Nadobudnutie nároku na súde a informácie súvisiace s výkonom súdnych rozhodnutí

Nadobudnutie nároku na súde je komplexný proces, ktorý zahŕňa rôzne aspekty vlastníckeho práva, procesné podmienky a exekučné konania. Vlastníctvo k veciam je možné nadobudnúť viacerými spôsobmi, vrátane originárnych spôsobov ako je spracovanie, prípadne na základe rozhodnutia súdu. Základným meritórnym rozhodnutím v sporovom konaní je rozsudok, ktorý môže byť čiastočný, medzitýmny alebo konečný. Pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam sú kľúčové zápisy v katastri nehnuteľností a platnosť právnych titulov.

Vlastníctvo k veciam tvoriacim nepatrný majetok poručiteľa nenadobúda obstarávateľ pohrebu dedením, ale ich vydaním, pričom k ich vydaniu dochádza na základe rozhodnutia súdu, ktorým sa súčasne konanie o dedičstve zastavuje. Ide o nadobudnutie vlastníctva k veciam, resp. majetku nepatrnej hodnoty rozhodnutím štátneho orgánu podľa ust. § 133 Občianskeho zákonníka.

Vlastníctvo novo vyhotovenej stavby nadobúda originárnym spôsobom ten, kto stavbu uskutočnil s úmyslom mať ju pre seba. Nie je pritom rozhodujúce, kto bol uvedený ako stavebník v stavebnom alebo kolaudačnom rozhodnutí. Pre posúdenie vzniku podielového spoluvlastníctva k stavbe postavenej spoločnou činnosťou viacerých osôb je rozhodujúca dohoda uzavretá medzi nimi o založení spoluvlastníckych vzťahov. Táto dohoda musí byť uzavretá pred dokončením stavby; nemusí byť písomná a nie je potrebné, aby sa v nej účastníci vopred dohodli o veľkosti spoluvlastníckych podielov.

Dovolací súd dospel k záveru, že chybne zobrazená hranica v katastrálnej mape, ktorá podliehala oprave podľa § 59 ods.2, písm. b) zákona č. 162/1995 Z.z. (katastrálny zákon) nebola spôsobilá založiť titulus putativus, keďže neexistoval právny titul na vstup do držby a užívania dotknutého pozemku nad rozsah právneho stavu vyplývajúceho z celkovej výmery pozemku, ktorú žalovaní 1) a 2) nadobudli na základe kúpnej zmluvy.

Podľa § 31a písm. c) katastrálneho zákona, konanie o návrhu na vklad sa preruší, ak bol účastník konania vyzvaný, aby v určenej lehote predložil verejnú listinu alebo inú listinu, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, alebo aby odstránil nedostatky návrhu, prípadne jeho príloh.

Určovací výrok rozsudku súdu je verejnou listinou, na základe ktorej sa v zmysle § 34 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov záznamom zapisujú do katastra nehnuteľností práva k nehnuteľnostiam.

Verejnou dražbou vydražovanej prevádzkovej jednotky možno nadobudnúť vlastnícke právo buď len k samotnej prevádzkovej jednotke (k vnútornému vybaveniu nebytového priestoru) alebo aj k stavbe, ktorá prevádzkovú jednotku tvorí; to závisí od predmetu dražby a jej výsledku, nachádzajúceho sa v zápisnici o dražbe.

K otázke výkladu (interpretácie) ustanovenia § 16 ods. 2 zák. č. 97/2013 Z.z., podľa ktorého Výbor môže zastupovať členov spoločenstva pred súdmi a orgánmi verejnej správy vo veciach nadobúdania vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam, ktoré sa majú stať súčasťou spoločnej nehnuteľnosti, čím má byť podľa žalobcu daná jeho aktívna vecná legitimácia v spore.

Rozsudok ako kľúčový dokument

Rozsudok je zásadným meritórnym rozhodnutím a v sporovom konaní bezvýnimočnou formou rozhodnutia vo veci samej. Rozlišuje sa rozhodovanie čiastočným rozsudkom z hľadiska objektívnej stránky a z hľadiska subjektívnej stránky.

• Po objektívnej stránke časť prejednávanej veci predstavujú jednotlivé, spravidla žalobou uplatnené nároky, či už so samostatným skutkovým základom, alebo bez neho.
• Po stránke subjektívnej pod časťou uplatneného nároku rozumieme rozhodnutie len voči určitým subjektom konania (účastníkom).

Čiastočný rozsudok „je vo všetkých ostatných otázkach postavený na roveň konečnému rozhodnutiu vo veci samej. Je proti nemu prípustné odvolanie, je spôsobilý nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť, a tým sa stať i exekučným titulom. Čiastočným rozsudkom je možné rozhodnúť aj na odvolacom súde.“

Pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia; tým nie je dotknutá právna úprava sudcovskej koncentrácie. Rozsudok vyhlasuje súd verejne a v mene Slovenskej republiky s uvedením jeho výroku, odôvodnenia a poučenia.

Súd je rozsudkom viazaný jeho vyhlásením. Písomné vyhotovenie rozsudku podpíše sudca. Súd je povinný doručiť rozsudok stranám prítomným na pojednávaní, na ktorom bol rozsudok vyhlásený, a neprítomným stranám je povinný ho odoslať najneskôr do 3 dní.

Obsah a forma rozsudku

Rozsudok obsahuje výrok, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku a o možnosti výkonu rozhodnutia. Odôvodnenie rozsudku súdu musí byť presvedčivé a musí obsahovať okrem iného aj tieto náležitosti:

• stručné a jasné zhrnutie tvrdení a skutkových okolností, ktoré uviedli strany a ktoré sú pre rozhodnutie dôležité,
• označenie dôkazov, ktoré súd vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne s odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax.

„Ak súd odmietne argument strany, musí ho v odôvodnení rozhodnutia vyvrátiť alebo aspoň spochybniť.“ V zmysle dôvodovej správy nie je prípustné, aby si argumenty súdu v súdnom rozhodnutí odporovali. Súčasne by sa mal súd vyrovnať s argumentmi strán, pri ktorých možno predpokladať ich vplyv na konečné rozhodnutie vo veci, a odôvodniť prijatie alebo odmietnutie týchto argumentov.

Opravu chýb v písaní, počítaní a iných zrejmých nesprávností je súd oprávnený vykonať v rozsudku kedykoľvek, a to aj bez návrhu; o tom vydá opravné uznesenie, ktoré je povinný doručiť subjektom konania.

Právoplatnosť a vykonateľnosť rozsudku

Rozsudok súdu nadobúda platnosť, keď ho už ďalej nie je možné napadnúť akýmkoľvek iným spôsobom než postupom preskúmania. Ak je proti rozsudku súdu podané odvolanie v súlade s právnymi predpismi, nadobudnutie platnosti rozsudku sa odloží.

Ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova. V tomto ustanovení sa jednoznačne prejavuje zásada prekážky právoplatne rozhodnutej veci - res iudicata. Predpokladom je totožnosť predmetu konania a totožnosť strán.

V zmysle § 232 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku je vykonateľnosť vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami.

Vo všeobecnosti platí, že rozsudok, ktorým sa ukladá povinnosť plniť, je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je 3-dňová a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd je oprávnený určiť aj dlhšiu lehotu v odôvodnených prípadoch.

Súd môže určiť tzv. predbežnú vykonateľnosť rozsudku, ktorá spočíva v tom, že súd vo výroku rozsudku vysloví, že rozsudok je vykonateľný doručením; takýto výrok sa na účely odvolania považuje za uznesenie.

Zmena rozsudku ukladajúceho povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky je možná na základe žaloby v prípade podstatnej zmeny pomerov rozhodujúcich pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok.

Exekučné konanie

Výkon súdnych rozhodnutí v obchodných a občianskoprávnych veciach s výnimkou rozhodnutí vo veciach maloletých je predmetom zákona č. 233/199ode Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „EP“).

Priebeh exekúcie

Exekúcie vykonáva súdny exekútor, ktorý je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu exekučných titulov (ďalej len „exekučná činnosť“) - vykonávanie tejto činnosti je výkonom verejnej moci. Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica.

Podľa § 48 EP môže oprávnený (t.j. oprávnený z exekučného titulu, subjekt ktorému vykonateľné rozhodnutie priznáva nárok na plnenie) podať návrh na vykonanie exekúcie ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Návrh na vykonanie exekúcie sa podáva Okresnému súdu Banská Bystrica elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky súdu prostredníctvom na to určeného elektronického formulára.

Po začatí exekúcie exekútor upovedomí oprávneného a povinného o začatí exekúcie a o spôsobe jej vykonania, ak ho už je možné určiť a povinného vyzve, aby splnil vymáhaný nárok. Po doručení upovedomenia o začatí exekúcie nemožno nakladať s majetkom podliehajúcim exekúcii bez predchádzajúceho písomného súhlasu exekútora s výnimkou bežných právnych úkonov.

Súdny poplatok je splatný podaním návrhu na vykonanie exekúcie a možno ho platiť len poštovým poukazom alebo prevodom z účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky.

Obmedzenia v exekúcii

Exekúciou nemožno postihnúť majetok alebo práva, ktoré podľa EP alebo podľa osobitných predpisov nepodliehajú exekúcii alebo sú z exekúcie vylúčené, alebo na ktoré je exekúcia neprípustná.

Ostatný majetok štátu a majetok Exportno-importnej banky Slovenskej republiky nepodlieha exekúcii, ak bol vylúčený z exekúcie z dôvodu, že je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na plnenie verejnoprospešného účelu, alebo že majetok Exportno-importnej banky je nevyhnutne potrebný na vykonávanie jej činností a plnenie jej úloh.

Ak ide o vymáhanie peňažnej pohľadávky, ktorá bez príslušenstva ku dňu doručenia návrhu na vykonanie exekúcie neprevyšuje 2 000 eur (tzv. „drobné exekúcie“), nemožno exekúciu vykonať predajom nehnuteľnosti, v ktorej má povinný hlásený trvalý pobyt alebo prechodný pobyt; právo zriadiť exekučné záložné právo na nehnuteľnosť tým nie je dotknuté.

V zmysle paragrafu 66 Vykonávacieho poriadku nemožno zadržať zvieratá chované v domácnosti na nekomerčné účely.

V prípade vykonávania exekúcie zrážkami zo mzdy sa povinnému nesmie zraziť z mesačnej mzdy alebo z iných príjmov základná suma; spôsoby jej výpočtu ustanoví nariadením vláda Slovenskej republiky.

Exekúcii prikázaním pohľadávky z účtu v banke nepodliehajú prostriedky na účte do výšky 165 eur a prostriedky, ktoré sú výslovným vyhlásením povinného určené na výplatu miezd jeho zamestnancov.

Tabuľka 1: Obmedzenia zadržania príjmu v exekučnom konaní

Donucovacie opatrenia v nepeňažných exekúciách

Od 1. apríla 2023 nadobudol účinnosť zákon č. 48/2023 Z. z. Hlavným cieľom novej právnej úpravy je zrýchliť a zefektívniť vedenie exekúcií na uspokojenie práv na nepeňažné plnenie (tzv. nepeňažné exekúcie). Na tento účel bol zavedený inštitút tzv. donucovacích opatrení.

Pri nepeňažnej exekúcii je potrebné, aby sám povinný niečo vykonal (napr. odstránil stavbu) alebo strpel (zdržal sa vypúšťania dymu pri údení). Pri uložení donucovacieho opatrenia sa dbá na to, aby donucovacie opatrenie viedlo k splneniu dotknutej povinnosti.

Ak uloženie peňažnej pokuty neviedlo k splneniu dotknutej povinnosti, až vtedy môžu byť uložené donucovacie opatrenia podľa § 43a ods. 1 písm. b) až d) (zadržanie vodičského preukazu, použitie technických prostriedkov brániacich užívaniu veci, zadržanie osvedčenia o evidencii vozidla), avšak najskôr po vydaní dodatku k povereniu na vymoženie uloženej peňažnej pokuty.

Upovedomenie o uložení donucovacieho opatrenia sa doručuje do vlastných rúk, pričom v súlade s ustanoveniami Civilného sporového poriadku je prípustné aj náhradné doručenie. V prípade splnenia dotknutej povinnosti alebo zastavenia exekúcie, v rámci ktorej bolo donucovacie opatrenie uložené, sa takéto donucovacie opatrenie musí prestať vykonávať bezodkladne, a to aj v prípade, ak nebolo vymožené celkom (najmä pri peňažnej pokute).

Zastavenie a odklad exekúcie

Prebiehajúcu exekúciu môže zastaviť jednak súd, avšak aj exekútor tým, že vydá upovedomenie o zastavení exekúcie. Povinný môže exekútora žiadať, aby mu bolo povolené splniť vymáhaný nárok na peňažné plnenie v splátkach.

Povinný môže podať návrh na zastavenie exekúcie u súdneho exekútora len do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. V neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí tejto lehoty.

Súd môže odložiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu, ak je život, zdravie alebo priaznivý vývoj maloletého výkonom rozhodnutia vážne ohrozený. Na návrh súd môže odložiť výkon cudzieho rozhodnutia, ak bolo v štáte, v ktorom bolo vydané, napadnuté opravným prostriedkom, až do rozhodnutia o opravnom prostriedku.

Súd aj bez návrhu zmení exekútora, ak opakovane alebo závažne porušil povinnosti ustanovené týmto zákonom alebo rozhodnutím súdu.

Staré exekučné konania a ich ukončenie

Zákon č. 2/2017 Z. z. upravuje ukončenie starých exekučných konaní a starých exekúcií špecifickým spôsobom. ZoUNEK sa týka exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

ZoUNEK uložil súdnemu exekútorovi povinnosť oznámiť oprávnenému ukončenie exekučného konania. Ak si oprávnený so súdnym exekútorom nedohodli výslovne spôsob komunikácie, tak rovnako ako upovedomenie o zastavení starej exekúcie, t. j. oprávnenému oznámil ukončenie exekučného konania rovnako, ako mu bolo oznámené (doručené) upovedomenie o zastavení starej exekúcie.

ZoUNEK upravuje niektoré dôvody na zastavenie starej exekúcie zo zákona, t. j. priznáva niektorým skutkovým okolnostiam odôvodňujúcim zastavenie starej exekúcie účinky priamo zákon.

• ABSOLÚTNE VÝNIMKY:
• výživné [§ 2 ods. 2 písm. a)]
• nepeňažné plnenie (resp. súvisiace peňažné plnenie), [§ 2 ods. 2 písm. b)]
• fondy EÚ

„Dosiahnutým výťažkom v zmysle § 2 ods. 2 písm. f) ZoUNEK je potrebné rozumieť plnenie, ktoré bolo poskytnuté súdnemu exekútorovi na základe jeho úkonov bezprostredne smerujúcich k vymoženiu plnenia.“ Plnenia, ktoré boli poskytnuté povinným alebo tretími osobami, ktoré za zaplatenie dlhu zodpovedajú (ručiteľ, príp. záložný dlžník), mimo exekučného konania sa za dosiahnutý výťažok nepovažujú.

Ak stará exekúcia nebola registrovaná v Centrálnom registri exekúcií (CRE) ku dňu zastavenia starej exekúcie, súdnemu exekútorovi nevznikol nárok na náhradu paušálnych trov.

tags: #nadobuda #narok #sud