo najbližšie k bydlisku profesionálneho rodiča. Centrum musí disponovať voľným pracovným miestom pre profesionálneho rodiča a z radov záujemcov si vyberá najvhodnejšieho kandidáta za zamestnanca - profesionálneho rodiča. Pracovný pomer sa uzatvára v zmysle Zákonníka práce. Na miesto profesionálneho rodiča je záujemca prijatý po úspešnom absolvovaní výberového konania, ktoré pozostáva z diagnostiky prostredníctvom psychologických testov, ústneho pohovoru a návštevy uchádzača v jeho domácom prostredí.
Pestúnska starostlivosť a práca
V kontexte otázky, či profesionálny rodič môže aj pracovať, je dôležité si uvedomiť, že profesionálne rodičovstvo je veľmi zodpovedná a náročná práca, ktorá spočíva najmä v 24-hodinovej dennej starostlivosti o dieťa vo vlastnom rodinnom prostredí. Preto nie je možné, aby ste boli zamestnaná aj v niektorom z detských domovov a zároveň v školstve. Na druhej strane, pestúnska starostlivosť je forma náhradnej rodinnej starostlivosti, ktorá má trvalejší charakter a nevzniká pri nej žiadny pracovnoprávny vzťah, takže by ste sa nemuseli vzdať Vášho povolania.
Význam profesionálnej rodiny
Profesionálna rodina, profesionálny rodič má najväčší význam v tom, že umožňuje dieťaťu stálosť osoby, prípadne manželov, ktorí dieťaťu zabezpečujú celodennú starostlivosť. Je špeciálna forma starostlivosti o dieťa (deti s nariadenou ústavnou starostlivosťou), ktorú vykonáva profesionálny rodič vo svojom vlastnom rodinnom prostredí, avšak je zamestnancom Centra pre deti a rodiny. Profesionálna rodina zabezpečuje dieťaťu možnosť vyrastať v prirodzenom rodinnom prostredí, ktoré vytvára najlepšie prostredie pre jeho zdravý vývin. Dieťa získava vzory rodinných rol a v rodine je možná výchova aj skupinky súrodencov. Je však dôležité prijať dieťa s vedomím, že je v opatere len dovtedy, kým sa nevráti do pôvodnej rodiny. V prípade, že návrat do pôvodnej rodiny nebude možný, detský domov mu nájde pestúnsku či adoptívnu rodinu.
Výhody a nevýhody profesionálnej starostlivosti
Výhody
- Stálosť: Profesionálna rodina umožňuje dieťaťu stálosť osoby, ktorá mu zabezpečuje celodennú starostlivosť.
- Rodinné prostredie: Dieťa má možnosť vyrastať v rodinnom prostredí s dostatočnými podnetmi, čo je dôležité pre jeho vývin.
- Individuálny prístup: Táto forma starostlivosti zohľadňuje napĺňanie individuálnych potrieb dieťaťa a najviac sa približuje modelu rodinnej výchovy.
- Vzory rodinných rol: Dieťa prirodzeným spôsobom získava vzory rodinných rol.
- Súrodenecké skupiny: V profesionálnej rodine je možné umiestniť a vychovávať aj viacpočetnú skupinu súrodencov.
Nevýhody
- Pracovnoprávny vzťah: Starostlivosť o dieťa je vnímaná ako zamestnanie, čo môže ovplyvniť vzťah medzi rodičom a dieťaťom.
- Dočasnosť: Ústavná starostlivosť je len dočasným riešením a cieľom je dieťa čo najskôr vrátiť do pôvodnej rodiny alebo umiestniť do náhradnej rodiny.
Inštitucionálna starostlivosť: Alternatíva k rodinnej starostlivosti
Inštitucionálna starostlivosť predstavuje formu zabezpečenia potrieb jednotlivca, najčastejšie dieťaťa alebo dospelej osoby, ktorá nemôže byť z rôznych dôvodov uspokojovaná v rodinnom prostredí. Zahrňuje komplexnú starostlivosť v zariadeniach, ako sú detské domovy, reedukačné centrá či domovy sociálnych služieb. Inštitucionálna starostlivosť je systém, ktorý preberá zodpovednosť za dieťa alebo dospelú osobu, keď rodina zlyháva, neexistuje, alebo nie je schopná plniť svoje funkcie.
Dôvody pre umiestnenie do inštitucionálnej starostlivosti môžu byť rôzne: strata rodičov, zanedbávanie, týranie, zdravotné postihnutie alebo ťažkosti v správaní. Fungovanie inštitúcií poskytujúcich takúto starostlivosť sa riadi zákonom a podlieha kontrole štátnych orgánov. Dôležitým aspektom je zabezpečenie psychologickej podpory a výchovy, ktorá má kompenzovať absenciu rodinného prostredia, s dôrazom na individuálne potreby jednotlivca.
Vplyv inštitucionálnej starostlivosti na psychický vývin
Inštitucionálna starostlivosť má významný vplyv na psychický vývin a sociálne fungovanie jednotlivca. Z psychologického hľadiska je kľúčové minimalizovať negatívne dopady odlúčenia od rodiny a zabezpečiť stabilné a podporujúce prostredie, ktoré umožňuje zdravý vývin osobnosti. Výskumy ukazujú, že deti vyrastajúce v inštitucionálnej starostlivosti môžu mať zvýšené riziko emocionálnych problémov, problémov so správaním, ťažkostí v nadväzovaní vzťahov a nižšieho sebavedomia. Preto sa psychológovia zameriavajú na vývoj a implementáciu programov, ktoré podporujú emocionálnu väzbu, rozvoj sociálnych zručností a adaptáciu na život po opustení inštitúcie.
Príklad z praxe: Tomáš
Predstavme si malého chlapca, ktorý sa volá Tomáš. Tomáš vyrastal v rodine, kde obaja rodičia mali problémy so závislosťou a nedokázali sa o neho adekvátne postarať. Často bol hladný, špinavý a zanedbávaný. Sociálna pracovníčka po viacerých neúspešných pokusoch o nápravu rodinnej situácie rozhodla o umiestnení Tomáša do detského domova.
Po príchode do domova bol Tomáš nedôverčivý a uzavretý. Vďaka individuálnemu prístupu vychovávateľov a psychologickej podpore sa postupne začal otvárať, nadväzovať vzťahy s ostatnými deťmi a učiť sa nové veci. V detskom domove mu bola poskytnutá stabilita, bezpečie a láska, ktorú predtým nezažil. Tomáš úspešne ukončil základnú školu a pokračuje v štúdiu na strednej odbornej škole.
Historický kontext a teoretické základy
Koncept inštitucionálnej starostlivosti má svoje korene v historických formách pomoci opusteným a marginalizovaným ľuďom. V priebehu storočí sa vyvíjala od jednoduchých útulkov a chudobincov po sofistikované systémy starostlivosti, ktoré zohľadňujú psychologické a sociálne potreby jednotlivcov. V psychológii sa problematike inštitucionálnej starostlivosti venovali viacerí autori, ktorí skúmali dopad izolácie, deprivácie a nedostatku emocionálnej väzby na vývin detí. Medzi významných teoretikov patrí John Bowlby (teória väzby), Mary Ainsworth (rozpracovanie teórie väzby) a René Spitz (štúdia deprivácie u detí v inštitucionálnej starostlivosti).
Charta práv pacienta v Slovenskej republike
Zdravie je jednou z najdôležitejších ľudských hodnôt. Podľa definície Svetovej zdravotníckej organizácie je „zdravie stav úplnej telesnej, duševnej a sociálnej pohody a nielen neprítomnosť choroby alebo postihnutia“. Každý je zodpovedný za ochranu a podporu vlastného zdravia, ale zároveň sa očakáva, že spoločnosť k tomu zabezpečí primerané podmienky. Každý má právo na zdravé životné podmienky a zdravé životné prostredie, na ochranu zdravia, na zdravotnú starostlivosť a zodpovedajúcu pomoc v prípade choroby, ohrozenia chorobou, alebo ak je poškodenie zdravia trvalé. Pod ochranou zdravia treba chápať všeobecne prevenciu a primárnu prevenciu osobitne, ako i predchádzanie poškodenia zdravia. Obnova zdravia je liečebný proces vrátane rehabilitácie (dlhodobá obnova zdravia).
Jednotlivé práva pacientov v zdravotnej starostlivosti sa zakladajú na práve človeka na ľudskú dôstojnosť, na sebaurčenie a na autonómiu. Právo na zdravotnú starostlivosť sa definuje ako právo na využívanie výhod zdravotníckeho systému a zdravotníckych služieb, ktoré sú v štáte dostupné. Každý má mať právo na prístup k takému štandardu zdravotnej starostlivosti, ktorý je v súlade s právnymi predpismi platnými v Slovenskej republike a so súčasným stavom lekárskej vedy. Pri uplatňovaní práv možno pacientov podrobiť iba takým obmedzeniam, ktoré sú v súlade s Deklaráciou ľudských práv. Právo na zodpovedajúcu kvalitu zdravotnej starostlivosť znamená, že práca zdravotníckych pracovníkov musí byť na vysokej profesionálnej úrovni. Cieľom zdravotníckej legislatívy je zaručiť, aby právne predpisy odrážali uvedené princípy.
Charta práv pacienta v Slovenskej republike je výberom najdôležitejších práv pacienta podľa právnych predpisov Slovenskej republiky, jej cieľom je uľahčiť občanovi orientáciu v jeho základných právach v oblasti zdravotníctva. Bola prijatá vládou Slovenskej republiky 11. apríla 2001. Vypracovala sa na základe Ústavy Slovenskej republiky a platných právnych predpisov Slovenskej republiky - zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z., o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov, zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov, zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 98/1995 Z. z. o Liečebnom poriadku v znení neskorších predpisov, ale aj dokumentov medzinárodných organizácií ako napr. Organizácie spojených národov, Svetovej zdravotníckej organizácie, Rady Európy a Európskej únie. Skladá sa z preambuly a 10 článkov.
Článok 1: Ľudské práva a slobody pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti
Každý má právo, aby sa jeho základné ľudské práva a slobody pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti rešpektovali. Pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti sa zakazuje akákoľvek diskriminácia z dôvodu rasy, farby pleti, pohlavia, náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, národnostného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia.
Článok 2: Všeobecné práva pacientov
Každý, kto je telesne alebo duševne chorý alebo postihnutý, alebo kto je ohrozený takýmto stavom, sa považuje za pacienta a ma právo na preventívnu starostlivosť, diagnostiku a liečbu v záujme obnovy zdravia, alebo zmiernenia následkov takéhoto stavu, alebo zabránenia ďalšieho zhoršovania stavu. Pacient má právo na takú ochranu zdravia, vrátane prevencie, akú zaručujú právne predpisy upravujúce zdravotnú starostlivosť. Pacient má právo usilovať sa dosiahnuť najvyššiu možnú úroveň zdravia.
Pacient má právo na poskytnutie zdravotnej starostlivosti na základe svojho zdravotného stavu a podľa stupňa zdravotného postihnutia. Štát utvára podmienky na to, aby sa zdravotná starostlivosť poskytovala na odbornej úrovni, plynulo, sústavne a aby bola dostupná. Pacient má právo na rovnaký prístup k zdravotnej starostlivosti. Pacient má právo na výber a zmenu lekára a zdravotníckeho zariadenia s výnimkou obmedzení, ktoré ustanovuje osobitný zákon. Pacient má v prípade vážneho ohrozenia života alebo zdravia právo na lekárske ošetrenie v ktoromkoľvek čase v najbližšom zdravotníckom zariadení.
Pacient má právo na to, aby ho lekár poskytujúci ambulantnú zdravotnú starostlivosť v prípade potreby odoslal na vyšetrenie k lekárovi poskytujúcemu sekundárnu a následnú zdravotnú starostlivosť. Pacient má právo zúčastňovať sa procesu zdravotnej starostlivosti, spolurozhodovať o jej poskytovaní a liečení. Pacient má právo na zdravotnú starostlivosť, ktorá sa vyznačuje vysokou profesionálnu úrovňou, využívaním modernej techniky, ale aj dôstojným, etickým a humánnym prístupom.
Článok 3: Právo na informácie
Informácie o poskytovaných zdravotníckych službách a dostupnej liečbe sú verejné, aby ich mohol využívať každý na základe princípov uvedených v čl. 1 a v čl. 2. Pacient má právo byť jemu zrozumiteľným spôsobom informovaný o svojom zdravotnom stave, vrátane povahy ochorenia a potrebných zdravotných výkonoch, na požiadanie aj písomnou formou. V prípade maloletých pacientov alebo pacientov pozbavených spôsobilosti na právne úkony, prípadne s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony je potrebné zvoliť vhodnú formu informácie a informovať zákonného zástupcu.
Pacient má právo byť informovaný o nákladoch poskytnutých zdravotníckych služieb a o cene liekov a zdravotníckych pomôcok, ktoré uhrádza. Zdravotnícke zariadenie je povinné umiestniť na viditeľnom mieste cenník vybraných výkonov zdravotnej starostlivosti, ktoré uhrádza pacient. Pacient má právo nebyť informovaný v prípade, že o to požiada. Vyhlásenie pacienta, že si neželá byť informovaný, je potrebné urobiť v písomnej alebo v inak preukázateľnej forme. Ak pacient odmietne úplné poučenie, lekár je povinný poskytnúť mu vhodné poučenie. Spôsob poučenia pacienta treba zaznamenať do zdravotnej dokumentácie. Ak pacient oznámil, že nechce byť informovaný, informácie sa mu neposkytnú za predpokladu, že neposkytnutie informácie nebude na úkor samotného pacienta alebo iných osôb. Každý, kto má právo na poučenie, má aj právo poučenie odmietnuť.
Pacient alebo jeho zákonný zástupca má právo nahliadať do zdravotnej dokumentácie a robiť si z nej na mieste výpisky. Pri prepustení zo zdravotníckeho zariadenia má pacient právo vyžiadať si písomnú správu o diagnóze, o priebehu ochorenia a liečbe svojho ochorenia. V prípade úmrtia pacienta má právo nahliadnuť do zdravotnej dokumentácie manžel, manželka, plnoleté osoby, ktoré s ním žili v čase úmrtia v spoločnej domácnosti a plnoleté deti; ak deti nie sú, rodičia.
Článok 4: Súhlas pacienta
Informovaný súhlas pacienta je podmienkou každého vyšetrovacieho a liečebného výkonu. Pacient má právo odmietnuť alebo prerušiť zdravotný výkon s výnimkou prípadov ustanovených platnými právnymi predpismi. Ak sa súhlas pacienta nedá získať a zdravotný výkon je nevyhnutný a neodkladný, možno tento výkon urobiť aj bez súhlasu.
Odobrať orgány z tela živého darcu za účelom ich prenosu do tela inej osoby v záujme liečenia možno len vtedy, ak je darca plne spôsobilý na právne úkony a ak s takýmto odberom vyjadril svoj súhlas písomnou formou. Svoj súhlas môže darca pred odberom kedykoľvek odvolať. Odobrať orgány z tiel mŕtvych na účely transplantácie alebo vedecko-výskumné ciele možno iba vtedy, ak osoba počas svojho života neurobila písomné alebo inak preukázateľné vyhlásenie, že s týmto zásahom do svojej telesnej integrity nesúhlasí. Informovaný súhlas v písomnej forme je podmienkou zaradenia pacienta do vedecko- výskumných štúdií a zaradenia do vyučovania klinických predmetov. Tento súhlas môže pacient kedykoľvek odvolať.
Článok 5: Súhlas v prípade pacientov, ktorí nie sú spôsobilí o sebe rozhodovať
Za maloletého pacienta alebo pacienta s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony alebo pacienta pozbaveného spôsobilosti na právne úkony udeľuje súhlas jeho zákonný zástupca alebo opatrovník alebo osoba, ktorá má maloletého v pestúnskej starostlivosti. Ak súhlas pacienta s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony alebo súhlas zákonného zástupcu pacienta pozbaveného spôsobilosti na právne úkony nemožno dosiahnuť, je potrebný na výkon súhlas odborného konzília. Tento výkon možno urobiť aj bez tohto súhlasu, keď je bezprostredne ohrozený život pacienta.
Článok 6: Dôvernosť
Všetky informácie o zdravotnom stave pacienta, diagnózach, liečbe a prognóze a aj všetky ostatné informácie osobného charakteru sú dôverné počas života pacienta aj po jeho smrti. Právo na dôvernosť údajov a na ich ochranu sa týka tak doby ich spracovania, ako aj výmeny údajov, zahŕňajúc právo ochrany údajov a informácií aj v počítačovej forme. Údaje zo zdravotnej dokumentácie možno poskytnúť na základe písomného odôvodneného vyžiadania prokurátorovi, vyšetrovateľovi, policajnému orgánu alebo súdu formou výpisov. Zdravotnícke zariadenie uchováva kompletnú zdravotnú dokumentáciu o pacientovi po dobu 50 rokov po úmrtí pacienta. Informácie o pacientovi a prístup k jeho zdravotnej dokumentácii sa môžu poskytnúť pre štatistické a vedecké účely v súlade s platnými právnymi predpismi.
Článok 7: Liečba a starostlivosť
Každý má právo na takú zdravotnú starostlivosť, akú vyžaduje jeho zdravotný stav, vrátane preventívnej zdravotnej starostlivosti a aktivít na podporu zdravia. Zdravotnícke služby musia byť dostupné a poskytovať sa na princípe rovnosti, bez diskriminácie a podľa finančných, ľudských a materiálnych zdrojov v spoločnosti. Pacient má právo vedieť základné údaje (meno a priezvisko) o pracovníkoch v zdravotníctve, ktorí sa o neho starajú a liečia ho.
Po prijatí do zdravotníckeho zariadenia sa vyšetrenie, liečba a prípadný pobyt pacienta v zdravotníckom zariadení uskutočňujú v súlade so zásadami práva na ľudskú dôstojnosť a na zachovanie intimity pacienta. Zdravotné výkony sa zo strany zdravotníckych pracovníkov poskytujú v súlade so zásadami etického a dôstojného prístupu. Pacient má právo na poskytovanie zdravotnej starostlivosti s ohľadom na jeho zdravotný stav:
- v dohodnutom alebo v primeranom čase,
- podľa dohodnutých a odsúhlasených podmienok,
- v čo najkratšom čase, ak ide o akútny alebo život ohrozujúci stav.
Po dohode so zdravotníckym zariadením má žena právo, aby s ňou pri pôrode bola dospelá osoba, ktorú si vyberie. Pacient má právo na primerané pokračovanie liečby, vrátane spolupráce medzi rôznymi zdravotníckymi zariadeniami. Pacient má právo využívať podporu svojej rodiny a priateľov počas poskytovania zdravotnej starostlivosti pri dodržiavaní podmienok ustanovených zdravotníckym zariadením.
Ak pominú dôvody na ďalší pobyt pacienta v zdravotníckom zariadení, pacient musí byť informovaný o dôvodoch svojho prepustenia alebo presunu do iného zdravotníckeho zariadenia a o ďalšom liečebnom postupe spôsobom, ktorý je v súlade s platnými právnymi predpismi. Ak je do ústavnej starostlivosti prijaté dieťa mladšie ako šesť rokov, možno s ním prijať na základe odporúčania ošetrujúceho lekára aj sprievodcu. Pri prijatí dieťaťa staršieho ako šesť rokov a dieťaťa do skončenia povinnej školskej dochádzky, možno po posúdení jeho psychického a fyzického stavu s ním prijať na základe odporúčania ošetrujúceho lekára a so súhlasom revízneho lekára aj sprievodcu. Pobyt sprievodcu sa považuje za ústavnú starostlivosť.
Článok 8: Starostlivosť o nevyliečiteľne chorých a umierajúcich
Pacient má právo v nevyliečiteľnom štádiu ochorenia na takú úľavu a zmiernenie bolestí, ktoré zodpovedajú súčasným vedomostiam a možnostiam zdravotnej starostlivosti o umierajúcich. Nevyliečiteľne chorý a umierajúci pacient má právo na humánnu starostlivosť. Pacient má právo, aby ho v posledných chvíľach života sprevádzala osoba podľa jeho želania. Pacient má právo na dôstojné umieranie. Pacient má nárok na dôsledné rešpektovanie písomnej žiadosti nebyť resuscitovaný alebo odmietnuť aplikáciu liečebných zákrokov a postupov.
Profesionálny servis automobilov
Každý model, bez ohľadu na vek či značku, si vyžaduje pravidelnú starostlivosť. Pravidelný servis auta zaistí bezpečnosť a dlhú životnosť auta. Nové skladové vozidlá sú čoraz sofistikovanejšie a servis auta sa stáva stále dôležitejším. Servisné prehliadky sú teda nevyhnutnosťou, ktorá vám ušetrí nielen peniaze, ale aj starosti.
Mnohí vodiči si spomenú na servis auta až v momente, keď sa objaví porucha alebo keď sa na palubnej doske rozsvieti kontrolka. A to je neskoro! Takýto prístup znamená, že problém už prerástol do vážneho stavu a jeho oprava vás bude stáť nemalé peniaze. Nepravidelný servis auta však môže viesť nielen k vyšším nákladom, ale aj k ohrozeniu bezpečnosti posádky. Opotrebované brzdy, staré oleje alebo nesprávne nastavené podvozkové prvky dokážu na ceste spôsobiť nepredvídateľné a často nebezpečné situácie. Toto platí obzvlášť pre rodinné autá, kde by mala byť bezpečnosť na prvom mieste.
Profesionálny servis môže tiež pomôcť pri zachovaní hodnoty vozidla. Pravidelne udržiavané autá si dlhšie držia svoju cenu, čo je dôležité, ak plánujete svoje vozidlo v budúcnosti predať. Pravidelný servis auta by sa mal vykonávať v intervaloch odporúčaných výrobcom, zvyčajne každých 15 000 až 30 000 kilometrov alebo raz ročne v závislosti od modelu vozidla a motorizácie. Okrem týchto pravidelných kontrol je však vhodné servis absolvovať aj v iných situáciách. Majitelia elektrických áut a plug-in hybrid áut by mali pravidelne kontrolovať stav batérie a softvérové aktualizácie, ktoré môžu zlepšiť efektivitu a výkon vozidla.
Postup profesionálneho servisu
Každý profesionálny servis prebieha podľa presne stanoveného postupu, ktorý zahŕňa kontrolu kľúčových komponentov vozidla:
- Výmena motorového oleja a filtrov je dôležitá pre udržanie správneho chodu motora.
- Skontrolujú sa brzdové doštičky, kotúče a brzdová kvapalina.
- Mechanici skontrolujú stav tlmičov a ložísk, ktoré ovplyvňujú stabilitu vozidla.
- Kontroluje sa stav pneumatík a tlak v nich.
- Diagnostika riadiacej jednotky a kontrola elektroniky vozidla.
- Kontrola osvetlenia a signalizačných prvkov.
Odporúča sa zveriť svoje vozidlo autorizovaným odborníkom, ktorí majú skúsenosti a používajú kvalitné náhradné diely. Vaše vozidlo si zaslúži profesionálnu starostlivosť! Servis auta je o komplexnej kontrole všetkých dôležitých komponentov - pokiaľ ho zanedbáte, dostihne vás to. Ak chcete, aby bolo vaše auto vždy v perfektnom stave, odporúčame vám nájsť si overeného a autorizovaného servisného technika.
tags: #pre #profesiolnu #starostlivost