Dôsledky pozastavenia vyplácania dávok PN a reforma systému nemocenského poistenia

Dočasná práceneschopnosť (PN) predstavuje pre zamestnanca prekážku vo vykonávaní jeho pracovnej činnosti z rôznych dôvodov, ako sú choroba, úraz, karanténne opatrenia alebo choroba z povolania. Slovenská legislatíva upravuje podmienky vyplácania PN zákonom č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej PN zamestnanca a zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

Čo je PN a ochranná lehota?

PN znamená dočasnú práceneschopnosť zamestnanca vykonávať pracovnú činnosť z dôvodu choroby, úrazu, pracovného úrazu, úrazu zavineného inou osobou, karanténneho opatrenia, izolácie alebo choroby z povolania. Dočasne práceneschopným môže byť zamestnanec uznaný len ošetrujúcim lekárom.

V prípade ukončenia pracovného pomeru a následnej práceneschopnosti v období do 7 dní po ukončení pracovného pomeru, zamestnanec vstupuje do tzv. ochrannej lehoty. Ochranná lehota je doba, kedy sa zamestnanec po skončení pracovného pomeru stane dočasne práceneschopným a má nárok na nemocenské dávky. Dĺžka ochrannej lehoty trvá sedem dní po skončení nemocenského poistenia (t.j. 7 dní po ukončení prac. pomeru), alebo osem mesiacov, ak je zamestnankyňa tehotná a nemocenské poistenie jej zaniklo v období tehotenstva (napr. ukončenie pracovného pomeru uzavretého na dobu určitú). Zároveň platí, že ochranná lehota trvá toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie.

Nárok na dávky počas PN a ich výplata

Počas PN má zamestnanec nárok, po splnení zákonom stanovených podmienok, na náhradu príjmu a nemocenské dávky, ktorých výška závisí od hrubej mzdy, z ktorej sa platia sociálne odvody.

Kto vypláca dávky počas PN?

• Náhrada príjmu je vyplácaná zamestnávateľom za prvých 10 dní PN, konkrétne:
  • Od 1. do 3. dňa PN sa vypláca 25 % denného vymeriavacieho základu (DVZ).
  • Od 4. do 10. dňa PN sa vypláca 55 % DVZ.
• Nemocenské dávky sú vyplácané Sociálnou poisťovňou od 11. dňa PN, pričom výška dávky je 55 % DVZ. V prípade SZČO a dobrovoľne poistených osôb sa nemocenské vypláca od prvého dňa PN.

Výpočet denného vymeriavacieho základu (DVZ)

Vymeriavací základ sa počíta z rozhodujúceho obdobia predchádzajúceho roka. Ak nemocenské poistenie pred vznikom dočasnej PN trvalo menej ako 90 dní (zamestnanec nemal v rozhodujúcom období príjem počas celého roka), tak rozhodujúce obdobie sa počíta od vzniku nemocenského poistenia.

Ak nemocenské poistenie trvalo menej ako 90 dní a pred vznikom dočasnej PN zaniklo (z dôvodu ukončenia pracovného pomeru) a zamestnanec je v ochrannej lehote, tak rozhodujúcim obdobím je obdobie od vzniku nemocenského poistenia.

V prípade, že počas rozhodujúceho obdobia mal zamestnanec prerušené povinné nemocenské poistenie, pri určení rozhodujúceho obdobia na zistenie DVZ sa na prerušenie neprihliada.

Maximálna denná výška nemocenského v roku 2026 predstavuje 55,11456500 €, čo znamená max. 1 653,50 € mesačne (pri 30 dňoch) alebo 1 708,60 € (pri 31 dňoch). Nemocenské sa vypláca spätne za predchádzajúci mesiac, spravidla okolo 20. dňa mesiaca.

Reforma systému nemocenského poistenia od 1. januára 2026

Od 1. januára 2026 vstupuje do účinnosti zásadná reforma systému nemocenského poistenia, ktorá sa dotkne každého zamestnávateľa, samostatne zárobkovo činnej osoby aj poistenca. Reforma systému nemocenského poistenia od 1. januára 2026 nie je izolovanou legislatívnou úpravou, ale súčasťou širšieho konsolidačného rámca verejných financií prijatého zákonom č. 261/2025 Z. z. o opatreniach na zníženie deficitu verejných financií.

Hlavné zmeny od 1. januára 2026:

• Predĺženie obdobia, počas ktorého zamestnávateľ vypláca zamestnancovi náhradu mzdy, zo súčasných 10 dní na 14 kalendárnych dní PN. Od 15. dňa preberá vyplácanie nemocenského Sociálna poisťovňa.
• Rozšírenie právomocí posudkových lekárov Sociálnej poisťovne, ktorí budú po novom disponovať priamym elektronickým prístupom k systému ePN, oprávnením vyžadovať doplňujúce lekárske správy a - v odôvodnených prípadoch - navrhovať ukončenie PN pri nečinnosti ošetrujúceho lekára.
• Ruší sa výnimka z platenia sociálnych odvodov z odmien (napr. 13. plat, prémie) vyplatených zamestnancovi počas PN, materskej, či OČR. Po novom sa z týchto príjmov budú odvádzať plné sociálne odvody.

Podľa § 144a ods. 1 a 2 Zákonníka práce v znení účinnom od 1. 1. 2026 bude zamestnávateľ povinný poskytovať náhradu mzdy počas prvých 14 kalendárnych dní PN, pričom Sociálna poisťovňa začne vyplácať nemocenské dávky od 15. dňa.

Povinnosti zamestnanca počas PN

ePN (elektronická práceneschopnosť)

Od 1.1.2024 došlo k zmenám vo vystavovaní dokladu o práceneschopnosti (PN), ktoré pomôžu pacientom, zamestnávateľom i lekárom a zníži sa počet návštev ambulancií.

• PN sa od 1.1.2024 vystavuje a ukončuje vo všetkých ambulanciách a nemocniciach iba elektronicky (ePN).
• Pacient/zamestnanec nedoručuje zamestnávateľovi žiadne „papiere“ - komunikácia lekár, pacient, Sociálna poisťovňa, zamestnávateľ prebieha iba elektronicky.
• ePN vystavuje lekár, ktorý uznal pacienta za neschopného práce, a to bez ohľadu na špecializáciu - všeobecný lekár, dorastový lekár, ambulantný lekár - špecialista, nemocničný lekár - špecialista.
• O zdravotnej indikácii vystavenia ePN rozhoduje výhradne vyšetrujúci lekár, takže je nulová možnosť zneužitia.
• Žiadny lekár už nemôže pacienta poslať k inému lekárovi len z dôvodu vystavenia ePN, je povinný mu ju vystaviť sám - napr. chirurg pacienta so zlomenou nohou nemôže poslať k všeobecnému lekárovi kvôli vypísaniu ePN.
• Každý lekár, ktorý pacienta uznal schopným práce, môže ukončiť jeho ePN.
• Za práceneschopného môže byť pacient uznaný aj spätne, najviac za tri kalendárne dni.

Ak vás lekár uznal práceneschopným cez ePN, nemusíte prenášať a doručovať žiadne potvrdenia o vašej práceneschopnosti zamestnávateľovi ani Sociálnej poisťovni, žiadať o náhradu mzdy ani o dávku nemocenské, nahlasovať číslo účtu v banke, na ktorý vám bude poukazovaná dávka nemocenské ani oznamovať ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti. Pri ePN si lekár a ostatné inštitúcie všetky potrebné údaje vymenia elektronicky.

Dôležité aspekty a povinnosti počas PN

• Oznámenie zmeny pobytu: Ak sa rozhodnete zmeniť miesto svojho pobytu, túto zmenu odporúčame konzultovať s ošetrujúcim lekárom, aby posúdil, či vzhľadom na zdravotný stav môžete cestovať. Následne je potrebné novú adresu bezodkladne písomne oznámiť Sociálnej poisťovni. Od zavedenia elektronického účtu poistenca Sociálnej poisťovne si pacient môže zmeniť adresu pobytu aj neskôr počas práceneschopnosti v elektronickom účte poistenca (EUP) bez návštevy pobočky alebo kontaktovaním svojej pobočky Sociálnej poisťovne.
• Predpokladaný koniec PN pri ePN: V prípade ePN ošetrujúci lekár určí podľa charakteru choroby dátum predpokladaného skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti. Ak na vyšetrení osoby vykonanom najneskôr v deň určený ako predpokladaný koniec dočasnej pracovnej neschopnosti príslušný ošetrujúci lekár na základe zhodnotenia zdravotného stavu pacienta zistí, že dočasná pracovná neschopnosť trvá, určí nový dátum predpokladaného skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti.
• Vychádzky: Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár môže dočasne práceneschopnej osobe povoliť vychádzky, ktoré súčasne časovo vymedzí s prihliadnutím na charakter choroby. Vychádzky sa spravidla stanovujú v rozsahu štyroch hodín denne, zvyčajne od 10.00 hod. do 12.00 hod. a od 14.00 hod. do 16.00 hod. Ošetrujúci lekár môže zmeniť čas vychádzok, prípadne vychádzky zrušiť. Čas vychádzok, ako aj ich prípadnú zmenu, ošetrujúci lekár zaznamená na potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti.
• Kontrola dodržiavania liečebného režimu: Kontrola môže byť vykonaná aj počas dní pracovného pokoja a to v akomkoľvek čase, aj vo večerných hodinách, okrem času, ktorý máte určený na vychádzky. Zamestnanec, ktorý vykonáva kontrolu, je povinný sa preukázať oprávnením na vykonanie kontroly. Kontroluje sa najmä zdržiavanie poistenca na adrese uvedenej v žiadosti o priznanie nemocenského, liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom počas trvania dočasnej PN, životospráva osoby na podporu liečby, ktorú určuje ošetrujúci lekár.
• Dôsledky porušenia liečebného režimu: Pacient, ktorý nepodá vysvetlenie, kde sa nachádzal v čase kontroly, nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom. Zároveň vám Sociálna poisťovňa za porušenie povinností dočasne práceneschopného poistenca (napr. nezdržiavanie sa na určenej adrese) môže v zmysle § 239 zákona o sociálnom poistení uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura.
• Povinnosti pri PN vzniknutej v zahraničí: Ak poistencovi vznikla dočasná pracovná neschopnosť na území iného členského štátu EÚ, Švajčiarska, Nórskeho kráľovstva, Islandskej republiky, Lichtenštajnského kniežatstva, Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska alebo na území štátu, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení, nárok na nemocenské si poistenec uplatňuje priamo v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne prostredníctvom potvrdenia ošetrujúceho lekára vystaveného v danom štáte.

Zánik nároku na nemocenské a súbeh dávok

Zánik nároku na nemocenské

Nárok na výplatu dávky alebo jej časti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť patrili.

Nárok na nemocenské môže zaniknúť, ak si poistenec nesplnil povinnosť uloženú zákonom (napr. nezdržiavanie sa na určenej adrese, nevykonávanie zárobkovej činnosti). Takisto ak prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo mal z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, alebo vedome spôsobil, že dávka alebo jej časť sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume. V takýchto prípadoch je osoba povinná nahradiť neprávom vyplatené sumy.

Súbeh nemocenských dávok a dávky v nezamestnanosti

Poistenec nemá nárok na dávku v nezamestnanosti ani za dni, počas ktorých dostáva dávky nemocenské, ošetrovné a materské. Ak ste počas poberania dávky v nezamestnanosti ochoreli, nemáte nárok na súčasné poberanie oboch dávok. To znamená, že počas obdobia, kedy poberáte nemocenské, sa vám pozastaví vyplácanie dávky v nezamestnanosti.

Je dôležité si uvedomiť, že nárok na nemocenské dávky počas nezamestnanosti vzniká len v prípade, ak ste boli nemocensky poistený pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie. To znamená, že ste museli byť zamestnaný alebo ste si platili dobrovoľné nemocenské poistenie.

Postup pri uplatňovaní nároku na nemocenské počas nezamestnanosti

1. Navštívte lekára: Ak ste práceneschopný, navštívte svojho lekára, ktorý vám vystaví potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti (ePN).
2. Informujte Sociálnu poisťovňu: Sociálna poisťovňa automaticky dostane informáciu o vašej ePN.
3. Pozastavenie dávky v nezamestnanosti: Počas obdobia poberania nemocenského sa vám pozastaví vyplácanie dávky v nezamestnanosti.
4. Opätovné vyplácanie dávky v nezamestnanosti: Po ukončení práceneschopnosti a opätovnom zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie vám bude pokračovať vyplácanie dávky v nezamestnanosti, ak vám ešte zostáva nevyčerpané podporné obdobie.

Zánik nároku na dávku v nezamestnanosti môže nastať aj počas jej poskytovania, napríklad v deň, keď je poberateľ tejto dávky vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny (napr. z dôvodu nástupu do zamestnania).

PN a invalidita

Ak dočasná pracovná neschopnosť a nepriaznivý zdravotný stav trvajú dlhodobo, t. j. trvajú alebo je pravdepodobné, že budú trvať dlhšie ako jeden rok, je možné požiadať o priznanie invalidného dôchodku. Žiadosť o invalidný dôchodok sa zvyčajne podáva ku koncu 52-týždňového obdobia poberania nemocenského, pretože o invalidite hovoríme iba v prípade, ak nepriaznivý zdravotný stav trvá alebo má trvať dlhšie ako rok.

Od 1. júna 2022 je možné súbežne poberať dôchodok a náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti alebo nemocenské už aj vtedy, ak dočasná pracovná neschopnosť vznikla pred priznaním starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku a invalidného dôchodku.

Aj pracujúci poberateľ invalidného dôchodku môže byť práceneschopný a poberať nemocenské, pokiaľ on alebo jeho zamestnávateľ platí odvody (poistné na nemocenské poistenie) do Sociálnej poisťovne. Práceneschopnosť by nemala byť vystavená na tú istú diagnózu, pre ktorú je osoba invalidná v tom rozsahu, v akom je pre ňu invalidná. Pokiaľ teda dôjde k prechodnému zhoršeniu ochorenia, ktoré je príčinou invalidity nad rozsah invalidity, tak osoba môže byť práceneschopná a poberať nemocenské. Rovnako môže byť práceneschopná aj pre iné ochorenia nesúvisiace s invaliditou.

Obdobie práceneschopnosti zamestnanca je tzv. ochrannou dobou, čo znamená, že práceneschopnému zamestnancovi môže dať zamestnávateľ výpoveď iba výnimočne, v prípade, ak sa zamestnávateľ ruší. Aj počas práceneschopnosti sa môže pracovný pomer skončiť dohodou, alebo uplynutím doby, pokiaľ bol dohodnutý na dobu určitú.

tags: #pozastavenie #vyplacania #davok #pn