Nárok zamestnanca na odstupné pri dohode o skončení pracovného pomeru

Dohoda o skončení pracovného pomeru je jedným zo spôsobov skončenia pracovného pomeru. Ľudia si žiaľ bežne zamieňajú pojmy výpoveď a dohoda o skončení pracovného pomeru, pričom nič také, ako „výpoveď dohodou“ neexistuje. Dohoda o skončení pracovného pomeru, ako už z názvu vyplýva, musí obsahovať zhodu zamestnávateľa a zamestnanca na tom, že pracovný pomer končí.

Schéma vzťahov pri skončení pracovného pomeru dohodou

Kedy vzniká nárok na odstupné

Pri dohode o skončení pracovného pomeru vzniká nárok na odstupné za špecifických podmienok. Odstupné priznáva zamestnancovi priamo zákon (§ 76 ods. 2 Zákonníka práce) vtedy, ak sa pracovný pomer skončí dohodou z dôvodov:

  • zrušenia alebo premiestnenia zamestnávateľa,
  • nadbytočnosti zamestnanca (§ 63 ods. 1 písm. b),
  • neschopnosti zamestnanca vykonávať prácu pre pracovný úraz, chorobu z povolania alebo ohrozenie touto chorobou.

Ak zamestnancovi priznáva nárok na odstupné priamo zákon, zamestnávateľ nemá na výber a je povinný mu ho vyplatiť. Ak nárok na odstupné zákon zamestnancovi nepriznáva, je na zamestnávateľovi, či bude ochotný mu odstupné vyplatiť. Zamestnávateľ a zamestnanec sa však môžu dohodnúť na odstupnom aj mimo dôvodov uvedených v zákone.

Dôležitosť správneho uvedenia dôvodu v dohode

Podstatné pre nárok na odstupné v prípade skončenia pracovného pomeru dohodou je to, či bol alebo bude ukončený pracovný pomer z dôvodu na strane zamestnávateľa a tento dôvod je uvedený aj v dohode. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c) Zákonníka práce.

Odstupné a dohoda o skončení pracovného pomeru

Často sa stretávam s tým, že ľudia podpíšu dohodu a nevedia, že im vzniká nárok na odstupné. Zamestnávateľ im to niekedy zamlčí a zamestnanec podpíše, že všetky nároky sú vysporiadané, čo však nemusí byť pravda. Nikdy nepodpisujte dohodu v strese a pod nátlakom! Ak na Vás niekto nalieha, aby ste rýchlo podpísali dohodu, majte sa na pozore.

Porovnanie nárokov pri skončení pracovného pomeru

Dôvod skončenia Nárok na odstupné Poznámka
Organizačné zmeny (nadbytočnosť) Áno (zákonné) Vyžaduje uvedenie v dohode
Zdravotné dôvody (pracovný úraz) Áno (min. 10-násobok) Povinné plnenie zo zákona
Vlastná výpoveď zamestnanca Nie Okrem výnimočných situácií
Uplynutie dohodnutej doby Nie Pokiaľ sa nedohodnete inak

Odstupné vs. odchodné

Kým odstupné predstavuje kompenzáciu ukončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, odchodné plní inú funkciu. Predstavuje akúsi odmenu pre zamestnanca pri jeho odchode na dôchodok. Zamestnancovi patrí pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku.

Infografika rozdielov medzi odstupným a odchodným

Čo robiť, ak zamestnávateľ nepostupuje správne

Neplatnou je dohoda, ktorú zamestnanec podpíše v omyle, ktorý v ňom vyvolal zamestnávateľ, napríklad tvrdením, že pre neho nemá prácu a je nadbytočný. Ak zamestnávateľ nevyplatí zamestnancovi odstupné v stanovenom termíne, vystavuje sa riziku trestného stíhania, keďže nevyplatenie mzdy alebo odstupného je v zmysle Trestného zákona považované za trestný čin.

Ak si nebudete istá dokladom - výpoveďou resp. dohodou o skončení pracovného pomeru, ktorú by Vám predložil zamestnávateľ, nemusíte dohodu ihneď podpísať. Radšej si ponechajte čas na premyslenie a jej preštudovanie za pomoci odborníka.

tags: #narok #zamestnanca #na #odstupne #pri #dohode