Právomoci a kompetencie Úradov práce, sociálnych vecí a rodiny na Slovensku

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) zohráva kľúčovú úlohu na slovenskom trhu práce a v sociálnej oblasti. Prostredníctvom svojich 46 úradov po celom Slovensku zabezpečuje výkon štátnej správy v oblasti služieb zamestnanosti a sociálnych vecí. Tento článok poskytuje komplexný prehľad kompetencií a aktivít ÚPSVaR.

Úvod do ÚPSVaR a jeho poslania

Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny (ústredie) je orgán štátnej správy, ktorý plní voči úradom práce, sociálnych vecí a rodiny (úrad) a verejnosti viacero významných funkcií. Jeho úlohou vo vzťahu k uplatňovaniu politiky zamestnanosti je riadiť, metodicky usmerňovať a kontrolovať činnosť úradov v oblasti poskytovania služieb zamestnanosti.

Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny (úrad) sú orgánmi štátnej správy, ktoré vykonávajú svoju činnosť v oblasti služieb zamestnanosti pre klientov, ktorými sú:

• uchádzači a záujemcovia o zamestnanie
• osoby v hmotnej núdzi
• študenti a ich rodičia
• občania ohrození stratou zamestnania
• zamestnávatelia
• osoby samostatne zárobkovo činné
• cudzinci
• občania Európskej únie a ich rodinní príslušníci

Klientom úradu môže byť každá osoba pohybujúca sa na trhu práce v rámci Slovenskej republiky alebo sa na vstup na trh práce pripravuje. Dôležitú súčasť činnosti tvorí poskytovanie informácií zamestnávateľom o možnostiach, ktoré im ponúka zákon č. 5/2004 Z. z.

Hlavné činnosti Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny

Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny (ústredie) je orgánom štátnej správy, ktoré plní voči úradom a verejnosti viacero významných funkcií. Jeho úlohou vo vzťahu k uplatňovaniu politiky zamestnanosti je riadiť, metodicky usmerňovať a kontrolovať výkon činností úradov práce, sociálnych vecí a rodiny (úrad) v oblasti poskytovania služieb zamestnanosti.

Medzi kľúčové činnosti ústredia patrí:

• Vypracovávanie a usmerňovanie realizácie celoštátnych projektov na zlepšenie situácie na trhu práce.
• Vykonávanie sprostredkovania zamestnania pre občanov SR v členských štátoch Európskej únie prostredníctvom siete EURES.
• Vydávanie povolení na vykonávanie činnosti pre sprostredkovateľov za úhradu, agentúram dočasného zamestnávania a podporovaného zamestnávania.
• V rámci správneho konania rozhodovanie o odvolaniach klientov napr. o nezaradení občana do evidencie uchádzačov o zamestnanie a o vyradení uchádzača o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa § 36 ods. 1 písm. a) až g), o) až s) a u) a ods. g) vyraďovať uchádzača o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa § 36 ods. 1 písm. r) zákona č. 5/2004 Z. z.
• Kontrolovať dodržiavanie zákona okrem § 53e, dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho základe a kontrolovať nelegálnu prácu a nelegálne zamestnávanie podľa osobitného predpisu zák. č. 82/2005 Z.
• Viesť centrálnu evidenciu údajov o nástupe do zamestnania a o skončení zamestnania občana členského štátu Európskej únie a jeho rodinných príslušníkov a viesť centrálnu evidenciu údajov o nástupe do zamestnania a o skončení zamestnania cudzinca, u ktorého sa povolenie na zamestnanie nevyžaduje podľa § 22 ods.
• Vyhodnocovať uplatňovanie aktívnych opatrení na trhu práce za uplynulý kalendárny rok a predkladať ministerstvu správu o tomto vyhodnotení do 31.

Hlavné činnosti Úradov práce, sociálnych vecí a rodiny

Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny majú rozsiahle právomoci a povinnosti, ktoré im umožňujú aktívne zasahovať do trhu práce a poskytovať pomoc občanom v núdzi. S tým súvisí vedenie evidencie uchádzačov o zamestnanie, rozhodovanie o ich zaradení a vyradení z evidencie a poskytovanie informácií o voľných pracovných miestach.

Medzi ich hlavné úlohy patrí:

• Spolupracovať s partnerstvom pri realizácii projektov alebo programov podľa § 10 ods.
• Poskytovať obci za vykazovaný mesiac najneskôr do 20. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca údaje o uchádzačoch o zamestnanie podľa § 52 ods.
• Sledovať využívanie pracovných miest, na ktoré bol poskytnutý príspevok podľa tohto zákona, vyhodnocovať uplatňovanie aktívnych opatrení na trhu práce vo svojom územnom obvode za uplynulý kalendárny rok a predkladať ústrediu správu o tomto vyhodnotení do 31.
• Informovať najmenej jedenkrát za kalendárny mesiac na účely výkonu trestu povinnej práce písomne okresný súd, v obvode ktorého má sídlo, o ponuke voľných pracovných miest u realizátorov aktivačnej činnosti podľa § 52 ods. 3 písm.
• Kontrolovať dodržiavanie povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím na celkovom počte zamestnancov zamestnávateľa a kontrolovať plnenie povinnosti podľa § 63 ods.
• Oznamovať ústrediu údaje podľa písmena e) za vykazovaný kalendárny mesiac najneskôr do 20.

Zákonná úprava a aktívna politika trhu práce

Zákon č. 5/2004 o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov s účinnosťou od 1. 2. 2004 a jeho novelizácia v podobe zákona č. 573/2005, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony vytvorila podmienky obligatórnosti väčšiny nástrojov aktívnej politiky trhu práce a taktiež zaviedol aj diferencovanú výšku príspevkov v závislosti od typu regiónu oprávneného na poskytovanie štátnej pomoci, miery nezamestnanosti v okrese a ďalších špecifických požiadaviek v závislosti od nástroja aktívnej politiky trhu práce. Na poskytovanie uvedených príspevkov, s výnimkou vzdelávania pre trh práce uchádzača o zamestnanie a vzdelávania a prípravy pre trh práce zamestnanca, je po splnení podmienok ustanovených uvedeným zákonom právny nárok.

Všeobecne je potrebné zdôrazniť, že výška príspevkov a dĺžka ich poskytovania na jednotlivé nástroje nie je rovnaká vo všetkých okresoch SR ale je závislá od príslušnosti okresu k typu regiónu z hľadiska podielu hrubého domáceho produktu (HDP) na obyvateľa na hodnote HDP na obyvateľa Európskej únie v priemere za posledné tri roky meraného v parite kúpnej sily. Taktiež je závislá na výške priemernej miery evidovanej nezamestnanosti v danom okrese v porovnaní s celoslovenskou priemernou mierou nezamestnanosti za predchádzajúci kalendárny rok a v niektorých nástrojoch aj od toho, či je vytvárané pracovné miesto obsadzované UoZ znevýhodneným na trhu práce (napr. dlhodobo nezamestnaný občan, občan starší ako 50 rokov, občan mladší ako 25 rokov - absolvent školy, občan, ktorý je rodič alebo osoba podľa osobitného predpisu starajúca sa o tri a viac detí, alebo osamelý občan starajúci sa o dieťa). Dôležitým faktorom pre uplatnenie konkrétneho nástroja je i dĺžka vedenia UoZ v evidencii. Všetky uvedené podmienky sú bližšie špecifikované vo vykonávacom predpise - Vyhláške MPSVR SR č. 44/2004 Z. z. v znení Vyhlášky MPSVR SR č. Žiadosti o poskytnutie finančných príspevkov sa predkladajú a príspevky poskytujú územne príslušné úrady práce, sociálnych vecí a rodiny v závislosti na tom, kde je UoZ vedený v evidencii.

Tabuľka 1: Faktory ovplyvňujúce výšku príspevkov

Evidencia uchádzačov o zamestnanie: Práva a povinnosti

V momentálnej neľahkej situácii sa mnohým môže stať, že stratia zamestnanie. Pokiaľ sa tak stane, prvá cesta väčšinou vedie na úrad práce, kde sa zaevidujete do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Táto evidencia na úrade práce je však dobrovoľná.

Podmienky zaradenia do evidencie

Pri zaraďovaní do evidencie uchádzačov o zamestnanie sa zisťuje, či občan:

• nie je zamestnanec,
• nie je v pracovnoprávnom vzťahu na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru alebo nevykonáva zárobkovú činnosť na základe právneho vzťahu podľa osobitného predpisu,
• neprevádzkuje alebo nevykonáva samostatnú zárobkovú činnosť,
• nevykonáva zárobkovú činnosť v členskom štáte Európskej únie alebo v cudzine.

Uchádzač o zamestnanie môže byť v pracovnoprávnom vzťahu na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, ak trvanie tohto pracovnoprávneho vzťahu nepresiahne v úhrne 40 dní v kalendárnom roku a ak mesačná odmena nepresiahne v úhrne sumu životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu platnú k prvému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa preukazuje výška odmeny, u zamestnávateľa, u ktorého bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nebol v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, alebo ktorý ho v predchádzajúcich šiestich mesiacoch pred uzatvorením tohto pracovnoprávneho vzťahu neodmietol prijať do zamestnania sprostredkovaného úradom (uchádzač o zamestnanie nesmie byť súčasne vo viacerých takýchto pracovnoprávnych vzťahoch).

Ďalej môže:

• vykonávať osobnú asistenciu podľa osobitného predpisu, ak mesačná odmena nepresiahne v úhrne sumu životného minima,
• poskytovať údaje pre štatistiku rodinných účtov,
• vykonávať dobrovoľnú vojenskú prípravu alebo byť zaradený do aktívnych záloh,
• vykonávať funkciu člena volebnej komisie a zapisovateľa volebnej komisie a činnosť asistenta sčítania,
• vykonávať pracovnú povinnosť podľa osobitného predpisu,
• vykonávať hygienické a protiepidemické opatrenia,
• vykonávať funkciu poslanca obecného zastupiteľstva alebo zastupiteľstva samosprávneho kraja, ak mesačná odmena nepresiahne v úhrne sumu životného minima.

Kto nemôže byť zaradený do evidencie?

Do evidencie uchádzačov o zamestnanie nemôže byť zaradený občan, ktorý:

• plní povinnú školskú dochádzku,
• sústavne sa pripravuje na povolanie,
• je dočasne práceneschopný,
• má nárok na materské,
• má priznaný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok a dovŕšil vek potrebný na nárok na starobný dôchodok,
• bol počas troch rokov opakovane vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa § 36 ods. 1 písm. a) z dôvodu nástupu do vhodného zamestnania sprostredkovaného úradom a toto zamestnanie sa opakovane skončilo do jedného mesiaca od jeho vzniku, a to počas šiestich mesiacov od skončenia zamestnania; to sa nevzťahuje na skončenie zamestnania občanom z dôvodu, pre ktorý môže zamestnanec okamžite skončiť pracovný pomer,
• bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa § 36 ods. 1 písm. n) a odseku 2 zákona č. 5/2004 o službách zamestnanosti, a to po obdobie jeho vyradenia z evidencie,
• nesplnil povinnosť prevádzkovať samostatnú zárobkovú činnosť, na ktorú mu bol poskytnutý príspevok podľa § 49 alebo § 57 zákona alebo príspevok v rámci projektu alebo programu podľa § 54 zákona a to počas obdobia chýbajúceho do splnenia tejto povinnosti; to neplatí, ak občan vrátil pomernú časť poskytnutého príspevku alebo nevyčerpanú časť poskytnutého príspevku,
• nespĺňa podmienky podľa § 6 ods. 1 až 3 zákona,
• nepredloží doklady rozhodné pre zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie v lehote podľa § 34 ods. 2 zákona.

Ako sa zaevidovať na úrade práce?

Ak sa občan rozhodne, že chce byť zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie na úrade, musí si podať žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie v mieste svojho trvalého pobytu. Uchádzač o zamestnanie je povinný do ôsmich kalendárnych dní písomne oznámiť úradu každú zmenu oproti predchádzajúcemu zápisu v evidencii uchádzačov o zamestnanie (napr. ak uchádzač o zamestnanie je chorý a nemôže sa dostaviť na úrad, je povinný túto skutočnosť oznámiť úradu - osobne, telefonicky, poštou ... a následne si dať vystaviť elektronickú PN /ePN/; v súlade s §12a odst.3 zákona č. 576/2004 Z. z.).

Uchádzač o zamestnanie je povinný na účel sprostredkovania vhodného zamestnania alebo účasti v programoch odborného poradenstva a programoch aktívnych opatrení na trhu práce byť k dispozícii úradu do troch pracovných dní odo dňa vyzvania úradom. Formu vyzvania si uchádzač o zamestnanie dohodne s úradom. Uchádzač o zamestnanie, ktorý si chce hľadať zamestnanie v členskom štáte EÚ a súčasne si chce zachovať nárok na dávku v nezamestnanosti, je povinný oznámiť úradu dátum svojho odchodu do členského štátu EÚ. Zamestnanec úradu poučí uchádzača o zamestnanie, že v prípade jeho nezaradenia do služieb zamestnanosti v členskom štáte EÚ, je povinný najneskôr do 15 pracovných dní odo dňa jeho odchodu začať plniť povinnosti úradu.

Projekt "Zručnosti pre trh práce": Nová príležitosť pre vzdelávanie a rekvalifikáciu

Nový národný projekt "Zručnosti pre trh práce" prinesie už od 8. apríla možnosť bezplatne získať finančnú podporu na vzdelávanie či rekvalifikáciu. Cieľom nového národného projektu je podporiť uchádzačov o zamestnanie v snahe nájsť si prácu prostredníctvom rekvalifikácie. Projekt bude pôsobiť aj preventívne. Možnosť získať bezplatné vzdelávanie ponúkne aj zamestnaným záujemcom o zamestnanie, a to s cieľom ochrániť a zlepšiť ich postavenie na trhu práce. Projekt nie je určený pre samostatne zárobkovo činné osoby. Realizácia národného projektu "Zručnosti pre trh práce" je plánovaná do marca 2026 a je na ňu vyčlenených 42 249 963,50 eur z európskych zdrojov a štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.

Ciele a zameranie projektu

„Tento projekt sme nastavovali citlivo, na základe potrieb ľudí, ale aj údajov o trhu práce tak, aby bola pomoc čo najúčinnejšia. Väčší priestor a viac podpory sme v rámci neho dali ľuďom, ktorí čelia komplikovanejšej životnej situácií a lepšie vzdelanie u nich má väčší potenciál podstatne im zlepšiť kvalitu života. Aj preto sme kládli dôraz na znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie a mladých ľudí do 30 rokov bez práce,“ dodal generálny riaditeľ a generálny tajomník služobného úradu Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Peter Ormandy.

Kto sú znevýhodnení uchádzači o zamestnanie?

Znevýhodnenými uchádzačmi o zamestnanie sú občania, ktorí ukončili poberanie materského alebo rodičovského príspevku menej ako dva roky pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie a počas poberania materského alebo rodičovského príspevku nemali príjem zo zárobkovej činnosti zamestnanca a zo samostatnej zárobkovej činnosti.

Ako sa zapojiť do projektu?

Žiadatelia si sami vyberú vzdelávanie a aj jeho poskytovateľa. Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny budú akceptovať iba poskytovateľov pôsobiacich v oblasti vzdelávania najmenej jeden rok. O príspevok na vzdelávanie bude možné žiadať od 8. apríla na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý každú žiadosť individuálne posúdi. Žiadosť o poskytnutie príspevku je potrebné podať najneskôr 30 kalendárnych dní pred začiatkom kurzu. Pri schvaľovaní žiadostí budú úrady práce, sociálnych vecí a rodiny prihliadať na individuálne predpoklady a potreby žiadateľov, ako aj na potreby trhu práce. Na poskytnutie príspevku nie je právny nárok, môže sa preto stať, že žiadosť nebude schválená.

Ak úrad práce, sociálnych vecí a rodiny žiadosť schváli, uzavrie so žiadateľom dohodu, na základe ktorej mu zaplatí vzdelávací kurz. V rámci tohto projektu nebude podporované vzdelávanie zamerané na získanie vodičského oprávnenia skupiny B. Ak sa o príspevok uchádza občan, ktorý nie je evidovaný na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako uchádzač o zamestnanie, je potrebné, aby sa pred podaním žiadosti o príspevok zaregistroval ako záujemca o zamestnanie. To je možné urobiť na ktoromkoľvek úrade práce, sociálnych vecí a rodiny bez ohľadu na trvalý pobyt, prostredníctvom formulára „Žiadosť záujemcu o zamestnanie o sprostredkovanie vhodného zamestnania“, ktorý je možné podať osobne, elektronicky na Ústrednom portáli verejnej správy www.slovensko.sk alebo poštou.

Jeden žiadateľ môže byť v rámci tohto projektu podporený maximálne dvakrát. V prípade, ak žiadateľ prejaví záujem o druhý príspevok, uprednostní sa vzdelávanie, ktoré nadväzuje na predošlý kurz. Druhé podporenie môže nasledovať až po ukončení záväzkov vyplývajúcich z prvej dohody uzatvorenej s úradom práce, sociálnych vecí a rodiny. Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny zaplatia uchádzačom o zamestnanie vzdelávacie kurzy v plnej výške na základe splnenia podmienok v dohode o príspevku na vzdelávanie. Znevýhodneným uchádzačom o zamestnanie prispejú aj na pokrytie časti výdavkov súvisiacich s účasťou na prezenčnej forme vzdelávania vo výške 0,95 eur/1 hodinu, najviac v sume 190 eur. V prípade záujemcov o zamestnanie budú úrady práce, sociálnych vecí a rodiny uhrádzať kurzovné vo výške 100 % pri kurzoch realizovaných na základe akreditácie alebo iného relevantného oprávnenia v zmysle legislatívy SR (spravidla profesijne/odborne zamerané vzdelávanie) a vo výške 80 % pri kurzoch realizovaných mimo akreditácie alebo oprávnenia podľa osobitných legislatívnych predpisov SR (spravidla vzdelávanie zamerané na prenositeľné kompetencie).

Aliancia sektorových rád a zoznam nedostatkových profesií

V súlade so znením NP Zručnosti pre trh práce bude Aliancia sektorových rád tento zoznam aktualizovať na kvartálnej báze. Predložený zoznam obsahuje okrem informácie v ktorých sektoroch a regiónoch je príslušná profesia nedostatková aj informáciu o Karte zamestnania, ktorá sa zobrazí po kliknutí na kód SK ISCO-08. Karta zamestnania obsahuje požadované odborné vedomosti, odborné zručnosti a kľúčové kompetencie potrebné pre výkon príslušného zamestnania. Pri posudzovaní vzdelávacích programov vhodných pre prípravu prihlásených uchádzačov o zamestnanie a záujemcov o zamestnanie je potrebné klásť dôraz i na potrebné vedomosti a zručnosti v oblastiach umelej inteligencie, digitálnej a zelenej transformácie.

Špecifické kompetencie v oblasti sociálnej posudkovej činnosti

Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v Senici (výkon práce na pracovisku v Senici) na oddelení peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností ponúka pozíciu sociálneho posudkového pracovníka s nástupom do štátnozamestnaneckého pomeru od 15. augusta 2025, resp. podľa dohody. Pracovná náplň sociálneho posudkového pracovníka zahŕňa:

• Vykonávanie samostatné ucelené odborné činnosti na úseku sociálnej posudkovej činnosti.
• Rozhodovanie v prvom stupni správneho konania na úseku sociálnej posudkovej činnosti.

Kvalifikačné predpoklady pre túto pozíciu sú:

• Vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v odbore sociálna práca.
• Absolvovanie akreditovaného špecializačného vzdelávacieho programu Sociálna posudková činnosť (považuje sa za splnenú najdlhšie do štyroch rokov od vzniku prvého štátnozamestnaneckého pomeru dohodnutého na výkon sociálnej posudkovej činnosti).
• Držiteľ vodičského oprávnenia sk. B.

Všeobecné predpoklady uchádzača zahŕňajú vek najmenej 18 rokov a menej ako 65 rokov, spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, ovládanie štátneho jazyka a bezúhonnosť.

Kontroverzie a navrhované zmeny v posudzovaní zdravotného znevýhodnenia

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny oznámilo, že pristúpi k novelizácii zákona o sociálnej ekonomike a zásadným spôsobom zmení systém, ktorý od roku 2018 zavádzal na Slovenku druh sociálneho podnikania vystavaný na sociálnych podnikoch. Samotné Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny bolo napádané, že nekoná a systém sociálnej ekonomiky je zneužívaný.

V návrhu Novely sa objavilo, aby posudkový lekár úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) rozhodoval, či je pracovná pozícia vhodná pre invalidné, alebo ZŤP osoby, koľko hodín môže človek so zdravotným postihnutím pracovať a koľko hodín asistenta mu „pridelí“ - a to plošne každé 2 roky. Takéto právomoci však patria pracovnej zdravotnej službe (PZS), ktorá pozná konkrétne pracovisko a riziká. Prekrytie kompetencií by znamenalo duplicitu, oneskorenia a vyššie riziko svojvôle.

Čo sa navrhuje?

V prípade zdravotne znevýhodnených osôb sa bude požadovať posúdenie spôsobilosti tejto osoby na konkrétne pracovné miesto (pracovnú činnosť), vrátane potreby pracovného asistenta posudkovým lekárom úradu práce.

Ako je to teraz v zákone stanovené?

Aktuálny § 25a len zavádza lekársku posudkovú činnosť na účely tohto zákona - t. j. posúdenie, či má osoba dlhodobé zdravotné postihnutie vo vzťahu k opísanej pracovnej činnosti. Žiadosť podáva samotná osoba, prikladá sa opis práce (vrátane kategórie práce) a výpis zo zdravotnej dokumentácie. PZS má právomoc dohliadať na pracovné podmienky, posudzovať zdravotnú spôsobilosť na prácu prostredníctvom lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci a poskytovať poradenstvo v BOZP, vrátane návrhov úprav pracoviska. Lekár PZS vydáva „lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti na prácu“ so zákonným záverom len v troch možnostiach: spôsobilý, spôsobilý s dočasným obmedzením, alebo dlhodobo nespôsobilý - a posudok obsahuje faktory práce, kategóriu práce a ďalšie náležitosti. Existuje aj formálne opätovné preskúmanie podľa § 30g. Zákon upravuje aj kategorizáciu prác (1.-4. kategória) podľa rizík - práve preto PZS musí hodnotiť konkrétne pracovisko a jeho faktory, nie posudzovať „od stola“ bez znalosti pracovných podmienok.

V čom je zásadný problém?

Samotný názor, že „Posudkový lekár úradu práce by nezasahoval do kompetencii pracovnej zdravotnej služby ale posudzoval by invalidné osoby a osoby ZŤP na účel kompenzácie vyrovnávacieho príspevku a rozhodoval by o tom, či sú pridelení na pracovnú pozíciu „správne“ vzhľadom k svojmu zdravotnému znevýhodneniu a taktiež bude môcť určiť rozsah hodín a rozsah pracovnej asistencie.“ Má v sebe rozpor a to z dôvodu, že posudkový lekár úradu práce pri určovaní príspevku môže vychádzať len z informácií, ktoré hodnotí výhradne len pracovná zdravotná služba. Ak by novovytvorená pozícia/oprávnenie posudkového lekára na ÚPSVaR, bola oprávnená posudzovať pracovné prostredie, faktory práce, išlo by o duplicitu s PZS a rozhodovaniami od stola bez overených informácii.

Príklad z praxe

Pán Izidór by mal vykonávať prácu ako: Administratívna pracovná sila na 8 hodín denne. Pán Izidór je zamestnanec so Zdravotným znevýhodnením a potrebuje občas pomoc pri manipulácii so šanónmi. PZS navrhne ľahšie šanóny, vozík, rotáciu úloh a prístup k asistentovi „na zavolanie“. V navrhovanom režime by však Posudkový lekár ÚPSVaR mohol bez znalosti pracoviska určiť: „len 4 hodiny práce a 1 hodina asistenta denne“, čo by bolo neflexibilné a pre zamestnávateľa aj zamestnanca nepraktické. Ak sa na to pozriem v číslach, ktoré budú vchádzať už z pripravovanej novely, tak zamestnávateľ získa od ÚPSVaR kompenzáciu na pána Izidóra 343,13 Eur.- brutto a na pracovného asistenta (tu použijeme ešte výpočet z roku 2025 s prihliadnutím, že pán Izidór má invaliditu nad 70%) 115,21 Eur.- brutto. V reálnej praxi, je takýto model nepoužiteľný a to z dôvodu, že je nereálne nájsť pracovného asistenta na 1 hodinu a zamestnávateľ tiež zváži, či sa mu za daných podmienok pán Izidór ekonomicky oplatí.

Často kladené otázky

• Kto určuje, či je pozícia zdravotne vhodná? - PZS, lebo posudzuje konkrétne riziká a vie navrhnúť úpravy.
• Prečo je 2‑ročná povinná kontrola problém? - Ignoruje rizikový profil práce a reálnu zmenu stavu.
• Môže o asistencii rozhodovať ÚPSVaR? - Diskusia pokračuje, ale PZS má lepšie predpoklady na posúdenie.

Projekt "Šanca na návrat"

„Šanca na návrat“ je národný projekt, ktorého prijímateľom je Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže, jeho partnerom je Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, ako aj 10 ústavov na výkon trestu odňatia slobody na Slovensku. Realizácia projektu prebieha hlavne vo výstupných oddieloch, kde sa odsúdení, ktorí boli vo výkone trestu viac ako 3 roky pripravujú na prepustenie. Základný (modulový) resocializačný a výchovný vzdelávací program - preventívno informatívny program zameraný na 7 oblastí, ktoré tvoria skupinu významných rizikových kriminogénnych faktorov (závislosti, právne povedomie, rodina, komunikácia, sebapoznanie, finančná gramotnosť a zamestnanosť). Dôležitou časťou projektu je tvorba mostov medzi životom vo väzení a životom po prepustení, ktoré sa týkajú rôznych oblastí života (práca, rodina, spoločnosť, zdravie a pod.).

tags: #pravomoci #a #kompetencie #upsvar