Komplexný sprievodca výpočtom a nárokom na dlhodobú PN

Ak sa zamestnanec pre chorobou alebo úraz stane práceneschopným, je to nepríjemná situácia nielen pre neho, ale aj pre jeho zamestnávateľa. Zamestnanec ale o svoj príjem úplne nepríde. Časť príjmu mu nahradí zamestnávateľ a časť Sociálna poisťovňa.

Dĺžka trvania PN a s tým spojené náhrady príjmu (nemocenské) sú upravené zákonom a podliehajú určitým pravidlám a podmienkam. Nedodržanie týchto podmienok môže viesť k strate nároku na vyplácanie dávky počas práceneschopnosti. Mnohí zamestnanci sa pýtajú, ako dlho môžu byť na PN, a preto je dôležité poznať relevantné informácie. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o dlhodobej PN, výpočte pravdepodobného vymeriavacieho základu a súvisiacich aspektoch.

Dočasná práceneschopnosť (PN): Základné informácie

PN je skratka pre dočasnú pracovnú neschopnosť. To znamená, že zamestnanec alebo poistenec nemôže dočasne vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby, úrazu alebo zdravotného stavu, ktorý mu bráni pracovať. Počas PN má nárok na nemocenské dávky alebo náhradu mzdy, aby bol aspoň čiastočne finančne zabezpečený.

Dočasná práceneschopnosť nastáva, keď zamestnanec nemôže pracovať zo zdravotných dôvodov. Ošetrujúci lekár určuje dĺžku PN, pričom prvý deň PN začína dňom zistenia choroby alebo úrazu. Výnimkou je situácia, keď sa práceneschopnosť zistí až po pracovnej dobe. Lekár môže uznať dočasnú práceneschopnosť spätne maximálne tri kalendárne dni.

Ošetrujúci lekár môže uznať zamestnanca za práceneschopného na základe:

• Zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej PN zamestnanca v znení neskorších predpisov - ak ide o vyplácanie náhrady príjmu.
• Zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení - ak ide o nemocenské.

Nárok na dávky počas PN

Nárok na nemocenské majú všetci zamestnanci a osoby, ktoré si platia odvody na nemocenské poistenie (dobrovoľne alebo povinne), ak majú od lekára potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti (tzv. PN-ka). Zamestnanec má počas dočasnej PN nárok na:

• Náhradu príjmu od zamestnávateľa (od 1. do 10. dňa PN).
• Nemocenské od Sociálnej poisťovne (od 11. dňa PN, najviac do 52. týždňa).

Náhrada príjmu sa znižuje o polovicu, ak zamestnanec utrpel úraz alebo ochorel v dôsledku požitia alkoholu alebo iných návykových látok. Kolektívna zmluva môže stanoviť vyššiu dennú výšku náhrady príjmu. Dávka môže byť aj polovičná, ak sa niekto stal práceneschopným pod vplyvom alkoholu alebo omamných látok.

Kto nemá nárok na náhradu príjmu a nemocenské?

Podľa prvej podmienky nevznikne nikdy nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti a na nemocenské študentovi pracujúcemu na základe dohody o brigádnickej práci študentov a dôchodcovi (starobný, predčasný starobný, invalidný dôchodca, výsluhový dôchodca po dovŕšení dôchodkového veku a invalidný výsluhový dôchodca) pracujúcemu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti.

Výpočet náhrady príjmu a nemocenského

Pre výpočet náhrady príjmu počas dočasnej práceneschopnosti je potrebné zistiť výšku denného vymeriavacieho základu (DVZ).

Denný vymeriavací základ (DVZ)

Denný vymeriavací základ sa počíta ako podiel súčtu vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. DVZ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nadol. Ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite minimálne od 1. januára kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikla PN, použije sa DVZ z tohto obdobia.

Je však ustanovený aj maximálny denný vymeriavací základ. Vypočíta sa z 24-násobku priemernej mesačnej mzdy za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie náhrady príjmu alebo nemocenského. Štát každý rok prepočítava maximálnu výšku náhrady príjmu a nemocenskej dávky, ktorú nie je možné prekročiť.

Rozhodujúce obdobie pre výpočet

Nemocenské sa počíta z denného vymeriavacieho základu alebo z pravdepodobného vymeriavacieho základu. Z pravdepodobného vymeriavacieho základu sa nemocenské počíta napríklad vtedy, ak zamestnanec alebo povinne / dobrovoľne nemocensky poistená osoba nemali v rozhodujúcom období denný vymeriavací základ. Vo väčšine prípadov sa berie hrubá mzda resp. vymeriavací základ z predchádzajúceho kalendárneho roka.

Ak nemocenské poistenie pred vznikom dočasnej PN trvalo menej ako 90 dní (zamestnanec nemal v rozhodujúcom období príjem počas celého roka), tak rozhodujúce obdobie sa počíta od vzniku nemocenského poistenia (t.j. od 1. dňa vzniku nemocenského poistenia do dňa, ktorý predchádza dňu vzniku PN).

Ak nemocenské poistenie trvalo menej ako 90 dní a pred vznikom dočasnej PN zaniklo (z dôvodu ukončenia pracovného pomeru) a zamestnanec je v ochrannej lehote, tak rozhodujúcim obdobím je obdobie od vzniku nemocenského poistenia (t.j. od 1. dňa vzniku nemocenského poistenia do dňa, ktorý predchádza dňu skončenia nemocenského poistenia).

Ako sa vypláca náhrada príjmu a nemocenské

Náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti poskytuje zamestnancovi jeho zamestnávateľ, a to za kalendárne dni od 1. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie do 10. dňa. Celková suma náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor.

Od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia (najdlhšie do 52. týždňa od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti) má zamestnanec nárok na nemocenskú dávku, ktorú mu poskytuje Sociálna poisťovňa. Výška nemocenského je 55 % denného vymeriavacieho základu. Celková suma nemocenskej dávky sa zaokrúhľuje na 10 eurocentov nahor. Nemocenská dávka sa primárne vypláca na bankový účet alebo v hotovosti na adresu, ktoré zamestnanec pri vzniku prvej ePN oznámil Sociálnej poisťovni. Ak tak neurobil, tak sa vyplatí na bankový účet, na ktorý mu zamestnávateľ vypláca mzdu.

Prehľad výšky nemocenského:

Príklady výpočtu PN

Príklad 1: Zamestnanec pracoval celý minulý rok bez zmien mzdy

Mzda zamestnanca: 950 eur.
Dĺžka PN: 14 dní.

• Od 1. do 3. dňa PN: 25 % z DVZ.
• Od 4. do 14. dňa PN: 55 % z DVZ.

Príklad 2: Zamestnanec s prerušeným nemocenským poistením

Mzda zamestnanca: 950 eur.
Prerušenie PN v minulom roku: 35 dní.
Dĺžka PN: 14 dní.

• Od 1. do 3. dňa PN: 25 % z DVZ.
• Od 4. do 14. dňa PN: 55 % z DVZ.

Príklad 3: Zamestnanec s vysokou mzdou

Mzda zamestnanca: 2500 eur.
Dĺžka PN: 14 dní.

DVZ sa vypočíta: 2500 eur (výška mzdy) * 12 (mesiacov) = 30000 / 365 dní = 82,1917 eur (max suma DVZ za rok 2022 je však 74,4987, t.j. použije sa maximálna suma).

• Od 1. do 3. dňa PN: 25 % z max. DVZ.
• Od 4. do 14. dňa PN: 55 % z max. DVZ.

Príklad 4: Zamestnanec s nedávnym nástupom do zamestnania

Mzda zamestnanca: 950 eur.
Začiatok pracovného pomeru: 1. októbra 2022.
PN začala: 1. marca 2023, dĺžka PN 14 dní.

Rozhodujúce obdobie je od 1.10.2022 do 28.2.2023, t.j. 151 kalendárnych dní.

• Od 1. do 3. dňa PN: 25 % z DVZ.
• Od 4. do 14. dňa PN: 55 % z DVZ.

Príklad 5: PN v ochrannej lehote

Mzda zamestnanca: 950 eur.
Začiatok pracovného pomeru: 1. októbra 2022.
Koniec pracovného pomeru: 9. januára 2023.
PN začala: 10. januára 2023 (v ochrannej lehote), dĺžka PN 14 dní.

Rozhodujúce obdobie je od 1.10.2022 do 9.1.2023, t.j. 101 kalendárnych dní.

• Od 1. do 3. dňa PN: 25 % z DVZ.
• Od 4. do 14. dňa PN: 55 % z DVZ.

Dĺžka trvania PN a invalidný dôchodok

Dĺžka trvania PN je ohraničená zákonom, konkrétne do 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti. Po roku práceneschopnosti sa prerušuje povinné nemocenské aj dôchodkové poistenie, čo v praxi znamená ich zánik. O invalidný dôchodok je možné požiadať aj skôr ako po uplynutí celého roku na PN.

ePN - elektronická práceneschopnosť

Zamestnanca uznáva za práceneschopného ošetrujúci lekár, ktorý PN potvrdí vytvorením elektronického záznamu o dočasnej pracovnej neschopnosti v elektronickej zdravotnej knižke v systéme ezdravie. Táto elektronická práceneschopnosť (ePN) v plnom rozsahu nahrádza predchádzajúce 5-dielne papierové potvrdenie, ktoré sa od 1. januára 2023 zrušilo. Zaevidovaná ePN sa automatizovane prenesie aj do systému elektronických služieb Sociálnej poisťovne, kde si ju ako na jedinom mieste môže zamestnávateľ pozrieť.

Tlačivo o dočasnej PN (papierová forma)

Tlačivo o dočasnej PN sa skladá z viacerých častí:

• Diel I. s názvom „Legitimácia dočasnej pracovnej neschopnosti” si necháva pacient a musí ho mať pri sebe počas trvania celej PN.
• Diel II. s názvom „Žiadosť o nemocenské” musí zamestnanec predložiť svojmu zamestnávateľovi v prípade, že pracovná neschopnosť presiahne 10 dní.
• Diel IIa., ktorým je „Žiadosť o náhradu príjmu počas dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca”, využíva zamestnanec na uplatnenie nároku na príjem pri dočasnej pracovnej neschopnosti. Diely II. a IIa. musí bezodkladne doručiť zamestnávateľovi.
• Diel III. si necháva ošetrujúci lekár. Ten ho zasiela Sociálnej poisťovni.
• Diel IV. predstavuje doklad, cez ktorý poistenec nahlasuje skončenie dočasnej pracovnej neschopnosti. Po skončení PN musí zamestnanec odovzdať zamestnávateľovi aj diel IV., ktorý mu dá lekár.

Dobrovoľne nemocensky poistené osoby a povinne nemocensky poistené samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré majú od prvého dňa PN nárok na nemocenskú dávku, predkladajú druhý diel tlačiva priamo Sociálnej poisťovni.

Kontroly počas PN a dodržiavanie liečebného režimu

Aby sa zistilo, či osoba dodržiava všetky podmienky dočasnej PN a či má stále nárok na dávky, vykonávajú sa kontroly v domácnosti počas PN. Kontrola sa vykonáva v byte alebo dome dočasne práceneschopného poistenca s jeho súhlasom. Kontrola dodržiavania liečebného režimu sa môže vykonávať sedem dní v týždni, teda aj počas víkendov, voľných dní alebo sviatkov.

Osoba, ktorá je PN, by si preto mala dávať veľký pozor na dodržiavanie všetkých podmienok. V prípade, že by pacient nebol zastihnutý doma, pracovník Sociálnej poisťovne vykonávajúci kontrolu nechá v poštovej schránke tlačivo „Oznámenie o vykonaní kontroly”.

Porušenie liečebného režimu

Ak Sociálna poisťovňa vyhodnotí situáciu ako porušenie liečebného režimu, poistenec stráca nárok na výplatu nemocenskej dávky odo dňa porušenia liečebného režimu až do skončenia dočasnej PN. K porušeniu ďalších povinností patrí napríklad neoznámenie zmeny adresy, na ktorej sa osoba zdržiava, alebo neodstránenie prekážky na výkon kontroly aj napriek upozorneniu. Výška pokuty je spravidla do 100 eur, no v prípade opakovaného porušenia povinností počas každej pracovnej neschopnosti sa môže vyšplhať až do 170 eur.

Sociálna poisťovňa na svojej webovej stránke informuje aj o tom, ako sa správať počas PN. Okrem toho, že poistenec nesmie vykonávať zárobkovú činnosť, musí sa taktiež zdržať požívania alkoholických nápojov a fajčenia. Pri niektorých ochoreniach má dokonca povinnosť aj ležať.

PN v zahraničí

Ak poistencovi vznikla dočasná pracovná neschopnosť na území iného členského štátu EÚ, Švajčiarska, Nórskeho kráľovstva, Islandskej republiky, Lichtenštajnského kniežatstva, Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska (ďalej „štát EÚ“) alebo na území štátu, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení (ďalej „zmluvný štát“ - Zmluvy o sociálnom zabezpečení uzatvorené Slovenskou republikou), pričom predmetom tejto zmluvy sú i nemocenské dávky (napr. Ukrajina), nárok na nemocenské si poistenec uplatňuje priamo v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne prostredníctvom potvrdenia ošetrujúceho lekára vystaveného v štáte EÚ alebo v zmluvnom štáte, v ktorom bola uznaná dočasná pracovná neschopnosť. Musí ísť o potvrdenie, ktoré i v štáte jeho vystavenia slúži na účely uplatnenia nároku na peňažnú dávku v chorobe.

Ak ošetrujúci lekár v štáte EÚ, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť, nevydáva potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, je potrebné o vystavenie potvrdenia požiadať príslušnú inštitúciu štátu, na ktorého území vznikla dočasná pracovná neschopnosť; táto inštitúcia bezodkladne zabezpečí lekárske posúdenie práceneschopnosti a vystavenosti potvrdenia, spravidla na dokumente SED S055.

Potrebné dokumenty pre uplatnenie nároku na nemocenské v zahraničí

• Žiadosťou o nemocenské (ak dočasná pracovná neschopnosť vznikne v dôsledku úrazu, povinnosť predložiť k potvrdeniu tlačivo Hlásenie úrazu vyplnené poistencom); Hlásenie úrazu je potrebné vyplniť aj v prípade, ak je vystavená ePN.
• Predložením Preukazu o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorý vystaví ku koncu kalendárneho mesiaca lekár - je potrebné doručiť ho do pobočky Sociálnej poisťovne včas, najlepšie do 5. dňa nasledujúceho mesiaca.
• Predložením IV. dielu tlačiva Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti (ak trvala viac ako 10 dní) alebo iným dokladom, ktorý ovplyvňuje nárok na nemocenské a jeho sumu (napr. oznámiť príslušnej pobočke ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti do troch dní odo dňa skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, ak dočasná pracovná neschopnosť trvala viac ako desať dní (telefonicky, faxom, elektronickou poštou, písomne, zaslaním IV. dielu).

Ošetrovné (OČR)

V určitých prípadoch sa poskytuje ošetrovné, čo je dávka určená pre rodiča dieťaťa, ktoré potrebuje ošetrovanie inou osobou (príp. starostlivosť o iného rodinného príslušníka). Niekedy je označované ako ošetrovanie člena rodiny, OČR. Výška dávky je 55 % z vymeriavacieho základu.

Výpočet ošetrovného

DVZ sa vypočíta ako podiel vymeriavacieho základu v rozhodujúcom období a počtu kalendárnych dní rozhodujúceho obdobia. DVZ sa zaokrúhľuje na 4 desatinné miesta nahor. Rozhodujúce obdobie sa určuje vzhľadom na nemocenské poistenie, z ktorého sa priznalo ošetrovné. DVZ nemôže byť vyšší ako DVZ určený z 2-násobku priemernej mzdy zistenej v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa začína poskytovať materské. V praxi to znamená, že maximálne ošetrovné (nemocenské) získate z vymeriavacieho základu, resp. hrubého príjmu vo výške dvojnásobku priemernej mzdy.

Rozhodujúce obdobie pre ošetrovné

Na to, aby sme správne vypočítali DVZ a teda i ošetrovné, musíme najskôr správne určiť tzv. rozhodujúce obdobie. A to sa určí podľa toho, kedy začalo nemocenské poistenie, z ktorého sa dávka priznáva. Čiže - kedy začalo zamestnanie zamestnanca (resp. SZČO, DNPO). V prípade, že nárok na ošetrovné vznikol zamestnancovi, rozhodujúce obdobie je spravidla predchádzajúci kalendárny rok.

Ak zamestnanec nemal v takto určenom rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie (nemal príjem), výška materského sa určí z pravdepodobného DVZ. Pravdepodobný denný vymeriavací základ je jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie ošetrovného, resp. nemocenského. Súčasne však platí, že pravdepodobný DVZ je najviac jedna tridsatina aktuálne platného minimálneho základu.

tags: #pravdelodobny #zarobok #pri #dlhodobej #pn