Zrušenie povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti je komplexný proces, ktorý so sebou prináša pre poskytovateľa zdravotnej starostlivosti rad práv a povinností. Tento článok sa zameriava na preskúmanie týchto aspektov v kontexte slovenského právneho systému, s cieľom poskytnúť jasný a štruktúrovaný prehľad pre dotknuté subjekty.
Poskytovanie zdravotnej starostlivosti je na Slovensku prísne regulované. Ak sa poskytovateľ rozhodne ukončiť svoju činnosť, musí dodržať stanovené postupy a splniť si všetky povinnosti vyplývajúce zo zrušenia povolenia. Zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov upravuje podmienky poskytovania zdravotnej starostlivosti na Slovensku.
Zánik lekárne a s tým súvisiace povinnosti
Ukončenie prevádzkovania lekárne, ktorej držiteľom povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti je fyzická osoba podnikateľ, je pomerne častým javom, ktorý nastáva zväčša z dôvodu odpredaja lekárne alebo prechodu na poskytovanie lekárenskej starostlivosti formou spoločnosti s ručením obmedzeným.
Zrušenie povolenia na zaobchádzanie s určenými látkami
Lekárne, ktoré počas svojej existencie požiadali Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) o vydanie povolenia na zaobchádzanie s určenými látkami, nesmú pri svojom zániku zabudnúť na požiadanie o zrušenie tohto povolenia. V súlade so zákonom o orgánoch štátnej správy vo veciach drogových prekurzorov je ŠÚKL oprávneným orgánom, ktorý nie len povolenia na zaobchádzanie s týmito látkami vydáva, ale aj ich pozastavuje, respektíve celkom ruší.
Žiadosť o zrušenie povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti
Ďalším krokom pri zániku lekárne je podanie žiadosti o zrušenie povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti. Povolenie na poskytovanie lekárenskej starostlivosti zruší ten orgán, ktorý rozhodol o jeho vydaní. Žiadosť o zrušenie povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti je lekáreň povinná podať najmenej dva mesiace pred dňom, od ktorého žiada, aby jej povolenie bolo zrušené.
Kedy samosprávny kraj žiadosti nevyhovie?
Existujú aj prípady, kedy samosprávny kraj nemusí žiadosti o zrušenie povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti vyhovieť. Stane sa tak vtedy, ak sa voči poskytovateľovi lekárenskej starostlivosti vykonáva dohľad nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti alebo sa vedie konanie o uloženie pokuty pre porušenie povinnosti, ktoré sú uložené poskytovateľom lekárenskej starostlivosti zákonom.
Čo so zásobami liekov?
Informácie o tom, čo robiť so zásobami liekov po zrušení povolenia, sú kľúčové pre zabezpečenie plynulého prechodu a dodržania legislatívnych noriem.
Zrušenie živnostenského oprávnenia
Medzi posledné kroky pri zániku lekárne patrí zrušenie samotného živnostenského oprávnenia. Živnostenské oprávnenie zo zákona zaniká dňom uvedeným v oznámení o ukončení podnikania. V prípade, ak v oznámení o skončení podnikania nie je vyznačený neskorší deň, kedy má oprávnenie zaniknúť, živnostenské oprávnenie zanikne nasledujúci deň po dni doručení ukončenia podnikania živnostenskému úradu. Žiadosť odporúčame podať elektronicky prostredníctvom ústredného portálu verejnej správy na stránke www.slovensko.sk, pokiaľ máte elektronický občiansky preukaz a zriadený elektronický prístup. Na oznámenie zrušenia živnosti použite formulár „Oznámenie o ukončení podnikania“. Veľmi dôležité je, aby ste si skontrolovali vo formulári dátum ukončenia.
Zrušenie registrácie na daň z príjmov a DPH
Fyzická osoba podnikateľ, ktorá sa rozhodne požiadať o zrušenie živnostenského oprávnenia, musí do 30 dní odo dňa zrušenia živnosti požiadať daňový úrad o zrušenie registrácie na daň z príjmov, rovnako tak aj registráciu na DPH - daň z pridanej hodnoty (ak bola lekáreň registrovaná ako platca DPH). Daňovému úradu je potrebné následne vrátiť aj osvedčenia o registrácii. U registrácie DIČ - daňové identifikačné číslo (biela kartička) do 15 dní a u registrácie na DPH (ružová kartička s IČ DPH) do 10 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o zrušení registrácie uvedených daní. Podnikateľ nepodáva daňové priznanie k dátumu ukončenia, či prerušenia živnosti, ale podáva ho za zdaňovacie obdobie, v ktorom skončil (prerušil) živnostník podnikanie, a to v lehote 3 kalendárnych mesiacov odo dňa skončenia zdaňovacieho obdobia, teda od skončenia príslušného kalendárneho roka (do 31. marca nasledujúceho roka).
Povinnosti voči zamestnancom
Dôležitou oblasťou pri skončení činnosti lekárne, ktorú nie je možné opomenúť, sú povinnosti voči zamestnancom lekárne. Ak však lekáreň prevádzkovaná fyzickou osobou podnikateľom zaniká s tým, že existuje nový subjekt, ktorý bude túto lekáreň naďalej prevádzkovať, Zákonník práce pozná na takúto situáciu vhodný inštitút. Týmto inštitútom obsiahnutým v Zákonníku práce je prechod práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov. Samozrejme, nedeje sa tak automaticky, ale je potrebné splniť zákonom stanovenú podmienku. V takomto prípade preberajúci zamestnávateľ (nový poskytovateľ) je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá takýmto prevodom pokračuje ako zamestnávateľ voči doterajším zamestnancom lekárne. Využitím tohto inštitútu všetky uzatvorené pracovné zmluvy medzi pôvodným zamestnávateľom (zanikajúca lekáreň) a zamestnancami, ktoré existujú ku dňu prevodu, budú zaväzovať nového poskytovateľa.
Zánik povinného poistenia a oznámenie NCZI
Zrušením živnosti automaticky zaniká povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. Odo dňa zrušenia prestáva fyzická osoba podnikateľ platiť sociálne odvody. Zo znenia zákona vyplýva, že údaje o poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, u ktorého pracuje zdravotnícky pracovník, nie sú súčasťou elektronického preukazu. Držiteľ povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti vo výdajni audio-protetických zdravotníckych pomôcok a poskytovateľ zdravotnej starostlivosti sú povinní v deň skončenia pracovnoprávneho vzťahu s osobou, ktorej je vydaný elektronický preukaz pracovníka v zdravotníctve, túto skutočnosť oznámiť NCZI - Národnému centru zdravotníckych informácií.
Zmeny a doplnenia zákona č. 578/2004 Z. z. zákonom č. 125/2020 Z. z.
Zákon č. 125/2020 Z. z. priniesol niekoľko dôležitých zmien a doplnení do zákona č. 578/2004 Z. z. Tieto zmeny sa týkali najmä:
- Mobilné odberové miesta: Umožnil sa vznik mobilných odberových miest počas krízovej situácie z dôvodu ochorenia COVID-19. Regionálne úrady verejného zdravotníctva dostali právomoc vydávať povolenia na ich prevádzkovanie.
- Epidemiologické ambulancie: Ministerstvo zdravotníctva mohlo počas krízovej situácie vydať povolenie na prevádzkovanie epidemiologickej ambulancie samosprávnemu kraju alebo právnickej osobe zriadenej alebo založenej samosprávnym krajom.
- Dočasná zmena povolenia: Ministerstvo zdravotníctva mohlo vydať rozhodnutie o dočasnej zmene povolenia na prevádzkovanie ambulancie pevnej ambulantnej pohotovostnej služby na činnosť epidemiologickej ambulancie.
- Zrušenie povolenia: Orgán príslušný na vydanie povolenia mohol počas krízovej situácie prerušiť konanie o zrušení povolenia z dôvodu potreby zabezpečenia poskytovania zdravotnej starostlivosti.
- Povinnosti držiteľov povolenia: Držitelia povolenia na prevádzkovanie mobilného odberového miesta a epidemiologickej ambulancie mali nové povinnosti, napríklad poskytovať zdravotnú starostlivosť denne všetkým osobám s indikáciou zo zdravotných dôvodov a nahlasovať údaje Národnému centru zdravotníckych informácií.
Konanie o vydanie a zrušenie povolenia
Na konanie o vydanie povolenia na prevádzkovanie mobilného odberového miesta sa nevzťahuje správny poriadok a proti rozhodnutiu v tomto konaní nie je prípustný opravný prostriedok. Ministerstvo zdravotníctva môže rozhodnutím zrušiť povolenie na prevádzkovanie epidemiologickej ambulancie aj z vlastného podnetu, ak pominuli dôvody na jeho vydanie. Odvolanie proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok.
Práva a povinnosti osôb, ktorým sa poskytuje zdravotná starostlivosť
Súhlas na poskytovanie zdravotnej starostlivosti
Vyšetrovacie a liečebné výkony sa vykonávajú so súhlasom pacienta. Na osobitne závažné vyšetrovacie alebo liečebné výkony alebo na výkony závažne meniace spôsob ďalšieho života si lekár vyžiada súhlas pacienta udelený v písomnej alebo inak preukázateľnej forme (pozitívny reverz). Ak pacient napriek náležitému vysvetleniu odmieta potrebnú zdravotnú starostlivosť, lekár si od neho vyžiada vyjadrenie o jej odmietnutí v písomnej alebo inak preukázateľnej forme (negatívny reverz).
Starostlivosť bez súhlasu pacienta
Vyšetrovacie a liečebné výkony vrátane ústavnej zdravotnej starostlivosti možno vykonať aj vtedy, ak od pacienta vzhľadom na jeho zdravotný stav alebo od jeho zákonného zástupcu nemožno súhlas vyžiadať, ale ho možno predpokladať. Právo na poskytovanie zdravotnej starostlivosti sa zaručuje rovnako každému v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania, zakazuje sa diskriminácia (z dôvodov pohlavia, náboženského vyznania, manželského a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, zdravotného postihnutia, veku, majetku, rodu alebo iného postavenia). Osoba nesmie byť v súvislosti s výkonom svojich práv prenasledovaná a ani inak postihovaná.
- Odmietnutie pitvy: Musí mať písomnú formu a musí obsahovať údaje, ktoré umožnia jednoznačne osobu určiť.
- Poskytovanie údajov zo zdravotnej dokumentácie: Osoba alebo jej zákonný zástupca, alebo osoba splnomocnená na základe písomného splnomocnenstva má právo na poskytovanie údajov alebo môže nahliadať do zdravotnej dokumentácie. Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti môže odmietnuť nahliadnutie do zdravotnej dokumentácie osobe, ktorej sa poskytuje zdravotná starostlivosť v špecializačnom odbore psychiatria alebo v špecializačnom odbore klinická psychológia, ak by negatívne ovplyvnilo jej liečbu.
Medicínske právo a zodpovednosť
V lekárskej praxi často dochádza k prípadom, keď dôjde k pochybeniu zdravotného pracovníka. Následkom takého pochybenia môže byť poškodenie zdravia pacienta, ktoré v krajných prípadoch môže viesť až k jeho smrti. Osoba, ktorá v rámci poskytovania zdravotnej starostlivosti robí určitý úkon, musí myslieť na to, že s takýmto úkonom sa spájajú dôsledky, a nie zriedka ide o dôsledky právne. Zodpovednosť je vo všeobecnosti zložitou témou. V súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a zabezpečovaním ochrany práv pacientov nezastupiteľnú úlohu zohráva medicínske právo.
Zdravotná starostlivosť je v zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zdravotnej starostlivosti“) definovaná ako súbor pracovných činností, ktoré vykonávajú zdravotnícki pracovníci, vrátane poskytovania liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín s cieľom predĺženia života fyzickej osoby, zvýšenia kvality jej života a zdravého vývoja budúcich generácií. Prostredníctvom nej sa teda chráni zdravie a život fyzickej osoby. Práve zdravie a životy osôb sú najvyššie hodnoty, ktorých ochranu zabezpečuje právo.
Na to, aby poskytovateľ zdravotnej starostlivosti mohol poskytovať zdravotnú starostlivosť, musí získať povolenie (vydáva príslušný orgán verejnej správy), licenciu (vydáva ju príslušná komora, napr. Slovenská lekárska komora vydáva 4 typy licencií: a) licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, b) licencia na výkon lekárskeho povolania, c) licencia na výkon funkcie odborného zástupcu, d) licencia na výkon lekárskej posudkovej činnosti) alebo živnostenské oprávnenie.
Predpoklady pre právnu zodpovednosť
Na to, aby bolo možné vyvodiť voči určitej osobe (v prípade zodpovednosti v oblasti zdravotníctva pôjde najmä o poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, lekára, resp. iného zdravotníckeho pracovníka) právnu zodpovednosť, musia byť naplnené predpoklady, ktoré pre jej vznik platné právo ustanovuje. Ide o:
- Protiprávny úkon: Porušenie právnej povinnosti.
- Škoda: Následok protiprávneho úkonu.
- Príčinná súvislosť (kauzálny nexus): Medzi protiprávnym úkonom a škodlivým následkom musí byť vzťah príčiny a následku.
- Zavinenie: Vyžaduje sa v prípade subjektívnej zodpovednosti (úmysel alebo nedbanlivosť).
Druhy právnej zodpovednosti v medicíne
Právna náuka rozoznáva niekoľko druhov zodpovednosti, ktoré sa môžu uplatniť v medicínskom prostredí:
- Trestnoprávna zodpovednosť:
Základným trestnoprávnym predpisom je zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon, ktorý upravuje základy trestnej zodpovednosti. Trestnoprávna zodpovednosť je najzávažnejším druhom zodpovednosti, pretože v rámci nej súd rozhoduje o osobnej slobode obžalovaného. Pri výkone zdravotníckeho povolania môže dôjsť k spáchaniu rôznych trestných činov, ako je napríklad usmrtenie, nedovolené prerušenie tehotenstva, účasť na samovražde, ublíženie na zdraví, poškodenie zdravia, neposkytnutie pomoci, ohrozovanie zdravia nepovolenými liečivami, zdravotníckymi pomôckami a potrebami, ohrozovanie pod vplyvom návykovej látky, podvod. Ak je zdravotnícky pracovník uznaný vinným v trestnom konaní, je výrok súdu o vine dostatočným dôkazom i pre vznik občianskoprávnej zodpovednosti za škodu i za porušenie pracovnej disciplíny podľa Zákonníka práce.
Príklad: Okresný súd v Trenčíne dňa 5. 3. 2013 vymeral nepodmienečný trest odňatia slobody na 2,5 roka a 6-ročný zákaz činnosti lekárke, ktorá podľa verdiktu súdu neúmyselne spôsobila smrť 4-ročného chlapčeka nesprávnou diagnostikou.
- Občianskoprávna zodpovednosť:
Rovnako ako ostatné druhy právnej zodpovednosti v medicíne, ani občianskoprávna zodpovednosť nie je upravená osobitným právnym predpisom. Pre zodpovednostné právne vzťahy vznikajúce pri poskytovaní právnej zodpovednosti sa aplikujú príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb.). Ak sú naplnené prvé tri predpoklady právnej zodpovednosti (t. j. protiprávny úkon, škoda, príčinná súvislosť), hovoríme o objektívnej zodpovednosti, ktorá je zodpovednosťou bez ohľadu na zavinenie. Objektívnej zodpovednosti je možné zbaviť sa na základe tzv. liberačných dôvodov. Občiansky zákonník upravuje však aj prípad absolútnej objektívnej zodpovednosti, ktorej sa nie je možné zbaviť. Prípadom absolútnej objektívnej zodpovednosti v zdravotníctve je zodpovednosť za škodu spôsobenú okolnosťami, ktoré majú pôvod v povahe použitej veci (§ 421a OZ). V tomto prípade ide o zodpovednosť za výsledok, za škodu nezodpovedá ten, kto vec (prístroj, nástroj, príp. liečebný prípravok) vyrobil, ale ten, kto ho použije. Štvrtým predpokladom právnej zodpovednosti je zavinenie. To sa vyžaduje v prípade subjektívnej zodpovednosti. Subjektívnej zodpovednosti je možné zbaviť sa exkulpáciou (vyvinením).
Príklad: Novorodenec bol po narodení uložený v inkubátore. V dôsledku technickej poruchy zariadenia došlo k úmrtiu dieťaťa. V tomto prípade ide o absolútnu objektívnu zodpovednosť.
- Pracovnoprávna zodpovednosť:
Je zodpovednosť vyplývajúca z pracovnoprávnych vzťahov. Základným pracovnoprávnym predpisom je zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, ktorý upravuje zodpovednosť zamestnávateľa a zamestnanca. Ak by zamestnanec poskytovateľa zdravotnej starostlivosti spôsobil pri výkone svojho zamestnania alebo v súvislosti s ním škodu pacientovi alebo inému subjektu odlišnému od zamestnávateľa, zodpovedať za ňu poškodenému nebude mať priamo zamestnanec. Za spôsobenú škodu bude zodpovedať poskytovateľ zdravotnej starostlivosti ako zamestnávateľ. Zamestnávateľ má následne právo požadovať od zamestnanca náhradu, hovoríme o tzv. regrese. Tu už pôjde o pracovnoprávnu zodpovednosť v zmysle Zákonníka práce. Zákonník práce determinuje rozsah náhrady škody, ktorú môže zamestnávateľ od zamestnanca požadovať. Podľa § 186 ods. 2 náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ požaduje od zamestnanca, nesmie u jednotlivého zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu. Zároveň stanovuje, kedy zamestnanec zodpovedá za škodu spôsobenú v plnom rozsahu.
Príklad: Zdravotná sestra uzavrela dohodu o hmotnej zodpovednosti. Pri práci nešťastnou náhodou prevráti šálku s kávou na notebook, čím spôsobí zamestnávateľovi škodu 900 eur.
- Správnoprávna zodpovednosť:
Je to zodpovednosť fyzických a právnických osôb voči orgánom verejnej správy za dodržiavanie noriem správneho práva, ktoré sú obsiahnuté vo veľkom množstve všeobecne záväzných predpisov. Ich porušením môže dôjsť k priestupku alebo inému správnemu deliktu. Orgánom oprávneným konať vo veci je vždy príslušný orgán verejnej správy.
Príklad: Matka odmietne zaočkovať svoje dieťa proti záškrtu, hoci ide o povinné očkovanie. Dopustí sa porušenia právnej povinnosti a môže jej byť uložená pokuta v sume 331 eur.
- Disciplinárna zodpovednosť voči profesijným komorám:
Je zodpovednosť, ktorú možno uplatniť len v obmedzenej miere a len voči členom komory. Zdravotníckymi profesijnými komorami sú napríklad Slovenská lekárska komora, Slovenská komora zubných lekárov, Slovenská lekárnická komora, Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek a ďalšie komory. Disciplinárne opatrenia, ktoré možno uložiť členovi komory, upravuje v § 65 zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. Disciplinárne konanie sa začína na návrh kontrolného výboru komory alebo na návrh Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
Príklad: Lekár, člen Slovenskej lekárskej komory, predpisuje a podáva lieky, od ktorých vzniká závislosť, na iné ako liečebné účely. Poruší tým Etický kódex zdravotníckeho pracovníka a môže mu byť uložená pokuta do 1 659 eur, podmienečné vylúčenie z komory alebo vylúčenie z komory.
- Zmluvná zodpovednosť:
Ak hovoríme o zmluvnej zodpovednosti, máme na mysli zodpovednosť za záväzky prevzaté zmluvou. Zmluvnou stranou je zvyčajne na jednej strane poskytovateľ zdravotnej starostlivosti a na strane druhej zdravotná poisťovňa. V zmysle § 79 ods. 1 písm. s) zákona č. 578/2004 Z. z. je povinný poskytovateľ zdravotnej starostlivosti uzavrieť zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú osobám v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Je veľmi dôležité, aby zdravotnícke zariadenie malo správne dojednané podmienky poistenia s konkrétnou poisťovňou. Nesprávne nastavené poistenie by mohlo pre zdravotnícke zariadenie znamenať jeho podpoistenie, čo by v konečnom dôsledku mohlo mať závažné ekonomické dôsledky.
Sťažnosti a dohľad nad zdravotnou starostlivosťou
Ak sa domnievate, že Vášmu otcovi nebola zdravotná starostlivosť poskytnutá správne, máte právo podľa zákona č. 581/2004 Z. z. podať podnet na prešetrenie na pobočke Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, a to tej, do územného obvodu ktorého patrí miesto, kde bola zdravotná starostlivosť poskytnutá. Na príslušnú pobočku Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou je potrebné poslať písomný podnet (podpísaný), v ktorom sa uvedie meno a adresa podávateľa podnetu, uvediete vzťah k osobe, voči ktorej žiadate o vykonanie dohľadu nad poskytnutím zdravotnej starostlivosti, názov zdravotníckeho zariadenia/meno lekára, príp. údaje o tom, kedy a kde bola zdravotná starostlivosť poskytnutá, rovnako skutočnosť, že bola poskytovaná rýchlou zdravotnou službou ako aj opis problému - teda uvediete v tomto podnete aj všetky vo Vašej otázke opísané skutočnosti, ktoré mohli mať za následok nesprávne poskytnutie zdravotnej starostlivosti - neskorý príchod rýchlej zdravotnej služby a pod. Vykonávatelia dohľadu z Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou sú oprávnení do dokumentácie nazerať a vyžiadať si ju. Rovnako môžu na Váš návrh vykonať aj pitvu osoby, ktorej bola poskytovaná zdravotná starostlivosť. Podávateľovi podnetu príde následne písomné oznámenie o začatí výkonu dohľadu. Úrad na základe podnetu vykoná dohľad u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti a zistí, či postupoval v súlade s právnymi predpismi, či pacientovi poskytol všetky diagnostické a terapeutické výkony. Skutočnosť, že zdravotnú starostlivosť v danom prípade poskytovala ambulancia záchrannej zdravotnej služby, nespôsobuje to, že by Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou nebol oprávnený vykonať dohľad nad tým, ako poskytla zdravotnú starostlivosť.